Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Pc-5-2021.pdf
PDF · 86.35 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-6Pc/5/2021
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, B., právne zastúpený: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, so sídlom Hlavná 44, Trnava, proti osobe povinnej platiť výživné: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.02.2020 domáhal, aby súd osobe povinnej platiť výživné (otcovi) uložil povinnosť platiť výživné k rukám navrhovateľa vo výške 300 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľ sa zároveň vo veci samej domáhal, aby súd osobe povinnej platiť výživné (otcovi) uložil povinnosť platiť navrhovateľovi výživné vo výške 400 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa počnúc dňom podania návrhu.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že je synom povinného rodiča a nadobudol plnoletosť dňom XX.XX.XXXX. Uviedol, že rodičia navrhovateľa sa rozviedli a navrhovateľ bol zverený do osobnej starostlivosti povinného rodiča ako otca. Matke navrhovateľa bola ešte v roku 2013 určená povinnosť platiť výživné vo výške 70 eur mesačne, ktorú si plnila do plnoletosti navrhovateľa riadne k rukám otca (v tomto konaní povinného rodiča). Matka navrhovateľa pracuje v cestovnom ruchu v S. S. a t.č. je kvôli pandémii COVID19 a súvisiacim opatreniam už niekoľko mesiacov (viac ako 6) nezamestnaná, t.č. už nepoberá ani podporu. Ako bolo v možnostiach matky táto sa snažila navrhovateľa doposiaľ vyživovať a bude sa snažiť aj naďalej. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú dlhodobo veľmi narušené, povinný rodič bol a je na navrhovateľa veľmi tvrdý, vulgárny, navrhovateľa vyhodil z domu. Navrhovateľ videl ako východisko ísť bývať k priateľke, s čím jej matka O. E. súhlasila a od júla 2020 žije navrhovateľ na adrese C. A. XXX. O tom, ako vulgárne a zásadne nevhodne sa správal povinný rodič k navrhovateľovi svedčí chatová komunikácia účastníkov ako aj mail zaslaný povinným rodičom navrhovateľovi, ktoré priložil. Opakovane sa povinný hrozil aj bitkou navrhovateľovi, vulgárne mu nadával, ľutoval, že je „jeho krvi“ a podobne. Navrhovateľ uviedol, že sa povinného rodiča bojí. Uviedol, že povinný rodič od júla 2020 až do plnoletosti poberal výživné na v tom čase maloletého navrhovateľa, avšak navrhovateľa žiadnym spôsobom nevyživoval a až doposiaľ nevyživuje. Matka navrhovateľa si v tom čase plnila v zmysle súdneho rozhodnutia vyživovaciu povinnosť k rukám povinného rodiča ako otca a podľa svojich možností sa snažila prispievať aj priamo navrhovateľovi. Povinný rodič naopak od júla 2020 nielen nevyživuje navrhovateľa, ale aj t.č. si odmieta svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi plniť. Dokonca ani matkou zaslaných 70 eur ako výživné na navrhovateľa povinný rodič nijak nepoužil. Navrhovateľ uviedol, že je žiakom druhého ročníka J. Z. Š. L. (4ročné štúdium s maturitou) a jeho výdavky sú: strava 150 až 200 eur, oblečenie veľkosti XL pánskej konfekcie a veľkosť topánky č. 45,5 - 60 až 100 eur, školské potreby a učebnice ročne cca.
100 eur, hygienické potreby 15 až 20 eur, okuliare cca. raz ročne cca. 120 eur (ostatne ich zakúpila navrhovateľovi matka), cestovné do školy 6 -7 eur, desiata v škole 60 eur, mimoškolské záujmové aktivity (kino, kúpalisko, výlety) 30 až 50 eur, šport v období mimo opatrení proti COVID19 15 eur vstup posilňovňa, kredit 15 eur, náklady na bývanie a internet cca. 100 eur. Matka priateľky navrhovateľa p. O. E. povinného rodiča, keďže sa poznajú, vyzvala, aby platil navrhovateľovi výživné, čo povinný rodič rázne odmietol a stále opakovane poukazuje na určité ním tvrdené nepodložené pokuty a teda ani pomysleným eurom sa na výžive svojho syna nepodieľa. T.č. plnohodnotne platí výdavky navrhovateľa cudzia/tretia osoba p. O. E. (matka navrhovateľa platila výživné k rukám povinného rodiča a podľa svojich možností prispievala priamo navrhovateľovi na zakupovanie určitých vecí a bude podľa svojich možností t.č. aj priamo vyživovať navrhovateľa), ktorá vydala o jej starostlivosti a platení výdavkov čestné vyhlásenie, ktoré priložil. Navrhovateľ predpokladá, že príjem povinného rodiča je na úrovni 1.800 eur mesačne a zároveň majetkové pomery povinného rodiča ako otca umožňujú platenie požadovaného výživného. Keďže povinný rodič odmieta platiť na navrhovateľa, ktorý sa ako plnoletý naďalej pripravuje denným štúdiom strednej školy na budúce povolanie, akékoľvek výživné a naďalej nie je v schopnostiach a vôli p. E. vyživovať „cudzie“ dieťa namiesto povinného rodiča, výživa navrhovateľa je tak ohrozená a je dôvodný bezodkladný zásah súdu - bezodkladnou úpravou pomerov nariadením neodkladného opatrenia, čoho sa navrhovateľ týmto návrhom domáha. K návrhu navrhovateľ pripojil mailovú a chatovú komunikáciu s osobou povinnou platiť výživné ako aj komunikáciu O. E. s osobou povinnou platiť výživné, čestné vyhlásenie O. E. a rodný list navrhovateľa.
3. Z rodného listu navrhovateľa súd zistil, že osoba povinná platiť výživné je otcom navrhovateľa.
4. Z čestného vyhlásenia súd zistil, že O. E., bytom C. A. vyhlásila, že navrhovateľ býva v jej dome od 7/2020, jeho otec mu žiadnym spôsobom neprispieva a nekontaktuje ho. Ďalej z čestného vyhlásenia vyplýva, že navrhovateľova matka do plnoletosti platila výživné k rukám otca a sama mu podľa možností prispievala 20-50 eur, ostatné všetko platila od júla doteraz O. E., a to nielen stravu, ale aj oblečenie, potreby do školy.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
14. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
15. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
16. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
17. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
20. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu ako vypočítava Civilný sporový poriadok a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrením zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
21. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom po začatí konania vo veci samej.
22. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov strán. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto neodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
23. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou neodkladnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad.
24. Pre vydanie neodkladného opatrenia je však nevyhnutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie nemožno vydať len na základe nároku bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
25. Súd po oboznámení sa s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že tento návrh je potrebné považovať za nedôvodný, nakoľko nemá preukázané trvanie zákonnej vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči navrhovateľovi a taktiež nie je preukázané, že navrhovateľ nie je schopný sa sám živiť.
26. Navrhovateľ predložil na preukázanie svojich tvrdení ako dôkazy mailovú a chatovú komunikáciu medzi ním a osobou povinnou platiť výživné, ako aj komunikáciu O. E. s osobou povinnou platiť výživné, čestné vyhlásenie O. E. a rodný list navrhovateľa.
27. Z návrhu súd zistil, že rodičia navrhovateľa sa rozviedli a navrhovateľ bol zverený do osobnej starostlivosti povinného rodiča ako otca. Matke navrhovateľa bola ešte v roku 2013 určená povinnosť platiť výživné vo výške 70 eur mesačne, ktorú si plnila do plnoletosti navrhovateľa riadne k rukám otca (v tomto konaní povinného rodiča). Z rodného listu navrhovateľa má súd za preukázanú len existenciu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania, ktorí sú vo vzťahu rodič (otec) a plnoleté dieťa (navrhovateľ).
28. Súd však nemá z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z návrhu vo veci samej, ani z pripojených dôkazov preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ nie je schopný sa sám živiť. Z ustanovenia § 62 a nasl. zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom, pričom táto trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že študuje a teda pripravuje sa na výkon povolania, avšak túto skutočnosť súdu ničím nepreukázal. Štúdium sa akceptuje ako okolnosť, kedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), avšak súd v predmetnej veci nemal ničím preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ študuje a nie je schopný sa sám živiť. Súd zároveň uvádza, že navrhovateľ uviedol a vyčíslil svoje mesačné výdavky, no rovnako nepredložil ani jeden dôkaz o úhrade uvedených výdavkov. Súd konštatuje, že pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neznamená to však, že neodkladné opatrenie možno vydať len na základe návrhu bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené, bez označenia a doloženia akéhokoľvek dôkazu súd nemal osvedčenú dôvodnosť návrhu a teda existenciu nároku navrhovateľa na výživné, ako ani potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľom a osobou povinnou platiť výživné. Súd preto dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný.
30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože dospel k záveru, že v zmysle zákona nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.