Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Saz/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, s bydliskom: C. XXXX/XXX, XXX XX C., štátny občan Sýrskej arabskej republiky, zastúpeného: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci azylu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU- PO-140-123/2015-Ž zo dňa 06.12.2023, takto

rozhodol:

I.R u š í rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, migračného úradu, Pivonková 6, Bratislava, ČAS: MU-PO-140-123/2015-Ž zo dňa 06.12.2023, ktorým žalobcovi : A. B. A., nar. XX.XX.XXXX v meste Damašk, provincia Damašk, Sýrska arabská republika, sýrskej štátnej príslušnosti, arabskej národnosti, moslimského vierovyznania sunnitskej vetvy, s posledným pobytom v krajine pôvodu: mesto Damašk, ulica C. C., provincia Damašk, Sýria, s povolením na pobyt na území SR č. B., na adrese: C. XXXX/XXX, XXX XX C., C. B., nebolo predĺžené poskytovanie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Konanie pred orgánom verejnej správy 1.Rozhodnutím zo dňa 06.12.2023, č. ČAS: MU-PO-140-123/2015-Ž ( v ďalšom texte ako „rozhodnutie žalovaného“ ) žalovaný nepredĺžil žalobcovi poskytovanie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, postupom podľa ust. z dôvodu nesplnenia podmienok podľa ust. zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ( , v ďalšom texte ako „zákon o azyle“ ). 2.Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozhodnutím migračného úradu č. ČAS: MU-258-20/PO- Ž-2014 zo dňa 24.11.2014 bola žalobcovi v zmysle ust. a ust. zákona o azyle poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Dňa 04.09.2015 požiadal žalobca o predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Po opakovaných rozhodnutiach, ktorými žalovaný nepredlžoval doplnkovú ochranu žalobcovi s odôvodnením, že tento predstavoval nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky ( č. ČAS: MU-PO-140-20/2015-Ž z 01.03.2016, ČAS: MU-PO-140-36/2015-Ž z 01.12.2016, ČAS: MU-PO-140-53/2015-Ž z 27.11.2017 a ČAS: MU-PO-140-82/2015-Ž z 25.03.2019 ), kedy žalobca tieto rozhodnutia napadol správnymi žalobami, resp. podal proti rozsudkom vydaným v týchto veciach v jeho neprospech kasačné sťažnosti, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 23.06.2023, 1 podľa slov žalovaného konštatoval, že v ďalšom konaní bude potrebné rozhodnúť o predĺžení, resp. nepredĺžení doplnkovej ochrany žalobcovi na území Slovenskej republiky, pričom vylúčenie z poskytovania doplnkovej ochrany by bolo možné až v prípade, že menovaný spĺňa podmienky na predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej

republiky. Žalovaný opisuje, že za účelom posúdenia žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky bol so žalobcom dňa 11.10.2023 vykonaný pohovor, v ktorom uviedol, že zo „Sýrie utiekol spolu s vtedajšou manželkou a deťmi, ktorí sú slovenskými štátnymi príslušníkmi z dôvodu, že tam vtedy prebiehala vojna a bombardovanie. Po vypuknutí vojny sa presťahovali z centra Damašku na predmestie Džobar, avšak vežiak, v ktorom bývali, bol bombardovaním zničený. Vzhľadom na pretrvávajúcu nepriaznivú situáciu v krajine sa rozhodol zo Sýrie odísť. Na českej ambasáde si vybavil víza na Slovensko a cez svojich známych sa nakontaktoval na vedúceho kancelárie D. A., ktorý je bratom prezidenta E. A.. Ten mu síce pomohol z odchodom zo Sýrie, avšak podmienkou bolo, že si na cestu so sebou nič nevezmú. Po uzavretí dohody ich štátne auto dopravilo na hranicu s Libanonom, ktorú prekročili legálnym spôsobom na vlastné cestovné pasy“. Počas pohovoru žalobca, podľa vyjadrenia žalovaného, doplnil, že „po odchode z krajiny pôvodu ho hľadali bezpečnostné sily Sýrie, pričom dvoch jeho bratov zadržali a neskôr prepustili na slobodu. Problémy v Sýrii mali aj jeho sestry, pričom jedna je dlhodobo na úteku a druhá je po únose nezvestná. Ďalej uviedol, že v Sýrii bol počas vojny svedkom rôznych vojnových zločinov, ktoré aj opísal, avšak ani jeden sa netýkal priamo jeho, resp. jeho blízkej rodiny“. Žalovaný ubezpečil, že všetky žalobcom uvedené skutočnosti objektívne vyhodnotil a komplexne posúdil a uviedol, že doplnková ochrana na území Slovenskej republiky mu bola v roku 2014 poskytnutá z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Sýrii, kde dlhodobo pretrvával vojnový konflikt, kedy na základe vtedy dostupných informácií bolo možné skonštatovať, že bezpečnostná situácia v Damašku bola v tom období nestabilná, poznačená občianskou vojnou, množstvom vysídlených obyvateľov a obrovskými stratami na ľudských životoch. V súvislosti s bezpečnostnou situáciou v Sýrii, ako aj v samotnom Damašku, bol podľa vyjadrenia žalovaného uplatnený rozsudok Európskeho súdneho dvora C-465/07. Bezpečnostnou situáciou v Damašku sa žalovaný, podľa jeho slov, zaoberal aj pri rozhodovaní o predĺžení, resp. nepredĺžení doplnkovej ochrany žalobcovi v rokoch 2016, 2017 a 2019, pričom vtedy, hoci pristúpil k použitiu vylučovacích klauzúl, bola podľa jeho mienky táto bezpečnostná situácia natoľko nestabilná, že by tam žalobcovi aj naďalej reálne hrozilo vážne bezprávie vo forme vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Keďže však podľa žalovaného od roku 2019 v Sýrii došlo k radikálnej zmene bezpečnostnej situácie a to predovšetkým v centrálnej časti mesta Damašk, odkiaľ žalobca pochádza, pričom táto tendencia pokračuje aj v súčasnom období, bol dôvod opätovne prehodnotiť riziko vážneho bezprávia v prípade žalobcovho návratu do krajiny pôvodu vo všetkých troch jeho zložkách podľa § 2 písm. f) zákona o azyle. Pokiaľ ide o možnosť uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu podľa § 2 písm. f), bod 1 zákona o azyle, žalovaný je presvedčený, že aplikácia tejto formy trestu je v prípade žalobcu vylúčená, nakoľko bolo preukázané, že tento nemal v krajine pôvodu žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nikdy nebolo voči nemu vedené trestné stíhanie, ani sa nedopustil žiadneho trestného činu. Pokiaľ ide o možnosť mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, bolo žalovaným po preskúmaní dôvodov žalobcu konštatované, že žalobca „nikdy žiadne problémy s režimom E. A. nemal. Krajinu opustil v roku 2012 legálnym spôsobom za pomoci sýrskych štátnych orgánov a dokonca si v roku 2014 na sýrskom veľvyslanectve vybavil cestovný pas“. Žalovaný dopĺňa, že žalobca vo svojej výpovedi neuviedol, že by od tej doby vykonával nejaké aktivity voči režimu v Sýrii. Na základe uvedených skutočností žalovaný nevyhodnotil žalobcu, ako osobu, ktorá by bola hľadaná súčasným režimom a ktorá by sa tam nemohla vrátiť. O tejto skutočnosti svedčí podľa mienky žalovaného aj vydanie pasu žalobcovi už počas jeho pobytu na Slovensku. Žalobcom uvádzané obavy považuje žalovaný za účelové tvrdenie, nakoľko bolo preukázané, že sa absolútne nezakladá na realite a je vykonštruované. To, že je hľadanou osobou, sa žalobca podľa žalovaného iba domnieva a aj to len na základe sprostredkovaných informácií, pričom „reálne nemal obavy osloviť oficiálnu sýrsku ambasádu za účelom vybavenia si cestovného dokladu, hoci to bolo až po tom ako mal byť v Sýrii hľadaný“. Žalovaný sa domnieva, že v súvislosti s opodstatnenosťou obáv z mučenia, resp. neľudského zaobchádzania môže u žalobcu v súvislosti so situáciou v Sýrii, ktorá tam vládla v minulosti, existovať subjektívny prvok – kedy žalobca skutočne môže mať reálny strach zo svojho uväznenia a zlého zaobchádzania so svojou osobou, avšak toto nie je ničím potvrdené a samotné informácie, ktoré žalovaný podľa svojich slov v konaní zhromaždil, svedčia o opaku, teda o neexistencii takýchto opodstatnených obáv. Na doplnenie žalovaný uvádza, že samotné poskytnutie doplnkovej ochrany z týchto dôvodov však vyžaduje okrem subjektívneho prvku aj reálne preukázanie objektívnych prvkov, nakoľko Iba v prípade existencie subjektívneho a objektívneho prvku môžu byť obavy žiadateľa vyhodnotené ako reálna hrozba mučenia, resp. neľudského zaobchádzania s jeho osobou. Pri objektívnom prvku je potrebné vyhodnotiť výpoveď žiadateľa - žalobcu a posúdiť situáciu v krajine pôvodu. V súvislosti so strachom žiadateľa, tento by mal byť podľa názoru žalovaného považovaný za opodstatnený, ak je žiadateľ schopný primeraným spôsobom dokázať, že jeho ďalší

pobyt v krajine pôvodu by viedol k mučeniu, resp. neľudskému zaobchádzaniu s jeho osobou, alebo by k takémuto zaobchádzaniu viedol v prípade návratu. Žalovaný však znovu zopakoval, že bolo preukázané, že žalobcov „pobyt v Sýrii sa nikdy nedostal do takého štádia, že by bol neznesiteľný, a že by mu reálne hrozili situácie, ktorých sa obáva. Neexistuje teda kauzálny nexus medzi jeho subjektívnymi obavami z uväznenia a priamym dôkazom o tom, že by mal byť hľadanou osobou“. Okrem toho žalobca sám uviedol, že sa do násilností v Sýrii nikdy priamo nezapojil a rovnako po odchode zo Sýrie nevyvíjal žiadne aktivity voči režimu prezidenta A.. Informácie o Sýrii podľa žalovaného jasne svedčia o tom, že „Asadov režim, hoci ho nemôžeme považovať za štandardný ani demokratický, nemá záujem o zadržiavanie ľudí, ktorí nepáchajú, resp. nepáchali násilnosti a nikdy sa do protirežimových aktivít nezapojili aktívnym spôsobom“. A práve do tejto skupiny ľudí patrí podľa mienky žalovaného aj žalobca. V prípade žalobcu po individuálnom posúdení dôvodov jeho žiadosti je podľa žalovaného zrejmé, že individuálne prvky ohrozenia jeho osoby absentujú. V súvislosti s možnosťou vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, na základe ktorého bola žalobcovi doplnková ochrana poskytnutá, možno podľa žalovaného konštatovať, že táto forma vážneho bezprávia už viac nie je v prípade žalobcu naplnená. Dôvody tejto zmeny opísal žalovaný nasledovne: žalobca „pochádza priamo z mesta Damašk, v centre ktorého vlastní byt, ktorý v súčasnosti obýva jeho brat. Podľa informácií vyplývajúcich z najaktuálnejšej verzie príručky Agentúry Európskej únie pre azyl (EUAA) ku krajine Sýria z februára 2023 je možné dospieť k záveru, že v meste Damašk je v súčasnosti bezpečnostná situácia na stabilnej úrovni. Rovnako najnovšie informácie o krajine pôvodu svedčia o dostatočne bezpečnej situácii v meste Damašk. Celé mesto je pod kontrolou sýrskej vlády. Útoky sa v damašskom guvernoráte stali zriedkavými, odkedy vládne jednotky v roku 2018 znovu dobyli okolitý vidiek. Odvtedy bolo hlásených niekoľko incidentov zameraných na predstaviteľov alebo podporovateľov vlády, pričom ide najmä o útoky na bezpečnostné zložky. Útoky na civilné obyvateľstvo prakticky vymizli. V období od januára 2023 do augusta 2023 sú správy o dvoch civilných obetiach v rámci mesta Damašk. Dňa 07.07.2023 došlo k zrážkam medzi hľadanými osobami a silami sýrskeho režimu, počas ktorých bol omylom zabitý jeden civilista. Dňa 19.08.2023 bojovníci Hizballáhu zabili civilistu v južnej Časti mesta Damašk na základe obvinenia z vykonania útoku pomocou improvizovaného výbušného zariadenia v al Sayeda Zeinab. Obeť pracovala v obchode s obkladačkami so svojím otcom a nebola napojená na žiadnu ozbrojenú frakciu. Ako vidno, ide skôr o náhodné úmrtia civilistov, ktoré sa nedajú subsumovať pod pojem neselektívneho násilia, ktoré by ohrozovalo všeobecnú bezpečnosť civilného obyvateľstva. Mesto Damašk zaznamenalo druhý najnižší počet bezpečnostných incidentov zo všetkých guvernorátov“. O stabilnej situácii v Damašku podľa žalovaného hovoria aj štatistiky bezpečnostných incidentov z rokov 2021 a 2022, kedy Sýrska sieť pre ľudské práva (SNHR) nezaznamenala v Damasku počas deviatich mesiacov od apríla do decembra 2021 žiadne úmrtia civilistov a v období január - október 2022 zaznamenala tri úmrtia civilistov. Žalovaný zároveň poukázal na správu agentúry EUAA s názvom „Usmernenie pre krajinu: Sýria“ z februára 2023, so záverom, že „v guvernoráte Damašk vo všeobecnosti neexistuje reálne riziko, že by civilné osoby boli osobne dotknuté v zmysle článku 15 písm. c) kvalifikačnej smernice. Z tohto dôvodu neodporúča poskytovanie doplnkovej ochrany osobám pochádzajúcim z Damašku z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu“. Žalovaný na základe uvedených skutočností zhrnul, že na základe individuálneho posúdenia dôvodov žalobcu nebolo preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu, resp. do Damašku, vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ako to vyplýva zo zákona o azyle a preto bolo rozhodnuté o nepredĺžení poskytovania doplnkovej ochrany. Žalovaný poukázal na fakt, že v centre Damašku vlastní žalobca byt a žije tam aj jeho rodina. Podľa žalovaného tam má žalobca dostatočné materiálne zázemie, ako aj sociálne väzby potrebné na znovu začlenenie sa do života po návrate. Z obsahu rozhodnutia žalovaného možno vyčítať, že žalovaný v ňom venoval priestor aj rizikám návratu do Sýrie, kedy znovu citoval agentúra EUAA, ktorá v júni 2021 napísala, „že podľa zdrojov, ktoré oslovila, hrozí niektorým skupinám vyššie riziko zatknutia, (dočasného) zadržania, vypočúvania, mučenia a obvinenia z terorizmu zo strany sýrskych orgánov v prípade ich návratu do Sýrie“, pričom vymenoval skupiny, ktorých sa uvedené riziká týkajú. Podľa žalovaného ale žalobca nepredstavuje nositeľa ani jedného z týchto ohrozených profilov a z toho dôvodu nemožno ani jeho návrat do Sýrie vyhodnotiť ako rizikový. Žalovaný je presvedčený, že v jeho rozhodnutí boli posúdené všetky relevantné dôvody vyplývajúce z výpovede žalobcu, ako aj z vyjadrenia jeho právnej zástupkyne a to v súlade s informáciami o bezpečnostnej situácii v meste Damašk, ako aj v súvislosti s usmernením EUAA, ktoré sa touto situáciou zaoberá. Správne súdne konanie

3.Správnou žalobou vo veci azylu zo dňa 12.01.2024 sa žalobca cestou svojho zvoleného právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci tomuto na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V správnej žalobe žalobca poukázal na správu Európskej únie o situácii v Sýrskej arabskej republike za rok 2023, ktorá tvorí jadro správnej žaloby a kde sa uvádza, že „v Sýrii prebieha viacero prekrývajúcich sa interných a medzinárodných ozbrojených konfliktov, a to konkrétne medzinárodný ozbrojený konflikt s koalíciou vedenou USA proti ISIL v dôsledku vojenského zásahu koalície v Sýrii bez súhlasu vlády Sýrie, Sýria je naďalej zapojená do medzinárodného ozbrojeného konfliktu s Tureckom, ktoré uskutočnilo vojenské operácie proti vláde Sýrie, ISIL a kurdským ozbrojeným skupinám v Sýrii a ovláda časti severnej Sýrie s pomocou protivládnych ozbrojených skupín. Sýria je aj naďalej zapojená do medzinárodného ozbrojeného konfliktu s Izraelom, ktorý bez súhlasu vlády podniká letecké útoky na iránske ciele v Sýrii a kontroluje časti Sýrie. Sýria je zároveň naďalej zapojená do niekoľkých interných ozbrojených konfliktov s rôznymi ozbrojenými skupinami proti vláde Sýrie, najmä HTS, SNA, SDF a ISIL. Interné ozbrojené konflikty na území Sýrie ďalej zahŕňajú prebiehajúce boje medzi rôznymi neštátnymi ozbrojenými skupinami“. Z predmetnej správy podľa žalobcu takisto vyplýva, „že pri cielených útokoch strán konfliktu boli zničené alebo poškodené zdravotnícke zariadenia, čím sa zámerne obmedzil prístup k zdravotnej starostlivosti v príslušných oblastiach. Obliehania v Aleppe a Dar’a al-Balad obmedzili dodávky potravín, vody a elektriny, ako aj prístup k základným potrebám, ako je múka, palivo a lekárska pomoc“. V správnej žalobe žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že sýrsky predpokladá trest smrti, pričom tento možno podľa jeho slov uložiť za taxatívne vymedzený okruh trestných činov, medzi ktoré patria aj trestné činy súvisiace s terorizmom. Pokiaľ ide o teroristické činy, tieto boli podľa žalobcu široko definované v zákone o boji proti terorizmu č. 19, ktorý sýrska vláda prijala v roku 2012, pričom na presadzovanie tohto zákona bol zriadený Protiteroristický súd, ktorý podľa dostupných informácií ukladá tvrdé tresty vrátane 10 až 20 rokov nútených prác alebo trestu smrti. Žalobca ďalej hovorí aj o vojenských poľných súdoch, zriadených dekrétom 25/2/1966 s cieľom súdiť civilistov a vojenský personál za „zločiny spáchané počas vojny alebo počas vojenských operácií“, pričom vojenské poľné súdy vo svojich rozhodnutiach neuplatňujú sýrsky ník a medzi tresty, ktoré ukladajú, patrí doživotie a trest smrti. Podľa mienky žalobcu prezident Sýrie je zodpovedný za schvaľovanie rozsudkov smrti vydaných vojenskými poľnými súdmi a má možnosť trest znížiť, nahradiť ho iným trestom alebo prípad zrušiť. Žalobca sa odvoláva na správy rôznych organizácií a bývalých väzňov, podľa ktorých tresty smrti a popravy boli v sýrskych väzniciach vo veľkej miere vykonávané. Žalobca dopĺňa, že „orgány sýrskej vlády nezverejnili žiadne oficiálne informácie o uložených trestoch smrti alebo počte vykonaných popráv. Extrémistické skupiny ako HTS a ISIL vykonali verejné popravy, sťatie a ukrižovanie za porušenie morálnych kódexov práva šaría v oblastiach pod ich kontrolou, pričom zabili stovky civilistov. Údajne tiež podrobili ženy, dievčatá a menšiny nezákonným popravám za porušenie uložených kódexov a za „hanobenie“ ich rodín“. Osobitnú pozornosť podľa žalobcu správa Európskej únie o situácii v Sýrskej arabskej republike za rok 2023 venuje „fenoménu svojvoľného zatýkania a nezákonného zadržiavania, ako aj väzenským podmienkam v krajine. Väznice a záchytné strediská boli hlásené ako kruté a v mnohých prípadoch život ohrozujúce v dôsledku nedostatku potravín, veľkého preplnenia, fyzického a psychického týrania a nevhodných hygienických podmienok a zdravotnej starostlivosti. Správy uvádzajú, že väzni a zadržaní čelia riziku krutého zaobchádzania a dokonca popravy, pričom boli zdokumentované úmrtia vo väzbe v dôsledku mučenia alebo iného krutého zaobchádzania. Boli hlásené rôzne spôsoby mučenia, vrátane fyzického násilia, sexuálneho mučenia, psychického mučenia, zanedbávania zdravia a tvrdých podmienok zadržiavania, nútenej práce, mučenia vo vojenských nemocniciach. Deti nie sú oddelené od dospelých a sú držané v rovnakých väzniciach, kde trpia rovnakým druhom mučenia“. Z predmetnej správy podľa žalobcu vyplýva aj skutočnosť, že „obyvateľstvo na väčšine územia Sýrie trpí vysokým rizikom svojvoľného násilia voči civilnému obyvateľstvu“. Pokiaľ ide o kriminalitu v Sýrii, táto je podľa žalobcu „rozšírená a považuje sa za hlavnú hybnú silu aktivít provládnych milícií. Provládne milície sú do značnej miery autonómne a môžu slobodne zneužívať obyvateľstvo v oblastiach, ktoré kontrolujú. Na základe dostupných informácií je možné konštatovať, že mnohé sa zmenili na mafiu známu vydieraním civilistov, kradnutím, rabovaním, korupciou, pašovaním zbraní, pašovaním drog a páchaním iných protiprávnych skutkov voči civilistom. Vo viacerých guberniách bol hlásený stav bezprávia, kde sa osoby stali obeťami krádeží, vydierania, únosov, atentátov, rabovania, lúpeží a obchodovania s ľuďmi. Produkcia drog a cezhraničný obchod s drogami sa zvýšili na juhu Sýrie, vrátane guvernorátu Dar’a“, kde boli hlásené aj násilné incidenty vrátane vraždenia a pokusov o atentát v kontexte obchodu s drogami a inej trestnej činnosti. Kľúčovými aktérmi vo výrobe a preprave drog boli podľa predmetnej správy aj vládne sily, najmä divízia, s pomocou Hizballáhu a Vojenského spravodajstva. Správa, v zmysle textu správnej žaloby, poukazuje aj na narastajúcu trestnú činnosť ako krádeže, vraždy, lúpeže, lúpeže

a únosy pre zisk ( najmä detí ), ktorá bola začiatkom roka 2022 hlásená aj v guvernoráte Dar’a, v provincii Sweida, kde boli hlásené bezprávie, chaos a nekontrolovateľné kriminálne a politické násilie. Na základe takto prezentovaných skutočností prijal žalobca záver, že civilné obyvateľstvo Sýrie je v krajine preukázateľne vystavené reálnej hrozbe vážneho bezprávia a je preto nesporné, že dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi, tak, ako ich zakotvuje o azyle, sú doposiaľ naplnené. 4.Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe datovanom ku dňu 1.2.2024 zopakoval dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktorými vylúčil vystavenie žalobcu hrozbe vážneho bezprávia vo forme uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, ako aj vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu a na doplnenie poukázal na znenie čl. 2 písm. f) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 a uviedol, že z definície v ňom obsiahnutej vyplýva subsidiárna povaha doplnkovej ochrany, čo znamená, že doplnková ochrana sa poskytne až po tom, keď sa zistí, že osoba nespĺňa podmienky pre udelenie azylu a tiež dočasná povaha doplnkovej ochrany, čo znamená, že vážne bezprávie ako také, neoprávňuje na poskytnutie doplnkovej ochrany, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 15 kvalifikačnej smernice. Žalovaný povedal, že pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým zo správ o krajine pôvodu založených v spise. Nepoprel, že na území Sýrie aj v súčasnosti prebieha ozbrojený konflikt, avšak má za to, že miera neselektívneho násilia nedosahuje takú vysokú úroveň, že už samotná prítomnosť žalobcu na území Sýrie by pre neho predstavovala reálnu hrozbu vážneho bezprávia. Žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal ani konkrétne osobné okolnosti, ktorými by bol špecificky dotknutý a pre ktoré by postačovala miera neselektívneho násilia dosahujúca aj nižšiu úroveň. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správa EUAA „uvádza a zdôrazňuje, že obyvateľstvo na väčšine územia Sýrie trpí vysokým rizikom svojvoľného násilia voči civilnému obyvateľstvu“. Správa EUAA podľa žalovaného podrobne rozoberá rôzne časti (gubernie) Sýrie. V súvislosti s guberniou Damašk správa EUAA podľa žalovaného uvádza, že „Damašk zaznamenal druhé najnižšie počty incidentov zo všetkých gubernií Sýrie v období od 01.04.2021 do 31.10.2022. ... Nebolo zaznamenané žiadne úmrtie civilistu v období od apríla do decembra 2021. V období január až október 2022 boli zaznamenané 3 úmrtia civilistov. Žalovaný je toho názoru, že vzhľadom na indikátory uvedené v správe EUAA je možné uzavrieť, že v gubernii Damašk neexistuje reálne riziko, že by civilné osoby boli osobne dotknuté v zmysle článku 15 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011. Pre porovnanie žalovaný uvádza aj úryvok zo správ o krajine pôvodu využitých pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o udelenie azylu, kedy mu bola doplnková ochrana poskytnutá. „Konflikt a vysoké úrovne násilia pokračovali naprieč Sýrskou arabskou republikou počas vykazovaného obdobia, a to najmä v provinciách Aleppo, Hama, Homs, Deir ez-Zor, Rif Dimashq, Damask, Hasakeh, Idlib, Dar 'a, Quneitra a Raqqa. Nevyberané ostreľovanie a vzdušné útoky vládnych síl a nevyberané bombardovanie a útoky ozbrojenej opozície, extrémistických a teroristických skupín uvedených na zozname, naďalej viedli k úmrtiam, zraneniam a vysídleniu civilného obyvateľstva. ... Letecké útoky, ostreľovanie a nevyberané útoky barelových bômb zo strany vládnych síl pokračovali na opozíciou ovládané oblasti, najmä v provinciách Aleppo a Damask, čo má za následok vysoký počet civilných obetí... Vládou kontrolované mestá a obce boli naďalej vystavené nevyberaným mínometným útokom, ostreľovaniu a improvizovaným výbušným zariadeniam na vozidlách zo strany ozbrojenej opozície, extrémistických a teroristických skupín uvedených na zozname, najmä v provinciách Aleppo a Damask. ...“. Porovnanie uvedených skutočností vedie žalovaného k záveru, že bezpečnostná situácia v Sýrii sa oproti obdobiu, kedy bola žalobcovi poskytnutá doplnková ochrana podstatne zmenila. Žalobcom uvádzané skutočnosti, že Sýriu opustil legálne na svoj cestovný pas a počas pobytu na Slovensku mu bol Sýrskou ambasádou vydaný nový cestovný pas, sú podľa žalovaného v rozpore s informáciami o Sýrii, nakoľko „podľa dostupných zdrojov hľadanej osobe by sýrske orgány nevydali pas a takejto osobe by tiež nebolo umožnené opustiť územie Sýrie“. Žalovaný obhajoval vecnú správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia a navrhol správnu žalobu zamietnuť. 5.Žalobca reagoval listom zo dňa 28.02.2024 kde žalovanému vytýka, že napriek tomu, že cituje Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011, v samotnom obsahu svojho vyjadrenia k správnej žalobe jej skutočný obsah ignoruje. Pokiaľ žalovaný poukazuje na čl. 2 písm. f) Smernice 2011/95/EÚ, obsah čl. 9 nijakým spôsobom nereflektuje. Z uvedeného článku podľa žalobcu vyplýva, že vážne bezprávie pozostáva okrem iného, z vážneho a individuálneho ohrozenia života občana z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, pričom osoba, oprávnená na doplnkovú ochranu, je osoba, ktorá by v prípade návratu do svojej krajiny čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho bezprávia. Žiadne z ustanovení smernice č. 2011/95/EÚ, nie je podľa žalobcu možné vykladať tak, ako to robí žalovaný, keď zo selektívne vybraných častí zdrojov,

z ktorých vychádza, konštruuje záver, že pokiaľ by sa žalobca vrátil do Damašku, vážne bezprávie mu nehrozí. Argumentácia žalovaného je tak podľa žalobcu celkom zjavne účelová opomínajúca zmysel a účel Smernice 2011/95/EÚ. Žalobca dal do pozornosti hodnotenie situácie v Sýrii Európskou radou a Radou Európskej únie na stránke www.consilium.eu/sk/policies/syria#humanitarian, podľa ktorého „Konflikt v Sýrii a utrpenie, ktoré spôsobuje obyvateľom Sýrie, je najväčšou humanitárnou katastrofou na svete a v nedávnych dejinách nemá obdobu. Napriek prímeriu, dohodnutému v roku 2020, násilnosti v celej krajine pokračujú“. Z ďalšej časti tohto hodnotenia podľa žalobcu vyplýva, že prítomnosť Dáiš a iných teroristických skupín v Sýrii, predstavuje závažnú hrozbu pre túto krajinu, širší región, ako aj medzinárodné spoločenstvo ako celok. Žalobca preto považuje za nepochybné, že situácia v Sýrii ho oprávňuje bez akýchkoľvek pochybností na doplnkovú ochranu. 6.Ďalšie písomné vyjadrenia v konaní už jeho účastníci správnemu súdu neposkytli. 7.S účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle ust. , na konanie o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia pre územné obvody Banskobystrického kraja, Košického kraja, Prešovského kraja a Žilinského kraja, kauzálne príslušný Správny súd v Košiciach ( ďalej v texte ako „správny súd“ ), ktorý zároveň v tento deň ( 01.06.2023 ) začal svoju činnosť. 8.Správny súd, v konaní o správnej žalobe vo veci azylu ( až ) preskúmal rozhodnutie žalovaného o nepredĺžení poskytovania doplnkovej ochrany žalobcovi zo dňa 06.12.2023 pri súčasnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, mapujúceho priebeh správneho konania a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a preto o potrebe rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 9.Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil správny súd na deň 11.04.2024 so začiatkom o 13:00 hod. pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca, avšak bola prítomná jeho právna zástupkyňa, ktorá zotrvala na žalobnej argumentácii a zdôraznila, že dôvody na poskytovanie doplnkovej ochrany u žalobcu stále pretrvávajú. Zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala dôvodov, na ktorých je založené správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. Pre doslovné znenie prednesov účastníkov na pojednávaní, správny súd odkazuje na zápisnicu vyhotovenú z jeho priebehu, ako aj na zvukový záznam z tohto pojednávania. 10.Podľa ust. Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 11.Podľa ust. Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 12.Podľa ust. , písm. a/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. 13.Podľa ust. , písm. c/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu. 14.Podľa ust. , písm. f/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 15.Podľa ust. , písm. e/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 16.Podľa ust. , písm. g/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany. 17.Podľa ust. zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 18.Podľa ust. , písm. k/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska. 19.Podľa ust. zákona o azyle, doplnková ochrana podľa a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky,

ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4 alebo na jej zrušenie podľa § 15b ods. 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto lehoty; doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. 20.Podľa čl. 2, písm. f/ Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011, o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany ( ďalej len ako „Smernica“ ), „osoba oprávnená na doplnkovú ochranu je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá nie je oprávnená ako utečenec, ale vzhľadom ku ktorej boli preukázané podstatné dôvody domnievať sa, že dotknutá osoba by v prípade, keď by bola vrátená do svojej krajiny pôvodu alebo v prípade osoby bez štátneho občianstva do krajiny svojho doterajšieho pobytu, čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho bezprávia, ako je definované v článku 15, a na ktorú sa neuplatňuje článok 17 ods. 1 a 2 a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku takéhoto rizika odmieta ochranu tejto krajiny. 21.Podľa čl. 15 Smernice, Vážne bezprávie pozostáva: a) z trestu smrti alebo popravy, alebo b) z mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo potrestania žiadateľa v krajine pôvodu, alebo c) z vážneho a individuálneho ohrozenia života občana alebo osoby z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 22.Podľa ust. a ( ďalej ako „SSP“ ), žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. Pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 23.Podľa ust. , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 24.Podľa ust. , žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 25.Podľa ust. , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie podľa . 26.Podľa ust. , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 27.Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci ( úplnosť zistenia ), orgán verejnej správy musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti ( presnosť zistenia ). Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že ide o prospektívne rozhodovanie ( t. j. posudzuje sa riziko vážneho bezprávia v budúcnosti ) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.4.2015 ). Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.06.2017). 28.Žalovaný rozhodnutím zo dňa 24.11.2014, č. MU-258-20/PO-Ž-2014 okrem iného poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V súvislosti so skúmaním podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany, žalovaný skúmal jednotlivé formy vážneho bezprávia, hrozbe ktorých by mohol byť žalobca po svojom návrate do Sýrie, ako krajiny jeho pôvodu, vystavený. Postupne teda vyhodnotil možnosť uloženia trestu smrti žalobcovi alebo jeho výkon, v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu a dospel k záveru žalobcu by sa táto forma vážneho bezprávia nedotkla, nakoľko bolo preukázané že žalobca nemal v krajine pôvodu žiadne problémy so štátnymi orgánmi nikdy nebolo voči nemu vedené trestné stíhanie ani sa nedopustil žiadneho trestného činu za ktorý by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Pokiaľ ide o hrozbu mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, ako ďalšej formy vážneho bezprávia, v prípade návratu do Sýrie, tu žalovaný konštatoval, že v zmysle aktuálnych informácií o Sýrii

sa nedá vylúčiť neštandardné zaobchádzanie avšak, keďže žalobca nemal problémy ani s vládou ani s povstalcami, tak v prípade návratu do Damašku by sa nemal stať obeťou podobného zaobchádzania. V súvislosti so skúmaním reálnej hrozby vážneho a individuálneho ohrozenia života žalobcu alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, žalovaný uviedol že „bezpečnostná situácia v Sýrii je v súčasnej dobe nestabilná a v krajine prebieha občianska vojna, pred ktorou utieklo zo Sýrie už vyše troch miliónov ľudí. Podľa odhadov Sýriu každý deň opustí zhruba 7000 ľudí. Súčasné nepokoje spôsobili v Sýrii viac ako 5,1 milióna vnútorne vysídlených osôb. Z provincie Damašk odkiaľ menovaný pochádza bolo vysídlených už viac ako 1 180 600 ľudí, pričom tu dochádza k neustálym bojom medzi povstalcami a vládou a tieto počty ľudí neustále narastajú. Damašk je teda v plnej miere zapojení do vnútroštátneho konfliktu v Sýrii. Vo vnútroštátnom ozbrojenom konflikte zahynulo už vyše 120 000 ľudí. Pred krízou bol Damašk metropolou krajiny pričom momentálne sú jeho veľké časti zbombardované a prakticky vyľudnené. Dochádza aj k neustálemu ostreľovaniu civilných oblasti a bezpečnosť Damašku nie je zaručená. Sú síce štvrte, ktoré konflikt nezasiahol situácia sa však neustále mení a existuje riziko že aj doposiaľ pokojné časti mesta sa môžu v priebehu krátkeho času stať bojovou zónou“. Na základe uvedených tvrdení žalovaný skonštatoval že bezpečnostná situácia v Sýrii bola v tom čase nestabilná, poznačená občianskou vojnou množstvom vysídlených obyvateľov a obrovskými stratami na ľudských životoch a priklonil sa k záveru že v prípade návratu žalobcu do krajiny jeho pôvodu, resp. do Damašku, berúc do úvahy rizikovú bezpečnostnú situáciu a tiež princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany, nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by žalobca nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Na základe tohto presvedčenia potom žalovaný rozhodol o potrebe poskytnúť žalobcovi doplnkovú ochranu. 29.Ako už bolo spomenuté na inom mieste tohto rozsudku, žalovaný, ako dôvod nepredĺženia poskytovania doplnkovej ochrany žalobcovi uviedol radikálnu zmenu bezpečnostnej situácie v Sýrii, ku ktorej malo podľa slov žalovaného dôjsť počnúc rokom 2019. Na základe takto prijatého záveru potom žalovaný konštatoval, že reálnej hrozbe vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, ako jednej zo zákonnom definovaných podôb vážneho bezprávia, už žalobca nebude v prípade návratu do krajiny svojho pôvodu, resp. Damašku čeliť. Z obsahu Smernice však jednoznačne vyplýva, že na to, aby štátni príslušníci tretích krajín prestali byť oprávnení na doplnkovú ochranu, musia prestať existovať okolnosti, ktoré k poskytnutiu doplnkovej ochrany viedli, prípadne sa tieto okolnosti zmenili do takej miery, že ďalšie poskytovanie doplnkovej ochrany už nie je potrebné. Je však povinnosťou príslušných orgánov rozhodujúcich o dôvodnosti predĺženia poskytovania doplnkovej ochrany zohľadniť, či táto zmena okolností je takého závažného a trvalého charakteru, že štátny príslušník už nebude po návrate do krajiny pôvodu čeliť reálnemu riziku vážneho bezprávia. 30.Z rozhodnutia žalovaného vyplývajú informácie o bezpečnostnej situácii v Sýrii, ktorými žalovaný vysvetľoval nedôvodnosť predĺženia doplnkovej ochrany žalobcovi. Polytematická správa o krajine Sýria, ktorú pre svoje rozhodovanie zabezpečil žalovaný však z pohľadu správneho súdu obsahuje informácie nasvedčujúce tomu, že hrozba vážneho bezprávia je aj naďalej prítomná na celom území Sýrskej arabskej republiky. Predmetná polytematická správa jednoznačne hovorí o pravidelne sa opakujúcich aktoch násilia, vykonávaných rôznymi formami a rôznymi subjektami, ktoré zo sebou prinášajú početné civilné obete, o prítomnosti viacerých ozbrojených teroristických ( povstaleckých ) skupín ( brigád ), ako napr. ISIL, Hizballáh, o ozbrojených stretoch medzi vládnymi jednotkami ( GoS ) a opozíciou a to, ako už bolo predtým spomenuté na celom území Sýrie, vrátane mesta Damašk. Prítomné sú aj ozbrojené útoky Izraela a Iránom podporovaných milícií. Skutočnosť, na ktorú, ako na hlavnú poukazuje žalovaný, že za určité časové obdobie klesol počet bezpečnostných incidentov spojených s úmrtím civilistov v meste Damašk v porovnaní s inými oblasťami Sýrie, nemôže na základe vyššie uvedených správ, postačovať na prijatie záveru žalovaného, podľa ktorého „v meste Damašk je v súčasnosti bezpečnostná situácia na stabilnej úrovni. Rovnako najnovšie informácie o krajine pôvodu svedčia o dostatočne bezpečnej situácii v meste Damašk“. Správny súd preto nemôže súhlasiť s tým, že zmena okolností, spočívajúca v poklese bezpečnostných incidentov v určitom období, na ktorú sa odvoláva žalovaný, je tak podstatného a hlavne trvalého charakteru, aby bolo možné spoľahlivo konštatovať, že žalobcovi vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, ako zákonnej formy vážneho bezprávia, po jeho návrate do krajiny pôvodu, resp. Damašku nehrozí. Správny súd je zároveň presvedčený, že vyššie spomenuté, všeobecne definované, bezpečnostné incidenty ( podrobnejšie uvedené v Polytematickej správe o krajine Sýria ), v žiadnom prípade nemožno zľahčovať a pripisovať im význam bežných rizík, ktorým

je spravidla vystavené obyvateľstvo Sýrie alebo jeho časť a ktoré obvykle samotné nespôsobujú individuálne ohrozenie, kvalifikované, ako vážne bezprávie. 31.Ak žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, správny súd sa s uvedenou námietkou stotožňuje. Žalovanému totiž možno vytknúť, že informácie o krajine pôvodu, ktoré sú v administratívnom spise obsiahnuté nezohľadnil komplexne, tak aby mohol byť skutkový stav zistený presne. Správny súd konštatuje, že žalovaný tieto informácie vyberal selektívne bez toho, aby zohľadnil tie, ktoré svedčia o existencii jednotlivých foriem vážneho bezprávia, ktorých hrozbe by žalobca mohol byť po návrate do Sýrie vystavený. Správny súd na tomto mieste pripomína už spomínanú zásadu materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, kde v zmysle predmetnej zásady vyplýva pre orgán verejnej správy povinnosť vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci ( úplnosť zistenia ). Súd má za to, že sa žalovaný uvedenou požiadavkou dôsledne neriadil. 32.Žalovanému možno vytknúť aj to, že pri skúmaní vážneho bezprávia v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu a tiež mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, hodnotil riziko ich hrozby žalobcovi v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, výlučne vo vzťahu k zložkám ovládajúcim štát, ako možného pôvodcu vážneho bezprávia. Pôvodcom vážneho bezprávia sú však v zmysle znenia cit. § 2, písm. e/, bod 3. zákona o azyle aj neštátni pôvodcovia za predpokladu, že možno preukázať, že štát a strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred vážnym bezprávím. Skutočnosťou, či by život, prípadne zdravie žalobcu mohli byť v prípade jeho návratu do Sýrie ohrozené uložením trestu smrti, prípadne mučením alebo neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom, zo strany neštátnych zložiek, ktoré, ako už bolo skôr povedané, sú na celom území Sýrie vrátane hlavného mesta Damašk prítomné, prípadne na akej úrovni fungujú štátne inštitúcie pri zabezpečení ochrany civilného obyvateľstva, sa žalovaný vôbec nezaoberal. Za nedostatočne odôvodnené považuje správny súd aj skôr spomenuté vyhodnotenie skúmania rizika možného vystavenia žalobcu uloženiu trestu smrti alebo jeho výkonu a tiež mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu zo strany štátnej moci, resp. ňou ovládaných strán a organizácií, kedy si žalovaný vystačil s úvahou, že keďže žalobca opustil Sýriu legálne na svoj vlastný cestovný pas a nie je známe, že by od doby jeho odchodu vykonával nejaké aktivity voči režimu v Sýrii, nemôže ísť v jeho prípade o osobu, ktorá by bola hľadaná súčasným režimom a ktorá by sa do Sýrie nemohla vrátiť. Správny súd pripomína, že žalobca opustil Sýriu pred 12 rokmi, počas ktorých mohlo dôjsť v Sýrii aj k udalostiam ovplyvňujúcim prístup, resp. zaobchádzanie s osobami, ktoré sa na jej územie vracajú, pričom tieto udalosti by potenciálne mohli zakladať riziko vážneho bezprávia. Navyše pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, akým spôsobom je zaobchádzané s navrátilcami do Sýrie, z polytematickej správy o krajine Sýria jednoznačné závery, svedčiace navyše v prospech úvah žalovaného, nevyplývajú ( správa spomína prípady, kedy boli navrátilci považovaní za potenciálnych členov opozície, ako aj situácie, pri ktorých mohli sýrske orgány s navrátilcami zle zaobchádzať, mučiť ich, prípadne až zabiť ). To, akým spôsobom by bolo so žalobcom v prípade jeho návratu do Sýrie zaobchádzané, závisí aj od toho, akým spôsobom by bol tento vnímaný jednak zo strany oficiálnych štátnych orgánov, ako aj zo strany neštátnych subjektov. Túto skutočnosť, ale nemohol žalovaný, s ním prezentovanou istotou, vedieť. Žalovaný sa takisto vôbec nezaoberal faktom, či je Slovenská republika štátnymi orgánmi, prípadne aj neštátnymi subjektami operujúcimi na území Sýrie, vnímaná ako priateľská, prípadne nepriateľská krajina. O všetkých týchto okolnostiach pojednáva Polytematická správa o krajine Sýria. Ak sa žalovaný v súvislosti s rizikom návratu do Sýrie odvolal na informáciu agentúry EUAA a vymenoval v rozhodnutí skupiny osôb, ktorým po ich návrate do Sýrie hrozí zatknutie, zadržanie, vypočúvanie, mučenie a obvinenia z terorizmu, kedy podľa žalovaného žalobca nespĺňa definičné znaky ani jednej z týchto skupín, správny súd musí konštatovať, že žalovaný opätovne hodnotil riziká návratu výlučne vo vzťahu k štátnym orgánom a nie aj vo vzťahu k iným pôvodcom vážneho bezprávia. 33.V kontexte vyššie spomenutých faktov týkajúcich sa bezpečnostnej situácie v Sýrii a s tým spojených rizík ohrozenia života alebo zdravia žalobcu, sa uvedené tvrdenia žalovaného o neexistencii reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu žalobcu do krajiny jeho pôvodu, resp. Damašku, javia ako také, ktoré nemajú oporu v skutkovom základe vyplývajúcom z administratívneho spisu. Správny súd nepovažoval za potrebné vyhovieť žalobcovmu návrhu na vykonanie dokazovania, nakoľko obsah administratívneho spisu poskytol správnemu súdu dostatočné východiská na prijatie záverov vyslovených v tomto rozsudku. 34.Na základe uvedených faktov neostáva správnemu súdu nič iné, ako rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. z dôvodu vyplývajúceho z ust. , a vec vrátiť žalovanému

na ďalšie konanie, kedy úlohou žalovaného bude komplexne sa zaoberať situáciou v krajine pôvodu žalobcu a to nielen z hľadiska správ, ktorými disponoval v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu o predĺženie poskytovania doplnkovej ochrany, ale zároveň doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti týkajúce sa prípadnej podstatnej zmeny okolností ( situácie ) v krajine pôvodu žalobcu, ktorá nastala po vydaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. 35.O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle ust. a ich plnú náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči neúspešnému žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.