Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-612-2021.pdf
PDF · 74.39 KB
Case nature
Subarea
41Ek/612/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 01 131 Žilina, právne zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti povinnému: Ľ. S., W.. XX.XX.XXXX, F. R. XXXX/XX, XXX XX Ž., o vymoženie 13,34 eur a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42,00 eur z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom svojho právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 26.02.2021, domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 13,34 eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu - Výkaz daňových nedoplatkov sp. zn. I. zo dňa 11.12.2012, vydaný Mestom Žilina. Oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX XX/XXXX vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Marián Janec, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina (ďalej len „súdny exekútor“) v rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX a oznámenie o ukončení exekučného konania.
3. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) „Trovy exekúcie - oprávnený“ elektronického formulára uplatnil nárok na trovy exekúcie vo výške 42,00 eur, pozostávajúce z paušálnych trov na úhradu starej exekúcie a zároveň v odôvodnení trov uviedol, cit.: „Oprávnený si s poukazom na ustanovenie § 9 ods.3 zákona č. 233/2019 Z. z. neuplatňuje trovy právneho zastúpenia. Oprávnený, v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 223/2019 Z. z. zotrváva na uplatnení paušálnych trov exekúcie vo výške 42,00 eur, ktoré uvádzame v položke "Iné trovy" - v časti F) - tak, ako usmerňuje formulár samotný.“ Zároveň oprávnený k návrhu priložil potvrdenie o úhrade trov starej exekúcie vo výške 42,00 eur.
4. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
5. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
6. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
7. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákona č. 233/2019 Z. z.“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
8. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
10. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
11. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
12. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
13. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie súd zistil, že oprávnený si pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na trovy exekúcie vo výške 42,00 eur predstavujúce paušálne trovy súdneho exekútora pri zastavení starej exekúcie. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,00 eur, ktoré vyplývajú z upovedomenia o zastavení starej exekúcie, súd uvádza, že tieto nie je možné oprávnenému priznať, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým sa stará exekúcia zastaví a opravnému sa uloží povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi paušálne trovy starej exekúcie vo výške 42,00 eur pozostávajúce z paušálnych trov vo výške 35,00 eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,00 eur, je exekučným titulom súdneho exekútora výlučne voči oprávnenému, čo vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z.. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oprávnený nemôže tento nárok prenášať v novom exekučnom konaní na ťarchu povinného, čo potvrdzuje aj príslušné ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., podľa ktorého oprávnený za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaji) nemá, okrem náhrady súdneho poplatku, nárok na náhradu iných trov spojených s jeho podaním. Zákon tu jednoznačným a kogentným spôsobom ustanovil osobu povinnú platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v žiadnom svojom ustanovení nestanovil povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania.
14. Súd dáva ďalej do pozornosti § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ktorý stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho § 53 ods. 3 písm. g), a preto zákon č. 233/2019 Z. z. predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúcimi exekučné konanie obsiahnutými vo všeobecnom predpise, a to v Exekučnom poriadku. Uvedené predstavuje odzrkadlenie všeobecne prijímaného právneho princípu Lex specialis derogat legi generali. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s podaním opätovného
návrhu na vykonanie exekúcie tak ako je obsiahnutá v § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená v § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku náhradu trov exekúcie vo výške 42,00 eur nemožno považovať za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd uvádza, že zákon č. 233/2019 Z. z. neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania znáša výlučne len oprávnený.
15. Súd k dôvodovej správe k zákonu č. 233/2019 Z. z. na ktorú poukázal oprávnený vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie konštatuje, že táto nie je zákonom ani iným normatívnym právnym aktom a teda nie je pre súd záväzná. Ak bolo v úmysle zákonodarcu stanoviť, že paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie predstavuje nárok oprávneného pri repodaji ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, malo sa to premietnuť aj do právnej úpravy. Práve naopak, zo znenia ust. § 6 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Navyše znenie § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie pozostávajúce z paušálnych trov starej exekúcie, na ktoré v zmysle platnej právnej úpravy nemá nárok, súd v súlade s citovaním ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku tento návrh na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov starej exekúcie vo výške 42,00 eur zamietol.
17. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd pokračovať v rozhodovaní o zvyšnej časti návrhu na vykonanie exekúcie, ktorej sa predmetné rozhodnutie nedotýka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.