Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6T/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Q. samosudkyňou L.. J. N. U. v trestnej veci obžalovaného D. D., nar. XX.XX.XXXX v Q. nad Q., pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek X písmeno c) A. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. marca XXXX v Q. nad Q., takto

rozhodol:

G. D. D., narodený XX. novembra XXXX v Q. nad Q., trvale bytom Q. nad Q., K nemocnici XXX/XX, t.č. v H. na výkon trestu odňatia slobody a H. na výkon väzby I.

j e v i n n ý , ž e

X./ dňa XX.XX.XXXX asi o XX:XX hod. v Q. nad Q. na ulici F. v areáli miestneho cintorína označovaného ako starý katolícky cintorín

poškodil hrobové miesto č. X/X označeného menami T. W. a T. W. rod. U., tým spôsobom, že zvalil kamennú platňu pomníka s označením týchto mien spolu s kamenným krížom, ktoré sa poškodili obitím na rôznych miestach, čím poškodenému L.. U. W. spôsobil škodu vo výške XXX,-€, ďalej

poškodil hrobové miesto č. XX/X označeného ako rodina R. s menami B. a J. tak, že dva kamenné stĺpiky, o ktoré sú prichytené kovové reťaze natrel šedou farbou nezisteného zloženia, poškodil samotný pomník, ktorý natrel bielou farbou nezisteného zloženia po jeho obvode v hornej i dolnej časti, uvedenou bielou farbou natrel kamenný kríž v hornej časti pomníka, z tohto kríža nezisteným spôsobom odstránil kovovú podobizeň T. B., ktorú poškodil tým, že z nej odlomil pravú časť ruky, čím poškodenému Q. R. spôsobil škodu vo výške XXX,-€, tiež

poškodil neoznačený kamenný kríž, na ktorom sa v jeho hornej časti nachádza kamenná podobizeň T. B. tak, že ju natrel šedou farbou nezisteného zloženia, čím poškodenej spoločnosti A. s.r.o. Q. nad Q. spôsobil škodu vo výške XXX,-€, ďalej

poškodil hrobové miesto č. XXX/X označeného menom T. B., na ktorom zvalil pomník, ktorý sa rozpadol na viacero častí, taktiež zhodil i kamenný kríž daného pomníka, ktorý takto poškodil v jeho spodnej časti, čím poškodenej D. B. spôsobil škodu vo výške XXX,-€ a tiež

poškodil hrobové miesto č. XXX/X s menami U. B. a Y. B. rod. U. tak, že zhodil celý pomník aj kríž so všetkými jeho súčasťami i samotnou platňou, ktoré sa poškodili odretím a platňa sa rozpadla na viacero časti, čím poškodenej V. B. spôsobil škodu vo výške XXX,-€,

X./ dňa XX.XX.XXXX v čase od XX:XX do XX:XX hod. v Q. nad Q. na ulici Na F. v areáli miestneho cintorína označovaného ako starý katolícky cintorín poškodil hrobové miesto č. XX/X označeného nápisom rodina S. s menami C. a J., T. a B., ktoré poškodil tým spôsobom, že vykýval a zvalil z podstavca náhrobný kameň, ktorý oprel o uvedený podstavec, ďalej vykýval a zvalil z podstavca vázu a náhrobný

svietnik, ktoré tvorili súčasť náhrobného kameňa, pričom sklo svietnika sa rozbilo, čím poškodenej I.. J. T. spôsobil škodu vo výške XXX,-€

t e d a

v bode 1

- zničil, poškodil a urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

- zničil, poškodil hrob, pomník, náhrobnú dosku, zničil, poškodil zariadenie miesta posledného odpočinku,

v bode X

- zničil, poškodil hrob, pomník, náhrobnú dosku

č í m s p á c h a l

v bode X

zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3, písmeno c) A. zákona s poukazom na § 138 písmeno j) A. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia miesta posledného odpočinku podľa § XXX odsek X A. zákona,

v bode X

prečin hanobenia miesta posledného odpočinku podľa § X65 odsek X A. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 245 odsek 3 A. zákona, § 3X odsek 2, odsek 3, odsek X A. zákona, § 36 písmeno l), písmeno n) A. zákona, § 37 písmeno m) A. zákona, § 38 odsek 5, odsek 8 A. zákona, § 4X odsek 1, odsek X A. zákona, § X9 odsek 1 A. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.

U. § 48 odsek X písmeno b) A. zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

U. § 73 odsek X písmeno d) A. zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

U. § 287 odsek X A. poriadku je obžalovaný D. D., nar. XX.XX.XXXX povinný poškodenému - spoločnosti A., spol. s r.o., so sídlom W. XXXX/X, Q. nad Q., I.: XX XXX XXX, nahradiť škodu vo výške XXX,-€ (slovom päťsto eur).

U. § 287 odsek X A. poriadku je obžalovaný D. D., nar. XX.XX.XXXX povinný poškodenej I.. J. T., nar. 18.07.1965, trvale bytom J. B.

odôvodnenie:

R. XX.XX.XXXX podal prokurátor G. prokuratúry Q. nad Q. k G. súdu Q. nad Q. na obžalovaného D. D., nar. XX.XX.XXXX obžalobu č.k. Pv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, pre skutok v bode X

obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3, písmeno c) A. zákona s poukazom na § 138 písmeno j) A. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia miesta posledného odpočinku podľa § 365 odsek X A. zákona a pre skutok v bode X obžaloby právne kvalifikovaný ako prečin hanobenia miesta posledného odpočinku podľa § 365 odsek X A. zákona na tom skutkovom základe, že:

X./ dňa XX.XX.XXXX asi o XX:XX hod. v Q. nad Q. na ulici F. v areáli miestneho cintorína označovaného ako starý katolícky cintorín

poškodil hrobové miesto č. X/X označeného menami T. W. a T. W. rod. U., tým spôsobom, že zvalil kamennú platňu pomníka s označením týchto mien spolu s kamenným krížom, ktoré sa poškodili obitím na rôznych miestach, čím poškodenému L.. U. W. spôsobil škodu vo výške XXX,-€, ďalej

poškodil hrobové miesto č. XX/X označeného ako rodina R. s menami B. a J. tak, že dva kamenné stĺpiky, o ktoré sú prichytené kovové reťaze natrel šedou farbou nezisteného zloženia, poškodil samotný pomník, ktorý natrel bielou farbou nezisteného zloženia po jeho obvode v hornej i dolnej časti, uvedenou bielou farbou natrel kamenný kríž v hornej časti pomníka, z tohto kríža nezisteným spôsobom odstránil kovovú podobizeň T. B., ktorú poškodil tým, že z nej odlomil pravú časť ruky, čím poškodenému Q. R. spôsobil škodu vo výške XXX,-€, tiež

poškodil neoznačený kamenný kríž, na ktorom sa v jeho hornej časti nachádza kamenná podobizeň T. B. tak, že ju natrel šedou farbou nezisteného zloženia, čím poškodenej spoločnosti A. s.r.o. Q. nad Q. spôsobil škodu vo výške XXX,-€, ďalej

poškodil hrobové miesto č. XXX/X označeného menom T. B., na ktorom zvalil pomník, ktorý sa rozpadol na viacero častí, taktiež zhodil i kamenný kríž daného pomníka, ktorý takto poškodil v jeho spodnej časti, čím poškodenej D. B. spôsobil škodu vo výške XXX,-€ a tiež

poškodil hrobové miesto č. XXX/X s menami U. B. a Y. B. rod. U. tak, že zhodil celý pomník aj kríž so všetkými jeho súčasťami i samotnou platňou, ktoré sa poškodili odretím a platňa sa rozpadla na viacero časti, čím poškodenej V. B. spôsobil škodu vo výške XXX,-€,

X./ dňa XX.XX.XXXX v čase od XX:XX do XX:XX hod. v Q. nad Q. na ulici Na F. v areáli miestneho cintorína označovaného ako starý katolícky cintorín poškodil hrobové miesto č. XX/X označeného nápisom rodina S. s menami C. a J., T. a B., ktoré poškodil tým spôsobom, že vykýval a zvalil z podstavca náhrobný kameň, ktorý oprel o uvedený podstavec, ďalej vykýval a zvalil z podstavca vázu a náhrobný svietnik, ktoré tvorili súčasť náhrobného kameňa, pričom sklo svietnika sa rozbilo, čím poškodenej I.. J. T. spôsobil škodu vo výške XXX,-€.

G. D. D. na nariadenom hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného podľa § 34 A. poriadku, § 36 A. poriadku, § 40 A. poriadku, v zmysle § 121 A. poriadku a tiež po zákonnom poučení v zmysle § 257 A. poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek X písmeno b) A. poriadku a vyhlásil, že je vinný.

M. obžalovaný uznal vinu zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kládli v konaní za vinu, samosudkyňa v zmysle § 2X7 odsek 5 A. poriadku kládla obžalovanému otázky v zmysle § X33 odsek 3 písm. c), d), f), g) a h) A. poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal "áno". M. samosudkyňa vzhľadom k odpovediam obžalovaného na položené otázky zisťovala v zmysle § 257 odsek X A. poriadku stanovisko prítomným procesných strán k vyhláseniu obžalovaného, pričom ako prokurátor, tak aj obhajkyňa obžalovaného a prítomný zástupca poškodenej spoločnosti uviedli, že navrhujú, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Po takomto zistení samosudkyňa vyhlásenie obžalovaného D. D. o uznaní viny zo spáchania stíhaných skutkov, uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek X A. poriadku prijala s tým, že dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa v rozsahu, v akom obžalovaný vyhlásil svoju vinu nevykoná a dokazovanie sa vykoná iba vo vzťahu k výrokom o trestnoprávnych sankciách a výroku o náhrade škody. A. postup súdu bol

napokon možný aj s poukazom na zabezpečené a zadokumentované dôkazy v prípravnom konaní, a to najmä výpoveď poškodeného svedka T. N., výpovede ďalších poškodených osôb, výpoveď samotného obžalovaného D. D. (ktorý už v štádiu prípravného konania nepopieral, že hroby poškodil, niektoré ponatieral farbou, u niektorých zhodil pomník, či iné zariadenie patriace k hrobu, pričom uviedol, že tak konal z dôvodu, že sa mu hroby nepáčili a chcel ich skrášliť), ako aj ostatný zabezpečený listinný dôkazový materiál (pričom o vierohodnosti týchto dôkazov neboli žiadne pochybnosti) ktoré preukazujú, že skutky, ktoré sú obžalovanému v konaní kladené za vinu sa stali, tieto vykazujú všetky zákonné znaky žalovaných trestných činov a tieto skutočne spáchal obžalovaný.

G. D. D. ako subjekt trestného činu v čase spáchania stíhaných skutkov napĺňal podmienky trestnej zodpovednosti, a to ako z pohľadu veku (keď obžalovaný v čase spáchania skutkov dovŕšil vekovú hranicu relevantnú z hľadiska vzniku trestnoprávnej zodpovednosti), tak z pohľadu jeho duševného stavu (keď z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neboli vymiznuté). G. trestného činu poškodzovania cudzej veci je ochrana vlastníckeho práva jednotlivca pred neoprávneným zásahom (rozbitím, roztrhaním, spálením, zbúraním alebo iným zlikvidovaním či poškodením veci) zo strany tretích osôb. G. trestného činu hanobenia miesta posledného odpočinku je ochrana miesta posledného odpočinku ako miesta, ktorému vzhľadom k jeho povahe patrí náležitá ochrana. G. je poskytovaná hrobovým miestam a k ním prislúchajúcim zariadeniam pred zneuctením tretími osobami. G. stránka trestného činu bola v danom prípade naplnená konaním obžalovaného D. D. spočívajúcim v úmyselnom poškodení hrobových miest, pomníkov a zariadení k hrobom patriacim, a to v niektorých prípadoch natretím farbou, či prevrhnutím pomníka, či inej časti hrobového miesta, ich rozbitím či iným poškodením, čím nielenže poškodil cudziu vec, ale zároveň svoji konaním zneuctil hroby tam pochovaných osôb. G. D. D. konaním opísaným v bode X obžaloby spôsobil škodu X-tim poškodeným, ktorí boli vlastníkmi, nájomcami či správcami poškodených hrobových miest či hrobových zariadení. E. skutku označeného v bode X obžaloby, sa tak obžalovaný dopustil na viacerých osobám v zmysle § 138 písmeno j) A. zákona. B., následok i príčinná súvislosť boli v oboch skutkoch, ktoré sú predmetom tohto konania zahrnuté priamym úmyslom obžalovaného (subjektívna stránka trestného činu), keď obžalovaný majúc vedomosť o tom, že hrobové miesta nie sú jeho vlastníctvom a poškodenie cudzej veci je v rozpore s právnym poriadkom P. republiky, ako i uvedomujúc si, že hrobové miesta sú miesta požívajúce vyššiu ochranu, chcel uvedeným spôsobom (poškodením) porušiť záujmy chránené A. zákonom. G. svojim konaním spôsobil škodu niekoľkým poškodeným osobám, ktoré boli o termíne hlavného pojednávania riadne upovedomené. Na hlavné pojednávanie sa dostavil zástupca poškodenej spoločnosti A., spol. s r.o., so sídlom W. XXXX/X, Q. nad Q., I.: XX XXX XXX, T. N., ktorý sa po prednesení obžaloby k náhrade škody za poškodenú spoločnosť vyjadril tak, že si uplatňuje náhradu škody voči obžalovanému vo výške XXX,-€ a žiada, aby súd obžalovaného k náhrade škody zaviazal.

Z predmetného trestného spisu vyplýva, že poškodená spoločnosť A., spol. s r.o., so sídlom W. XXXX/X, Q. nad Q., I.: XX XXX XXX a tiež poškodená I.. J. T. si v prípravnom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami A. poriadku riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, ktorú skutočnosť súd skonštatoval na hlavnom pojednávaní, keď z obsahu predmetného trestného spisu vyplýva ako uplatnenie nároku poškodených osôb, tak výška uplatneného nároku ustálená odbornými vyjadreniami na č.l. XXX a č.l. XXX. G. v konaní poškodené osoby si náhradu škody v prípravnom konaní neuplatnili, resp. sa k náhrade škody vyjadrili tak, že náhradu škody nežiadajú.

G. D. D. sa k nároku na náhradu škody vyjadril tak, že má záujem spôsobenú škodu poškodeným uhradiť.

F. k vyhláseniu obžalovaného, ktoré súd po vyjadrení sa prítomných procesných strán uznesením prijal, súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k trestnoprávnym sankciám.

Za súhlasu procesných strán súd čítal znalecký posudok z odboru S. a farmácia, odvetvie U. č. XXX/XXXX. Zo znaleckého posudku z odboru S. a farmácia, odvetvie U. č. XXX/XXXX vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania oboch predmetných skutkov netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle. S. skonštatoval, že u obžalovaného zisťuje dlhodobo, tak aj v čase skutkov mentálnu subnormu, ako disperzne znížený intelekt bez korelátu v diagnostickej klasifikácii, nakoľko sa nejedná o diagnosticky závažnú jednotku, ale subklinickú formu na pomedzi normy a retardácie, ako aj R. poruchu osobnosti a P. závislosti od alkoholu. V minulosti aj rizikové až škodlivé užívanie organického

rozpúšťadla s už udávaniu abstinenciou. S. uviedol, že nakoľko u obžalovaného v prvom skutku nie je dokázané, že bol pod vplyvom alkoholu, vyhodnotil, že rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli plne zachované, kým ovládacie schopnosti v dôsledku mentálnej subnormy a abnormne, asociálne štrukturovanej osobnosti zmenšené ľahko, forenzne nepodstatne. V druhom skutku popri osobnosti a subnorme u obžalovaného zohráva rolu aj intoxikácia alkoholom, pričom nie je jednoznačne zistená a dokázaná závažnosť opitosti. U. znalec popri mentálnej subnorme a osobnosti hypoteticky vyhodnotil, že v závislosti od stupňa opitosti v pásme od ľahkej až po ťažkú, boli jeho rozpoznávacie schopnosti zachované až zmenšené ľahko forenzne nepodstatne, kým ovládacie schopnosti zmenšené v závislosti od stupňa opitosti ľahko, forenzne nepodstatne až po ťažko, forenzne podstatne. V žiadnom prípade však neboli jeho rozpoznávacie a ani ovládacie schopnosti vymiznuté. U obžalovaného je prítomná schopnosť rozpoznať nebezpečnosť či sociálnu neadekvátnosť konania, toho, čo je spoločensky vhodné a čo je neprijateľné či trestné, iba jeho geocentrizmus pri nedostatočne vyvinutých vyšších citoch a asociálna spustnutosť navyše deliberovaná opitosťou spôsobujú, že jeho schopnosť ovládať konanie môže byť situačne viac či menej zmenšená, a to prevažne v závislosti od závažnosti opitosti. F. na osobnosť a minulosť obžalovaného, pobyt obžalovaného nie je na slobode pre spoločnosť primárne nebezpečný, nakoľko netrpí duševnou poruchou v pravom zmysle slova. L. by byť pre spoločnosť nebezpečný v prípade pokračovania v užívaní alkoholu, a to najmä pre jeho nadužívanie. Z tohto dôvodu mu znalec odporučil uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou. G. je v súčasnej dobe, vo vynútenej abstinencii pobytom vo výkone väzby, plne schopný chápať zmysel trestného konania. Zo psychiatrického hľadiska je odporučené uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou. U obžalovaného je prítomné dlhoročné užívanie alkoholu, bezpreferenčne z ekonomických dôvodov, so zmenami tolerancie od zvýšenej v mladosti až po zníženú v súčasnosti, palimpsesty, t.j. alkoholické okná opakovane, alkoholocentrizmus so spustnutím osobnosti aj s kriminogénnymi následkami aktuálne aj v minulosti, pokračovanie v užívaní napriek škodlivým následkom, strata kontroly v užívaní (kúpi fľašku v A. a prakticky naraz vypije). E. alkoholu oslabuje racionálnu kontrolu zvažovania a reagovania a teda aj sociálne či etické zábrany a spriechodňuje emočné a teda impulzívne reakcie, čo sa prejavuje impulzívnymi prejavmi a pudením k realizácii aj neadekvátnych či proste aktuálnych nápadov. M. obžalovaným popisované výpadky pamäti sú alkoholickým oknom, čo je biochemický a patofyzologický mechanizmus vplyvu alkoholu na mozog a jeho pamäťové procesy. F. na to, že toto užívanie alkoholu aj s jeho negatívnymi následkami (odbrzdenosť v stave opitosti aj s impulzívnymi či dokonca agresívnym konaním, dokonca kombinovanej intoxikácii alkoholom aj toluénom, opakované alkoholické okná) je u obžalovaného užívaním dlhodobým, obžalovaný mohol vedieť jednak o účinkoch nadmerného užívania alkoholu, ako aj o účinkoch konkrétne na jeho osobnosť a správanie.

U. § 269 A. poriadku súd oboznámil obsah odpisu registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný D. D. bol doposiaľ XX- krát súdne trestaný. U. bol obžalovaný súdne trestaný ako mladistvý, rozhodnutím G. súdu A. sp.zn. XT/XXX/XXXX pre trestný čin krádeže, pričom toto odsúdenie má obžalovaný toho času už zahladené. M. bol obžalovaný opakovane súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť - trestný čin krádeže, a to v konaní vedenom pred G. súdom A. sp.zn. XT/XX/XXXX, v konaní vedenom pred G. súdom Q. nad Q. pod sp.zn. XT/XX/XXXX, kde boli obžalovanému ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. M. bol obžalovaný v konaní vedenom pred G. súdom Q. nad Q. pod sp.zn. XT/XX/XXXX súdne trestaný pre spáchanie trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek X zákona č. XXX/XXXX Zb. (za ktorý vtedy účinný A. zákon určil trest odňatia slobody vo výmere od X rokov do XX rokov), v konaní vedenom pred G. súdom Q. nad Q. pod sp.zn. XT/XX/XXXX pre trestný čin krádeže, v konaní vedenom pred G. súdom Q. nad Q. pod sp.zn. BN XT/XX/XXXX opätovne pre trestný čin lúpeže (za ktorý vtedy účinný A. zákon určil trest odňatia slobody vo výmere od X rokov do XX rokov), pričom obžalovanému boli opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. V poslednom konaní bolo obžalovanému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Aj v ďalších konaniach, a to v konaní vedenom pred G. súdom Q. nad Q. pod sp.zn. XT/XX/ XXXX (odsúdenie t.č. zahladené), v konaní vedenom pred G. súdom Q. nad Q. pod sp.zn. XT/XXX/ XXXX (odsúdenie t.č. zahladené), v konaní vedenom pred G. súdom Q. nad Q. pod sp.zn. XT/XXX/ XXXX, v konaní vedenom pred G. súdom Q. nad Q. pod sp.zn. XT/XX/XXXX (odsúdenie t.č. zahladené) a v konaní vedenom pred G. súdom Q. nad Q. pod sp.zn. XT/XX/XXXX bol obžalovaný súdne trestaný pre trestný čin krádeže, pričom mu boli opätovne ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, trest povinnej práce a tiež nepodmienečný trest odňatia slobody. M. bol obžalovaný rozsudkom G. súdu Q. nad Q. sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX uznaný vinný zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek X písmeno a) A. zákona,

za ktorý bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere XX mesiacov, ktorý obžalovaný vykonal dňa XX.XX.XXXX.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov L. vnútra P. republiky vyplynulo, že obžalovaný sa v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX dopustil X-tich priestupkov (dňa XX.XX.XXXX bol priestupkovo riešený pre verejné pohoršenie, dňa XX.XX.XXXX bol obžalovaný priestupkovo postihnutý pre nepoužitie rúška na verejnosti, dňa XX.XX.XXXX a tiež dňa XX.XX.XXXX pre neoprávnený pohyb po koľajisku, dňa XX.XX.XXXX a tiež dňa XX.XX.XXXX ako chodec na vozovke bez reflexných prvkov, dňa XX.XX.XXXX pre priestupok proti majetku, dňa XX.XX.XXXX pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu).

U. G. prokuratúry Q. nad Q. právom záverečnej reči uviedol, že: ,,s poukazom na vyhlásenie, ktoré učinil obžalovaný D. D. na dnešnom hlavnom pojednávaní, navrhujem obžalovaného v bode X obžaloby uznať vinným zo zločinu podľa § 245 odsek 1, odsek X písmeno c) A. zákona s poukazom na § 138 písmeno j) A. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia miesta posledného odpočinku podľa § 365 odsek X A. zákona a v bode X obžaloby z prečinu hanobenia miesta posledného odpočinku podľa § 365 odsek X A. zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a po uznaní viny podľa § X45 odsek X A. zákona s použitím § 41 odsek 1, odsek 2 A. zákona, § 36 písmeno l), písmeno n) A. zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) A. zákona a § 38 odsek X A. zákona uložiť obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. A. navrhujem obžalovanému D. D. na odporučenie znalca z odboru psychiatria uložiť ochranné liečenie ambulantnou formou a taktiež navrhujem rozhodnúť o náhrade škody podľa uplatnenia jednotlivých poškodených.??

P. zástupca poškodenej spoločnosti A. s.r.o. nebol v čase záverečných rečí prítomný, právo záverečnej reči nevyužil, nakoľko z dôvodu ďalších pracovných povinností opustil pojednávaciu miestnosť. K návrhu na náhradu škody sa vyjadril po prednesení obžaloby prokurátorom, pričom žiadal, aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške XXX,-€.

U. I.. J. T. sa hlavného pojednávania nezúčastnila, preto súd vychádzal z uplatnenia nároku poškodenou v prípravnom konaní.

G. obžalovaného právom záverečnej reči uviedla: ,,s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného navrhujem, aby bol uznaný za vinného v zmysle predloženej obžaloby, navrhujem aby súd obžalovanému uložil trest s prihliadnutím na závery znaleckého posudku a teda apelujem na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodu zmenšených ovládacích a rozpoznávacích schopností obžalovaného pri páchaní skutku. F. na vyjadrenie obžalovaného navrhujem, aby bol zaviazaný na náhradu škody vo výške uplatnenej poškodenými a súhlasíme s uložením ochranného liečenia ambulantnou formou.??

G. právom záverečnej reči uviedol, že by sa chcel liečiť v A.. U. posledného slova obžalovaný nechcel nič uviesť. U. určovaní druhu a výmery trestu súd aplikujúc § 3X odsek 4 A. zákona prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

F. k tomu, že obžalovanému je v konaní za vinu kladené spáchania zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek X písmeno c) A. zákona s poukazom na § 138 písmeno j) A. zákona, súd vychádzal z trestnej sadzby zákonom určenej pre tento zločin (ako trestný čin najprísnejšie trestný v zmysle § 4X odsek 1 A. zákona) v rozpätí od X rokov do X rokov. M. v tomto prípade sa jedná o trestný čin, za ktorý A. zákon stanoví trestnú sadzbu s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou X rokov, súd bol povinný obžalovanému uložiť trest odňatia slobody.

P. vychádzajúc z ustálenej praxe súdov (R XX/XXXX) najprv postupom podľa § 3X odsek 2, odsek 3, odsek 8 A. zákona, zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti, a to okolnosť podľa § 36 písmeno l) A. zákona (obžalovaný priznal spáchanie skutkov a tieto oľutoval a tiež vyjadril vôľu nahradiť poškodeným spôsobenú škodu) a poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno n) A. zákona (vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní napomohol pri objasňovaní trestnej činnosti), jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) A. zákona (obžalovaný bol súdne trestaný). M.

prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (X:X), súd postupom podľa § XX odsek 2, odsek 3 a odsek 8 A. zákona znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom rozpätie trestnej sadzby ustálil v rozsahu od XX mesiacov do XX mesiacov. M. z dôvodu, že obžalovaný sa opätovne dopustil skutku kvalifikovaného ako zločin (v minulosti sa obžalovaný dvakrát dopustil trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek X zákona č. XXX/XXXX Zb., za ktorý v tom čase platný a účinný A. zákon stanovil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozpätí od X rokov do XX rokov, s poukazom na čo sa tieto trestné činy v zmysle § 437 odsek X A. zákona posudzujú ako zločiny), súd postupom podľa § XX odsek 5, odsek X A. zákona upravil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, túto zvýšil o polovicu, pričom takýmto postupom ustálil trestnú sadzbu v rozpätí od XX mesiacov do XX mesiacov.

P. sa nestotožnil s návrhom prokurátora v zmysle určenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) A. zákona, nakoľko súd má za to, že aplikáciou § 41 odsek X A. zákona a súčasne aplikáciou § 37 písmeno h) A. zákona by sa jednalo o duplicitné použitie tej istej okolnosti.

F. obžalovaného o vine (na hlavnom pojednávaní) súd v zmysle ustálenej praxe súdov, rešpektujúc zásady pre ukladanie trestov podľa § 34 A. zákona, a tiež v záujme ochrany spoločnosti a v záujme adekvátneho výchovného pôsobenia na obžalovaného, s prihliadnutím aj na charakter predmetnej trestnej činnosti, zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) A. zákona a nie ako okolnosť pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek X A. zákona alebo ako okolnosť pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek X písmeno d), odsek X A. zákona per analogiam, keď takýto postup vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd považuje za primeraný, zákonný, vhodný a žiaduci.

L. súd z dôvodu, že obžalovaný spáchal viac ako dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom, spáchaných dvoma skutkami, súd postupom podľa § 41 odsek X A. zákona, ďalej upravil hornú hranicu trestnej sadzby a túto zvýšil o jednu tretinu, pričom týmto postupom súd ustálil trestnú sadzbu v rozpätí od XX mesiacov do XXX mesiacov a XX dní.

P. v konaní oboznámil závery znaleckého posudku vypracovaného na osobu obžalovaného z odboru S. a farmácia, odvetvie U., pričom zistil pre určenie druhu a výmery trestu podstatné skutočnosti. Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný sa z hľadiska jeho intelektuálneho posúdenia nachádza v pásme mentálnej subnormy, t.j. v pásme disperzne zníženého intelektu, pričom sa jedná o subklinickú formu na pomedzi normy a retardácie. U obžalovaného bola konštatovaná prítomnosť disociálnej poruchy osobnosti a tiež P. závislosti na alkohole. U obžalovaného znalec skonštatoval prítomnosť dlhoročného užívania alkoholu, alkoholocentrizmus so spustnutím osobnosti aj s kriminogénnymi následkami, stratu kontroly v užívaní (obžalovaný si kúpi fľašku v A. a prakticky naraz ju vypije). E. alkoholu oslabuje racionálnu kontrolu zvažovania a reagovania a teda aj sociálne či etické zábrany a spriechodňuje emočné a teda impulzívne reakcie, čo sa prejavuje impulzívnymi prejavmi a pudením k realizácii aj neadekvátnych či proste aktuálnych nápadov.

Vo vypracovanom znaleckom posudku znalec uvádza, že zatiaľ čo v prípade druhého skutku bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, v prípade prvého skutku toto nebolo dokázané. F. z vyššie konštatovaných skutočností (realizácia neadekvátnych nápadov v čase pod vplyvom alkoholu, nadmerné požívanie alkoholických nápojov, strata kontroly v užívaní) ako aj z vyjadrenia samotného obžalovaného (ktoré je súčasťou oboznámeného znaleckého posudku a z ktorého vyplýva, že obžalovaný k prvému skutku uviedol, že si je vedomý toho čo spravil, vie, že to nemal robiť, toto robí len v dobe, keď má vypité. V dobe, keď má vypité a má pocit, že niektoré z pomníkov sú už škaredé, alebo sa kývajú, tak ho zvalí alebo zhodí.) má súd za to, že aj v prípade prvého skutku možno dôvodne predpokladať, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, výsledkom čoho bola realizácia jeho neadekvátneho nápadu ,,skrášliť hroby?? ich natretím farbou, prípadne ,,opravením hrobov podľa predstáv obžalovaného??.

V kontexte s uvedeným ďalej súd zohľadnil závery znalca v zmysle posúdenia rozpoznávacích a ovládacích schopností obžalovaného, keď znalec v prípade druhého skutku sa vyjadril tak, že popri osobnosti a subnorme u obžalovaného zohrala podľa názoru znalca významnú rolu aj intoxikácia alkoholom, pričom nakoľko nie je jednoznačne zistená a dokázaná závažnosť opitosti, znalec popri

mentálnej subnorme a osobnosti hypoteticky vyhodnotil, že v závislosti od stupňa opitosti v pásme od ľahkej až po ťažkú, boli jeho rozpoznávacie schopnosti zachované až zmenšené ľahko forenzne nepodstatne, kým ovládacie schopnosti zmenšené v závislosti od stupňa opitosti ľahko, forenzne nepodstatne až po ťažko, forenzne podstatne.

U. názoru súdu pochybnosti v otázke posúdenia, či obžalovaný bol v prípade prvého skutku pod vplyvom alkoholu (vzhľadom na odstup času) a ak áno, aký mal alkohol vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného, ako aj pochybnosti v otázke množstva požitého alkoholu obžalovaným v prípade druhého skutku, je nutné vykladať ,,v prospech obžalovaného??, keď práve množstvo požitého alkoholu malo mať podľa záverov znalca podstatný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného, pričom v prípade ťažkej intoxikácie alkoholom sa u obžalovaného jedná o zníženie ovládacích schopností vo forenzne podstatnej miere. A. skutočnosť (zistenie zníženej príčetnosti u obžalovaného) má podľa názoru súdu pritom dôležitý význam práve pri určení druhu a výmery ukladaného trestu.

P. má za to, že práve tzv. znížená príčetnosť pri páchaní skutkov, znížený intelekt obžalovaného na hranici subnormy, subklinická forma na pomedzi normy a retardácie, disociálna porucha osobnosti, syndróm závislosti na alkohole, okolnosti samotných skutkov, motív konania obžalovaného (chcel hroby skrášliť, nakoľko podľa jeho subjektívneho vnímania sa mu hroby zdali škaredé), ako aj pomer zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, sú okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného, nakoľko trest uložený vo vyššie uvedenom rozpätí trestnej sadzby sa súdu javí ako trest neprimerané prísny, nezohľadňujúci osobnostné aspekty obžalovaného. P. má za to, že ochranu spoločnosti, ako aj resocializáciu obžalovaného možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, avšak za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia, ktorého trvanie a naplnenie účelu má z pohľadu ďalšieho páchania trestnej činnosti obžalovaným mimoriadny význam.

P. bol s obžalovaným v kontakte na celkovo troch procesných úkonov (výsluch obvineného o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby, výsluch v súvislosti so žiadosťou o prepustenie z väzby, hlavné pojednávanie) pričom vnímaním obžalovaného nadobudol o obžalovanom isté poznatky, pričom aj na základe týchto skúseností dospel k záveru, že trest uložený vo vyššie uvedenom rozpätí trestnej sadzby (od XX mesiacov do XXX mesiacov a XX dní) by bol trestom neprimerane prísnym.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade je žiaduce postupovať v zmysle § 39 odsek X A. zákona a obžalovanému určiť trest odňatia slobody pod dolnou hranicou zákonom určenej trestnej sadzby.

M. súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal aj charakter spáchaných trestných činov (majetkové trestné činy, ktoré sú aj vzhľadom na ich zaradenie v A. zákone považované za menej závažnejšie trestné činy), následky spáchaných trestných činov, záujem obžalovaného spôsobenú škodu poškodeným nahradiť, motív obžalovaného (subjektívne vnímanie obžalovaného sprevádzané voľou skrášliť hroby), osobu obžalovaného a tiež možnosti jeho nápravy.

S. všetkých vyššie uvedených skutočností, ktoré súd hodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnom súhrne, súd dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere XX mesiacov, ktorý obžalovanému ukladá je trest primeraný, postačujúci na ochranu spoločnosti, napĺňajúci základné funkcie trestu v zmysle trestného práva, je vhodným prostriedkom generálnej i individuálnej prevencie a zároveň takýto trest vhodným a účinným spôsobom prispeje k resocializácii osobnosti obžalovaného.

P. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody vo výmere XX mesiacov do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokov pred spáchaním skutkov, vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

V prípade konštatovanej závislosti od užívania alkoholu, súd vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, a tiež zo samotného deklarovaného záujmu obžalovaného podrobiť sa ochrannému liečeniu, uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré podľa názoru súdu môže (a má) byť najvýraznejším a najdôležitejším faktorom v rámci prevencie pred ďalším páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného.

D. súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj záujem poškodených na náhrade škody, ktorá im bola žalovanými skutkami spôsobená, pričom dospel k záveru, že uložený trest reflektuje potrebu poškodených na úhradu škody, keď vhodne uloženým trestom (čo do druhu a výmery) bude obžalovanému poskytnutá možnosť zabezpečiť si prostriedky na náhradu spôsobenej škody a škodu v plnej v konaní preukázanej výške čo najskôr uhradiť.

P. zaviazal obžalovaného k náhrade preukázanej škody vo výške XXX,-€, ktorú obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti A., spol. s r.o., so sídlom W. XXXX/X, Q. nad Q. a k náhrade preukázanej škody vo výške 200,-€, ktorú obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenej I.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu ho treba doručiť a ak sa vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, jeho oznámením je až jeho doručenie. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.