Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14C-35-2019.pdf
PDF · 75.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-14C/35/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V pred sudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou v právnej veci žalobcov: 1/ H. D., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom Z.ße XX, XXX XX F., K., 2/ A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.ße XX, XXX XX F., K., obe zastúpené: Mgr. Miloš Zeleňák, nar. 6.6.1987, bytom Hviezdoslavova 1513/8, Ružomberok, proti žalovanému: H.. Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, O., zast.: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 145 860, so sídlom Trenčianska 38, Bratislava, o návrhu o vydanie dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje súdny zmier v tomto znení: „ Žalovaný z titulu neplatnosti závetu zo dňa 26. októbra 1979 vyhláseného v rámci dedičského konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava V a povereným súdnym komisárom JUDr. Petrou Ježkovou pod č. k. 2D/316/2018, Dnot 44/2018 do zoznamu vyhlásených závetov pod č. NCRza 5893/2018, uznáva uplatnené nároky žalobkýň v celom rozsahu.
Žalovaný vydáva do výlučného vlastníctva žalobkyne v I. rade - t.j. do vlastníctva pani H. D., rod. W., trvale bytom: Z.ße XX, XXX XX F., K., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, občianky W. republiky K., všetky nehnuteľnosti, ktoré žalovaný titulom dedičského konania vedenom pred Okresným súdom Bratislava V pod č. k. 2D/316/2018 nadobudol do svojho vlastníctva, a to nasledovné nehnuteľnosti evidované:
1) na LV č. XXX vedenom pre k. ú. X. v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 5/6 k celku ako: (i) parcela KN-E s parc. č. XXXX - Orná pôda, o výmere 2.489 m2,
2) na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. Jarovce v súhrnnom spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/1 k celku ako: (i) parcela KN-C s parc. č. XXX/XX - Zast. plochy a nádvoria, o výmere 6.548 m2, (ii) parcela KN-C s parc. č. XXX/XX - Zast. plochy a nádvoria, o výmere 216 m2, (iii) parcela KN-C s parc. č. XXX/XX - Zast. plochy a nádvoria, o výmere 1.817 m2, (iv) parcela KN-C s parc. č. XXX/XX - Zast. plochy a nádvoria, o výmere 228 m2, (v) parcela KN-E s parc. č. XXXX - Orná pôda, o výmere 2.801 m2, (vi) parcela KN-E s parc. č. XXXX - Orná pôda, o výmere 10.945 m2,
3) na LV č. 1360 vedenom pre k. ú. X. v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 k celku ako: (i) parcela KN-E s parc. č. XXXX - Orná pôda, o výmere 360 m2, (ii) parcela KN-E s parc. č. XXXX - Orná pôda, o výmere 3.108 m2, (iii) parcela KN-E s parc. č. XXXX - Orná pôda, o výmere 2.647 m2.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. „
II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2019 domáhali, aby súd určil, že do vlastníctva žalobkyne 1/ patria nehnuteľnosti, ktoré nadobudol do svojho vlastníctva žalovaný titulom dedičského konania vedeného pred tunajším súdom pod č. k. 2D/316/2018 po poručiteľke X. (X.) W., neskôr vydatej ako Q. zomrelej 13.9.1980. Išlo o nehnuteľnosti zapísané: 1) na LV č. XXX vedenom pre k. ú. X. v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 5/6 k celku ako: (i) parcela KN-E s parc. č. XXXX - Orná pôda, o výmere 2.489 m2,
2) na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. X. v súhrnnom spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/1 k celku ako: (i) parcela KN-C s parc. č. XXX/XX - Zast. plochy a nádvoria, o výmere 6.548 m2, (ii) parcela KN-C s parc. č. XXX/XX - Zast. plochy a nádvoria, o výmere 216 m2, (iii) parcela KN-C s parc. č. XXX/XX - Zast. plochy a nádvoria, o výmere 1.817 m2, (iv) parcela KN-C s parc. č. XXX/XX - Zast. plochy a nádvoria, o výmere 228 m2, (v) parcela KN-E s parc. č. XXXX - Orná pôda, o výmere 2.801 m2, (vi) parcela KN-E s parc. č. XXXX - Orná pôda, o výmere 10.945 m2,
3) na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. Jarovce v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 k celku ako: (i) parcela KN-E s parc. č. XXXX - Orná pôda, o výmere 360 m2, (ii) parcela KN-E s parc. č. XXXX - Orná pôda, o výmere 3.108 m2, (iii) parcela KN-E s parc. č. XXXX - Orná pôda, o výmere 2.647 m2.
Zároveň sa domáhali, aby súd zaviazal žalobkyňu 1/ v prípade predaja, prevodu alebo inej dispozície s uvedenými nehnuteľnosťami vyplatiť v prospech žalobkyne 2/ jej zákonný dedičský podiel po poručiteľke vo veľkosti 1 k celku z prijatej kúpnej ceny všeobecnej hodnoty príslušných nehnuteľností platnej v čase ich prevodu alebo prechodu alebo inej formy odplaty prijatej v súvislosti s vlastníctvom predmetných nehnuteľností a to vždy najneskôr do 15 dní odo dňa jej prijatia alebo právoplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretiu osobu.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyne sú dcérami a výlučnými právnymi nástupkyňami (dedičkami) po toho času už nebohom U. W., rod. W., narodenom dňa XX.X.XXXX v X., naposledy bytom v meste F., K., zomrelom dňa X.X.XXXX v meste F., K., ktorý bol zároveň jediným potomkom - a to nemanželským synom toho času už nebohej poručiteľky X. (resp. X.) W., neskôr vydatej ako Q., narodenej dňa X.X.XXXX v X., naposledy bytom Q. XX, O. - X., zomrelej dňa XX.X.XXXX v X. (ďalej len poručiteľka). Okrem opisu rodinných väzieb a rodinnej situácie uviedli, že podľa vedomostí žalobkýň nebolo synovi poručiteľky U. Schisslerovi doručované žiadne predvolanie na dedičské konanie po poručiteľke, ani mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie vydané v súvislosti s dedičským konaním, z toho dôvodu mal spolu s celou rodinou za to, že po poručiteľke nezostal žiaden majetok, a preto nebolo vedené dedičské konanie. K. Anton Schissler aj s manželkou zomreli, jedinými zákonnými dedičkami po poručiteľke sú jeho dve dcéry - žalobkyne.
3. Zdôraznili, že po poručiteľke bolo vedené dedičské konanie pred Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 2D 316/2018, v ktorom bolo H.. Y. K. potvrdené nadobudnutie vlastníctva dedením po poručiteľke, pričom so žalobkyňami ako dedičkami sa nekonalo. Žalobkyne popierajú dedičské oprávnenie H.. Y. K. ako i J. Nováka ako nepravých dedičov po poručiteľke.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2019 považoval uplatnený nárok žalobkýň za nepravdepodobný a žalobu považoval za nedôvodnú.
5. Pred pojednávaním vo veci samej žalovaný zaslal žalobkyniam návrh zmieru zo dňa 08.06.2020, ktorý zaslal žalobkyniam na vyjadrenie. Žalobkyne podaním zo dňa 08.06.2020 vyjadrili súhlas s návrhom žalovaného na uzavretie zmieru, ktorý v tento deň podpísali. Predmetný zmier obe procesné strany navrhli súdu schváliť v znení, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
6. Súd zistil, že navrhovanému zmieru predchádzala dohoda sporových strán o mimosúdnom urovnaní, ktorú podpísali žalobkyne 1/ a 2/ dňa 28.4.2020 a žalovaný aj pán J. K. dňa 3.6.2020.
7. V zmysle § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. V zmysle § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
8. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Zmierom sa rozumie dohoda účastníkov uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. Súdnym zmierom podľa § 148 CSP sa stáva zmier v prípade, ak súd dohodu účastníkov uznesením schváli. Súd v zásade dohodu účastníkov schváli, ak to povaha veci pripúšťa a dohoda účastníkov nie je v rozpore s hmotným právom. Súd sa má o zmier vždy pokúsiť. Povaha veci pripúšťa uzavretie zmieru spravidla vo veciach, v ktorých sú účastníci v typickom dvojstrannom pomere, ak hmotnoprávna úprava nevylučuje, aby si medzi sebou upravili právne vzťahy dispozitívnymi úkonmi. Pri rozhodovaní o schválení zmieru je súd povinný skúmať, či zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi. Predpokladom pre schválenie zmieru nie je zistenie skutkového stavu veci v takom rozsahu, aký je inak potrebný pre autoritatívne rozhodnutie súdu. Dokazovaním je však potrebné zistiť skutkové podklady pre posúdenie, či zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi kogentnej povahy, poprípade či ich neobchádza. 10. Predmetom daného sporu vymedzeného žalobou bola existencia vlastníckeho práva žalovaného k zmieneným nehnuteľnostiam, hoci žalovaný bol v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako ich vlastník. Žalovaný však po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi napokon nepopieral nároky žalobkýň uplatňované v tomto konaní a preto bol ochotný s nimi uzavrieť súdny zmier.
11. Nevyhnutným predpokladom schválenia zmieru je však vždy, že uzavretý zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi. Súdny zmier je procesná dohoda účastníkov, ktorá môže mať, ak sa týka uplatnených súkromnoprávnych nárokov, i právne dôsledky v oblasti hmotného práva. Zmier možno uzavrieť len ohľadne práv, ktorými môžu účastníci disponovať. Predmetom súdneho zmieru môžu byť podľa konštantnej judikatúry i vecné práva (tak tomu bolo vo veci publikovanej ako R 49/1969 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek), teda nielen práva záväzkové. V súkromnom práve sa v súlade s pravidlom, že čo nie je zakázané, je dovolené, presadzuje zásada zmluvnej voľnosti účastníkov hmotnoprávnych vzťahov. Základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. To platí i v prípade súdneho zmieru, ktorý je právnou skutočnosťou (zmluvou) občianskeho práva hmotného a v oblasti práva procesného ide o žiaduci spôsob riešenia sporu medzi účastníkmi.
12. Vzhľadom na horeuvedené zákonné ustanovenie a na skutočnosť, že strany sporu uzavreli zmier, ktorý nie je v rozpore so zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
13. Súčasťou zmieru uzavretého medzi stranami bola aj dohoda o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd preto podľa § 255 ods.2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Pri tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je v zmysle § 357 Civilného sporového poriadku. Proti rozhodnutiu vo výrokovej časti II. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava V (§ 357 písm. a/ CSP a § 362 ods. 1 CSP) v dvoch vyhotoveniach.