Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: Nemocnica AGEL Levice s.r.o., SNP 19, Levice, IČO: 50 861 450, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava 25, o správnej žalobe zo dňa 24. 01. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného číslo konania: ZS /R číslo spisu: zo dňa 18. 11. 2019, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou číslo konania: ZS /R číslo spisu: zo dňa 18. 11. 2019 ako i rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra číslo konania: ZS /R číslo spisu: číslo záznamu: 48482/2019 zo dňa 13. 06. 2019 a v e c v r a c i a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra (prvostupňový správny orgán) upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 24. 05. 2019 začal správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi za porušenie ustanovenia o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktoré bolo zistené dňa 15. 04. 2019 ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke Y. V., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q. V. č. XX (ďalej len „pacientka“). Dohľad bol vykonaný na základe podnetu T. V., syna pacientky, ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený dňa 13. 12. 2018.

2. Zo zdravotnej dokumentácie ako aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 04. 01. 2019 vyplýva, že pacientka bola hospitalizovaná na Chirurgickom oddelení žalobcu v dňoch 11. 10. 2018 - 20. 10. 2018 a následne na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny žalobcu v dňoch 20. 10. 2018 - 21. 10. 2018.

3. Dňa 11. 10. 2018 bola pacientka prijatá na Chirurgické oddelenie žalobcu pre klinické a laboratórne symptómy obštrukčného ikteru. Išlo o 70-ročnú pacientku s vážnou komorbiditou, chronickou ischemickou chorobou srdca - algická forma, arteriálnou hypertenziou, bronchiálnou astmou. Na sonografickom vyšetrení brucha bola u pacientky verifikovaná cholecystolitiáza a vyslovené bolo podozrenie na choledocholitiázu pri známkach intra a extrahepatálnej cholestázy s dilatáciou intra a

extrahepatálnych žlčových ciest. Pacientka bola prevedená na LMWH a bola realizovaná infúzna liečba so spazmoanalgetikami a antibiotikami. Pacientke boli opakovane realizované kontrolné odbery krvi a opakovane podaná čerstvo zmrazená plazma, boli sledované fyziologické funkcie.

4. Pacientke bolo indikované ERCP vyšetrenie na špecializovanom Gastroenterologickom pracovisku internej kliniky Ústrednej vojenskej nemocnice C., ktoré bolo zrealizované dňa 17. 10. 2018. Záver a odporúčania: „Ampulóm prominujúci intraduktálny - odber vzoriek na histologické vyšetrenie, Choledochólitiáza charakteru sludge, extrakcia po EPS košíkom a balónom, nevylučujem stav po pasáži V. papilou, Cholecystolitiáza“. Výkon: „ERCP, EPS , toaleta žlčových ciest košíkom a balónom a extrakcia sludge“. Bolo doporučené v deň výkonu nič perorálne, dostatočná hydratácia, sledovať pacientku klinicky a laboratórne, počkať na výsledok histologického vyšetrenia z ampulómu, podľa výsledkov ďalší postup, v ďalšom kroku chirurgické doriešenie cholecystolitiázy. V správe o realizovanom vyšetrení je uvedené: „v prípade výskytu endoskopicky riešiteľných komplikácií po ERCP, najmä krvácania, ihneď kontaktujte naše gastroenterologické pracovisko...“.

5. Po ERCP bola pacientka odtransportovaná späť na Chirurgické oddelenie žalobcu. Dňa 18. 11. 2018 sa stav pacientky zhoršil, mala bolesti brucha, pokles v hodnotách krvného obrazu, k očakávanému poklesu markerov cholestázy nedošlo, pacientke bola podávaná infúzna liečba aj s aplikáciou spazmoanalgetík.

6. Dňa 19. 11. 2018 pre nezlepšenie stavu u pacientky bolo realizované kontrolné MRCP vyšetrenie, kde bol zistený obojstranný fluidothorax a voľná zahustená tekutina intraperitoneálne. Bola zistená objemná nehomogénna kolekcia v pravom laloku pečene subkapsulárne veľkosti: CC 17 cm, LL 10 cm a AP 12 cm. V závere popisujúca lekárka uviedla, že „priebeh žlčovodov sa nedá dobre posúdiť, nedá sa vylúčiť perforácia žlčovodov - v oblasti vetvenia duct. hep. dx. s vytvoreným bilómom s hemoragickou prímesou, dif. dg. organizujúci sa hematóm, vzhľadom na prítomnosť stopového množstva plynu v kolekcii je pravdepodobnejšia lézia žlčovodov“.

7. Chirurg zvolil pri známom náleze z MRCP vyšetrenia konzervatívny postup, lebo nález vyhodnotil ako iatrogénnu léziu pri ERCP - chirurgicky, resp. endoskopicky neošetriteľnú. Chirurgické oddelenie žalobcu o týchto skutočnostiach neinformovalo a zdravotný stav pacientky nekonzultovalo s Gastroenterologickým oddelením Ústrednej vojenskej nemocnice C. tak, ako to bolo uvedené v odporúčaní tohto pracoviska v zázname z ERCP. Pacientka bola na Chirurgickom oddelení liečená konzervatívne, avšak jej klinické a laboratórne parametre sa zhoršovali.

8. Dňa 20. 11. 2018 bola pacientka v štádiu rozvinutého hepatorenálneho syndrómu s poruchou vedomia a septického šoku preložená na Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny žalobcu, zahájený bol intenzívny monitoring vitálnych funkcií, doplnený laboratórny a kultivačný skríning, bola intenzívne liečená. V priebehu hospitalizácie na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny bolo opakovane realizované chirurgické konziliárne vyšetrenie s odporučením konzervatívneho postupu a kontrolným CT brucha. Dňa 21. 10. 2018 bolo realizované kontrolné CT brucha s nálezom konsolidujúceho sa hematómu takmer v celom rozsahu pravého laloka pečene, bez známok aktívneho leaku kontrastnej látky v CT obraze. Pacientka bola počas hospitalizácie na Oddelení anésteziológie a intenzívnej medicíny na kombinovanej ionotropnej podpore, bola naďalej anurická s potrebou umelej pľúcnej ventilácie, afebrilná, netolerujúca enterálnu výživu.

9. Pacientka zomrela dňa 21. 10. 2018. Z pitevného protokolu vyplýva, že príčinou smrti bol hemoragický šok pri hemoperitoneu, komplikáciou základnej choroby bola ruptúra subkapsulárneho hematómu pečene. Pitvou ani histologickým vyšetrením nebolo zistené iatrogénne poškodenie pečene pri ERCP vyšetrení. Všetky extrahepatálne žlčovody boli voľné, bez akéhokoľvek poranenia. Zistená bola ruptúra subkapsulámeho hematómu, ktorý sa nachádzal na takmer celej prednej ploche pravého laloka pečene, ktorý mal objem 18xl6x9 cm, pričom tkanivo bolo nekrotické na rozsiahlej ploche. Anatomicky lokalita pre vyšetrenie ERCP a lokalita subkapsulárneho hematómu ako i neprítomnosť nekrotických zmien v oblasti prístupnej inštrumentáriu pre vyšetrenie ERCP v zmysle záverov pitevného protokolu vylučovala možnosť poškodenia pečene pri ERCP vyšetrení. V histologickom vyšetrení z pečene je vyznačená masívna tlakovo-ischemická nekróza.

10. Prvostupňový správny orgán pri výkone dohľadu vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie pacientky súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou, ktorá jej bola poskytnutá v dohliadanom období zo strany žalobcu. Na posudzovaní poskytnutej zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu sa podieľali ako prizvané osoby podľa ustanovenia o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) konzultanti doc. Y.. E. T., CSc. a MUDr. M. C., PhD..

11. MUDr. M. C., PhD. (konzultantka v odbore anestéziológia a intenzívna medicína) vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 05. 02. 2019 skonštatovala, že zdravotná starostlivosť na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny žalobcu bola poskytnutá správne. Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie zistila, že všetky zaznamenané diagnostické a terapeutické výkony, ako aj invazívne intervencie boli na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny žalobcu indikované správne. Terapia a diagnostika multiorgánového zlyhania u pacientky so šokovým syndrómom prebiehala štandardne podľa všeobecne akceptovateľných odporúčaní v intenzívnej medicíne.

12. Doc. MUDr. E. T., CSc. (konzultant v odbore chirurgia) vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 14. 02. 2019 skonštatoval, že počas diagnostiky a liečby pacientky na Chirurgickom oddelení žalobcu nebol postup štandardný a správny. Uviedol, že pokles v hodnotách krvného obrazu, ale aj rozsiahly hematón pravého laloka pečene mal s najväčšou pravdepodobnosťou súvislosť s realizovaným ERCP, a to aj napriek vyjadreniu patológa, ktorý konštatoval, že „neprítomnosť nekrotických zmien v oblasti prístupnej inštrumentáriu pre vyšetrenie ERCP z nášho pohľadu vylučuje možnosť poškodenia pečene práve pri ERCP vyšetrení. V histologickom vyšetrení z pečene je vyznačená masívna tlakovo-ischemická nekróza.“. Odborný konzultant uviedol, že ak počas ERCP došlo k iatrogénnej lézii pečene, možnosti chirurgickej intervencie boli mimoriadne limitované, ak vôbec pri komorbidite a stave pacientky možné. Pri vzniknutých komplikáciách, kedy mohlo počas ERCP prísť k tzv. fausse route s léziou cievneho systému pečene, aj vzhľadom na ďalší priebeh stavu pacientky, hodnoty laboratórnych parametrov, pokles hodnôt KO, vznik masívneho hematómu pravého laloka pečene a následne nález pri opakovanom MRCP dňa 19. 10. 2018 a CT vyšetrení dňa 21. 10. 2018, boli možnosti chirurgickej intervencie v tomto prípade a pri klinickom stave pacientky v podmienkach žalobcu s rozsahom a charakterom poskytovanej chirurgickej liečby mimoriadne limitované, ak nie nerealizovateľné. Odborný konzultant tiež uviedol, že obrazová dokumentácia z ERCP z hľadiska precízneho posúdenia patrí skôr do kompetencie gastroenterológa, ktorý robí ERCP pravidelne a často, prípadne radiológa. Na základe klinického stavu pacientky, po získaní a zhodnotení výsledkov zobrazovacích vyšetrení a známych výsledkoch laboratórnych vyšetrení (KO, hemokoagulačné parametre, biochemické parametre) mal chirurg urgentne konzultovať gastroenterologické pracovisko v C., ale aj pracovisko so skúsenosťami v chirurgickej liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie. Ak by tak urobil, bolo by možné považovať postup chirurgického oddelenia za správny a štandardný.

13. Podkladom pre začatie správneho konania bol Protokol č. 1338/2018 zo dňa 04. 03. 2019, v rámci ktorého správny orgán uzavrel, že podnet na prešetrenie správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke bol opodstatnený a došlo k porušeniu ustanovenia zákona , nakoľko „na základe klinického stavu pacientky, po získaní a zhodnotení výsledkov zobrazovacích vyšetrení a známych výsledkoch laboratórnych vyšetrení (KO, hemokoagulačné parametre, biochemické pp.) mal chirurg urgentne konzultovať gastroenterologické pracovisko v C., ale aj pracovisko so skúsenosťami v chirurgickej liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie“.

14. Voči záverom Protokolu podal žalobca v stanovenej lehote námietky zo dňa 20. 03. 2019. Uviedol, že pacientka sa pre obštrukciu žlčových ciest podrobila vyšetreniu ERCP. Výkon bol komplikovaný iatrogénnou léziou žlčových ciest s kolekciou žlčovo-hemoragického obsahu v pravom laloku heparu. Stav pacientky bol hodnotený ako operačne neriešiteľný, pri konzervatívnom postupe u pacientky došlo rýchlo k rozvoju hepatorenálneho zlyhania a šokového stavu, so zrútením cirkulácie. Napriek ordinovanej intenzivistickej liečbe tento stav u pacientky viedol k smrti. ERCP je vysokorizikový zákrok, pri ktorom môže dôjsť ku viacerým komplikáciám. Komplikácia, ktorá vznikla u pacientky, napriek intenzívnej diagnostickej a liečebnej snahe, viedla k jej smrti. Žalobca ďalej uviedol, že pracovisko gastroenterológie v C. nekonzultovali, nakoľko išlo o endoskopicky zjavne neošetriteľnú komplikáciu ERCP. Takisto nekonzultovali vyššie chirurgické pracovisko so skúsenosťami v hepato-pankreato-biliárnej chirurgii, keďže stav pacientky veľmi rýchlo progredoval do hepato-renálneho zlyhávania a šokového stavu a v tomto stave nebol možný preklad pacientky na vyššie pracovisko a následne by nebolo možné

operačné riešenie uvedenej komplikácie. U pacientky bol opodstatnený konzervatívny neoperačný postup pri rýchlo progredujúcom hepato-renálnom zlyhávaní so šokovým stavom s nutnosťou umelej pľúcnej ventilácie a podpory cirkulácie. Žalobca záverom uviedol, že konzultácia vyššieho pracoviska by nemala iný záver, ako ten, ku ktorému dospel kvalifikovaný chirurg žalobcu v spolupráci s kvalifikovaným anestéziológom-intenzivistom. Podľa názoru žalobcu bol postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke z jeho strany lege artis.

15. Námietky žalobcu boli predložené na posúdenie odbornému konzultantovi doc. Y.. E. T., CSc., ktorý k nim vyhotovil odborné stanovisko zo dňa 04. 04. 2019. V ňom uviedol, že v jeho pôvodnom odbornom stanovisku nebola vyjadrená zmienka v zmysle pochybnosti o kvalifikovanosti chirurga dohliadaného subjektu. Napriek podaným námietkam odborný konzultant zotrval na svojom pôvodnom stanovisku. V prípade ďalších námietok odporučil prizvať na posúdenie iného odborníka v špecializovanom odbore chirurgia. Poukázal tiež na to, že obrazová dokumentácia z ERCP z hľadiska precízneho posúdenia patrí skôr do kompetencie gastroenterológa, ktorý robí ERCP pravidelne a často, prípadne rádiológa.

16. Námietky žalobcu boli prerokované dňa 15. 04. 2019, o čom bola spísaná Zápisnica č. 1338/2018 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 15. 04. 2019, v ktorej prvostupňový správny orgán uviedol dôvody, prečo námietky žalobcu neakceptoval. Žalobca počas prerokovania námietok predložil správnemu orgánu odborné stanovisko Perforácie po ERCP vypracované odborníkom v oblasti chirurgia a gastroenterológia MUDr. U. T., s poukazom na to, že pri poškodení žlčových ciest ide podľa medzinárodnej klasifikácie komplikácií po ERCP o tretí typ, pri ktorých je indikovaný konzervatívny postup liečby v rozsahu 48 hodín a v prípade nerešpektovania tohto postupu je mortalita pacientov až 36%, pričom pri dodržaní konzervatívneho postupu len 9,6%. Zároveň poskytovateľ priložil odbornú publikáciu „Diagnosis and management ....“, ktorú spolu s vyššie uvedeným odborným stanoviskom považuje za odborný argument potvrdzujúci správnosť jeho postupu. Žalobca odmietol pochybenie v tom, že prípad nekonzultoval s gastroenterologickým pracoviskom v C., respektíve ani s pracoviskom so skúsenosťami v chirurgickej liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie. Akákoľvek konzultácia by nemala vplyv na postup a ďalšiu liečbu pacientky, ktorý bol aj zo strany odborného konzultanta vyhodnotený ako správny. Výhrada voči absencii vyššie uvedených konzultácii nemôže byť podľa poskytovateľa vnímaná ako postup non lege artis, nakoľko nie je zahrnutá ako povinná súčasť liečebných postupov, ktoré boli pacientke poskytnuté. Počas prerokovania námietok žalobca namietol relevantnosť záverov pitevného protokolu, nakoľko tento nekonštatuje léziu žlčových ciest v dôsledku predchádzajúceho ERCP vyšetrenia.

17. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 13. 06. 2019 rozhodnutie číslo konania: ZS 404/00008/2019/ R číslo spisu: číslo záznamu: 48482/2019, ktorým žalobcovi uložil podľa ustanovenia a pokutu vo výške 500,- eur za porušenie povinnosti ustanovenej v , na základe záverov výkonu dohľadu vykonaného prvostupňovým správnym orgánom pri prešetrovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke. Porušenie ustanovenia žalobcom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke počas jej hospitalizácie u žalobcu od 11. 10. 2018 do 21. 10. 2018 spočívalo v tom, že na základe klinického stavu pacientky, po získaní a zhodnotení výsledkov zobrazovacích vyšetrení a známych výsledkoch laboratórnych vyšetrení (KO, hemokoagulačné parametre, biochemické parametre) mal chirurg urgentne konzultovať gastroenterologické pracovisko v C., ale aj pracovisko so skúsenosťami v chirurgickej liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že následkom zistených nedostatkov bolo ohrozenie zdravia pacientky, pričom však následok v podobe smrti pacientky nie je z podkladov pre toto správne konanie preukázaný, nakoľko zvládnutie tejto situácie z hľadiska vyriešenia lokálneho poškodenia pečene bolo vzhľadom na komorbiditu a aktuálny stav pacientky v podmienkach žalobcu všeobecne limitované, ak nie nerealizovateľné. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že pri určovaní výšky pokuty prihliadol na závažnosť porušenia právneho predpisu, ako aj na jeho následok, pričom uložená pokuta spĺňa nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa poskytovateľa ústavnej starostlivosti.

18. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca Rozklad zo dňa 24. 06. 2019, v ktorom namietal nepodloženosť záveru napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v absencii zadefinovania záväznej normy, v ktorej by bola zakotvená povinnosť vykonať konzultácie tak, ako je to žalobcovi vytýkané správnym orgánom v prvostupňovom rozhodnutí. V kontexte s jedinou a opakujúcou sa výhradou odborného

konzultanta doc. MUDr. E. T., CSc., ktorú si v plnom rozsahu osvojil správny orgán, podľa ktorého pochybenie poskytovateľa spočíva v tom, že urgentne nekonzultoval gastroenterologické pracovisko v C., ale aj pracovisko so skúsenosťami v chirurgickej liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie, žalobca poukázal na to, že v zmysle definície lege artis postupu v ide o taký postup, ktorý je v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi, štandardnými terapeutickými postupmi, a to všetko za podmienky zohľadnenia individuálneho stavu pacienta. Pokiaľ správny orgán nedokáže zadefinovať, ktorý záväzný štandardný postup bol poskytovateľom porušený tým, že nevykonal konzultáciu, nie je možné jeho konanie považovať za konanie non lege artis, nakoľko neexistuje zákonom, ani iným predpisom zadefinovaná povinnosť takto konať, a teda nie je ani dôvod pre začatie akéhokoľvek konania za účelom vyvodenia zodpovednosti v rámci správneho konania. Výhrada odborného konzultanta, a teda aj správneho orgánu, že postup poskytovateľa na Chirurgickom oddelení nebol štandardný a správny, nemá oporu v národných ani v nadnárodných štandardných a záväzných postupoch. Podľa názoru žalobcu je uvedené konštatovanie možné chápať iba ako akademické odporúčanie pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pro futuro, bez znakov jeho záväznosti.

19. V stanovisku zo dňa 08. 07. 2019 prvostupňový správny orgán poukázal na možnosť vykonať telefonické konzultácie, ktorá je uvedená v nariadení vlády č. - bod 3, kód 35, 36 a 37.

20. Žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 19. 07. 2019, v ktorom uviedol, že samotná existencia právnej úpravy () neukladá poskytovateľovi povinnosť, ale len možnosť zrealizovať telefonické konzultácie. Žalobca ďalej poukázal na to, že ani odborný konzultant, ktorého si prizval správny orgán, ani iná odborná autorita, ktorej stanovisko bolo podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia, nedefinuje indikáciu pre realizovanie konzultácie s vyšším pracoviskom, teda z ich vyjadrení nevyplýva, aká medicínsky relevantná informácia by mala byť touto konzultáciou získaná a v príčinnej súvislosti s ktorou by malo dôjsť k uzdraveniu pacientky alebo aspoň k zlepšeniu jej stavu. V prípade stotožnenia sa s argumentáciou správneho orgánu by každá jedna hospitalizácia v zdravotníckom zariadení nižšieho stupňa mala byť konzultovaná s vyšším pracoviskom, čo žalobca označil za výklad ad absurdum.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

21. Rozhodnutím číslo konania: ZS /R číslo spisu: zo dňa 18. 11. 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zástupca predsedu úradu, ako správny orgán príslušný rozhodnúť o rozklade podľa ustanovenia , a ustanovenia , bod 1. , postupom podľa ustanovenia o správnom konaní (správny poriadok) rozklad žalovaného zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa číslo konania: ZS /R číslo spisu: číslo záznamu: 48482/2019 zo dňa 13. 06. 2019 o uložení pokuty vo výške 500,- eur potvrdil.

22. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po zhodnotení právneho a skutkového stavu konštatoval, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí preukázal, že žalobca ako účastník konania porušil svoje povinnosti tak, ako sú vymedzené vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Výšku uloženej pokuty žalovaný považoval za dostatočne odôvodnenú a správnu vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti. Prvostupňový správny orgán sa argumentačne vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými zo strany žalobcu počas výkonu dohľadu, ako aj následne počas prvostupňového správneho konania.

23. Žalovaný zdôraznil, že priamo v zázname z ERCP je uvedené, aby v prípade komplikácií po ERCP, najmä v prípade krvácania, bolo ihneď kontaktované gastroenterologické pracovisko, z čoho jasne vyplýva, že žalobca mal kontaktovať vyššie spomínané pracovisko pri vzniku komplikácií tak, ako sa to v odporúčaní gastroenterológa uvádza, a to s dôrazom na skutočnosť, že záznam z ERCP manifestuje, že pri aplikácii kontrastnej látky, zrejme pri ukončení vyšetrenia, nedošlo k zobrazeniu žlčového stromu v celej pečeni, ale zobrazené boli len extrahepatálne žlčové cesty a žlčové cesty v centrálnej časti pečene. Pri vzniknutých komplikáciách, kedy mohlo počas ERCP prísť k tzv. fausse route s léziou cievneho systému pečene, aj vzhľadom na ďalší priebeh stavu pacientky, hodnoty laboratórnych

parametrov, pokles hodnôt krvného obrazu, vznik masívneho hematómu pravého laloka pečene a následne nález pri opakovanom MRCP dňa 19. 10. 2018 a CT vyšetrení dňa 21. 10. 2018 boli možnosti chirurgickej intervencie v tomto prípade a pri klinickom stave pacientky v podmienkach účastníka konania s rozsahom a charakterom poskytovanej chirurgickej liečby mimoriadne limitované, ak nie nerealizovateľné. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že zo strany žalobcu malo dôjsť k urgentnej konzultácii gastroenterologického pracoviska v C., ako aj špecializovaného chirurgického pracoviska so skúsenosťami v liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie. Medzi ERCP vyšetrením zo dňa 17. 10. 2018 a exitom pacientky dňa 21. 10. 2018 bol dostatočne dlhý časový interval na zrealizovanie konzília s vyjadrením prípadného „second opinion“. Žalovaný ďalej súhlasil s tvrdením žalobcu, že telefonická konzultácia zadefinovaná v nariadení vlády č. ukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti možnosť konzultácie, avšak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby. Konštatovanie žalobcu, že nemá povinnosť konzultácie, je absurdné, a to s dôrazom na záznam z ERCP vyšetrenia, pričom rezignovanie na získanie informácií z konzultácií je nesprávnym postupom účastníka konania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke. Medzi hlavné úlohy chirurgie patrí v oblasti diagnostiky na základe klinického chirurgického vyšetrenia, vrátane použitia diagnostických prostriedkov iných základných špecializácií, komplexne hodnotiť celkový klinický stav pacienta, pričom zásady diferencovanej starostlivosti o chirurgicky chorých sa realizujú aj spoluprácou chirurgických pracovísk nižšieho stupňa s chirurgickými pracoviskami fakultných nemocníc alebo so špecializovanými chirurgickými centrami. Z ustanovenia vyplýva, že nesprávnosť, resp. správnosť jednotlivých zdravotných úkonov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa posudzuje v závislosti od ich realizácie na základe skutočností, o ktorých mal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vedomosť, či disponoval nimi v rozhodnom čase, teda v okamihu, kedy k realizácii konkrétneho zdravotného výkonu došlo. Výkonom dohľadu sa posudzuje správnosť realizácie konkrétneho zdravotného výkonu v spojitosti s celkovým poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Ak v rámci výkonu dohľadu úrad zistí nesprávnosť len jedného zdravotného výkonu v procese celej poskytnutej zdravotnej starostlivosti, musí konštatovať, že zdravotná starostlivosť nebola v zmysle poskytnutá správne.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

24. Žalobca sa žalobou zo dňa 24. 01. 2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 01. 2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo konania: ZS /R číslo spisu: zo dňa 18. 11. 2019 i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa číslo konania: ZS /R číslo spisu: číslo záznamu: 48482/2019 zo dňa 13. 06. 2019. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa i rozhodnutie žalovaného a obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

25. Žalobca v žalobe poukázal na námietky ním prezentované v rámci správneho konania, s ktorými sa podľa jeho názoru žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa dostatočne nevysporiadal. Žalobca nesúhlasil s tým, že žalovaný zadefinoval ako porušenie nevykonanie konzultácie s gastroenterologickým pracoviskom v C., ale aj s pracoviskom so skúsenosťami v chirurgickej liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie. Žalobca uviedol, že správny orgán odborne ani vecne nezadefinoval ad. 1. zákonnou alebo podzákonnou normou uloženú povinnosť v rámci štandardného diagnostického a terapeutického postupu v chirurgii, ktorú porušil tým, že telefonicky nekonzultoval vyššie pracovisko, ad. 2. medicínsky relevantnú informáciu, ktorú mal poskytovateľ získať pre uzdravenie alebo aspoň zlepšenie stavu pacientky. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia a rozhodnutím žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu. Konkrétne namietal porušenie ustanovení , , a , až 6 a Správneho poriadku s odôvodnením, že nezákonnosť postupu správneho orgánu spočíva v tom, že svoje rozhodnutie vydal bez správne a spoľahlivo zisteného stavu veci, keď ignoroval a nezaoberal sa návrhmi a argumentáciou žalobcu, výsledkom čoho boli nezákonné rozhodnutia o uložení pokuty a o jej potvrdení.

IV. Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 29. 05. 2020, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa vysporiadal s námietkami žalobcu prednesenými v priebehu správneho konania, ktoré sú zhodné s námietkami uvedenými v žalobe uviedol, že v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie a za týmto účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky zákonom povolené šetrenia, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Rozhodnutia žalovaného vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, žalovaný postupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Poznamenal, že zásada materiálnej pravdy nemá absolútny charakter, tzn. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť spoľahlivo tak, aby bolo možné včas, riadne a spravodlivo rozhodnúť. Posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy žalovaného správneho orgánu. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je žalovaný úrad, ako orgán dohľadu, kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci konzultantov. Žalovaný považuje tvrdenie žalobcu o nedostatočnosti zistenia skutočného stavu veci, čo ho viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, za účelové a irelevantné. Žalovaný má za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia Zistenia žalovaného vychádzali z posúdenia veci erudovaným prizvaným odborníkom z medicínskeho odboru chirurgia, jeho odborné stanovisko nemal dôvod žalovaný spochybňovať, lebo plne zodpovedalo údajom zo zdravotnej dokumentácie ako podkladu pre výkon dohľadu. Neuznanie si pochybenia zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nemôže byť samo o sebe prekážkou, aby žalovaný nemohol ukončiť výkon dohľadu konštatovaním, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu Rovnako a ani Správny poriadok nekladú pre konajúci správny orgán podmienku, že pokutu za zistené porušenie možno uložiť výlučne v prípade, ak správny orgán dospeje s účastníkom správneho konania k zhode v názore, že k porušeniu došlo a že teda pokuta je dôvodná.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

27. Krajský súd v Nitre ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej aj „“) a mieste príslušný podľa , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v až e/ , keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania ( a nasl. ), a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa zrušil v súlade s ust. a , (teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátil správneho orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. .

28. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 10. 03. 2021 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

29. Podľa , , , , o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len ""), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava podľa ; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety nemusia byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi.

Zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. Diagnostika je zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenie závažnosti poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby. Liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby. Diagnosticko-terapeutické systémy sú normy na zabezpečenie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a ustanovujú minimálne požiadavky na zabezpečenie kvalitnej a bezpečnej zdravotnej starostlivosti a tiež jej rozsahu a obsahu.

Podľa § 4 ods. 3 vyššie citovaného zákona, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

30. Podľa bodu 2. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), tento zákon ustanovuje dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým je dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 18 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, 40) a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 10) 1. ukladá sankcie, 2. podáva návrhy na uloženie sankcie, 3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Podľa , vyššie citovaného zákona, dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické s ich súhlasom. Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a podkladom na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj vyhodnocovanie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke oprávnenou na výkon dohľadu v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom; oprávnená na výkon dohľadu pristupuje k elektronickým zdravotným záznamom prostredníctvom elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka.

Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ( § 64 ods. 2).

Podľa , vyššie citovaného zákona, úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v pokutu až do výšky a) 3 319 eur, ak ide o fyzickú , 9 958 eur, ak ide o právnickú . Zodpovednosti za porušenie povinností, za ktoré je možné uložiť pokutu podľa tohto zákona, sa zbaví, ak preukáže, že v dôsledku okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, za ktoré je možné uložiť pokutu podľa tohto zákona. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá povinnosť osôb túto povinnosť dodatočne splniť po odpadnutí dôvodov, na základe ktorých sa zbaví tejto zodpovednosti.

Podľa § 77 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa , , o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými a inými , ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

Podľa § 32 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 34 ods. 1, 3, 4 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1, 2 a 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

32. Podľa a (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej a právnickej v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa a , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

Podľa a , , , , , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

33. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

34. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom

postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

35. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 13. 06. 2019 uložil žalobcovi podľa ustanovenia a pokutu vo výške 500,- eur za porušenie povinnosti ustanovenej v , na základe záverov výkonu dohľadu vykonaného prvostupňovým správnym orgánom pri prešetrovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke. Porušenie ustanovenia žalobcom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke počas jej hospitalizácie u žalobcu od 11. 10. 2018 do 21. 10. 2018 spočívalo v tom, že na základe klinického stavu pacientky, po získaní a zhodnotení výsledkov zobrazovacích vyšetrení a známych výsledkoch laboratórnych vyšetrení (KO, hemokoagulačné parametre, biochemické parametre) mal chirurg urgentne konzultovať gastroenterologické pracovisko v C., ale aj pracovisko so skúsenosťami v chirurgickej liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18. 11. 2019 rozklad žalovaného zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty potvrdil.

36. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty pre porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.

37. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia a s pripojeným administratívnym spisom súd dospel k záveru, že v danom prípade správnym orgánom zistený skutkový stav nebol postačujúci na posúdenie veci. Na jednoznačné určenie, či žalobca porušil povinnosť poskytnúť pacientke zdravotnú starostlivosť správne alebo nie, bolo potrebné dokazovanie správneho orgánu doplniť, čo sa však nestalo.

38. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o porušení povinnosti žalobcom poskytnúť zdravotnú starostlivosť pacientke vychádzal primárne zo stanovísk odborných konzultantov, ktorých prizval do konania - doc. MUDr. E. T., CSc. a MUDr. M. C., PhD.. Odborný konzultant v odbore chirurgia doc. MUDr. E. T., CSc. vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 14. 02. 2019 skonštatoval, že počas diagnostiky a liečby pacientky na Chirurgickom oddelení žalobcu nebol postup štandardný a správny. Z tohto odborného stanoviska vychádzal správny orgán prvého stupňa a následne i žalovaný pri uložení pokuty. Žalobca so závermi odborného konzultanta doc. MUDr. E. T., CSc. nesúhlasil a svoj nesúhlas oprel o odborné argumenty medicínskeho charakteru. Skutočnosť, že žalobca uviedol odborné argumenty, žalovaný nepoprel. V danom prípade bolo preto povinnosťou žalovaného sa náležite s odbornými argumentmi žalobcu vysporiadať a presvedčivo odôvodniť, prečo podľa jeho názoru nie je možné na argumenty žalobcu prihliadnuť. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj zo Zápisnice č. 1338/2018 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 15. 04. 2019 vyplýva, že žalovaný námietky žalobcu neakceptoval a obmedzil sa na konštatovanie, že chirurg mal urgentne konzultovať gastroenterologické pracovisko v C., ale aj pracovisko so skúsenosťami v chirurgickej liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie, keď pri nedodržaní tohto postupu nebol postup žalobcu štandardný a správny. Uvedené konštatovania podľa názoru súdu nevyvracajú odborné námietky žalobcu, ktorými zdôvodňoval postup pri liečbe pacientky.

39. Žalovaný sa nevyjadril k odbornej argumentácii žalobcu, ktorý poukázal na to, že postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke bol z jeho strany lege artis, keď u pacientky bol opodstatnený konzervatívny neoperačný postup a jej zdravotný stav nekonzultovali s vyšším pracoviskom, nakoľko išlo o endoskopicky zjavne neošetriteľnú komplikáciu ERCP, stav pacientky veľmi rýchlo progredoval do hepato-renálneho zlyhávania a šokového stavu a v tomto stave nebol možný preklad pacientky na vyššie pracovisko a následne by nebolo možné operačné riešenie uvedenej komplikácie, pričom konzultácia s vyšším pracoviskom by nemala iný záver, ako ten, ku ktorému dospel kvalifikovaný chirurg žalobcu v spolupráci s kvalifikovaným anestéziológom-intenzivistom. Žalovaný taktiež nevenoval dostatočnú pozornosť záverom ním pribratého odborného konzultanta a tie vyhodnotil selektívne, keďže doc. MUDr. E. T., CSc. v stanovisku k námietkam zo dňa 04. 04. 2019 uviedol, že v jeho pôvodnom odbornom stanovisku nebola vyjadrená zmienka v zmysle pochybnosti o kvalifikovanosti

chirurga dohliadaného subjektu a v prípade ďalších námietok odporučil prizvať na posúdenie iného odborníka v špecializovanom odbore chirurgia. Poukázal tiež na to, že obrazová dokumentácia z ERCP z hľadiska precízneho posúdenia patrí skôr do kompetencie gastroenterológa, ktorý robí ERCP pravidelne a často, prípadne rádiológa. Súd je toho názoru, že v tomto smere je preskúmavané rozhodnutie nedostatočne zdôvodnené, a preto nepreskúmateľné.

40. dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, ktorý znamená porušenie ústavne garantovaného práva na právnu ochranu a má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čím sa dotknutej takýmto rozhodnutím odníma možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Správny súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

41. V prípade, ak by stanovisko odborného konzultanta nebolo spochybnené odbornými argumentmi, prípadne by sa správny orgán v rozhodnutí dostatočným a presvedčivým spôsobom vysporiadal s odbornými námietkami účastníka konania, bolo by možné rozhodnúť aj na podklade pôvodného odborného stanoviska. Vzhľadom na vyššie uvedené je však súd toho názoru, že o takýto prípad v prejednávanej veci nešlo práve pre nedostatočné vysporiadanie sa s odbornými argumentmi žalobcu. Správny súd je oprávnený preskúmavať, či rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom zákonné medze správnej úvahy sú nepochybne dané aj náležitým zistením skutočného stavu veci. Súd nespochybňuje oprávnenie žalovaného rozhodovať o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ani o odbornej spôsobilosti posudzovať otázky medicínskeho charakteru, je však toho názoru, že pri ukladaní sankcií za porušenie povinnosti je nevyhnutné, aby skutkový stav bol správnym orgánom zistený v takom rozsahu, aby nebolo možné pochybovať, či došlo k porušeniu povinností, za ktoré sa sankcia ukladá, v tomto prípade k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ existujú odborné argumenty, ktorými žalobca zdôvodňuje, prečo považuje ním poskytnutú zdravotnú starostlivosť za správnu v rozpore s názorom odborného konzultanta prizvaného do konania, je povinnosťou žalovaného takýto rozpor odstrániť. Správny orgán má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zadovážiť si dostatok podkladov, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, že žalobca sa dopustil skutku, ktorým mal porušiť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o zdravotnej starostlivosti. Podľa názoru súdu zo zisteného skutkového stavu takýto záver prijať nemožno, a preto je dokazovanie potrebné doplniť o znalecký posudok prípadne stanovisko iného odborného konzultanta, ktorý by pochybnosti odstránil.

42. Je pritom povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Dôkazy, ktoré sú základom správneho rozhodnutia, musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Dôkazy, ktoré boli podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým tento uložil žalobcovi pokutu, ako aj preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, postrádajú uvedený charakter a nie sú postačujúce pre rozhodnutie vo veci.

43. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že následkom zistených nedostatkov bolo ohrozenie zdravia pacientky, pričom však následok v podobe smrti pacientky nie je z podkladov pre toto správne konanie preukázaný, nakoľko zvládnutie tejto situácie z hľadiska vyriešenia lokálneho poškodenia pečene bolo vzhľadom na komorbiditu a aktuálny stav pacientky v podmienkach žalobcu všeobecne limitované, ak nie nerealizovateľné. Pre uloženie pokuty v zmysle sa ale vyžaduje okrem posúdenia závažnosti zistených nedostatkov i posúdenie ich následkov, čo zjavne v prejednávanej veci absentuje. Správny orgán neuviedol, v čom konkrétne spočívalo ohrozenie zdravia pacientky, aké zdravotné výkony žalobca v prípade liečby hospitalizovanej pacientky opomenul vykonať a aký následok malo nekonzultovanie zdravotného stavu pacientky s vyšším pracoviskom na zdravie pacientky, čo má v neposlednom rade význam aj pre určenie výšky sankcie. Skutočnosť, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu, nezbavuje

žalovaného povinnosti skúmať následok a príčinnú súvislosť medzi postupom žalobcu a následkom na zdraví pacienta, ktorému mala byť zdravotná starostlivosť poskytnutá nesprávne. Práve posúdenie následkov na zdraví pacienta je jednou z podstatných okolností, ktorá indikuje, či bol alebo nebol postup lekára v danom prípade správny (porovnaj s rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. 11. 2015, sp. zn. z 29. 01. 2020, sp. zn. z 29. 01. 2020).

44. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo konania: ZS /R číslo spisu: zo dňa 18. 11. 2019 i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa číslo konania: ZS /R číslo spisu: číslo záznamu: 48482/2019 zo dňa 13. 06. 2019 zrušil podľa ust. a (teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. .

45. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúcej z jej doterajšej rozhodovacej činnosti, ako aj právne závery správneho súdu vyslovené v tejto veci, náležite sa vysporiada aj s aplikáciou zásad uvedených v § 3 ods. 1, 2 a 5 správneho poriadku a následne opätovne rozhodne vo veci a svoje rozhodnutie v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Správny súd je toho názoru, že bude potrebné, okrem iného, vzhľadom na odborné námietky žalobcu, ktorými zdôvodňoval postup pri liečbe pacientky, dokazovanie doplniť o znalecký posudok prípadne stanovisko iného odborného konzultanta, ktorý by sa v dostatočnej miere s argumentáciou žalobcu vysporiadal. V prípade opätovného konštatovania nesprávneho postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke bude potrebné posúdiť závažnosť zistených nedostatkov a tiež ich následky. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu (ust. ).

46. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe), priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

47. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.