Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Ek-1027-2020.pdf
PDF · 79.01 KB
Case nature
Subarea
47Ek/1027/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: P. K., X.. XX.X.XXXX, V. L. P. H. XXX, XXX XX J. L., proti povinnému: H. B., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. H. XXX, XXX XX J. L. o vymoženie 5000 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivona Babušková so sídlom exekútorského úradu Tehelná 86, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 238EX 263/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v časti vymoženia istiny vo výške 863Eur z a s t a v u j e.
II. Súd vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.06.2020 domáhal od povinného vymoženia 5000 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- rozhodnutie o dedičstve notárky Zdeny Běhalové, poverenej Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 14D/366/2010 zo dňa 28.06.2020 (ďalej len „ Exekučný titul“)
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 19.08.2020 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 47Ek/1027/2020, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ivona Babušková so sídlom exekútorského úradu Tehelná 86, 915 01 Nové Mesto nad Váhom. Súdny exekútor, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 238EX 263/20 následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 07.09.2020.
3. Dňa 22.09.2020 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Ten následne súdny exekútor doručil súdu spolu s prílohami dňa 07.10.2020.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že má za to, že uvedená pohľadávka oprávneného nesmeruje proti nemu. Uvádza, že dlh oprávneného je dlh, ktorý mala oprávnená voči otcovi povinného. Ďalej uvádza, že oprávnená si tento dlh neuplatňovala u jeho otca a nerozumie prečo si ho uplatňuje teraz proti mne. Tvrdí, že dôvod na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že súd zrejme nesprávne vyhodnotil vydanie poverenia, pretože poverenie na exekúciu je vydané na povinného, pričom podľa uvedeného exekučného titulu je uvedený J. B.. V zmysle uvedeného nie je povinnému zrejmé ako súd mohol vydať na základe uvedeného exekučného titulu poverenie na povinného. Na základe týchto tvrdení povinný žiada súd aby konanie zastavil.
5. Oprávnená sa vyjadrila k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovne. Oprávnená naďalej trvá na pokračovaní v predmetnom exekučnom konaní, pretože má za to, že nie je opodstatnený a dôvody uvedené povinným sa nezakladajú na pravde. Oprávnená uvádza, že sa opakovane domáhala
uhradenia dlžnej čiastky ešte od otca povinného, ktorý na jej požiadavku reagoval tak, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Oprávnená ďalej uvádza, že uvedenú pohľadávku prihlásila aj do dedičského konania, keďže podľa platných právnych predpisov Slovenskej republiky, za dlhy poručiteľa zodpovedá dedič do výšky zdedeného majetku. Záverom uvádza, že námietka pasívnej legitimácie, ktorú uvádza povinný v tejto exekúcii je podľa oprávnenej irelevantná, pretože tieto podmienky konania skúmal exekučný súd už pri vydávaní poverenia.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou
12. Podľa § 470 ods. 2 OZ Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
13. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
14. Súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
15. K námietke povinného ohľadom tvrdenia, že súd zrejme nesprávne vyhodnotil návrh na vykonanie exekúcie, keďže v zmysle exekučného titulu je dlžníkom oprávnenej otec povinného, súd uvádza nasledovné. Exekučným titulom je rozhodnutie o dedičstve notárky Zdeny Běhalové, poverenej Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 14D/366/2010 zo dňa 28.06.2020, kde schválil dedičskú dohodu medzi P. K. (oprávnená) a J. B. (poručiteľom), kde J.Z. B. sa zaviazal, že P. K. vyplatí sumu 5000 Eur do jedného roka od právoplatnosti daného rozhodnutia. Exekučný titul sa stal právoplatným dňa 28.06.2010 a vykonateľným dňa 28.11.2011. Smrťou poručiteľa dedičia nezdedili len majetok ale aj dlhy po poručiteľovi. Pričom je potrebné podotknúť, že právna úprava dedenia nemá žiadne ustanovenie o tom, že dlh poručiteľa zanikne, ak nebol do dedičského konania veriteľom prihlásený a teda výkladom a contrario treba dospieť k záveru, že aj takýto neprihlásený (respektíve neprejednaný alebo neuznaný) dlh poručiteľa prechádza na dedičov podľa zásad uvedených v § 470 OZ.
16. Súd v tomto bode dáva do pozornosti, že uznesením Okresného súdu Považská Bystrica, prostredníctvom povereného notára JUDr. Aleny Hromkovej pod sp. zn. 14D/103/2016, rozhodol v dedičskej veci po poručiteľovi menom J. B. X.. XX.XX.XXXX, F. B. XX.XX.XXXX, X. L. P. H. XXX, J. L., že nadobúdateľmi dedičstva, kde všeobecná hodnota majetku poručiteľa bola vyčíslená v zmysle bodu II. uvedeného uznesenia, vo výške 84 028,84 Eur. Ďalej v bode III. súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej nadobúdateľmi dedičstva po poručiteľovi sú H. B., U. B. C. F. B.. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, zodpovedajú dedičia za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia poručiteľa nadobudli majetok poručiteľa v rôznych podieloch, potom rovnako za dlhy zodpovedajú v rôznom podiele. Je preto dôležité v tomto prípade dať do pozornosti, že dedičia nie sú za dlhy poručiteľa zaviazaní solidárne, t.j. nie sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Súd preto opätovným posudzovaním návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnená si celú pohľadávku uplatnila len voči jednému dedičovi, pričom ten s ohľadom na pomer nadobudnutého majetku poručiteľa ako jeden z troch dedičov, nezodpovedá za celú výšku pohľadávky oprávnenej. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. 7. 2010, sp. zn. 4 M Cdo 18/2009 „Ak k vyporiadaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob, akým zodpovedajú za poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť, podľa ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol). Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané, skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený. Napokon deľba dlhu (pokiaľ nedošlo k dohode dedičov a veriteľa) nie je v rozhodnutí o dedičstve deklarovaná v žiadnej jeho časti. Ak preto oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený.“
17. Súd výpočtom zo všeobecnej hodnoty majetku (84 028,84 Eur) zistil, že povinný nadobudol dedičstvo v hodnote 69 519 Eur, čo predstavuje 82,73% zo všeobecnej hodnoty dedičstva. S poukazom na uvedené je preto zrejmé, že v danom podiele zodpovedá aj za dlh oprávnenej, ktorý po výpočte predstavuje 4137 Eur. Zvyšnú časť svojej pohľadávky si oprávnená môže uplatňovať voči ostatným dedičom v zodpovedajúcom podiele k nadobudnutému majetku po poručiteľovi.
18. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené.
19. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu v časti zastavil, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd zistil, že skutočnosti uvádzané povinnými nie
sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.