Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoR/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu A. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. mieru XX/XXX, XXX XX Z. H., zast. JUDr. Marián Geleneky, advokát, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému CRH (Slovensko) a.s., so sídlom 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973, zast. JUDr. Genovéva Hlásniková, advokátka, so sídlom J. M. Hurbana 334/32, 010 01 Žilina o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -350 zo dňa 23. júla 2020 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -350 zo dňa 23. júla 2020 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd v prvej výrokovej vete zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Sládkovičova 165/9, 010 01 Žilina zo dňa 30. 11. 2016, č. k. -093, vydaný rozhodcom M.. F. W., D. N. XXX/XX, XXX XX A.. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 13.02.2017 domáhal voči žalovanému zrušenia vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku vydaného v právnej veci žalobcu CRH (Slovensko) a.s., IČO: 00 214 973, so sídlom Rohožník 906 38 (predtým Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník 906 38, IČO: 00 214 973) proti žalovanému A. Y., nar. XX. XX. XXXX, P. mieru XX/XXX, XXX XX Z. H. o zaplatenie 83.969,57 Eur z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní boli porušené žalobcove práva v zmysle zásady rovnosti účastníkov, rozhodcovské konanie neprebehlo zákonným spôsobom a existujú skutočnosti, ktoré mohli žalobcovi priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že dňa 22.XX.2XX6 bol žalobcovi doručený uvedený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 30.11.2XX6, ktorým bol ako žalovaný v rozhodcovskom konaní zaviazaný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku žalovanému (v rozhodcovskom konaní vystupujúcemu v pozícii žalobcu) sumu 83.969,57 Eur spolu s príslušenstvom, paušálnou náhradou nákladov, náhradou trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca uviedol, že v rozhodcovskom konaní zaslal dňa 28.08.2XX4 rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej poukázal na to, že rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa XX. 04. 2XX4 v konaní bola povolená reštrukturalizácia voči dlžníkovi MIRABEL, spol. s r.o. IČO: 31 379 099, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

dňa 14.04.2XX4. Táto obchodná spoločnosť nebola v žalobnom návrhu označená ako žalovaný a žalobca rozhodcovského konania si rovnakú pohľadávku uplatnil aj v reštrukturalizačnom konaní, a preto si nemôže svoj nárok uplatňovať aj voči žalovanému ako ručiteľovi v rozhodcovskom konaní, keďže ide o nárok, ktorý sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Tvrdil teda, že ten istý nárok bol uplatnený v reštrukturalizácii obchodnej spoločnosti MIRABEL, spol. s r.o., ako aj v konaní pred rozhodcovským súdom voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní vystupujúcom v pozícii žalovaného). Podľa žalobcu nejde o solidárny záväzok spoločnosti MIRABEL, spol. s r.o. a žalobcu, ale o akcesoricky doplňujúci záväzok žalobcu ako ručiteľa. V žalobnej odpovedi v konaní pred rozhodcovským súdom žalobca tiež namietal, že v rozhodcovskej žalobe žalovaný uviedol, že spoločnosť MIRABEL, spol. s r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2XX3 a Všeobecných obchodných podmienok k nej si objednala u žalovaného betón, pričom z dodacích listov vyplýva, že tento bol okrem stavby „Corrib Poprad“ dodávaný aj na stavbu „Priemyselný park Veľká Ida“ a na stavbu „Michatek Michalovce“. Kúpne zmluvy na dodávku betónu na posledne dve uvedené stavby neboli predmetom rozhodcovskej žaloby a neboli rozhodcovskému súdu ani predložené. Žalobca v žalobnej odpovedi uviedol, že rozhodcovský súd teda rozhodoval rozhodcovským rozsudkom o istine, ktorá nebola žalovaným riadne preukázaná, pretože rozhodcovskému súdu neboli predložené všetky kúpne zmluvy, na základe ktorých sa žalovaný domáhal kúpnej ceny. Žalobca považoval rozhodcovský rozsudok za nezákonný, pretože rozhodcovský súd sa vo svojom rozsudku nevysporiadal so skutočnosťami a právnou kvalifikáciou uvedenou v žalobnej odpovedi, čím došlo k porušeniu jeho práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V rozhodcovskom konaní podľa žalobcu nebolo nariadené pojednávanie a rozhodcovský súd rozhodol bez vytýčenia termínu pojednávania napriek tomu, že žalobca v žalobnej odpovedi nesúhlasil, aby rozhodcovský súd konal a rozhodol bez pojednávania. Namietal tiež, že rozhodcovský súd pochybil, keď rozhodol vo veci bez náležitého preskúmania skutočnosti, či žalobca je pasívne legitimovaným subjektom v rozhodcovskom konaní a či aj v ostatných kúpnych zmluvách, ktoré neboli predložené, figuruje ako ručiteľ.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že inštitút ručenia slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa ručiteľom v prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas. Žalobca bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti MIRABEL, spol. s r.o. a podpísal na kúpnych zmluvách ručenie. V apríli 2XX4 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka a je nepochybné, že nárok žalovaného nebude uspokojený. Prihlásenie pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní neznamená, že sa jej zaplatenia nemôže domáhať aj od žalobcu ako od ručiteľa. Reštrukturalizačné konanie nepredstavuje prekážku uplatnenia nároku voči ručiteľovi. Rozhodcovskému súdu boli predložené všetky zmluvy a listinné dôkazy týkajúce sa predmetnej pohľadávky a rozhodcovský súd na základe týchto podkladov rozhodol správne. Všetky kúpne zmluvy, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku tomuto aj boli predložené spolu s rozhodcovskou žalobou a všetky boli podpísané žalobcom ako ručiteľom. Namietal tiež, že žalobca nedostatočne označil dôvod, na základe ktorého má dôjsť k zrušeniu rozhodcovského rozsudku a poukazoval, že nestačí dôvod len označiť, ale je potrebné ho aj preukázať.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v podaní doručenom okresnému súdu dňa 29.11.2XX7 uviedol, že na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu obchodnej spoločnosti MIRABEL, spol. s r.o. došlo ku čiastočnej úhrade pohľadávky žalovaného v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu, a to troma úhradami po 496,26 Eur. V tomto podaní žalobca doplnil dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá len medzi obchodnou spoločnosťou MIRABEL s.r.o. a žalovaným a nie medzi žalobcom ako ručiteľom a žalovaným. Tvrdil, že rozhodcovský súd preto nemal právomoc spor prejednať, a preto je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), keďže rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uviedol tiež, že rozhodcovský súd rozhodol o nároku, ktorý nebol riadne preukázaný, čím došlo k porušeniu ust. , ZoKR a došlo tiež k porušeniu ZoKR, keď nebola dodržaná rovnosť účastníkov konania, pretože rozhodcovský súd nevytýčil pojednávanie napriek tomu, že žalobca nesúhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Žalobca v tomto podaní uvádzal dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa a bod 4 ZoRK.

6. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že žaloba bola doručená včas a nesporné bolo aj to, že napadnutým rozhodcovským rozsudkom bola žalobcovi tohto konania uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 83.969,57 Eur s príslušenstvom.

7. Z vykonaného dokazovania, a to z pripojeného rozhodcovského spisu, okresný súd zistil, že k rozhodcovskej žalobe žalovaného boli pripojené 3 kúpne zmluvy uzavreté medzi žalovaným a spoločnosťou MIRABEL, spol. s r.o. dňa 06.09.2XX3, 24.10.2XX3 a 20.XX.2XX3 obsahujúce rozhodcovskú doložku v čl. V. bod 5.4 každej zmluvy. Mal preukázané aj to, že za podpismi zmluvných strán sa nachádza ručiteľské vyhlásenie žalobcu, ktorý vyhlásil ako ručiteľ, že súhlasí s touto kúpnou zmluvou a berie na seba záväzok ručenia voči predávajúcemu a uspokojí všetky pohľadávky predávajúceho voči kupujúcemu vyplývajúce z tejto kúpnej zmluvy ak ich neuspokojí kupujúci. Z obsahu rozhodcovského spisu mal okresný súd preukázané, že rozhodcovská žaloba bola podaná žalovaným v tomto konaní voči žalobcovi tohto konania. Rozhodcovská žaloba teda bola podaná len voči žalobcovi ako ručiteľovi a nie aj voči dlžníkovi z uzavretých zmlúv.

8. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že žalobca v žalobnej odpovedi odosielanej dňa 28.08.2XX4 namietal viaceré skutočnosti a okrem iného aj to, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol uvedený do omylu a nebol poučený o následkoch ručenia. V žalobnej odpovedi uvádzal, že nesúhlasí s dojednaním rozhodcovskej doložky uvedenej v predmetnej kúpnej zmluve, pričom považoval za neprijateľné, aby ako spotrebiteľ súhlasil s tým, že predmetný spor bude riešený výlučne v rozhodcovskom konaní.

9. Na základe takto zisteného stavu dospel okresný súd k záveru, že žalobca namietal v tomto konaní predovšetkým nedostatok svojej pasívnej legitimácie v rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobca bol v rozhodcovskom konaní označený ako žalovaný s tým, že ide o fyzickú osobu, pričom prílohou podanej žaloby v rozhodcovskom konaní boli kúpne zmluvy uzavreté medzi obchodnou spoločnosťou MIRABEL, spol. s r.o. ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim. Z obsahu rozhodcovského spisu mal okresný súd preukázané, že žalobca bol v týchto zmluvách uvedený ako ručiteľ, keď jeho podpis sa nachádzal pod ručiteľským vyhlásením za podpismi zmluvných strán predmetnej kúpnej zmluvy. Napriek tomu, že kúpna zmluva obsahovala v čl. V. bod 5.4 rozhodcovskú doložku, okresný súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca bol touto rozhodcovskou doložkou viazaný rovnako, ako jej zmluvné strany. Podľa okresného súdu rozhodcovská doložka bola uzavretá len medzi dlžníkom a veriteľom, je spísaná v zmluve, ktorej súčasťou je aj ručiteľské vyhlásenie, avšak sa nevzťahuje na právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom. Podľa okresného súdu žalovaný nepreukázal, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá rozhodcovská zmluva písomnou formou.

10. Okresný súd konštatoval, že žalobca už v podanej žalobe v lehote podľa § 41 ZoRK namietal, že rozhodcovský súd sa dostatočne nezaoberal jeho pasívnou legitimáciou, pričom následne vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2XX7 upresnil, že existuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoRK, pretože neexistuje rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným. Okresný súd dospel k záveru, že hoci v čase podania žaloby žalobca jasne nezadefinoval dôvody zrušenia podľa § 40 ZoRK, v danom prípade je potrebné vychádzať z obsahu skutočností uvádzaných v žalobe. 11. S odkazom na § 21 ods. 1 ZoRK okresný súd konštatoval, že žalobca vo svojej žalobnej odpovedi, t.j. pri prvom úkone, ktorý mu v rozhodcovskom konaní patril, uvádzal, že s dojednaním rozhodcovskej doložky uvedenej v predmetnej zmluve nesúhlasí. Aj keď podľa okresného súdu žalobca výslovne nevzniesol námietku nedostatku právomoci a neexistencie rozhodcovskej zmluvy, z obsahu jeho prejavu je zrejmé, že namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v rozhodcovskom konaní, keď vyjadril nesúhlas s rozhodcovskou doložkou uvedenou v kúpnej zmluve, a preto rozhodcovský súd mal vychádzať z obsahu jeho žalobnej odpovede a pred rozhodnutím vo veci prioritne skúmať otázku svojej právomoci, čo rozhodcovský súd neurobil.

XX. Okresný súd dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu písomnou formou a ani iným z možných spôsobov uzavretia rozhodcovskej zmluvy uvedených v § 4 ZoRK, pričom v zmysle § 4 ods. 7 ZoRK nie je možné tento tacitný spôsob uzavretia rozhodcovskej zmluvy aplikovať, keďže žalovaný v pozícii žalobcu v rozhodcovskom konaní takúto existenciu rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným ani netvrdil a v rozhodcovskej žalobe poukazoval len na kúpnu zmluvu zo dňa 06.09.2XX3 uzavretú medzi

spoločnosťou MIRABEL, spol. s r.o. a žalovaným. Pretože žalovaný v rozhodcovskom konaní nepredložil spolu so žalobou rozhodcovskú zmluvu, resp. ani iným spôsobom nepreukázal existenciu zmluvy, na základe ktorej by mal rozhodcovský súd preukázanú svoju právomoc na rozhodnutie sporu, dospel okresný súd k záveru, že rozhodcovským rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 30.11.2XX6, č. k. -093 sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, v dôsledku čoho bol splnený dôvod pre jeho zrušenie podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoRK. Žalobe preto vyhovel a napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.

13. Vzhľadom na takýto záver považoval okresný súd ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu za nepodstatné, a to a najmä tvrdenie o tom, že pohľadávka žalovaného voči spoločnosti MIRABEL, spol. s r.o. ako hlavného dlžníka bola prihlásená v reštrukturalizačnom konaní a na základe schváleného reštrukturalizačného plánu bola aj čiastočne uhradená. Poukázal však na ust. z.č. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok aj voči ručiteľom dlžníka. Právo žalovaného domáhať sa uspokojenia pohľadávky voči žalobcovi ako ručiteľovi však nemá vplyv na existenciu dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

14. V zmysle zásady úspechu v spore podľa priznal žalobcovi, ako strane úspešnej, náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.

15. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a .

16. V odvolaní poukázal na dôvody uvedené v žalobe žalobcu pri uplatnení jeho nároku na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že aj kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol nákup betónu na stavbu „Priemyselný park Veľká Ida“ a „Michatek Michalovce“ boli rozhodcovskému súdu predložené spolu so žalobou a sú súčasťou rozhodcovského spisu. Rozhodcovský súd teda rozhodol rozhodcovským rozsudkom o istine, ktorá bola žalovaným v rozhodcovskom konaní preukázaná, pretože boli do rozhodcovského spisu predložené všetky kúpne zmluvy, na základe ktorých sa žalovaný domáhal zaplatenia kúpnej ceny. Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozhodcovský súd rozhodol na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky v písomnej forme a ako zákonný rozhodoval, pretože v rozhodcovskom spise sa nachádzali všetky podklady nevyhnutné na rozhodnutie vo veci samej.

17. V odvolaní poukazoval na to, že zákon o rozhodcovskom konaní striktne vymedzuje kedy možno rozhodcovské rozhodnutie rozhodcovského súdu zrušiť a odkázal na ust. § 40 a nasl. ZoRK.

18. Žalovaný v odvolaní konštatoval, že žalobca bol spôsobilý uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, túto aj písomne uzavrel. Všetky zmluvy uzatváral žalobca ako konateľ kupujúceho a zároveň ako ručiteľ

- fyzická osoba. Tieto zmluvy obsahujú rozhodcovskú doložku v písomnej forme a sú uzavreté a akceptované jednak kupujúcim ako dlžníkom a tiež ručiteľom, ktorý bol zároveň jediným konateľom kupujúceho spoločnosti MIRABEL, spol. s r.o. Súčasne s rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v kúpnych zmluvách, ktoré sú obsahom rozhodcovského spisu a sú riadne podpísané jednak kupujúcim ako aj ručiteľom, vyjadril svoj súhlas s rozhodcovskou doložkou uzavretou v písomnej forme aj ručiteľ v znení kúpnych zmlúv tvoriacich súčasť rozhodcovského spisu a tiež vyjadril v písomnej forme súhlas dlžník a aj ručiteľ podľa všeobecných obchodných podmienkach žalovaného.

19. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vo svojej žalobnej odpovedi v rozhodcovskom konaní zo dňa 27.08.2XX4 v podstate namietal, že - veriteľ si uplatnil pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní voči spoločnosti MIRABEL, spol. s r.o.; žalobca má v spore pred rozhodcovským súdom postavenie spotrebiteľa; nesúhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a namietal výšku žalovanej pohľadávky a jej príslušenstva. Žalovaný zdôraznil s poukázaním na § 40 ods. 4 ZoRK, že vzhľadom na takýto obsah žalobnej odpovede žalobcu podanej rozhodcovskému súdu, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK súd neprihliadne ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Žalovaný teda tvrdil, že žalobcom uvádzané dôvody v jeho žalobnom návrhu neboli uplatnené bez zbytočného odkladu podľa § 40 ods. 4 ZoRK v rozhodcovskom konaní.

20. Žalovaný namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil obsah rozhodcovského spisu, najmä všetky kúpne zmluvy, v ktorých v písomnej forme vznikol záväzok medzi predávajúcim, kupujúcim a ručiteľom. Konštatoval, že v zmysle kúpnych zmlúv, ktoré tvorili súčasť rozhodcovského spisu žalobca ako ručiteľ vyslovene prehlásil a svojim podpisom potvrdil, že ako ručiteľ súhlasí s kúpnou zmluvou a berie na seba voči predávajúcemu spoločný a nerozdielny záväzok ručenia.

21. V odvolaní žalovaný ďalej poukázal na to, že veriteľom prihlásená pohľadávka v reštrukturalizácii nebráni tomu, aby sa veriteľ nemohol domáhať jej zaplatenia voči ručiteľovi. V ďalšej časti odvolania sa žalovaný zaoberal inštitútom ručenia a svojimi závermi o tom, že zmluvný vzťah medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako ručiteľom sa spravuje , keďže základný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim spoločnosťou MIRABEL, spol. s r.o. sa spravuje a v zmysle (ďalej aj „“) aj zmluvné vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení pohľadávky sa riadia a spravujú . Poukázal na to, že žalobca ručiteľský záväzok prevzal, jedná sa o platný záväzok a za platnú považuje aj kúpnu zmluvu a ručiteľský záväzok žalobcu je dostatočne identifikovaný a spĺňa zákonné náležitosti podľa a nasl. . Na kúpnych zmluvách uzavretých v listinnej podobe je písomný prejav žalobcu potvrdený jeho podpisom, čím bola dodržaná forma ručiteľského vyhlásenia, toto vyhlásenie je dostatočne identifikované a určité vzhľadom na obsah samotných kúpnych zmlúv. Uvedené atribúty ručiteľského vyhlásenia predpokladajúce ich platnosť boli splnené, čo súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne vyhodnotil. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol, resp. aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

22. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 26.10.2020. Napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správne. Vo vyjadrení opätovne uviedol, že žalobca ako ručiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku, keďže v predmetnej kúpnej zmluve ručil len za záväzok, ktorý vznikol medzi zmluvnými stranami kúpnej zmluvy, a to spoločnosťou MIRABEL, spol. s r.o. a žalovaným, medzi ktorými bola uzavretá aj rozhodcovská doložka. Odkázal pritom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca by mal byť viazaný rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. V. bod 5.4 a s týmto záverom súhlasil. Poukázal na to, že splnil aj podmienku podľa § 40 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 41 ZoRK a žalobu podal včas v zákonom určenej 60-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. a (ďalej ) bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri EUROPEAN ARBITRAL SOCIETY z. z., so sídlom Sládkovičova 9, XX0 XX Žilina, sp. zn. -093 bol vydaný rozhodcom JUDr. F. W. dňa 30.11.2XX6, ktorým bola žalobcovi tohto konania uložená povinnosť zaplatiť žalovanému tohto konania sumu 83.969,57 Eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť mu trovy konania. Žalobcovi, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval v procesnej pozícii žalovaného, bol doručený dňa 22. XX. 2XX6. Žaloba o zrušenie predmetného rozsudku bola na okresnom súde podaná dňa 13. 02. 2XX7, t.j. v rámci zákonnej lehoty 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku v súlade s § 41 ZoRK.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodcovská žaloba podaná zo strany žalovaného tohto konania odkazovala na Kúpnu zmluvu zo dňa 06. 09. 2XX3 uzavretú medzi spoločnosťou Mirabel, spol. s.r.o., IČO: 31 679 099 ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, pričom k žalobe boli pripojené tri kúpne zmluvy, a to kúpna zmluva zo dňa 06. 09. 2XX3, zo dňa 24.10.2XX3 a zo dňa 20. XX. 2XX3, obsahujúce rozhodcovskú doložku uvedenú v článku V. bode 5.4 každej tejto zmluvy s tým, že všetky boli uzavreté medzi spoločnosťou Mirabel, spol. s.r.o., IČO: 31 679 099 a žalovaným tohto konania. Na predmetných kúpnych zmluvách sa za podpismi zmluvných strán nachádza ručiteľské vyhlásenie žalobcu, kde ako ručiteľ vyhlásil, že súhlasí s touto kúpnou zmluvou a berie na seba záväzok ručenia voči predávajúcemu a uspokojí všetky pohľadávky predávajúceho voči kupujúcemu vyplývajúce z tejto kúpnej zmluvy, ak

ich neuspokojí kupujúci. Z rozhodcovskej žaloby, doručenej rozhodcovskému súdu dňa 15. XX. 2XX4 vyplýva, že bola podaná žalovaným (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného). Žaloba bola podaná len voči ručiteľovi a nie aj voči dlžníkovi z uzavretých kúpnych zmlúv.

26. V rozhodcovskom konaní žalobca odoslal žalobnú odpoveď na pošte dňa 28. 08. 2XX4 a rozhodcovskému súdu bola doručená dňa 05. 09. 2XX4. Žalobca v žalobnej odpovedi namietal viaceré skutočnosti, okrem iného aj skutočnosť, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol uvedený do omylu a nebol poučený o následkoch ručenia. V bode IV. v poslednom odseku žalobnej odpovede žalobca uviedol: „Taktiež je neprijateľné, aby žalovaný ako spotrebiteľ súhlasil s tým, aby predmetný spor bol riešený výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože s týmto nesúhlasil; a teda žalobca nesúhlasí s dojednaním rozhodcovskej doložky uvedenej v predmetnej kúpnej zmluve“.

27. Podľa článku 11 ods. 1 Zákona č. 160/2XX5 Z.z. (ďalej ) úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

28. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej „“) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

29. Podľa rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

30. Podľa rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

31. Podľa rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

32. Podľa účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

33. Podľa tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti.

34. Podľa na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

35. Podľa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

36. Podľa ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2XX5.

37. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým v žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle poukazuje. Vzhľadom na obsah a rozsah žalovaným podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

38. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní.

39. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobe v celom rozsahu vyhovel a vyššie uvedený napadnutý rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu zrušil.

40. Ako správne uviedol súd prvej inštancie v bode 18. napadnutého rozhodnutia, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je úlohou súdu skúmať hmotnoprávne aspekty záväzkového vzťahu pri nároku uplatnenom v rámci rozhodcovského konania, ktoré boli predmetom posúdenia rozhodcovským súdom. Predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je preskúmanie, či boli splnené zákonné podmienky pri procesnom postupe a vydaní rozhodnutia rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní za predpokladu preukázania splnenia zákonných podmienok na zrušenie rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní.

41. Ako správne uviedol žalovaný v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, zákon o rozhodcovskom konaní striktne vymedzuje možnosti zrušenia rozhodnutia vydaného rozhodcovským súdom v rámci rozhodcovského konania. Tieto podmienky a zákonné predpoklady sú vymedzené v a nasl. .

42. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zrušení napadnutého rozhodcovského rozsudku na závere, že žalobca v postavení žalovaného v rozhodcovskom konaní namietal v žalobnej odpovedi zo dňa 27.08.2XX4 okrem iného aj to, že nesúhlasil, aby bol predmetný spor riešený výlučne v rozhodcovskom konaní a nesúhlasil s dojednaním rozhodcovskej doložky v kúpnej zmluve. Túto námietku v rámci žalobnej odpovede okresný súd podľa obsahu posúdil ako námietku žalobcu o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v rozhodcovskom konaní, t. j. podľa okresného súdu pri prvom úkone, ktorý žalobcovi patril, uviedol, že s dojednaním rozhodcovskej doložky nesúhlasí. Pri posúdení tejto žalobnej odpovedi okresný súd dospel k záveru, že z obsahu tejto obrany je zrejmé, že žalobca namietal nedostatok pasívnej legitimácie, keď vyjadril nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a rozhodcovský súd sa mal preto na základe obsahu žalobnej odpovede vysporiadať s otázkou svojej právomoci, čo však neurobil. Odvolací súd s takýmto posúdením a vyhodnotením obsahu žalobnej odpovedi žalobcu v rámci rozhodcovského konania súhlasí.

43. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca v rámci rozhodcovského konania v zmysle včas neuplatnil tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, t.j. nedostatok rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na to, že žalobca v rozhodcovskom konaní v rámci žalobnej odpovede poukázal len na existujúce reštrukturalizačné konanie, na postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, na jeho nesúhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania a nesprávnu výšku žalovanej pohľadávky. S takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje.

44. Odvolací súd citoval posledný odsek bodu IV. žalobnej odpovede žalobcu, v ktorom žalobca výslovne uviedol, že nesúhlasil s tým, aby prejednaný spor bol riešený v rámci rozhodcovského konania a nesúhlasil s dojednaním rozhodcovskej doložky v kúpnej zmluve. Aj keď je táto časť obrany žalobcu v rámci žalobnej odpovede v rozhodcovskom konaní uvedená pod bodom IV., kde žalobca namietal svoje postavenie spotrebiteľa, pokiaľ však výslovne namietol, že nesúhlasil s tým, aby predmetný spor bol riešený v rozhodcovskom konaní a nesúhlasil s dojednaním rozhodcovskej doložky v kúpnej zmluve,

bez ohľadu na to, že túto časť obrany uviedol v rámci námietok svojho postavenia ako spotrebiteľa, bolo povinnosťou rozhodcovského súdu sa s touto obranou, t. j. nesúhlasom žalovaného s rozhodcovskou doložkou vysporiadať. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, rozhodcovský súd sa obsahom tejto obrany žalobcu nezaoberal. Pokiaľ žalobca v žalobnej odpovedi uviedol, že nesúhlasil s tým, aby predmetný spor bol riešený výlučne v rozhodcovskom konaní a nesúhlasil s dojednaním rozhodcovskej doložky v kúpnej zmluve, z obsahu tejto obrany jednoznačne vyplýva námietka nedostatku prejavu vôle byť viazaný dojednaním o rozhodcovskej doložke. Na takomto posúdení obsahu obrany žalobcu nič nemení ani to, že túto časť obrany žalobca uviedol v rámci svojich tvrdení a výhrad, kedy namietal svoje postavenie ako spotrebiteľa vo vzťahu k žalovanému.

45. Pokiaľ preto žalobca v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone, ktorý mu patril, v žalobnej odpovedi uviedol, že nesúhlasil, aby predmetný spor bol výlučne riešený v rozhodcovskom konaní a nesúhlasil s dojednaním rozhodcovskej doložky v kúpnej zmluve, podľa obsahu tejto obrany správne okresný súd dospel k záveru, že žalobca namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v rozhodcovskom konaní, keď vyjadril jednoznačný nesúhlas s riešením sporu v rozhodcovskom konaní a nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, čím namietal právomoc rozhodcovského súdu, ktorý nevyhodnotil túto obranu podľa jej obsahu a touto obranou žalobcu sa nezaoberal.

46. Podľa odvolacieho súdu, v súlade so záverom súdu prvej inštancie, vyjadrenia účastníkov konania je nevyhnutné posudzovať podľa ich obsahu a prejavenej vôle, ktorú mienili takýmto vyjadrením dosiahnuť. V danom prípade je nepochybné, že žalobca v žalobnej odpovedi, t. j. v prvom úkone, ktorý mu patril, zdôraznil, že nesúhlasil aby sa predmetný spor riešil v rozhodcovskom konaní a nesúhlasil s dojednaním rozhodcovskej doložky v kúpnej zmluve, čím namietal právomoc rozhodcovského súdu. Podľa odvolacieho súdu v písomnom prejave vykonanom navonok je nevyhnutné prejav vôle vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby pričom postačuje, aby tento úmysel bol adresátom rozpoznateľný z obsahu prejavenej vôle. V danom prípade k takejto identifikácii a obsahovému výkladu žalobcom uvedenej obrany v žalobnej odpovedi v rámci rozhodcovského konania je možné dospieť, keď žalobca jednoznačne uviedol, že nesúhlasil s prejednaním sporu v rozhodcovskom konaní a nesúhlasil s dojednaním rozhodcovskej doložky v kúpnej zmluve. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že tak urobil v rámci svojich námietok o tom, že má postavenie spotrebiteľa. Bolo úlohou rozhodcovského súdu oddeliť jeho skutkové tvrdenia o spotrebiteľskom charaktere sporu od výhrad a námietok žalobcu vo vzťahu k prejavenému nesúhlasu s rozhodcovským konaním a rozhodcovskou doložkou.

47. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď podľa obsahu žalobcom uvedenej obrany v žalobnej odpovedi v rámci rozhodcovského konania posúdil túto obranu žalobcu tak, že tento namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v rozhodcovskom konaní a v tej súvislosti existenciu rozhodcovskej zmluvy podľa . Pokiaľ preto žalovaný v odvolaní uviedol, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobca v žalobnej odpovedi v rozhodcovskom konaní neuplatnil, toto tvrdenie nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a obsahu prejavenej vôle žalobcu v žalobnej odpovedi zo dňa 27.08.2XX4.

48. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nesprávne vysporiadal s existenciou rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Žalovaný tvrdil, že žalobca ako konateľ dlžníka, ktorý podpísal kúpne zmluvy v pozícii konateľa a zároveň ako fyzická osoba ručiteľ, odsúhlasil v písomnej forme aj uzavretú rozhodcovskú doložku. S takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí.

49. Súd prvej inštancie v bode 23. napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že v čl. V. bode 5.4 kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným a spoločnosťou MIRABEL, spol. s r.o. ako dlžníkom nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorou by mal byť žalobca viazaný a správne dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá bola uzavretá len medzi dlžníkom a veriteľom v písomnej podobe v zmluve, ktorá zároveň obsahuje aj ručiteľské vyhlásenie žalobcu, sa však nevzťahuje na právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom. S takýmto záverom odvolací súd súhlasí.

50. Odvolací súd odkazuje v tejto časti na bod 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva nasledovné.

51. Na základe kúpnych zmlúv nachádzajúcich sa v priloženom rozhodcovskom spise uzavretých medzi žalovaným a dlžníkom MIRABEL, spol. s r.o. zo dňa 06.09.2XX3, 24.10.2XX3 a 20.XX.2XX3 vyplýva, že v ustanovení čl. V. bod 5.4 došlo k dohode medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy môže rozhodovať Stály rozhodcovský súd Žilina, zriadený Európskou arbitrážnou spoločnosťou a.s. Všetky uvedené zmluvy v úvodných ustanoveniach udávajú, že boli uzavreté medzi zmluvnými stranami, a to kupujúcim MIRABEL, spol. s r.o. a predávajúcim - žalovaným. Bod 5.4 uvedených zmlúv jednoznačne konštatuje, že došlo k dohode o uzavretí rozhodcovskej doložky práve medzi takto označenými zmluvnými stranami v kúpnej zmluve, ktorými je dlžník MIRABEL, spol. s r.o. a žalovaný ako predávajúci. Všetky uvedené zmluvy obsahujú uvedenie dátumu a podpisu žalovaného ako predávajúceho a konateľa žalobcu ako kupujúceho. Za podpisom uvedených zmluvných strán kúpnych zmlúv sa nachádza ručiteľské vyhlásenie žalobcu ako fyzickej osoby, ktorý svojim podpisom potvrdil, že ako ručiteľ súhlasí s kúpnou zmluvou a berie na seba voči predávajúcemu spoločne a nerozdielne záväzok ručenia a vyhlasuje, že uspokojí všetky pohľadávky predávajúceho voči kupujúcemu vyplývajúce z tejto zmluvy, ak ich neuspokojí kupujúci.

52. Z takto prejavenej vôle vyplýva len to, že žalobca ako ručiteľ fyzická osoba, v tom čase vystupujúci ako konateľ kupujúceho, t. j. dlžníka, súhlasil so svojim ručiteľským záväzkom vyplývajúcim z uzavretých kúpnych zmlúv. Pri prejave vôle žalobcu podpísaním ručiteľského vyhlásenia sa nikde neuvádza jeho súhlas, resp. nie je prejavená vôľa žalobcu, ako osoby odlišnej od v zmluve určených zmluvných strán, byť viazaný rozhodcovskou doložkou. Takýto prejav vôle žalobcu ako fyzickej osoby z podpísaného ručiteľského záväzku nevyplýva. Pokiaľ sa v ručiteľskom záväzku nachádza vyhlásenie o tom, že ručiteľ, t. j. žalobca ako fyzická osoba súhlasí s kúpnou zmluvou, z takéhoto všeobecného konštatovania nevyplýva prejav vôle uzavrieť so žalovaným rozhodcovskú doložku, z ktorej by bol zaviazaný žalobca ako samostatná zmluvná strana rozhodcovskej doložky. Z označenia zmluvných strán zmluvy v úvode tejto zmluvy, ako aj z označenia subjektu podľa článku V. bod 5.4 medzi kým je uzatváraná rozhodcovská doložka, a to len medzi zmluvnými stranami, ktoré sú vymedzené v úvode zmluvy ako žalovaný a spoločnosť MIRABEL, spol. s r.o., nevyplýva záväzok žalobcu ako fyzickej osoby byť účastníkom rozhodcovskej zmluvy. Záver súdu prvej inštancie o tom, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je preto správny.

53. Žalovaný sa ďalej v podanom odvolaní zaoberal inštitútom ručenia so záverom, že ručiteľský záväzok žalobcu je platný a okresný súd nesprávne vyhodnotil splnenie atribútov ručiteľského vyhlásenia žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa platnosťou, okolnosťami a predpokladmi ručiteľského vyhlásenia žalobcu ani nezaoberal, keď dospel k záveru, že sú dané dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu absencie rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným podľa . Vzhľadom na to, že žalovaným udávané dôvody vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu a záväzku žalobcu sa netýkajú odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa týmito tvrdeniami uvedenými žalovaným v odvolaní nezaoberal.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, pričom žalovaným uvedené odvolacie dôvody po právnej ani skutkovej stránke neboli spôsobilé zmeniť správny záver súdu prvej inštancie o existencii dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa . Žalovaný iné dôvody nesprávnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie neuviedol, pričom odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi podľa .

55. Odvolací súd preto podľa napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v prvej výrokovej vete potvrdil.

56. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t. j. aj proti druhej výrokovej vete, ktorou súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% . Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so zásadou úspechu v konaní podľa priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Aj v tejto časti je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, t.j. aj v druhej výrokovej vete potvrdil ako vecne správne podľa .

57. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100%.

58. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).