Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/184/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu: JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo S. v likvidácii, S. Č.. XXX, IČO: 3194787, právne zastúpený advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom, Ak Michalovce, ul. Plynárenská 1, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102032060/2018 zo dňa 12.10.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 1011114208/2018 zo dňa 06.06.2018, ktorým správca dane podľa a o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) a o zmene a doplnení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 62 831,26 eur za zdaňovacie obdobie október 2012, nepriznal mu nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za október 2012 v sume 62 823,19 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 8,07 eur.

2. Žalobca ako odvolávajúci sa daňový subjekt namietal v odvolaní neúplne zistený skutkový stav, v dôsledku čoho správca dane vec nesprávne právne posúdil. Nepriznanie nároku na odpočet dane správca dane zdôvodňuje argumentom, ktorý nie je v súlade s platnou legislatívou a ignoruje v danej veci rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a stanovisko Ministerstva financií SR. Argumentácia žalobcu ohľadom toho, že neboli preukázané žiadne dôkazy o užívaní lesnej protipožiarnej cesty na dosahovanie príjmov urbariátu, je neopodstatnená, zavádzajúca a účelová. Podľa žalobcu je dôležité, komu patrila v čase nároku na odpočítanie DPH. Pri čerpaní prostriedkov z eurofondov sú dotované prostriedky predstavujúce základ dane bez DPH. Aby sa preklenul časový nesúlad vo finančných zdrojoch, urbariát požiadal o krátkodobý úver, z ktorého bola uhradená DPH a zároveň nadmerným odpočtom sa mal úver splatiť, čo sa nestalo a urbariát sa dostal do platobnej neschopnosti a likvidity. Konštatovanie správcu dane o účelovom konaní urbariátu s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu pri čerpaní nadmerného odpočtu DPH je irelevantné a zavádzajúce. Správca dane obdŕžal preukázateľné dôkazy, že prostriedky z eurofondov boli použité na rekonštrukciu cesty, ktorá slúži na podnikateľské účely. Podľa odvolávajúceho sa fakt, že peňažné prostriedky boli použité na neinvestičnú činnosť nič na veci nemení. o dani z pridanej hodnoty nezakazuje v danom prípade uplatniť si nárok na odpočítanie DPH. Poukázal na to, že Najvyšší súd dal za pravdu daňovému subjektu a aj Ministerstvo Financií SR vo svojom stanovisku. Protipožiarna cesta bola a je na pozemkoch urbariátu, slúžila prioritne na podnikateľské účely, čoho dôkazom sú faktúry vystavené

odberateľom drevnej hmoty, cesta bola využívaná odhadom 0,1% z jej celkového využitia aj na iné účely a to na prejazd motorových vozidiel orgánov, ktorým to vyplýva zo zákona (požiarnici, colná a hraničná stráž, polícia). Tržby za používanie cesty inými subjektmi v porovnaní s tržbami z hlavnej podnikateľskej činnosti sú zanedbateľné. Na podporu svojho tvrdenia urbariát poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , odpoveď MF SR na žiadosť o stanovisko zo dňa 10.12.2014, informáciu k podaniu zo dňa 07.09.2015 vypracovanú Finančným riaditeľstvom SR, mapový podklad zo dňa 06.06.2018.

3. V odôvodnení rozhodnutia popísal žalovaný skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, uviedol ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých rozhodol a uviedol dôvody žalobcovho odvolania. Tento namietal, že správca dane nezistil úplne skutkový stav, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 29.09.2017 č. 102069342/2017, v ktorom uviedol, že podstatnou skutočnosťou bude povinnosť urbariátu preukázať, že ako platiteľ dane splnil všetky náležitosti stanovené v zákone o DPH na uplatnené odpočítanie dane z faktúr zo stavby lesnej cesty. Odvolávajúci sa bol dobrovoľným platiteľom DPH od 07.06.2010 na základe podanej žiadosti podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH. Žiadosť o registráciu za platiteľa DPH podal odvolávajúci sa pred podpisom zmluvy o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (podpísaná dňa 30.06.2010) zjavne za účelom uplatniť si zo stavebných prác DPH, pretože táto nie je preplatená v rámci projektu PPA. Žalovaný má za to, že v danom prípade nie je sporné to, že protipožiarna cesta je investičný majetok (§ 54 ods. 2 písmeno c) zákona o DPH, ktorý sa odvoláva na § 76 zákon o stavebnom konaní). Stavebné povolenie bolo daňovému subjektu vydané 29.10.2009 pod č. 195/2009-150/2009. Kolaudačné rozhodnutie je zo dňa 07.12.2012 a uvádza, že predmetná stavba bude slúžiť na dopravu dreva, osôb a na prejazd špeciálnych vozidiel hasičskej a zdravotníckej služby. Stavba rieši rekonštrukciu protipožiarnej cesty v celkovej dĺžke 2,20151 km. Táto cesta súčasne vytvára v lesnom masíve súvislý protipožiarny priesek, ktorý bude eliminovať v prípade požiaru jeho premiestnenie z jednej do druhej lokality. Podľa predloženej inventárnej karty číslo 000006 lesná cesta bola zaradená do majetku urbariátu dňa 07.12.2020 so vstupnou cenou 756 707,96 EUR, urbariát si uplatnil daňový a účtovný odpis 31.12.2012 vo výške 3 153,- EUR a k 31.12.20013 vo výške 37 836,- EUR. Na základe žiadosti urbariátu o zrušenie registrácie platiteľa DPH doručenej správcovi dane dňa 20.12.2013 z dôvodu nedosahovania zákonom stanoveného obratu vo výške 49 790,- EUR, bola rozhodnutím č. 9815301/5/5722111/2013 podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH daňovému subjektu zrušená registrácia dobrovoľného platiteľa DPH a určené posledné zdaňovacie obdobie december 2013. Zároveň bolo správcom dane určené, že daňový subjekt je povinný podľa zákona o DPH odviesť daň z majetku, pri ktorého nadobudnutí si daň úplne alebo čiastočne odpočítal. Daň sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku zistenej podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Žalovaný z informačného systému zistil, že daňový subjekt v poslednom zdaňovacom období nepriznal daňovú povinnosť z odvodu majetku, z ktorého nadobudnutia si uplatnil právo na odpočítanie dane. Pokiaľ si urbariát uplatnil DPH z ceny vstupnej zaradenej do majetku ako základu dane, potom bol povinný odviesť DPH v určenom poslednom zdaňovacom období december 2013 a to po prepočte v sume 143 143,792 EUR. Ak túto daň neodviedol omylom v poslednom zdaňovacom období, bol povinný podať dodatočné daňové priznanie, v ktorom bol povinný odviesť DPH vo výške 143 143,792 EUR, ktoré však nepodal. Žalovaný k tomuto uviedol, že zákon o DPH týkajúci sa odvodu DPH z majetku pri ukončení registrácie na DPH, pri ktorého nadobudnutí si platiteľ uplatnil právo na odpočítanie DPH sa nezmenil. Každý daňový subjekt, ktorý sa zaregistruje za platiteľa DPH si musí byť vedomý nielen svojich práv pri ukončení DPH, ale aj vyplývajúcich povinností pri odvedení dane z majetku pri ukončení registrácie za platiteľa DPH. V prípade, ak podľa vyjadrenia urbariátu bola cesta využívaná na ekonomickú činnosť, vzťahoval sa na neho zákona o DPH - povinnosť odviesť daň z majetku pri ktorého nadobudnutí si uplatnil odpočítanie dane. Pokiaľ ide o námietku odvolávajúceho sa o tom, že neboli vyhodnotené faktúry predložené urbariátom ako dôkaz o používaní lesnej cesty na jeho podnikateľské účely, túto žalovaný považoval v konaní za dôvodnú, pretože správca dane sa s vyhodnotením vystavených faktúr za drevo pre členov urbariátu a faktúrami za drevo pre ostatné subjekty vôbec nezaoberal. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 27.09.2016, ktorý uviedol, že postupy obnovy produkčného potenciálu lesov nevylučujú možnosť urbariátu ani výslovne nezakazujú urbariátu, aby následne prestavanú lesnú cestu využíval na svoju hospodársku činnosť, ktorá napĺňa definíciu činností platiteľa DPH. Taktiež poukázal aj na svoje rozhodnutie zo dňa 29.09.2017 č. 102069342/2019, v ktorom uviedol, že správca dane v rozhodnutí č. 101402746/2017 zo dňa 14.06.2017 neuviedol žiadne doklady vystavené urbariátom za zdaniteľné obchody a nevyhodnotil ich v súvislosti s vykonávaním ekonomickej činnosti. V ďalšom mal správca dane riadne zistiť a vyhodnotiť skutkový stav, čo sa týka tvrdenia

o používaní protipožiarnej cesty na podnikateľskú činnosť a uviesť všetky zistené skutočnosti a ich vyhodnotenie do rozhodnutia. Žalovaný preto v odvolacom konaní vykonal vyhodnotenie urbariátom vystavených faktúr v súvislosti s deklarovaným využívaním lesnej cesty na ekonomickú činnosť za správcu dane a to od kolaudácie tejto cesty a jej zaradenia do majetku 07.12.2012 do konca roka 2013, kedy bola ukončená žiadosť urbariátu o jeho registráciu dobrovoľného platiteľa DPH. Po vyhodnotení žalovaný uzavrel, že toto vyhodnotenie nemá vplyv na rozhodnutie správcu dane. K predloženým faktúram vystaveným urbariátom žalovaný uviedol, že v žiadnom vyjadrení zástupca urbariátu neuviedol a nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že fakturované drevo bolo prepravované práve po lesnej ceste, pretože urbariát mal množstvo lesných pozemkov a jeho dôkaznou povinnosťou bolo preukázať používanie lesnej cesty, z ktorej stavby si uplatnil právo na odpočet DPH na svoju ekonomickú činnosť. Pokiaľ žalovaný vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č. 102069342/2017 zo dňa 26.09.2017 uviedol, že je dôkaznou povinnosťou urbariátu predložiť dôkazy o svojom tvrdení v akej miere/pomere cestu využíval predovšetkým na podnikateľskú činnosť, užívanie štátnymi orgánmi a iné užívanie, ktoré bolo urbariátom uvedené napríklad v stanovisku k protokolu, že realizácia cesty prispeje na rozvoj zahraničného turizmu, poľovníctva, cykloturistiky, využívajú ju elektrikári pri uplatnení dane, bol urbariát povinný preukázať akú a v akej miere vykonával ekonomickú činnosť v súvislosti s uplatneným právom na odpočítanie dane. Zo stanoviska Ministerstva financií SR vyplýva, že pokiaľ urbariát ako platiteľ dane použije uplatnenú daň z faktúr za stavbu lesnej cesty v plnej miere na zdaniteľné plnenie pri uskutočňovaní svojich dodávok tovarov a služieb, má právo na odpočítanie dane poľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Podľa názoru žalovaného si však urbariát svoju povinnosť nesplnil, uplatnil si celú výšku DPH za október 2012, avšak nepreukázal použitie lesnej cesty v plnej výške na svoju ekonomickú činnosť, ani nepreukázal žiaden pomer jej použitia na zdaniteľné obchody v rámci svojej podnikateľskej činnosti a mieru používania na iné účely. Potvrdenia o používaní lesnej cesty predložené na Najvyšší súd po vykonaných prešetreniach žalovaným nepotvrdil skutočnosti tak, ako to deklaroval urbariát, pritom žalovaný si je vedomý aj povinností, ktoré urbariátu vyplývajú zo zákona o ochrane lesov. Všetky skutočnosti a dôkazy o svojich tvrdeniach mal povinnosť predložiť a preukázať urbariát, správca dane vykonáva vyhodnotenie faktov a dôkazov. Všetky zistenia v priebehu konania vedú žalovaného k záveru, že urbariát sa dal zaregistrovať ako dobrovoľný platiteľ DPH v roku 2010, tesne pred začatím výstavby lesnej cesty, aby si uplatňoval právo na odpočet DPH z faktúr na stavbe lesnej cesty, pretože v rámci projektu PPA nebola DPH preplatená. Žalovaný zistil, že urbariát ani v jenom roku pred registráciou platcu DPH nedosahoval obrat na povinnú registráciu za platiteľa DPH. Po roku od kolaudácie podal urbariát žiadosť o ukončenie registrácie za platiteľa DPH, pričom v poslednom daňovom priznaní neodviedol DPH zo zostatkovej ceny lesnej cesty zaradenej v majetku, aj keď mal vedomosť o nesplnení tejto povinnosti. Pozemky na ktorých je lesná cesta boli prevedené na nové združenie a naviac sa urbariát dal vymazať z registra pozemkových spoločenstiev s účinnosťou 01.08.2015 po zrušení rozhodnutí daňových orgánov. Najvyšším súdom SR sa urbariát dal znova zaregistrovať do registra spoločenstiev s tým, že má pohľadávku voči finančnej správe, ale opomenul, že má voči nej aj záväzok vo forme neodvedenej dane pri ukončení registrácie DPH v oveľa vyššej sume. Uvedené poukazuje na účelové konanie urbariátu uplatniť si odpočítanie dane zo stavby lesnej cesty v plnej výške a v protiklade s tým, nesplniť si zákonnú povinnosť a neodviesť daň pri ukončení registrácie za platiteľa DPH. Svojim konaním urbariát vedome ukrátil štátny rozpočet, pričom žalovaný nemôže opomenúť fiškálne záujmy štátu. Podľa názoru žalovaného, urbariát nepreukázal prijatie DPH z faktúr za stavbu lesnej cesty na účely svojich zdaniteľných plnení, čo je odôvodnené aj ukončením registrácie platiteľa DPH a neodvedením dane zo zostatkovej ceny lesnej cesty. Žalovaný poukázal aj na to, že Najvyšší súd SR v čase rozhodovania nemal vedomosť o tom, že urbariát požiadal o zrušenie registrácie za platiteľa DPH a v poslednom zdaňovacom období neodviedol daň zo zostatkovej ceny lesnej cesty, ako mu ukladá zákon. Z daňových priznaní za rok 2012 a 2013 nevyplynulo, že by lesná cesta zvýšila obraty urbariátu. Žalovaný porovnal základy dane uvedené v daňových priznaniach DPH podaných za 1-12/2012, ktoré boli v celkovej výške 20 793,54 EUR, zatiaľ čo po uvedení lesnej cesty do prevádzky boli základy dane za 1-12/2013 v celkovej sume 22 289,21 EUR. Pokiaľ bolo namietané, že nie je jasné na akých parcelách sa stavba cesty vykonávala, táto skutočnosť bola objasnená urbariátom a k tomuto ešte žalovaný uviedol, že z katastra nehnuteľnosti bolo zistené, že na LV č. XXX je zapísaná parcela č. XXXX/ X, stavebné povolenie aj zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku boli vydané na parc. č. XXXX/X. Z toho vyplýva, že po vymazaní urbariátu z registra pozemkových spoločenstiev boli lesné pozemku vrátane lesnej cesty, z ktorej stavby urbariát žiada vrátiť nadmerný odpočet, zapísané na nový subjekt Združenie podielových vlastníkov pozemkov S.. V konaní zaťažovalo urbariát dôkazné bremeno v súvislosti s ekonomickým účelom lesnej cesty, z ktorej nadobudnutia si uplatňoval právo na odpočítanie DPH, pričom toto dôkazné bremeno neuniesol vzhľadom na prihliadnutie jej nepreukázaného využívania

v plnej miere iba na podnikateľské účely, pretože sám urbariát argumentoval používanie lesnej cesty aj na iné účely. Podstatou uplatnenia DPH z nadobudnutia predmetu dane urbariátom je povinnosť podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH preukázať používanie nadobudnutého predmetu dane na účely svojich zdaniteľných plnení. Pokiaľ prijaté plnenie nepoužije na svoje zdaniteľné plnenie v plnej miere, je povinný preukázať pomer ich použitia. V danom prípade si urbariát túto povinnosť nesplnil. S prihliadnutím aj na charakter lesnej cesty, z ktorej podstaty vyplýva dlhodobé ekonomické využitie na dosahovanie zdaniteľných príjmov, pričom urbariát bol jej užívateľom krátky čas a naviac pri zrušení registrácie za platiteľa DPH vedome neodviedol DPH, je možné konštatovať účelovosť konania urbariátu.

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane. V žalobe namieta nesprávne právne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa ust. písmeno c) ) a taktiež aj podstatné porušenie ustanovení v konaní pred súdom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci ( písmeno g) ).

5. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, to podľa žalobcu spočíva v tom, že správny orgán na skutkový stav nesprávne aplikoval a nesprávne právne posúdil písmeno a) zákona o DPH, zákona o DPH, zákona o DPH, písmeno i) o dani z príjmov. Hlavnou a takmer jedinou ekonomickou činnosťou žalobcu je správa spoločnej lesnej nehnuteľnosti a s tým spojená ťažba drevnej hmoty za účelom následného predaja a dosahovania zisku, teda ťažba drevnej hmoty je hlavná ekonomická činnosť žalobcu, na čo žalobca opakovane poukazoval v priebehu konania. Žalobca viackrát v konaní deklaroval, že cesta má viacúčelový charakter, teda okrem toho, že slúži žalobcovi na zvážanie vyťaženého dreva, má funkciu aj protipožiarnej prevencie, k čomu vlastne smerovala aj samotná investícia, z ktorej žalovaný odmieta priznať nadmerný odpočet DPH. Žalobca má za to, že protipožiarna lesná cesta spĺňa všetky zákonné predpoklady, aby bol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet DPH a žalovaným tvrdené skutočnosti, že žalobca nepreukázal ekonomický účel protipožiarnej cesty v kontexte s hlavným predmetom činnosti žalobcu, ktorým je ťažba drevnej hmoty právne bezvýznamné, žalobca predmetnú cestu na iný účel ako podnikanie nikdy nepoužíval, právne irelevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku na odpočet DPH je aj to, že ju užívajú iné subjekty, napr. polícia, ktoré ju majú oprávnenie používať na základe osobitných predpisov. Taktiež je podľa žalobcu právne irelevantné to, aby sa určovalo množstvo, intenzita a periodicita, akou ma túto cestu žalobca používať na podnikanie, nakoľko žiaden právny predpis ani zákon o DPH neurčuje kritéria na výšku a periodicitu ekonomickej činnosti, ktoré by podmieňovali nárok na nadmerný odpočet DPH. Vo vzťahu ku konštatovaniu žalovaného v rozhodnutí ohľadom toho, že z daňových priznaní nevyplynulo, že by lesná cesta zvýšila obraty urbariátu, žalobca uviedol, že aj tu žalovaný nesprávne právne posúdil túto skutočnosť, nakoľko rozhodujúcu časť tržieb z podnikateľských aktivít sa riadi lesným hospodárskym plánom (riadená ťažba drevnej hmoty), na ktorý taktiež vplýva celý rad pôvodne neočakávaných okolností ako je kalamita. V tomto smere preto porovnávanie tržieb na úrovni rokov z hľadiska tržieb nemá vypovedaciu hodnotu. K tomuto uviedol, že za rok 2012 predstavoval tržby za ťažbu dreva v urbariáte 50 percent z celkového objemu tržieb a zvyšných 50 percent bolo z inej činnosti, ktorá nepatrila do DPH. V roku 2012 boli tržby z ťažby dreva nižšie, nakoľko na tento rok bola v lesno- hospodárskom pláne naplánovaná nižšia ťažba dreva vzhľadom na projekt starostlivosti o les, ktorým sa plán riadi, t. j. aby nedochádzalo k svojvoľnému výrubu lesov. Tieto skutočnosti boli žalovanému známe a preukázané. Podľa žalobcu je taktiež právne irelevantné skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca zrušil účelovo platcovstvo DPH a tak sa vyhol daňovým povinnostiam. Pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že zrušenie je účelové, nemal jeho žiadosti o zrušenie registrácie DPH vyhovieť. K tejto námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca ďalej uviedol, že je toho názoru, že už len samotný účel investície ako protipožiarne opatrenie treba v plnom rozsahu považovať za účelne vynaložený náklad súvisiaci s podnikaním a zabezpečovaním ekonomickej činnosti žalobcu. Berúc do úvahy ustanovenie písmeno i) zákona o DPH a ustanovenie zákona o DPH, jednoznačne ide o účelne vynaložený výdavok na priznanie nároku na odpočet DPH. Druhou žalobnou námietkou bolo to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, nakoľko prvostupňový správny orgán nepozval žalobcu na účasť na vypočúvaní svedkov týchto daňových subjektov: Poľnohospodárske družstvo P. S. - dňa 22.01.2018, vlastníci lesa V. - dňa 26.03.2018, Poľovnícke združenie V. U. - dňa 28.02.2018, Združenie vlastníkov X. - dňa 12.03.2018. Žalobca v žalobe ešte poukázal na to, že predmetný nárok na odpočet DPH už bol predmetom preskúmavania v súdnom konaní, kde NS SR v konaní pod sp. zn. v skutkovo podobnom prípade rozhodol podľa žalobcu v jeho prospech a tiež vyslovil právny názor v prospech žalobcu.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.03.2019 k námietke o neoboznámení žalobcu s vypočutím svedkov uviedol, že zápisnice, na ktoré poukazuje žalobca boli spísané v roku 2018 vo vyrubovacom konaní. Kontrola u žalobcu bola vykonaná od 16.01.2013 do 25.04.2013. Správca dane vykonal šetrenia subjektov na základe dokladov predložených žalobcom k súdnemu konaniu na Najvyšší súd SR, keď žalobca argumentoval a preukazoval, že lesnú cestu používa na ekonomickú činnosť a za odplatu ju používajú aj iné subjekty. Žaloba predložil správcovi dane potvrdenia o používaní lesnej cesty za odplatu týmito subjektmi: Poľovnícke združenie V. zo dňa 20.11.2014, Poľnohospodárske družstvo P. S. - dňa 08.11.2014, vlastníci lesa V. - dňa 08.11.2014 Združenie vlastníkov - X. - dňa 04.11.2014 a Združenie podielových vlastníkov pozemkov S. zo dňa 04.11.2014. Ako svedka správca dane nepredvolal ani jedného zástupcu týchto subjektov a neboli v konaní spísané žiadne zápisnice so svedkami. Preto nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu, ktoré by malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nakoľko správca dane prešetroval vec a vykonával úkony na základe predložených dokladov a vyjadrení o používaní lesnej cesty inými subjektmi, ktoré deklaroval na predložených potvrdeniach. Žalovaný poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 10103929/2018, z ktorej je zrejmé, že so všetkými týmito úkonmi bol oboznámený zástupca žalobcu Ing. W., preto mu boli tieto skutočnosti známe. V písomnom vyjadrení prijatom na daňovom úrade dňa 06.06.2018 žalobca neuviedol a nepredložil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v protiklade so zisteniami správcu dane.

7. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o tom, že je právne irelevantné zistenie, že žalobca podal žalobu o zrušenie registrácie platcu DPH a neodviedol daň z majetku, žalovaný vo svojom vydarení poukázal na rozhodnutie č. 98215301/5/722111/2013 podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH, ktorým bola žalobcovi zrušená registrácia DPH a určené posledné zdaňovacie obdobie december 2013. Rozhodnutie podať žiadosť o zrušenie DPH bolo úplne v kompetencii žalobcu, aj následky, ktoré sú s tým spojené pre žalobcu. Žalobca bol povinný odviesť DPH zo zostatkovej ceny majetku v poslednom zdaňovacom období tak, ako to bolo uvedené v predmetnom rozhodnutí, avšak žalobca túto svoju povinnosť ignoroval a nepodal daňové priznanie za december 2013 a daň neodviedol. Zistené skutočnosti o neodvedení dane za posledné zdaňovacie obdobie súvisia s uplatnenou DPH za mesiac október 2012, nakoľko sa jedná o ten istý majetok žalobcu, z ktorého si uplatnil právo na odpočítanie dane a finančné prostriedky, ktoré žiada neoprávnene vyplatiť žalobca zo štátneho rozpočtu, pritom si vedome nesplnil svoju zákonnú daňovú povinnosť. Tieto zistenia nie sú právne bezvýznamné, evokujú to, že žalobca sa dal účelovo zaregistrovať za platiteľa DPH, aby si mohol uplatniť DPH z výstavby cesty. Rok po kolaudácii cesty podal žiadosť o zrušenie registrácie za platiteľa DPH za súčasnej vedomosti o nesplnení povinnosti odviesť DPH z majetku, z ktorého si uplatnil daň. K tomu naviac pozemky, na ktorých je lesná cesta boli prevedené na nové združenie a naviac sa žalobca dal vymazať z registra pozemkových spoločenstiev s účinnosťou od 01.08.2015 a po zrušení rozhodnutí daňových orgánov Najvyšším súdom SR sa dal znova zaregistrovať do registra pozemkových spoločenstiev z dôvodu, že má pohľadávku voči finančnej správe, ale opomenul, že má voči nej aj záväzok vo forme neodvedenej DPH pri ukončení registrácie DPH v oveľa vyššej sume. Poukazovanie na ustanovenie § 2 zákona o dani z príjmov je v tomto prípade irelevantné, pretože žalobca bol ako platiteľ DPH povinný riadiť sa ustanoveniami tohto zákona, čo zjavne účelne opomenul. Žalovaný vo vyjadrení ďalej popísal skutkový stav, ako aj postup správnych orgánom po zrušujúcom rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 27.09.2016. Má za to, že žalovaný postupoval v konaní v zmysle tohto rozsudku, vecou sa náležite vysporiadal, boli vyhodnotené skutočnosti v súvislosti s uplatnením DPH za stavbu lesnej cesty podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, ale aj zistenia o žalobcovi, ktorý zrušil registráciu a vedome neodviedol daň z majetku poľa § 81 zákona o DPH a následne sa dal vymazať z registra pozemkových spoločenstiev. Žalovaný má za to, že žalobca vôbec konkrétne neuvádza, čo žalovaný z rozsudku NS SR nerešpektoval.

8. Žalobca bol vyzvaný na repliku, ktorú však v konaní nevyužil.

9. Keďže účastníci konania nežiadali nariadenie pojednávania, súd vo veci rozsudok verejne vyhlásil podľa .

10. Po oboznámení sa s administratívnym spisom súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v zmysle ust. zamietol.

11. Z administratívneho spisu bol zistený tento skutkový stav:

12. Daňový úrad po vykonanej daňovej kontrole začatej dňa 16.01.2013 rozhodnutím č. 9810401/5/3902178/2013 zo dňa 08.08.2013 nepriznal žalobcovi právo na nadmerný odpočet DPH vo výške 62 823,19 EUR z faktúr vystavených dodávateľom EUROSTAV T., s. r. o., IČO: 36607410 za stavebné práce: protipožiarna lesná cesta S. - prestavba z faktúry č. 12102301 zo dňa 23.10.2012 v celkovej sume 343 611,40 Eur, z toho základ dane 286 342,83 EUR, DPH v sume 57 268,57 EUR a z faktúry č. 12102302 zo dňa 23.10.2012 v celkovej sume 33 376,15 Eur, z toho základ dane v sume 27 813,46 EUR a DPH vo výške 5 562,69 EUR z dôvodu, že nesplnil podmienky pre priznanie odpočtu podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane uzavrel, že žalobca ako daňový subjekt prijaté plnenie na výstavbu protipožiarnej cesty nepoužil na účel svojho podnikania a protipožiarna cesta slúži na ochranu lesa.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 1100303/1/81940-55978/2018/5309 zo dňa 28.11.2013 zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

14. Predmetné rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.11.2013 bolo predmetom súdneho prieskumu, kde Krajský súd v Košiciach rozsudkom číslo konania -34 zo dňa 22.10.2014 žalobu zamietol z dôvodu, že sa stotožnil so záverom žalovaného, že nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písmeno a) zákona o DPH na priznanie odpočtu.

15. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. dňa 27.09.2016 tak, že zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. októbra 2014 č. k. -34 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18. decembra 2014 č. k. -63 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/83591-572449/2013/5309 z 29.11.2013 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 9810401/5/3902178/2013 z 08.08.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

16. V odôvodnení rozsudku NS SR uzavrel, že napadnuté rozhodnutie finančného orgánu nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ku ktorému potom absentuje logicky vyhodnotený a riadne posúdený právny stav. Odvolací súd sa preto nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v daňovom konaní o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre priznanie nadmerného odpočtu na dani z príjmov (bod 33 odôvodnenia rozsudku). Vyslovil svoj právny názor, že v prejednávanej veci je sporné skutkové vymedzenie splnenia zákonných podmienok práva na odpočet dane pri uvedenom zdaniteľnom obchode, a to s dôrazom na slovnú dikciu zákona „ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7“ (bod 26 odôvodnenia rozsudku). Mal za to, že z doterajšieho dokazovania vykonaného tak pred správcom dane, ako aj pred žalovaným jednoznačne pre Najvyšší súd vyplynulo, že ani prestavbou na protipožiarnu lesnú cestu nebolo preukázané, že by táto pôvodne iba lesná cesta mala stratiť uvedenou prestavbou svoj doterajší charakter cestnej komunikácie. Preto aj Najvyšší súd ponechal pre účely lepšej zrozumiteľnosti skrátené označenie protipožiarna lesná cesta. Za tejto situácie Najvyšší súd zdôraznil účel sledovaný prestavbou pôvodne lesnej cesty na protipožiarnu lesnú cestu. Je celkom preukázanou skutočnosťou a ani žalovaný toto nespochybňuje, že realizáciou projektu protipožiarnej lesnej cesty sa sledovala obnova produkčného potenciálu v lesoch poškodených prírodnými pohromami a požiarmi a zavádzanie preventívnych opatrení (viď bod č. 7 - ďalej tiež „obnova produkčného potenciálu lesov“), t. j. naplnenie ochrany životného prostredia v určitom jeho sledovanom segmente hospodárenia (bod 27 odôvodnenia rozsudku). V bode 28 odôvodnenia rozsudku NS SR uvádza, že ďalej je nepochybné, že hore uvedený cieľ sa mal naplniť prostredníctvom štyroch principiálnych postupov obnovy produkčného potenciálu lesov, t. j. posilňovaním biodiverzity a ekologickej stability lesov a zlepšovania jeho verejnoprospešných funkcií, znižovaním rizika pôdnej erózie, zvyšovaním absorpčného potenciálu pôdy v lesoch a posilnením vodohospodárskej funkcie lesov a v neposlednom rade zvyšovaním ochrany lesov pred požiarmi. Ako uviedol v bode 29 odôvodnenia rozsudku, ani hore vymenované štyri postupy obnovy produkčného potenciálu lesov nevylučujú možnosť žalobcu alebo výslovne by mali zakazovať žalobcovi, aby následne prestavanú lesnú cestu ďalej využíval na svoju hospodársku činnosť, ktorá napĺňa definíciu činností platiteľa DPH. Naopak, pre Najvyšší súd z uvedených štyroch postupov obnovy produkčného potenciálu lesov vyplýva, že iba s využitím viacúčelových funkcií lesných ciest, kam nepochybne patrí aj protipožiarna lesná cesta, je možné všetky hore uvedené postupy aj reálne v prípade žalobcu a jeho povinností pri úlohe zachovať, zveľaďovať a chrániť lesy ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií v zmysle

Z. z. naplniť. Preto musel Najvyšší súd odmietnuť predčasne vyslovený záver správcu dane ako aj žalovaného, že skutočnosť, že protipožiarna lesná cesta bude užívaná aj na iné účely, nemá vplyv na závery vyvodené správcom dane.

V bode 34 odôvodnenia rozsudku NS SR uviedol, že bude preto úlohou dotknutého daňového orgánu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych názorov konajúceho odvolacieho súdu ( ) vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely daňového konania a na jeho základe rozhodol.

17. Po vrátení veci správcovi dane, tento požiadal žalobcu o predloženie dokladov a dôkazov, ktoré preukazujú využitie protipožiarnej cesty na podnikateľské účely, o predloženie odpovede z Ministerstva financií z 10.12.2014, ktorá bola predložená pri súdnom konaní na NS SR, ako aj o predloženie kariet hmotného investičného majetku (výzva zo dňa 08.03.2017) a taktiež dôkazy k žalobcom predloženým prehláseniam subjektov, že užívajú protipožiarnu cestu za odplatu (výzva zo dňa 21.03.2017). Daňový subjekt preložil správcovi dane doklady o evidencii DPH a vystavovaných faktúrach Urbárskej spoločnosti Pozemkové spoločenstvo S. a predložil potvrdenie Policajného zboru o používaní lesnej cesty zo dňa 24.11.2014, potvrdenie o užívaní cesty Združenia vlastníkov X., zo dňa 04.11.2014, potvrdenie o užívaní cesty vlastníkmi lesa V. zo dňa 08.11.2014, potvrdenie o užívaní cesty Poľovníckym združením V. U. zo dňa 20.11.2014, potvrdenie o užívaní cesty Združením podielových vlastníkov S. 12.11.2014, potvrdenie o užívaní cesty Poľnohospodárskym družstvom P. S. zo dňa 08.11.2014 a Poľnohospodárskym družstvom P. S. zo dňa 08.11.2014.

18. Z predloženej odpovede MS SR zo dňa 10.12.2014 vyplýva, že: „ predpokladom pre to, aby si urbariát uplatnil odpočítanie DPH je skutočnosť, že novovybudovaná lesná cesta je v majetku urbariátu a túto cestu využíva na podnikateľské účely. Pokiaľ je lesná cesta používaná aj ako verejná komunikácia neslúžiaca na podnikateľské účely, bolo potrebné postupovať pri nadobudnutí nehnuteľností podľa § 49a zákona o DPH. V prípade používania lesnej cesty aj na iné účely ako podnikanie (bezplatne na verejné účely), si platiteľ dane môže uplatniť odpočet dane len vo výške, ktorá zodpovedá rozsahu použitia nadobudnutej nehnuteľností na podnikanie.

19. Zároveň správca dane vzhľadom na už predtým predloženú Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KE00817, premetom ktorej je „ protipožiarne lesná cesta S. - prestavbe„ na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok s Typom investície: nezisková. Účel použitia lesnej cesty preveril aj na Ministerstve poľnohospodárstva SR, kde bolo potvrdené, že protipožiarna lesná cesta neslúži na podnikateľské účely (úradný záznam č. 98101401/5/1560879/2013/ Pal). Na potvrdenie týchto skutočností, že sa jedná o neziskovú investíciu bola správcom dane zaslaná Poľnohospodárskej platobnej agentúre výzva č. 100546239/2017 zo dňa 30.30.2017, kde správca dane žiadal o zaujatie stanoviska, či poskytnutý príspevok v zmysle Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 Os č. 2: Zlepšenie životného prostredia a krajiny, Opatrenie č. 2.1. Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení, kód opatrenia: 226 je nezisková investícia a či nenávratný finančný príspevok v sume 71 554,64 EUR pre žalobcu na protipožiarnu lesnú cestu - prestavba, bol poskytnutý na podnikateľskú činnosť. Vzhľadom k tomu, že Poľnohospodárska platobná agentúra na otázku správcu dane vo svojom stanovisku zo dňa 12.04.2017 neodpovedala, správca dane zaslal výzvu č. 100715990/2017 zo dňa 27.04.2017 na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Bratislava. Ministerstvo v odpovedi uviedlo, že v prípade opatrenia č. 2.1. Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení, kód opatrenia: 226 sú oprávnené investície do výstavby, dostavby a prestavby a rekonštrukcie lestných ciest len s cieľom zvyšovania ochrany lesov pred požiarmi. Podpora v rámci daného opatrenia sa vzťahuje na neziskové investície a nie je poskytovaná na podnikateľskú činnosť. Správca dane vyhodnotil tento dôkaz ako dostatočný na nepriznanie odpočtu dane z prijatých plnení deklarovaných dodávateľom faktúrami vyhotovenými spoločnosťou EUROSTAV T., s.r.o..

20. Dňa 14.06.2017 vydal správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutie č. 101402746/2017, ktorým opätovne nepriznal žalobcovi ním uplatnený nadmerný odpočet DPH a vyrubil mu rozdiel dane v sume 62 861,26 EUR. Uzavrel, že žalobcom predložené listiny po vrátení veci na opätovné konanie a rozhodnutie nepreukazujú používanie cesty na podnikateľské účely. Mal za to, prijaté plnenie na prestavbu protipožiarnej lesnej cesty platiteľ nepoužil na účely svojho podnikania, nakoľko sa jedná o neziskovú investíciu, ktorá nie je poskytovaná na podnikateľskú činnosť a slúži na ochranu lesa. Na

základe podaného odvolania bolo toto rozhodnutie zrušené rozhodnutím žalovaného č. 102069342/2017 zo dňa 29.09.2017. Žalovaný v tomto rozhodnutí poukázal aj na tú skutočnosť, že na základe žiadosti daňového subjektu došlo k zrušeniu registrácie platcu DPH a určeniu posledného zdaňovacieho obdobia (rozhodnutie správcu č. 9815301/5/5722111/2013 podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH) ako aj na to, že na daňový subjekt vstúpil do likvidácie, ktorá skutočnosť bola na základe jeho návrhu zo dňa 03.07.2014 zapísaná v registri pozemkových spoločenstiev s právnou účinnosťou dňa 29.06.2014, na to, že daňový subjekt v likvidácii bol zlikvidovaný aj vymazaný z registra pozemkových spoločenstiev, pričom právna účinnosť likvidácie a výmazu nastala dňa 01.08.2015. Do pozornosti dáva žalovaný aj to, že urbariát sa opätovne dal zapísať do registra pozemkových spoločenstiev Okresným úradom Michalovce pod názvom Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo S.W. v likvidácii, likvidátor Ing. Y. W., deň zápisu: 19.12.2016. Dôvodom dodatočnej likvidácie je pohľadávka urbariátu voči Finančnému riaditeľstvu SR vo veci vrátenia odpočtu DPH, ktorá bola opomenutá v správe likvidátora v predchádzajúcej likvidácii. Žalovaný uložil správcovi dane po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie vykonať úkony na riadne zistenie skutkového stavu a posúdil všetky predložené a zistené dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti s tým, že sa vecou musí zaoberať komplexne aj s prihliadnutím na ukončenie registrácie urbariátu za platiteľa DPH v súvislosti s nadobudnutím majetku. Žalovaný odporúčal správcovi dane vykonať aj miestne zisťovanie u dodávateľa protipožiarnej cesty. Zároveň uložil aj povinnosť riadiť sa rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 27.09.2016.

21. V rámci ďalšieho konania vyzval správca dane žalobcu na predloženie všetkých dôkazov a presne vymedzených v tejto výzve, ktoré môžu prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a zároveň od všetkých subjektov, ktoré vystavili žalobcovi potvrdenie o užívaní protipožiarnej lesnej cesty, vyžiadal všetky dodávateľské faktúry od žalobcu, doklady o ich úhrade ako aj o ich zaúčtovaní v účtovníctve a taktiež aj iné listiny, ktoré môže byť dôkazom v tomto konaní.

22. Poľnohospodárske družstvo P. S. tieto listiny predložilo správcovi dane dňa 22.01.2018, o čom bola spísaná Zápisnica o vykonaní úkonu z predloženia dokladov a iných písomností. Dňa 22.01.2018 a dňa 26.03.2018 spísaná Zápisnica o vykonaní úkonu z predloženia dokladov a iných písomností zástupcom vlastníkov lesa V., pozemkové spoločenstvo; dňa 25.01.2018 a dňa 08.02.2018, Zápisnica o vykonaní úkonu z predloženia dokladov a iných písomností Urbárskou spoločnosťou, pozemkové spoločenstvo v likvidácii; dňa 28.02.2018, Zápisnica o vykonaní úkonu z predloženia dokladov a iných písomností Poľovníckym združením V. U.; dňa 12.03.2018 Zápisnica o vykonaní úkonu z predloženia dokladov a iných písomností Združením vlastníkov X.. Zároveň boli vyžiadané aj účtovné doklady od dodávateľa žalobcu - spoločnosti EUROSTAV T., s.r.o., ktoré však správcovi dane neboli predložené z dôvodu, že dodávateľ žalobcu nedisponuje požadovanými dokladmi, nakoľko tieto mu po archivácii, ktoré boli archivované v budove spoločnosti EUROSTOEN s.r.o. B. D. Š. P. W., neboli vrátené.

23. V rámci ďalšieho konania boli správcom dane do konania zabezpečené aj informácie zo spisového materiálu daňového subjektu Urbárska spoločnosť v likvidácii za zdaňovacie obdobie august 2012. Dňa 12.04.2018 v čase od 09:10 hod. do 10:16 hod. bola vykonaná správcom dane obhliadka protipožiarnej cesty za prítomnosti zástupcu daňového subjektu Ing. W.. Z nahliadnutia zástupcu daňového subjektu Ing. W. do celého spisového materiálu bola spísaná dňa 09.05.2018 Zápisnica o ústnom pojednávaní č.100907436/2018, ako aj dňa 21.05.2018 Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101012784/2018. Následne dňa 25.05.2018 prebehlo oboznámenie daňového subjektu s priebehom vyrubovacieho konania a s priebežnými výsledkami dokazovania, čo je zrejmé zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.05.2018 č. 101037929/2018, ku ktorej zápisnici podal zástupca daňového subjektu svoje písomné vyjadrenie správcovi dane dňa 06.06.2018.

24. Správca dane rozhodnutím č. 101114208/2018 zo dňa 06.06.2018 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2012 a vyrubil mu rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 62 831,26 EUR. V odôvodnení rozhodnutia sa správca dane podrobne vysporiadal s každým jedným dôkazom zaobstaraným v konaní, podrobne k nemu uviedol z neho vyplývajúci skutkový stav, ako aj skutočnosti z tohto vyplývajúce. Uviedol, že v priebehu vyrubovacieho konania vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, čo vedie k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti, teda k uplatneniu práva na odpočítanie dane daňového subjekt za kontrolované obdobie október 2012. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že služby nakúpené od dodávateľa EUROSTAV T., s.r.o. v zdaňovacom období október 2012 neboli prijaté

na dosahovanie zdaniteľných príjmov (podnikateľskú činnosť) daňového subjektu. Samotná existencia faktúry a jej zaúčtovanie nezakladá podmienku uplatnenia práva na odpočítanie dane z priadnej hodnoty z prijatej zdaniteľnej dodávky, nakoľko podľa môže platiteľ dane, ktorú je povinný platiť odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Zákonné podmienky tak nespočívajú len vo formálnom deklarovaní - v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia mať povahu faktu - musia preukazovať vyžadovanú skutočnosť. Podľa názoru správcu dane, na základe všetkých v konaní zistených skutočností mal za to, že konanie daňového subjektu bolo účelové s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, ktorá spočívala v čerpaní nadmerného odpočtu DPH v zdaňovacom období október 2012 v sume 62 823,19 Eur, nakoľko dodávateľ EUROSTAV T., s.r.o. v zdaňovacom období október 2012 vo výsledku reálne odviedol do štátneho rozpočtu na DPH sumu 839,70 EUR, pričom uplatnenie DPH daňovým subjektom bolo v rozpore so zmluvnými podmienkami nenávratného finančného príspevku, ktorý ani nebol určený na podnikateľské účely. Príjem deklarovaný od Lesnej spoločnosti V. vo výške 400,- Eur za užívanie lesnej cesty je neadekvátny deklarovaným nákupom služieb za roky 2010 až 2012 od dodávateľa EUROSTAV T. s.r.o.. Na základe predložených dokladov k vyrubovaciemu konaniu správca dane zistil, že daňový subjekt za roky 2013 až 2014 nevystavil žiadne iné faktúry, ktoré by preukazovali užívanie lesnej cesty v jeho vlastníctve na podnikateľské účely. Vychádzajúc zo všetkých skutočností tak správca dane uzavrel, že daňový subjekt nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných služieb prijatých od dodávateľa EUROSTAV T., s.r.o. v mesiaci október 2012 na podnikateľské účely k dosahovaniu príjmov.

25. Proti uvedenému rozhodnutiu poľa daňový subjekt odvolanie s dôvodmi, ako sú uvedené po bodom 2 odôvodnenia tohto rozsudku, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím tak, ako je to uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku z dôvodov uvedených v bode 3 odôvodnenia tohto rozsudku.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

27. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

28. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

29. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

30. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 16 ods. 2 Daňového poriadku, ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

32. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

33. Podľa v znení platných predpisov o pozemkových spoločenstvách cieľom spoločenstva je racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej, hospodáriť v lesoch a na vodných plochách.

34. Podľa , v platnom znení o pozemkových spoločenstvách účinný od 01.05.2013, spoločenstvo vzniká na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim hospodári v lesoch a na vodných plochách.

35. Podľa tohto zákona spoločenstvo vykonáva činnosti podľa odseku 1 v súlade s osobitnými predpismi, s odvolávkou o. i. na o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o lesoch), ktorý stanovuje povinnosti obhospodarovateľovi lesa vykonávať preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov, ale aj hospodárenie v lese, prečistky a prebierky, udržiavanie lesných ciest atď.

36. Podľa § 30 tohto zákona k využívaní lesa verejnosťou, ...každý má právo vstupovať na lesné pozemky, verejnosť je povinná chrániť les, rešpektovať záujmy jeho vlastníka.

37. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v účelové komunikácie slúžia na spojenie výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže obec vyhlásiť za neverejnú so súhlasom jej vlastníka. Vyhláška k predmetnému zákonu špecifikuje, že účelovou komunikáciou sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám atď.

38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

39. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

40. Podľa § 49a ods. 1 zákona o DPH, daň uplatnenú na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c), ktorý je zahrnutý v majetku platiteľa a ktorý platiteľ použije na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta platiteľ len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté.

41. Podľa § 49a ods. 2 zákona o DPH, pomer použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, doby používania investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

42. Podľa § 51 ods. písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

43. Podľa § 54 ods. 2 zákona o DPH, investičným majetkom na účely tohto zákona sú

b) hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba používateľnosti je dlhšia ako jeden rok, c) budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, d) nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu (27).

44. Podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH, platiteľovi v poslednom zdaňovacom období vzniká daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane (§10 ods. 1) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná. Daň sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku zistenej podľa osobitného predpisu ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia, z ceny zásob zistenej podľa osobitného predpisu, ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri výpočte odvodu dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou.

45. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

46. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa, tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávanú právnu vec.

47. V prvom rade bolo povinnosťou súdu ustáliť, či žalobca má procesnoprávnu subjektivitu a zároveň aj aktívnu legitimáciu v tomto konaní, nakoľko z internetového registra pozemkových spoločenstiev vedeného Ministerstvom vnútra SR je zrejmé, že žalobca je evidovaný v tomto registri ako zaniknutá spoločnosť s dátumom zrušenia dňa 19. 12. 2016. Z potvrdenia z Okresného úradu Michalovce zo dňa 19.12.2016 č. OÚ-MI-PLO/2016/015430 o zápise do registra pozemkových spoločenstiev podľa o pozemkových spoločenstvách zaslanému súdu emailom na žiadosť súdu je zrejmé, že Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor na základe žiadosti likvidátora spoločenstva Ing. Y. W., bytom S.Ň. XXX zo dňa 02.12.2016 o dodatočnú likvidáciu majetku bývalej Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva S. v zmysle ako príslušný prvostupňový orgán podľa o pozemkových spoločenstvách v súlade s tohto zákona potvrdil zápis Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva S. do registra pozemkových spoločenstiev s názvom: Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo v likvidácii so sídlom S. XXX s dňom zápisu 19.12.2016, likvidátor Ing. Y. W., bytom S. XXX. Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo S. v likvidácii je zapísané vo vložke registra číslo: R/004/SO. Zápis bol vykonaný v zmysle ust. písmeno a) s odvolaním na ustanovenie . Dôvodom dodatočnej likvidácie spoločenstva je pohľadávka spoločenstva proti Finančnému riaditeľstvu SR vo veci vrátenia odpočtu DPH, ktorá bola opomenutá v správe likvidátora pri predchádzajúcej likvidácii, nakoľko bolo ukončené konanie na krajskom súde. V čase podania žiadosti ako je zrejmé z tohto potvrdenia bola vec na prejednaná na Najvyššom súde SR. Vzhľadom na túto skutočnosť súd ustálil, že žalobca má aj aktívnu legitimáciu v tomto konaní a zároveň aj procesnoprávnu subjektivitu.

48. Pokiaľ ide o námietku žalobcu nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod podľa ust. písmeno c) ) túto nepovažoval súd v konaní za dôvodnú. Súd má za to, že tak žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa po vrátení veci Najvyšším súdom SR vykonali dostatok úkonov, na základe ktorých dostatočne zistili skutkový stav tak, ako to uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku pod sp. zn. zo dňa 27.09.2016, ktorého právnym názorom boli správne orgány viazané a ktoré následne takto zistený skutkový stav aj správne právne posúdili a aplikovali naňho správne ustanovenia zákonov a správne právne uzavreli to, že žalobca ako daňový subjekt nesplnil podmienky stanovené pre priznanie nadmerného odpočtu DPH, nakoľko v konaní nepreukázal používanie nadobudnutého predmetu dane na účely svojich zdaniteľných plnení, teda nepreukázal to, že ako platiteľ dane splnil všetky náležitosti stanovené v a na uplatnené odpočítanie dane z faktúr zo stavby lesnej cesty.

49. Súd na tomto mieste poukazuje na zásadu objektívnej pravdy, ktorá ovláda daňové konanie a ktorá však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Zároveň tu súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne si túto povinnosť splní tak, že daňový subjekt podá vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je povinný podľa právnych predpisov viesť (povinnosť dôkazná). Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásad vyhľadávacej a prejednávacej.

50. Správca dane pri viazanosti právnym názorom NS SR uvedeným v rozsudku zo dňa 27.09.2016, ako aj pri viazanosti názorom žalovaného uvedenom v jeho zrušujúcom rozhodnutí č. 102069342/2017 zo dňa 29.09.2017 vykonanými úkonmi dostatočne zistil skutkový stav pre posúdenie, či žalobcovi vznikol v zmysle zákona nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. V konaní nebolo sporné, že žalobca uzavrel Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KE00817 v zmysle jej Dodatku č. 1 na realizáciu projektu - Protipožiarna lesná cesta S., ani to, že na realizáciu tejto cesty bolo vydané stavebné povolenie, že žalobca uzavrel so spoločnosťou EUROSTAV T., s. r. o. Zmluvu o dielo na stavebné práce na stavbe „Protipožiarna lesná cesta S. - prestavba“, že práce boli fakturované dodávateľom, z ktorého faktúr č. 12102301 zo dňa 23.10.2012 a č.12102302 zo dňa 23.10.2012 si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nadmerný odpočet DPH, taktiež nebola sporná tá skutočnosť, že žalobca ako daňový subjekt požiadal o zrušenie dobrovoľnej registrácie DPH (bod 20 odôvodnenia tohto rozsudku), ani to, že bol vymazaný z dôvodu ukončenia likvidácie a následne bol opätovne zapísaný do registra pozemkových spoločenstiev z dôvodu existencie pohľadávky voči žalovanému (bod 20 odôvodnenia tohto rozsudku). Sporným bolo splnenie zákonných podmienok žalobcom na odpočet dane pri žalobcom označenom zdaniteľnom plnení.

51. Súd má za to, že správca dane a následne aj žalovaný správne právne uzavreli, že protipožiarna cesta je investičným majetkom uvedeným v § 54 ods. 2 písmeno c) zákona o DPH. Taktiež po vykonanom dokazovaní správne právne uzavreli to, že žalobca nepreukázal využívanie lesnej cesty v plnej výške na podnikateľské účely, nakoľko neuviedol a nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že fakturované drevo bolo prepravované práve po lesnej ceste, keďže urbariát mal množstvo lesných pozemkov a bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať používanie lesnej cesty, z ktorej stavby si uplatnil právo na odpočítanie dane. Taktiež ani nepreukázal žiadny pomer jej použitia na iné účely. Potvrdenia a iné listiny predložené žalobcom ako daňovým subjektom a subjektmi, ktoré podľa predložených potvrdení mali využívať lesnú cestu nepotvrdili skutočnosti tak, ako to v konaní deklaroval urbariát. Združenie vlastníkov X. podľa vyjadrenia a predložených dokladov lesnú cestu v roku 2012 a 2013 nepoužívalo. Ani Združenie podielových vlastníkov pozemkov S. podľa vyjadrenia a predložených dokladov lesnú cestu v roku 2012 a 2013 nepoužívalo, pretože podľa vyjadrenia jeho zástupcu vzniklo niekedy v júli 2014.

V daňovom priznaní za 06/2013 bola síce žalobcom ako daňovým subjektom uvedená suma DPH vo výške 2 x 33,33 EUR za používanie lesnej cesty od vlastníkov lesa V., avšak z daňových priznaní za rok 2012 a 2013 nevyplynulo, že lesná cesta zvýšila obraty urbariátu. Žalovaný porovnal základy dane uvedené v týchto daňových priznaniach za 01-12/2012, ktoré boli vo výške 30 793,54 EUR, zatiaľ čo po uvedené lesnej cesty do prevádzky boli základy dane za 01-12/2013 v celkovej sume 22 289,21 EUR. Čo sa týka Poľnohospodárskeho družstva P., nebolo preukázané urbariátom, že používanie lesnej cesty je naozaj súčasťou uzavretej zmluvy o prenájme poľnohospodárskych pozemkov s urbariátom, pretože lesná cesta je evidovaná na parcelách lesných pozemkov, nie na poľnohospodárskych pozemkoch. Ing. W. k tomuto uviedol, že dodatočne predloží o tom dôkaz porovnaním skutočnej vybudovanej lesnej cesty a celkovo zhrnutej prenajatej plochy pre Poľnohospodárske družstvo P., avšak ani vo vyjadrení, doručenom dňa 06.06.2018, túto skutočnosť nepreukázal, nakoľko len tvrdil, že medzi prenajatými pozemkami sú aj pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X, na ktorých je postavená lesný cesta, avšak žiaden dôkaz nepredložil. Pokiaľ ide o Poľovnícke združenie V., to síce predložilo Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej však bolo postúpenie práva výkonu poľovníctva na poľovných pozemkoch vo vlastníctve Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo S. a nie užívanie lesnej cesty vo vlastníctve žalobcu za odplatu a zároveň platby prijaté od tohto poľovníckeho združenie síce boli zaúčtované v účtovníctve žalobcu v rokoch 2011 - 2013 avšak neboli k nim vystavené faktúry a z týchto platieb nebola odvedená daň. K tomuto urbariát nepodal žiadne vyjadrenie. Žalovaný zároveň poukázal na to, že všetky potvrdenia o užívaní lesnej cesty predložené žalobcom ako daňovým subjektom sú z 11/2014, keď podľa zistených údajov bol urbariát v likvidácii a obhospodarovateľom lesa a lesnej cesty už nebol urbariát ale iný subjekt a to Združenie podielových vlastníkov pozemkov S.. Pokiaľ ide o predložené potvrdenie, stanovisko a vyjadrenie verejných inštitúcií (Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranárskeho zboru v Michalovciach, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Sobrance), tu správca dane konštatoval, že tieto potvrdenia boli len účelové a nedostatočné ako dôkaz užívania lesnej cesty žalobcom ako daňovým subjektom na podnikateľské účely, nakoľko bezodplatné užívanie tejto cesty na verejné účely lesnou strážou, políciou, hasičmi je vecné bremeno, ktoré nie je predmetom dane, ale užívanie cesty vyplýva zo zákona na ochranu lesa pred požiarmi, za účelom ochrany lesných pozemkov a majetku lesov a za účelom ochrany vonkajšej hranice. Vychádzajúc z týchto predložených dokladov, listín, faktúr v kontexte so stanoviskom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Bratislava, ktoré na výzvu správcu dane č. 100715990/2017 zo dňa 27.04.2017 vo svojej odpovedi uviedlo, že v prípade opatrenia č. 2.1. Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení, kód opatrenia: 226 sú oprávnené investície do výstavby, dostavby a prestavby a rekonštrukcie lestných ciest len s cieľom zvyšovania ochrany lesov pred požiarmi a podpora v rámci daného opatrenia sa vzťahuje na neziskové investície a nie je poskytovaná na podnikateľskú činnosť, v spojení aj s ostatnými dôkazmi - miestna obhliadka, nepredloženie účtovníctva dodávateľskou spoločnosťou a pri vyhodnotení ďalších skutočností na strane žalobcu ako daňového subjektu - zrušenie dobrovoľnej registrácie DPH u žalobcu, neodvedenie dane za poslednú určené zdaňovacie obdobie december 2013, výmaz žalobcu z pozemkového registra a jeho následný zápis do tohto registra má súd za to, že tak správca dane ako aj žalovaný správne vec právne posúdili, keď uzavreli, že urbariát nesplnil povinnosť podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH pre vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Súd sa na tomto mieste stotožňuje so záverom žalovaného uvedeným v odôvodnení jeho rozhodnutia (strana 15 rozhodnutia): „ Podstatou uplatnenia DPH z nadobudnutia predmetu dane je povinnosť podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH preukázať používanie nadobudnutého predmetu dane na účely svojich zdaniteľných plnení. Pokiaľ prijaté plnenie platiteľ nepoužije na svoje zdaniteľné plnenia v plnej miere, je povinný preukázať pomer ich použitia. V danom prípade urbariát túto povinnosť nesplnil. „Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd uzatvára, že správne orgány správne aplikovali a aj správe právne posúdili vec podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa § 49a ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH, ako aj ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o DPH (charakter cesty ako investičného majetku).

52. Pokiaľ žalobca v námietke nesprávneho právneho posúdenia tvrdil, že nesprávne bola posúdená skutočnosť ohľadom tržieb vykázaných v daňových priznaniach za 01-12/2013 a 01-12/2012, nakoľko ťažba dreva sa riadi plánom starostlivosti o les, k tomuto súd uvádza, že táto skutočnosť nemôže v žiadnom prípade nič zmeniť na tom, že žalobca ako daňový subjekt v konaní nepreukázal v rámci svojho dôkazného bremena po jeho prenesení naňho, splnenie zákonných podmienok pre priznanie nadmerného odpočtu v zmysle ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH resp. ust. § 49a zákona o DPH, ktorý sa uplatní v prípade investičného majetku. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu v tejto námietke ohľadom irelevantnosti a bezvýznamnosti skutkového tvrdenia o účelovom zrušení platcovstva DPH, nakoľko celý časový sled udalostí evokuje záver o účelovej registrácii žalobcu za platcu DPH s tým, aby

si mohol uplatniť DPH z výstavby cesty Rok po kolaudácii cesty podal žiadosť o zrušenie registrácie za platiteľa DPH za súčasnej vedomosti o nesplnení povinnosti odviesť DPH z majetku, z ktorého si uplatnil daň. K tomu naviac pozemky, na ktorých je lesná cesta boli prevedené na nové združenie a naviac sa žalobca dal vymazať z registra pozemkových spoločenstiev s účinnosťou od 01.08.2015 a po zrušení rozhodnutí daňových orgánov Najvyšším súdom SR sa dal znova zaregistrovať do registra pozemkových spoločenstiev z dôvodu, že má pohľadávku voči finančnej správe, ale opomenul, že má voči nej aj záväzok vo forme neodvedenej DPH pri ukončení registrácie DPH v oveľa vyššej sume. Zároveň pokiaľ v tejto námietke poukazuje žalobca na to, že samotný účel investície ako preventívne protipožiarne opatrenie je potrebné v plnom rozsahu považovať za náklad súvisiaci s podnikaním, súd sa s takýmto posúdením nestotožňuje. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi ako daňovému subjektu poskytnutá investícia je neziskovou investíciou, neurčenou na podnikateľské účely (vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Bratislava ktoré na výzvu správcu dane č. 100715990/2017 zo dňa 27.04.2017 vo svojej odpovedi uviedlo, že v prípade opatrenia č. 2.1. Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení, kód opatrenia: 226 sú oprávnené investície do výstavby, dostavby a prestavby a rekonštrukcie lestných ciest len s cieľom zvyšovania ochrany lesov pred požiarmi a podpora v rámci daného opatrenia sa vzťahuje na neziskové investície a nie je poskytovaná na podnikateľskú činnosť) a žalobca ani v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by predmetná protipožiarna lesná cesta bola využívaná na podnikateľské účely.

53. V neposlednom rade je potrebné ešte zaujať stanovisko k tvrdeniu žalobcu v námietke nesprávneho právneho posúdenia ohľadom predchádzajúceho rozsudku NS SR , pokiaľ žalobca tvrdí, že bolo rozhodnuté v jeho prospech, k tomuto súd uvádza že bolo rozhodnuté v prospech žalobcu v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu a z tohto dôvodu boli zrušené rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného, čo však neznamená a ani NS SR nebolo určené, že v ďalšom konaní má správca dane rozhodnúť v prospech žalobcu aj keď NS SR v odôvodnení rozsudku v bode 29 uviedol, že princípy obnovy produkčného potenciálu lesov nevylučujú možnosť žalobcu alebo výslovne by mali zakazovať žalobcovi, aby prestavanú lesnú cestu ďalej využíval na svoju hospodársku činnosť, ktorá napĺňa definíciu činností platiteľa DPH. Zároveň sa súd na tomto mieste nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalovaný ani správny orgán nerešpektovali právny názor NS SR, nakoľko v ďalšom konaní postupovali pri viazanosti týmto právnym názorom, čo vyplýva zo samotného administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného.

54. Pokiaľ ide o druhú žalobnú námietku týkajúca sa podstatného porušenia ustanovení konaní (žalobný dôvod podľa ust. písmeno g) ) ohľadom nepredvolania žalobcu na výsluch svedkov, táto skutočnosť z administratívneho spisu nevyplýva. Zo spisu je zrejmé, že správca dane po vrátení veci na opätovné konanie a rozhodnutie po tom, čo na základe jeho výzvy zo dňa výzva zo dňa 08.03.2017 a zo dňa 21.03.2017 adresovanej žalobcovi ako daňovému subjektu, ako aj po tom, čo mu tento predložil požadované listiny od subjektov užívajúcich jeho protipožiarnu lesnú cestu vyzval osobitnými výzvami jednotlivé subjekty označené žalobcom za užívateľov lesnej cesty na predloženie dokladov preukazujúcich túto skutočnosť. Pri predložení týchto dokladov správca dane spísal s nimi Zápisnice o vykonaní úkonu z predloženia dokladov a iných písomností (bod 22 odôvodnenia tohto rozsudku). Ani v jednom prípade žiaden z týchto subjektov nebol predvolaný k správcovi dane ako svedok a ani nebol vypočúvaný ako svedok. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca - jeho zástupca bol oboznámený s celým administratívnym spisom, so všetkými úkonmi vykonanými správcom dane a teda aj so všetkými dôkazmi a sám na vlastnú žiadosť bol po predložení týchto dokladov zo strany ním označených subjektov nahliadnuť do spisu (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 09.05.2018, Zápisnica o ústnom pojednávaní č.100907436/2018, ako aj zo dňa 21.05.2018, Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101012784/2018) a teda mu muselo byť známe, že tieto subjekty neboli k správcovi dane predvolávané ako svedkovia a tak nebol ani dôvod upovedomovať žalobcu o ich „výsluchu“, ktorý sa v skutočnosti nikdy neuskutočnil.

55. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

56. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).