Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoCsp-45-2020.pdf
PDF · 115.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Aleny Mazúrovej a JUDr. Sandry Veľkej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: E. S., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, Q. nad T., o zaplatenie 1.996,16 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 13Csp/363/2019-89 z 28.1.2020 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
I. Mení rozsudok v napadnutom zamietavom výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 698,40 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 698,40 EUR od 4.10.2016 do zaplatenia.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.
III. Na plnenie uloženej peňažnej povinnosti a trov konania určuje žalovanej splátky tak, že spolu so splátkami určenými už právoplatným vyhovujúcim výrokom rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 13Csp/363/2019 zo dňa 28.1.2020, je žalovaná povinná platiť žalobcovi mesačne sumu 50 EUR, splatnú vždy do 20. dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej z určených splátok, až do splatnosti najbližšie zročnej splátky.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.297,76 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 4.10.2016 do zaplatenia, povolil žalovanej súdom priznanú sumu s príslušenstvom spolu s trovami konania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 EUR mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30% (výrok III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.996,16 EUR s prísl. zo vzniknutého právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke č. 6198121 zo dňa 4.3.2015 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovanou v hmotnoprávnom postavení dlžníka, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2.000 EUR oproti povinnosti vrátiť ju spolu s dohodnutými úrokmi v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume po 58,52 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.511,20 EUR. Ku dňu podania žaloby žalovaná z uvedenej zmluvy uhradila sumu 702,24 EUR a s poukazom na skutočnosť, že porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so
zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.7.2016 listom - predžalobná upomienka ju vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Pretože k úhrade dlžných splátok nedošlo, ku dňu 19.9.2016 žalobca úver zosplatnil. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 4.3.2015 bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2.000 EUR, žalovaná sa zaviazala predmetnú pôžičku vrátiť v 60 mesačných splátkach po 58,52 EUR, s termínom konečnej splatnosti 03/2020, celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 1.511,20 EUR, ročná úroková sadzba bola stanovená na 27,88 %, RPMN na hodnotu 27,88 % a za nesporné považoval zaplatenie sumy 702,24 EUR zo strany žalovanej a tiež výzvu žalobcu adresovanú žalovanej zo dňa 27.7.2016 na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 234,08 EUR.
3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 457 Občianskeho zákonníka a posudzovaním primeranosti dojednanej výšky úroku dospel k záveru, že priemerná úroková sadzba úverov (pre spotrebiteľské úvery od 1-5 rokov) v období 03/2015 bola 10 % ročne, pričom v zmluve o pôžičke je uvedená sadzba 27,88 % ročne, čo viac ako dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek a tieto ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka a evidentne zhoršujú jeho postavenie a podľa názoru súdu sa priečia dobrým mravom, a preto žalobcom požadované úroky vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi a považoval zmluvu v tejto časti za neplatnú. Uzavrel, že keďže žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.000 EUR, žalovaná vykonala úhrady vo výške 702,24 EUR, zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu medzi týmito sumami a nad takto priznanú istinu, nárok žalobcu zamietol, keďže mal za to, že tento nárok vyplýva z neplatnej uzavretej zmluvy. Za omeškanie z dlžnou sumou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky ním požadované vo výške 5 % ročne zo súdom priznanej istiny od 4.10.2016 do zaplatenia za použitia ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi voči neúspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 30 % vychádzajúc zo zásady úspechu, pričom úspech žalobcu predstavoval 65 %, jeho neúspech činí 35 % a pomer medzi úspechom a neúspechom tak činí 30 %. Žalovanú zároveň zaviazal na zaplatenie súdom priznanej sumy v splátkach s poukazom na § 232 CSP skúmajúc osobné a majetkové pomery žalovanej a zistiac, že žalovaná je dôchodkyňou s výškou dôchodku 324 EUR, s výdajmi cca 100 Eur mesačne a splácaním ďalších pôžičiek spolu vo výške 121,76 EUR. Zhodnotiac osobné a majetkové pomery žalovanej dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach žalovanej nie je splácať pôžičku v sume vyššej ako 30 EUR mesačne. V rozsudku tiež poukázal na rozhodnutia súdov SR, konkrétne Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/282/2018 a sp. zn. 2Co/1/2019.
4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 698,40 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 698,40 EUR od 4.10.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v tom, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi a že zmluva je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom a § 41 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 27,88 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Dodal, že výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500 EUR do 6.500 EUR vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 31.12.2014 predstavovala 18,34 % tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Dodal, že súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom.
Veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve - 27,88 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákona platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. platného a účinného od 1.9.2014. Dodal, že dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 27.88 % nepresahuje ani 2 x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MF SR v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 31.12.2014 vo výške 14,70 % a zároveň nepresahuje 2 x priemernej výšky RPMN zverejnenej MF SR v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 31.12.2014 vo výške 18,34 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 platného a účinného v čase uzavretia zmluvy) a dobrými mravmi. Podporne odkázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/181/2017 zo dňa 25.1.2018 a sp. zn. 5Co/298/2017 zo 13.2.2018.
5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odvolateľa ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, v intenciách odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.3.2021 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP. 8. K odvolaciemu dôvodu upravenému v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočívajúcemu v nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo aplikoval na zistený skutkový stav, alebo z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku z hľadiska vyššie uvedeného uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu námietok žalobcu uvedených v odvolaní dospel k záveru, že žalobca opodstatnene uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, lebo súd prvej inštancie neaplikoval na zistený skutkový stav konkrétnu právnu normu, teda sa dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, keď nepoužil ust. Občianskeho zákonníka - § 53 ods. 6 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v spojení s relevantnými ust. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a taktiež relevantné ustanovenie zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a preto nesprávne právne vec posúdil.
10. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2015 ( ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z. ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
11. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
12. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
13. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa ust. § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., (1) Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. (2) Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
17. Podľa ust. § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
18. Podľa ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
19. Podľa ust. § 1a ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
20. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania správne uzavrel, že medzi pôvodným veriteľom - právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 4.3.2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver (pôžička) vo výške 2.000 EUR, pričom niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z.z. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože primárne sa použije predpis špeciálny, a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka. Teda daný právny vzťah medzi stranami sporu sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a potom na všetky právne skutočnosti neupravené v zákona č. 129/2010 Z.z. sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
21. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu vysloveným v odvolaní, že nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pričom veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška RPMN je povinnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, pričom RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musia sa uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň výška RPMN je najdôležitejší ukazovateľ ceny úverov pre spotrebiteľa. RPMN vyjadruje v percentách všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (úrokovú sadzbu, poplatky, poistenie k úveru, ak sú na úvere uplatnené). RPMN pre spotrebiteľov predstavuje najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru a náklady sú v tomto prípade sumou, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom.
22. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy limitovalo najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov zákazom prevýšenia dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej podľa § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Komentované ustanovenie je špecifickou, hoci všeobecnou právnou úpravou vzťahov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov. Druhá veta citovaného ustanovenia odkazuje na vykonávací predpis, ktorý upravuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty a týmto je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré bolo novelizované nariadením č. 141/2014 Z.z. Ustanovenia § 1a uvedeného nariadenia upravujú najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá sa posudzuje podľa pravidiel platných ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnej percentuálnej miery bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Ust. § 1 uvedeného nariadenia súčasne upravuje, čo sa považuje za odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Za odplatu možno považovať úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ sa aplikuje aj na vzťahy inak upravené zákonom č. 129/2010 Z.z.
23. Je nepochybné, že záväzkový vzťah vznikol po 1.9.2014, t.j. odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných od 1.9.2014 a znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej po 1.9.2014, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (priemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu) pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. 24. Kontrolou vstupných údajov uvedených v spotrebiteľskej zmluve odvolacím súdom, hodnota RPMN v zmluve rešpektuje zákonné limity je platná a v súlade s dobrými mravmi. V súlade s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy s poukazom na § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priemernou RPMN pre 4. štvrťrok 2014 - stav k 31.12.2014 (štvrťrok predchádzajúci uzatvoreniu zmluvy - 9 ods. 2 písm. y) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvárania zmluvy) bola RPMN vo výške 13,95 % (údaje zistené z www MF SR - súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk, rok 2014), dvojnásobok predstavuje 27,9 %, a teda RPMN dojednaná podľa zmluvy o spotrebiteľskej pôžičke - 27,88 % zákonom stanovený nákladový limit nepresahuje. 25. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak pri dohodnutej výške RPMN 27,88 %, ktorá nepresahuje zákonom určené limity, považoval zmluvu v časti úrokov za neplatnú a uzavretú v rozpore s dobrými mravmi. 26. K úvahám súdu prvej inštancie hlavne z hľadiska dojednania úrokov v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poznamenáva, že kategória dobrých mravov ako dôvod neplatnosti právneho úkonu je
zbernou kategóriou, t.j. právny úkon možno posudzovať z hľadiska, či je v rozpore s dobrými mravmi len vtedy keď posudzovanú súvislosť nemožno konfrontovať so zákonom alebo ak aj áno, zákonné usporiadanie vedie k nespravodlivému riešeniu. Ak teda zákon určitú situáciu výslovne reguluje a právny úkon je v súlade s touto reguláciou, nemožno bez ďalšieho hovoriť o rozpore s dobrými mravmi. Inak povedané, vo všeobecnosti, ak je právny úkon síce v rozpore s dobrými mravmi, ale zákon takýto právny úkon upravuje, nemôže byť právny úkon z tohto dôvodu neplatný, pretože potom samotný zákon je v rozpore s dobrými mravmi. Zákon len z tohto dôvodu neplatný nie je (pokiaľ samozrejme právna regulácia nie je až v extrémnom rozpore s dobrými mravmi - viď. Radbruchova formula o vzťahu pozitívneho a prirodzeného práva). V tomto prípade je výška odplaty regulovaná priamo zákonom - ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, preto úvaha o rozpore výšky odplaty s dobrými mravmi nie je namieste. 27. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že za účelom zistenia, či výška odplaty prevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, priemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov sa pravidelne zverejňuje na stránke MF SR, je teda skutočnosťou všeobecne známou, ktorá sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nedokazuje. 28. Odvolací súd už len na záver poznamenáva, že rozhodnutia, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, na daný prípad nie sú aplikovateľné s poukazom na vyššie uvedený záver odvolacieho súdu. 29. Odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu bol opodstatnený v celom rozsahu, a preto za použitia postupu podľa § 382 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zmenil tak, že žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 698,40 EUR s príslušenstvom podľa § 388 CSP. 30. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľným márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
31. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
32. Žalovaná podaním, ktorým reagovala na výzvu odvolacieho súdu na vyjadrenie k postupu podľa ust. § 382 CSP, požiadala o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške 20 EUR, pretože nie je v jej možnostiach a schopnostiach splatiť dlh žalobcovi naraz, poukazujúc na svoj príjem - starobný dôchodok vo výške 324 EUR a nutné výdaje vo výške cca 150 EUR mesačne ( platba vody = 19,54 EUR, platba elektriny = 79 EUR, doplatok za lieky v súvislosti s diagnózou diabetes a vysokým krvným tlakom = 50 EUR ), za nákup dreva na zimné obdobie vydá jednorázovo sumu 320 EUR a spláca pôžičky spolu vo výške 121,76 EUR ( údaje vyplývajúce z rozsudku súdu prvej inštancie, ods. 33 a z dokladu o platbe elektriny doručeného žalovanou a z podania ).
33. Odvolací súd pri uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi dlh s príslušenstvom vrátane trov konania postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, majúc na zreteli, že k zmene schopnosti splácať úverový záväzok žalovanej došlo v dôsledku úmrtia jej manžela a berúc do úvahy príjem žalovanej a nutné výdaje, ako aj skutočnosť, že žalobca voči plneniu peňažného dlhu v splátkach nevzniesol žiadne námietky. Preto odvolací súd na plnenie povinnosti určil žalovanej splátky vo výške 50 EUR, ktorá výška v sebe zahŕňa aj splátky určené rozsudkom súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. (teda žalovaná je povinná plniť spolu celú dlžnú sumu vrátane trov konania iba v splátke vo výške 50 EUR), pričom určil splatnosť prvej splátky a každej ďalšej splátky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
34. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
35. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
36. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní proti v konaní neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania samostatným uznesením. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)