Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/23/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú: W. M., O. Y. XX.XX.XXXX, Y. E. - U.: C.. U. U., O. Y. XX.XX.XXXX, V.: F. XA, V., zastúpená advokátkou JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., so sídlom: Drieňová 17, Bratislava, a otca: C.. E. M., O. Y. XX.XX.XXXX, V.: Ľ. XX, N. T., zastúpený: Advokátska kancelária - JUDr. Miroslava Benediková, s.r.o., so sídlom: Panenská 23, Bratislava, IČO: 47 237 104, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.11.2020, č. k. -11, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.11.2020, č. k. -11 mení tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 12.11.2020, č. k. -11 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil, že otec je oprávnený predbežne sa stretávať s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň od stredy 13.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a po ukončení styku maloletú matke odovzdá v mieste bydliska matky. Vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 30.10.2020 sa otec maloletej domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou vždy v párnom týždni kalendárneho roka v utorok v čase od 13:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod. a každý nepárny týždeň kalendárneho roka v stredu od 13:00 hod. do nedele do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste školského zariadenia maloletého dieťaťa a v mieste bydliska matky maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá. Otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že do januára 2020 žili rodičia s maloletou spolu v jednej domácnosti v Chorvátskom Grobe. Matka sa aj s maloletou zo spoločnej domácnosti odsťahovala do Bratislavy a to napriek tomu, že medzi ňou a otcom maloletej nebola jasná dohoda, ohľadne výkonu ich spoločných rodičovských práv a povinností k maloletej. Koncom mája 2020 podala matka na súd návrh na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti spolu s návrhom na úpravu styku s otcom a to každú stredu po škole do 19.00 hod a každý nepárny týždeň počas víkendu so začiatkom v piatok po škole a koncom v nedeľu o 16.00 hod. Súčasne navrhla styk osobitne neupraviť počas vianočných (zimných) prázdnin, prázdnin počas veľkej noci a ani počas letných prázdnin. Otec s návrhom matky zásadne nesúhlasil, keďže má s maloletou vybudovaný pekný a pevný vzťah a bol zvyknutý s ňou aktívne tráviť čas počas školského roka po jej vyzdvihnutí v predškolskom zariadení, kedy sa spolu venovali rôznym aktivitám, pričom obdobne spolu s maloletou trávil aj víkendy. V poslednom roku 2019

trávil väčšinu času s maloletou už bez účasti matky, a teda otec zastáva názor, že má s maloletou vybudované silné citové väzby, je schopný maloletej poskytnúť stabilitu, pokojné a kľudné zázemie bez akýchkoľvek stresov a nervozity, ako aj pokryť jej výchovné aj vývojové potreby. Z toho dôvodu otec navrhoval zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Po prvom informatívnom výsluchu konanom dňa 13.07.2020 rodičia maloletej absolvovali neúspešnú mediáciu, počas ktorej otec bol ochotný ustúpiť, predovšetkým s ohľadom na záujmy a potreby maloletej od požiadavky zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za náhradu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky s rozšíreným stykom otca s maloletou, ktorý by bol v rozsahu 40% v prospech otca a 60% v prospech matky. Matka ale tento kompromisný návrh nebola ochotná prijať. Otec ďalej uviedol, že od odchodu matky s maloletou zo spoločnej domácnosti bol od začiatku zo strany matky postavený do pozície, že mu matka určila rozsah styku s maloletou, pričom v mesiaci február 2020 to bolo v rozsahu, v akom navrhla aj vo svojom písomnom návrhu na súd, a teda obmedzila jeho možnosti stretávania sa s maloletou iba na jeden deň v týždni (streda) a každý druhý víkend (zvyčajne od piatku do nedele). V tom čase bola komunikácia medzi rodičmi vyhrotená, a keďže otec mal obavy, že mu matka s maloletou styk ešte viac obmedzí, resp. vôbec ho neumožní, ako aj v záujme eliminovania vyhrotených emócií po odchode matky s maloletou zo spoločnej domácnosti, matkou navrhnutému režimu sa prispôsobil. Táto situácia sa počas prvej vlny koronavírusu zmenila, keďže boli zatvorené predškolské zariadenia a otec mohol pracovať z domu, maloletá bola u neho v rozsahu cca 60 % a s matkou trávila cca 40 % času, a taktiež u otca trávila aj Veľkonočné sviatky. Avšak aj toto rozvrhnutie času v uvedenom období bolo plne v réžii matky, ktorá kedykoľvek jej to vyhovovalo, kontaktovala otca, aby bol s maloletou. Po otvorení predškolských zariadení, t.j. od 01.06.2020 sa styk otca s maloletou vrátil do rozsahu pôvodne určeného matkou. Špecifická situácia nastala v septembri, kedy matka musela zostať v karanténe, z dôvodu interných pravidiel jej zamestnávateľa (NBS), a to od . Vzhľadom k tomu, že víkend 19.9. - 20.9. 2020 bola maloletá u otca, zostala uňho aj počas matkinej povinnej karantény, pričom spolu s víkendom to bolo 6 dní nepretržite. Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam matka aj na opakovanom informatívnom výsluchu rodičov konanom dňa 24.9.2020 naďalej odmietala dohodu o úprave rozšíreného styku otca s maloletou, argumentujúc doterajším otcovým nezáujmom o maloletú, komplikovaným dochádzaním maloletej ráno do školy z Chorvátskeho Grobu do Bratislavy, ako aj striedaním prostredia. Aj napriek tomu, že matka deklarovala pred súdom počas informatívnych výsluchov rodičov, že nebude maloletej brániť v styku s otcom, opak je pravdou. Z jej určeného rozsahu opakovane odmietla umožniť styk otca s maloletou počas stredy, a to 26.8.2020, 2.9.2020, ako aj 09.09.2020. Vo všetkých prípadoch bol scenár rovnaký, oznámeniu matky o tom, že maloletá odmieta ísť k otcovi predchádzala vyhrotená komunikácia medzi rodičmi ohľadne finančných nákladov na potreby maloletej, resp. rozdielnosť názorov na úhradu nákladov. Otec je však toho názoru, že sa nejednalo o vôľu maloletej, ale matkin spôsob ako ho prinútiť pristúpiť na jej podmienky krytia nákladov na maloletú a jej spôsob neustáleho vydierania otca. Zo strany matky je to zámerné bránenie v umožnení styku otca s maloletou. Otec je v podstate vždy v neistote, či k styku s maloletou dôjde alebo nie, či v daný deň resp. deň vopred nebude matka opätovne styk niečím podmieňovať a útočiť a následne styk zmarí konštatovaním, že maloletá si to neželá. Otec vníma intenzívnu manipuláciu maloletej matkou neustálym negatívnym vykresľovaním otca pred maloletou. Maloletá otcovi niekoľkokrát povedala, čo jej matka káže povedať na súde, dokonca v jednom rozhovore prezradila, že jej matka nakázala povedať otcovi priamo do telefónu, že k nemu nechce ísť. Otec zaznamenal, že keď s maloletou trávi viac ucelených dní pokope, maloletá sa ukľudní v jeho prítomnosti a prostredí ich domova, je veselá, hravá, zároveň veľmi zodpovedná voči školským povinnostiam. Túto psychickú pohodu však vie otec maloletej „navodiť“ iba trávením času v širšom rozsahu, ako je jeden deň (streda) v jednom týždni, a tri dni v druhom týždni. Otec je toho názoru, že je v záujme maloletej dcéry, aby bol kontakt s otcom pravidelný a aktívny a aby tak nedošlo k pretrhaniu citových väzieb medzi otcom a maloletou, ktoré v súčasnej dobe medzi nimi existujú, avšak odchodom matky zo spoločnej domácnosti a jej neustálym podmieňovaním si styku otca s maloletou, sú vážne ohrozené a môže dôjsť k ich narušeniu resp. až pretrhaniu, a z toho dôvodu s ohľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti, otec má za to, že v jeho prípade je splnená podmienka odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v danom prípade nevyhnutné nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa dočasne upraví styk otca s maloletou. Poukázal na to, že z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletej nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú schopní dospieť k dohode ohľadom rozsahu úpravy styku otca s maloletou, pričom otec tvrdí, že kontakt s maloletou je mu matkou neprimerane obmedzovaný. Súd prvej inštancie preto považoval za potrebné predbežne (formou neodkladného opatrenia) zastabilizovať práva a povinnosti rodičov v oblasti styku otca s maloletou

autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré je vykonateľné doručením. Súd prvej inštancie uviedol, že pre maloletú je veľmi dôležité, aby vnímala vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov. Maloletá má právo na kontakt s rodičom, rovnako ako má právo rodič -v tomto prípade otec- na kontakt s maloletou. Obmedzovanie styku otca s maloletou môže postupne viesť k pretrhnutiu citových väzieb, a preto je potrebné pre zdravý vývin maloletej a pre jeho celkový rozvoj zabezpečiť styk s oboma rodičmi.

4. Proti uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že sa rodičia pri odchode matky a maloletej z domácnosti otca dohodli, že otec sa s maloletou bude stretávať každú stredu tak, že otec si maloletú vyzdvihne v škôlke, maloletá s otcom strávi predmetný deň a otec ju na ďalší deň t.j. štvrtok ráno odovzdá do predškolského zariadenia. Okrem takto upraveného styku, otec mal na základe dohody s matkou upravený styk aj každý druhý víkend od piatku, keď maloletú vyzdvihol v škôlke strávili s ňou víkend a v nedeľu o 18.00 hod. ju odovzdal matke v meste bydliska matky. Na základe dohody si rodičia upravili aj styk maloletej s otcom počas sviatkov a prázdnin Tento režim úpravy styku bol realizovaný od januára 2020, bol prispôsobený potrebám maloletej, a hlavne maloletá s týmto režimom bola stotožnená a vyhovoval jej. V septembri 2020 maloletá nastúpila na základnú školu Borodáčova v Ružinove, ktorá sa nachádza 10 min. chôdze od bydliska matky a maloletej. Maloletej po nástupe do prvého ročníka sa zmenil celkový režim dňa a patrí medzi deti, ktoré režim musia mať pravidelný, stály a rada plnohodnotne využíva voľný čas po škole. V rámci bytového domu, kde maloletá býva má svoje kamarátky, spolužiačky a vytvorila si silné sociálne zázemie. Otec nikdy od odchodu matky a maloletej z jeho domácnosti nemal námietky, výhrady, a ani požiadavku na častejší styk s maloletou. Prvýkrát takúto požiadavku uviedol, až po oboznámení sa s návrhom matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pravdepodobne hlavne po oboznámení sa s časťou návrhu vo veci výživného na maloletú, a preto sa matka domnieva, že jeho náhly zvýšený záujem o maloletú má len ekonomické dôvody. Matka popiera tvrdenie otca, že mu bráni v styku s maloletou, resp. že ho vydiera, aby prispieval vyššiu sumou na maloletej finančné výdavky. Matka poukazuje na samotný návrh otca, kde otec sám špecifikoval dostatočne široký rozsah stretávania sa s maloletou. Zároveň matka uvádza, že maloletá odmietla opakovane sama ísť k otcovi po incidente v škôlke. Predmetný incident sa týkal otca, keď otec išiel na detské ihrisko počas dňa k maloletej, pričom svoju pozornosť venoval súčasne aj dcérke jeho priateľky, ktorá je spolužiačkou maloletej. Dcérku priateľky obdarovával darčekmi, a počas v tom čase nariadenej 14 dňovej karantény, otec maloletej uprednostnil styk so svojou priateľkou a jej dcérkou, maloletej ani raz nezavolal, vôbec sa o maloletú nezaujímal. Maloletá Emka sa o darčekoch pre jej spolužiačku Nelku dozvedela v škôlke. Prirodzene žiarlila. Pri otcovej návšteve v škôlke sa dievčatá pohádali a dokopali. Učiteľka v materskej škôlke otcovi ďalšiu obdobnú návštevu zakázala. Rovnako sa maloletá trápila, keď sa dozvedela, že otec jeho priateľku s dcérou bráva na výlety bez nej. Po opadnutí emócii u maloletej, znovu začala navštevovať otca v zmysle dohody rodičov. Matka ďalej v odvolaní uvádza, že maloletá bola informovaná o nariadenom neodkladnom opatrení a o tom koľko času by mala tráviť s otcom. Maloletá takýto pre ňu dlhý časový úsek striktne odmietla. Volala otcovi, a opakovane ho žiadala, aby to bolo tak ako doteraz. Maloletej podľa matky vyhovovalo ako sa realizoval styk s otcom doteraz, t.j. každú stredu od cca. 15.00 hod. do nasledujúceho dňa štvrtka do 7.45 hod, a každý neparný víkend, keď otec si maloletú vyzdvihol o cca. 15.00 hod zo školského zariadenia a odovzdal ju matke v mieste jej bydliska v nedeľu o 18.00 hod. Zároveň neodkladným opatrením bol narušený štvrtkový režim maloletej, nakoľko už dlhodobo v tento deň má kurz angličtiny s native speakerkou Donnou. Otec následne akceptoval názor maloletej a styk aspoň prvý týždeň nerealizoval v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, ale v zmysle pôvodnej dohody rodičov. Matka má za to, že nebola splnená jedna zo základných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a to preukázanie potreby neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Absentovala teda podstatná zákonná náležitosť na vydanie neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že je tu bez okamžitého zásahu súdu nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hrozia. Matka má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia ani nie je v záujme maloletej, a zároveň nereflektuje jej názor.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu opakovane poukazuje na skutočnosť, že návrh režimu jeho styku s maloletou bol jednostranným návrhom matky, ktorý z dôvodu vyhrotenej situácie medzi nimi ako rodičmi prijal. Neobstojí ani tvrdenie matky, že nemal požiadavky na častejší styk s maloletou, keďže s matkou mal od počiatku jej odchodu zo spoločnej domácnosti veľmi komplikovanú až priam nemožnú komunikáciu na túto tému a z toho dôvodu mala samotná matka možnosť poznať jeho názor, v

podobe jeho písomného vyjadrenia sa k jej návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletej. Rozsah styku bol aj predmetom mediácie medzi rodičmi, kde otec svoju predstavu rozsahu 40% starostlivosti o maloletú opakovane interpretoval. Ako vidno z opisu vývoja stretávanie sa otca s maloletou od januára 2020 a to nielen do obdobia jún 2020, kedy navštevovala predškolské zariadenia, ale aj následne v septembri, keď už nastúpila do základnej školy, s otcom trávila čas aj mimo matkou opísaného režimu (t.j. každá streda a každý druhý víkend) a to predovšetkým na podnety matky, keď so starostlivosťou potrebovala pomôcť, z dôvodu jej pracovných povinností. Neobstojí ani argument matky o absentovaní podstatnej zákonnej náležitosti na vydanie neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že je tu bez okamžitého zásahu súdu nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Otec poukazuje na to, že matka nebola ochotná dodržiavať a to opakovane ani ňou nastavený režim, kedy niekoľkokrát po sebe zrušila dohodnutý styk otca s maloletou. Rušenie odôvodňovala neochotou resp. odmietaním maloletej tráviť čas s otcom, pričom účelovo opomenula, resp. súd opakovane zavádza v opise celej situácie, za akých okolností k takémuto odmietaniu zo strany maloletej došlo/dochádza. Každému zrušenie styku (predovšetkým dohodnuté stredy) predchádzala komunikácia medzi rodičmi o úhrade osobitných nákladov na maloletú a v prípade nesúhlasu zo strany otca, ktorý uhrádza na mesačnej báze výživné na maloletú, prišla okamžitá reakcia matky, že maloletá má už vlastný program alebo nie je nastavená na stretnutie s otcom. Dokonca sama maloletú nainštruovala, čo má otcovi v telefonickej komunikácii uviesť, čo následne otcovi uviedla maloletá. Z tohto dôvodu vznikla potreba dočasnej úpravy styku otca s maloletou, keďže opakovaným zmarením styku zo strany matky otec strácal možnosť byť s maloletou na týždňovej báze aspoň jeden deň, v podstate zostal odkázaný na svojvoľné rozhodnutie matky, kedy styk umožní a kedy nie, a teda vznikla hrozba reálnej ujmy na vzťahu a citovej väzbe medzi maloletou a otcom. V neposlednom rade otec poukazuje aj na skutočnosť, že opodstatnenosť vydaného neodkladného opatrenia spočívala nielen na skutočnostiach uvedených v jeho prvotnom návrhu na jeho vydanie, ale je na mieste aj z titulu následného konania matky po jeho vydaní, resp. po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, keďže matka opakovane otcovi znemožňovala styk s maloletou aj po nadobudnutí vykonateľnosti ňou napadnutého uznesenia prvostupňového súdu. Otec poukazuje aj na režim počas vianočných sviatkov/zimných prázdnin, ktorý matka nastavila samovoľne a to jednak mimo rozsah styku určeného neodkladným opatrením, ako aj neakceptovaním žiadneho návrhu zo strany otca, aby aj on strávil s maloletou primeranú časť. Matka umožnila otcovi počas zimných prázdnin, ktoré trvali 19 dní, styk s maloletou iba 4 dní a to od 28-30.12. 2020 a 6.1. 2021, t.j. mimo hlavných vianočných sviatkov ako aj Silvestra. Matka nerešpektovala ani ňou požadovaný režim, že maloletá je s otcom každý druhý víkend, keďže otcovi zmarila kontakt aspoň počas víkendu 2.1- 3.1.2021. Opätovne išlo o reakciu matky na otcove odmietnutie úhrady nákladov na ošatenie pre maloletú, ktoré súčasne maloletej kúpil aj on sám.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť ( ).

7. Podľa zák .č. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

8. Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Podľa na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého a ohrozeniu jeho výživy.

12. Odvolací súd na základe návrhu otca a podaného odvolania zo strany matky a oboznámením sa s obsahom spisu dospel k záveru, že nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko tu absentuje potreba rýchlej úpravy. Zo samotného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že s maloletou bol v kontakte, stretával sa s ňou a to každú stredu po škole do štvrtku rána a každý druhý víkend. Z podaní vyplýva, že rodičia si upravili režim stretávania aj v súvislosti so situáciou ohľadom pandémie Covid, keď otec z dôvodu, že mohol pracovať z domu, mal maloletú v starostlivosti aj dlhšiu dobu. Z podania otca, ako aj odvolania matky vyplýva, že otec mal styk s maloletou umožnený. Sporadické neuskutočnenie styku presne podľa nastaveného režimu, ešte neznamená automaticky potrebu nariaďovať úpravu styku neodkladným opatrením. Ani skutočnosť, že otec považuje zatiaľ realizovaný styk za nedostatočný, neznamená potrebu nevyhnutného rýchleho zásahu zo strany súdu, a navyše keď vyplýva z obsahu spisu, že maloletá má kontakt s otcom pravidelný a matka nebráni v styku otca s maloletou. Neodkladné opatrenie nemá za úlohu nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, má sa vydať tam, kde bez jeho nariadenia hrozí dieťaťu ujma na jeho právach, zdraví, čo v danom prípade bez nariadenie neodkladného opatrenia nehrozí. Bude úlohou súdu prvej inštancie v konaní vo veci samej vykonať náležité dokazovanie, z ktorého bude možné objektívne zhodnotiť, aký rozsah styku je potrebný. Takéto dokazovanie presahuje rámec neodkladnej úpravy.

13. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiada otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má odvolací súd za to, že tu nie je žiadna hrozba ujmy na právach maloletej. Maloletá je toho času v starostlivosti matky, ktorá otcovi umožňuje stretávať sa s maloletou. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladná úprava nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Je opodstatnená tam, kde bez dočasnej úpravy hrozí ujma na zdraví dieťaťa, jeho výchove, je ohrozená jeho výživa, čo v danom prípade nie je splnené. Odvolací súd má za to, že bez urýchlenej úpravy styku, tak ako žiada otec, nebudú ohrozené práva maloletej, nakoľko táto sa s otcom pravidelne stretávala aj bez súdneho rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).