Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-47-2019.pdf
PDF · 110.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/47/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: Q.. Ľ. M., Y. Z. X.X.XXXX, L. E.: C. X, E., zastúpená Rastislavom Rehákom, narodeným dňa 30.11.1969, trvale bytom: Karadžičova 47, Bratislava, proti žalovaným: X/ S. X., Y. Z. XX.X.XXXX, L. E.: K. XX, K., X/. A. X., Y. Z. XX.X.XXXX, L. E. Š. XX, E., zastúpený Consilior Iuris s.r.o., so sídlom: Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, X/ Q.. K. S., Y. Z. XX.X.XXXX, L. E.: R.. Y. XXXX, X.Z. N., Č. B., X/. K. S., Y. Z. XX.XX.XXXX, L. E.: V. M. XX, L., X/ N. S., Y. Z. X.XX.XXXX, L. E.: C.Á. XX, V., X/ Z. I., Y. Z. X.X.XXXX, L. E.: J. XX, E., zastúpený Consilior Iuris s.r.o., so sídlom: Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, X/ R. C., Y. Z. X.X.XXXX, L. E.: K. XXX, K., X/ P. C., Y. Z. X.X.XXXX, L. E.: K. XXX, K., o určenie neexistencie práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. 36C/189/2015-262 zo dňa 23.4.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 36C/189/2015 - 262 zo dňa 23.4.2019 vo výrokoch III, IV, V, VI, VII, VIII, IX, o nárokoch na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaní v 1, 2.,3.,4.,5.,6., 7. a 8. rade nemajú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 23.4.2019 č. k. 36C/189/2015-262 zastavil konanie v časti určenia, že B. C., B.. I., Y.. XX.X.XXXX nie je vlastníkom prídelovej parcely uvedenej v poznámke na hluchom liste vlastníctva číslo XXX v katastrálnom území Jablonec, ako aj v časti určenia, že zomrelá J. S. B.. X. Y.. XX.X.XXXX nebola v čase jej úmrtia vlastníkom prídelovej parcely uvedenej v poznámke na hluchom liste vlastníctva číslo XXX, v katastrálnom území Jablonec. Súd prvej inštancie ďalej žalobu v časti určenia, že žalovaní 1/, 2/ a 6/ nie sú vlastníkmi prídelovej parcely uvedenej v poznámke na liste vlastníctva číslo XXX v katastrálnom území Jablonec zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ až 8/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe zo dňa 28.11.2015, ktorou sa po pripustení jej zmeny v zmysle podania zo dňa 14.12.2018 domáhala žalobkyňa už len určenia, že žalovaní 1/, 2/ a 6/ nie sú vlastníkmi prídelovej parcely uvedenej v poznámke, na hluchom liste vlastníctva číslo XXX v katastrálnom území Jablonec, pričom v ostatnej časti zobrala žalobu späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že uznesením č. k. 36C/189/2015-122 zo dňa 4.7.2017 nepripustil do konania na stranu žalobcu vstup Slovenskej republiky zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom: Búdková cesta č. 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, z dôvodu nesplnenia zákonných procesných podmienok na pripustenie do konania. Týmto uznesením pripustil do konania vstup R. C., Y.. X.X.XXXX, ako žalovanej 7/ a P. C.Á., Y.. X.X.XXXX, ako žalovanej 8/. Súčasne
pripustil zmenu žaloby tak, že súd určuje, že žalovaný 1/, 2/ a 6/ nie sú vlastníkmi prídelovej parcely uvedenej v poznámke na hluchom liste vlastníctva číslo XXX, v katastrálnom území Jablonec, že žalovaný 7/ nie je vlastníkom prídelovej parcely uvedenej v poznámke na hluchom liste vlastníctva číslo XXX v katastrálnom území Jablonec, a že zomrelá J. S. B.. X. Y.. XX. X. XXXX nebola v čase jej úmrtia vlastníkom prídelovej parcely uvedenej v poznámke na hluchom liste vlastníctva číslo XXX, v katastrálnom území Jablonec.
4. Po späťvzatí žaloby v časti navrhovaného petitu II. a III. súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania v tejto časti. Žalovaní so zastavením konania súhlasili.
5. Zamietnutie žaloby v zostávajúcej časti súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) a vecne tým, že predmetom konania bolo určenie neexistencie vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/ a 6/ a to na tom skutkovom základe, že vlastnícke právo nadobudla žalobkyňa, na základe kúpnej zmluvy od predchádzajúcich vlastníkov a ak nenadobudla od nich, tak je vlastníčkou ako dlhšie ako 10-ročná dobromyseľná držiteľka. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP), podľa ktorého návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ OSP). Podľa CSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c/ CSP). Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa aktuálnej právnej úpravy je potrebné skúmať naliehavý právny záujem, ktorý musí byť v žalobe vymedzený a musí byť preukázaný. Bez existencie naliehavého právneho záujmu súd nemôže skúmať žalobu vo veci samej a túto je potrebné bez prejednania zamietnuť. Žalobkyňa vymedzila naliehavý právny záujem tak, že tento je daný vždy, ak ide o duplicitné vlastníctvo, je potreba vydania rozhodnutia, ktorým by sa odstránila v samotných základoch neistota, či tu právo je alebo nie je. Duplicitné vlastníctvo v zásade je vždy naliehavým právnym záujmom, lebo je potrebné odstrániť dvojitý zápis vlastníckeho práva k tej istej veci (obdobne NS ČR sp.zn. 22 Cdo 1875/2002). Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa v posudzovanej veci nežiadala určiť vlastnícke právo, ale žiadala určiť neexistenciu vlastníckeho práva. Z negatívneho určenia, t. j. z určenia neexistencie vlastníckeho práva však nevyplýva isto, kto je vlastníkom nehnuteľnosti a podkladom pre vykonanie zápisu zmien potom nemôže byť rozhodnutie, ktorým by právo alebo právny vzťah bol určený negatívne. V danom prípade súd prvej inštancie teda zaujal stanovisko, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení a žalobu preto zamietol a to bez toho, aby sa touto zaoberal vo veci samej.
6. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd prvej inštancie priznal žalovaným ako procesne úspešným v spore, nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote v časti výrokov o nároku na náhradu trov konania odvolanie, domáhajúc sa, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil a náhradu trov konania žalovaným voči žalobkyni nepriznal. Žalobkyňa v odvolaní uviedla skutočnosti obsiahnuté aj v súdnom spise, ktoré predchádzali vzniku duplicitného vlastníctva, kedy predchádzajúci vlastník sporných pozemkov dobromyseľne nadobudol v rámci reštitúcie, v zmysle predpisu č. 229/1991 Zb. pozemky, ktorých súčasťou sú aj sporné parcely vedené na LV č. XXXX katastrálne územie Jablonec, ktoré sú v spoluvlastníckom podiele XXXXX/XXXXX v súčasnosti zapísané na žalobkyňu. Žalobkyňa v ďalšom období spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom dobromyseľne a zákonným spôsobom od predchádzajúceho vlastníka odkúpila, pričom v čase prevodu tohto spoluvlastníckeho práva na jej osobu boli sporné pozemky riadne evidované vo výlučnom spoluvlastníckom podiele na právneho nástupcu reštituenta, ako parcely registra „C" KN evidované na katastrálnej mape (právny stav). V ďalšom období k sporným pozemkom na základe katastrálneho konania registra obnovenej evidencie pozemkov č. j. 1/2004 ROEP bola zapísaná obmedzujúca poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov KN ku právu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že tieto pozemky sú čiastočne prekryté parcelami, ktoré boli pridelené v čase tzv. II. pozemkovej reformy a sú v údajnom vlastníctve aj žalovaných, dôsledkom čoho žalobkyňa stratila možnosť so svojím spoluvlastníckym podielom k sporným pozemkom ďalej nakladať. V priebehu konania ROEP neboli riadne zamerané časti parciel, ktoré sa navzájom prekrývali, z týchto prekrývajúcich sa častí neboli vytvorené nové parcely zapísané do registra „C" KN, a zároveň zaevidované na katastrálnu mapu, pri ktorých by v súčasnosti jednoznačne z evidencie nehnuteľností (katastrálneho operátu) vyplývalo, kto a v akom podiele je duplicitným vlastníkom a z tohto dôvodu
nielen vtedajší pozemkový úrad, ale aj predseda komisie ROEP (vtedajší starosta obce) aj na podnet žalobkyne nesúhlasili so schválením výsledkov tohto konania. Vtedajšia Správa katastra napriek tomu výsledky ROEP schválila. Žalobkyňa sa túto nejasnú spornú situáciu snažila najprv riešiť mimosúdnou dohodou, na vlastné náklady aj cez register obyvateľstva SR spísala zoznam duplicitných vlastníkov k sporným pozemkom, oslovila tieto osoby doporučenou korešpondenciou, so žiadosťou o spoluprácu na mimosúdnom riešení vzniknutej spornej situácie. Na písomnú výzvu žalobkyne ani jeden zo žalovaných nereagoval a žalobkyni neostalo iné, ako vec riešiť súdnou cestou. Za účelom podania žaloby o (pozitívne) určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k sporným pozemkom oslovila najskôr zákonného zástupcu spoluvlastníka, čiže Slovenský pozemkový fond (ďalej len SPF), s úmyslom dohodnúť sa na spoločnom podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva obidvoch spoluvlastníkov tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva k sporným pozemkom, k takejto dohode však v danom čase nedošlo. Nakoľko na (pozitívne) určenie vlastníckeho práva je nevyhnutné, aby takúto žalobu podal vlastník celej nehnuteľnosti, alebo všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, žalobkyňa bola nútená vec riešiť negatívnym určením vlastníckeho práva žalovaných, teda žalobou negatórnou, ktorú podľa aktuálnej judikatúry môže podať aj len jeden zo spoluvlastníkov, pričom predpokladala, že žalovaní aspoň na základe podanej žaloby dostanú podnet k riešeniu predmetnej spornej situácie a začnú spolupracovať na riešení. V negatórnej žalobe bolo poukázané najmä na skutočnosti, že žalobkyňa je spoluvlastníkom pozemkov riadne sa nachádzajúcich na katastrálnej mape, pričom žalovaní nielenže o tieto pozemky nikdy nedbali, ale navyše už ich právni predchodcovia mali záujem sa týchto pozemkov zbaviť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zákonný zástupca spoluvlastníka sporných pozemkov podal neurčitý a nejasný návrh na vstup do konania, pričom okrem iných nepresností navrhol, aby do konania vstúpil Slovenský pozemkový fond, ktorý na spornom liste vlastníctva nie je evidovaný ako vlastník, a po oprave návrhu Slovenská republika
- Slovenský pozemkový fond - neexistujúca osoba, z dôvodu ktorého žalobkyňa v zmysle § 79 CSP vstup neexistujúcej osoby ako účastníka odmietla. Žalobkyni sa po niekoľkých rokoch nakoniec podarilo aspoň so zástupcom niektorých žalovaných konečne dohodnúť na spolupráci, s cieľom mimosúdneho doriešenia tohto sporu, pričom jednou z podmienok bolo, že sa aj žalobkyňa bude finančne podieľať na vyhotovení overených geometrických plánov k prídelovým pozemkom žalovaných, s čím súhlasila. Keď sa obidve strany ustálili na geodetovi, bolo zistené, že príslušný katastrálny odbor ani len nemá k dispozícii mapový operát k prídelovým pozemkom žalovaných z dôvodu, že ani jeden z právnych nástupcov prídelcov, nikdy nežiadal ani len spätnú identifikáciu týchto parciel, a v tej súvislosti absenciu mapového operátu nikdy nenamietal. Žalobkyňa na vlastné náklady z príslušného štátneho archívu so sídlom v Modre zabezpečila tzv. polohopisné plány k prídelovým pozemkom žalovaných, aj keď túto činnosť mali v predchádzajúcom období vykonať samotní žalovaní, respektíve zhotoviteľ ROEP. Katastrálny odbor však odmietol polohopisné plány k prídelovým pozemkom s argumentom, že vlastníci prídelových pozemkov (teda aj žalovaní) mali na riešenie absencie mapového operátu dosť času, a v súčasnosti vklad týchto polohopisných plánov už nie je možné do určeného operátu zákonným spôsobom vykonať. Túto spornú vec nie je možné riešiť inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu - o čo sa žalobkyňa na rozdiel od žalovaných aj snažila. Žalobkyňa ako spoluvlastník sporných pozemkov vedených na liste vlastníctva č. 1062 katastrálne územie Jablonec sa celý čas snažila podniknúť všetky možné zákonné kroky, aby v konečnom dôsledku mohla so svojím spoluvlastníckym podielom opäť nakladať. Žalobkyňa poukázala na to, že právni predchodcovia žalovaných preukázateľne mali záujem vzdať sa sporných prídelových pozemkov. Samotní žalovaní v čase reštitučného konania o svoje prídelové pozemky nedbali, navyše podaktorí žalovaní si ani len nedali námahu vlastnícke práva k prídelovým pozemkom právoplatným osvedčením o dedičstve previesť na svoje osoby, aj keď doteraz nič im nebránilo takýmto spôsobom dosiahnuť zápis záznamu ich vlastníckeho práva do príslušného katastrálneho operátu. V čase obnovy reštitučného konania ani jeden zo žalovaných nevyužil možnosť prihlásiť sa k svojím prídelovým pozemkom, zabezpečiť si a preukázať sa vkladu schopnou (prídelovou) listinou, na základe čoho by žalobkyňa nebola nútená domáhať sa vlastníckych práv súdnou cestou. O nedbalosti žalovaných k ich vlastníckym právam svedčia nielen (hluché) listy vlastníctva č.XXX A. Č.. XXX detto kataster, z ktorých ani len nie sú jasné hranice týchto prídelových pozemkov v prírode, ale o ich nedbalosti svedčí aj absencia samotného mapového operátu so zakreslením prídelových pozemkov, ku ktorým sa žalovaní neustále hlásia, na príslušnom katastrálnom odbore Okresného úradu Pezinok. Napriek snahám žalobkyne v súčasnosti nie je možné tento mapový operát už vytvoriť. Žalobkyňa má za to, že aj v kontexte s týmito skutočnosťami by právoplatné rozhodnutie súdu o náhrade trov konania mohlo vyznieť už len ako absolútny výsmech účastníkovi konania, ktorý sa celý čas snažil dosiahnuť opätovné nakladanie so svojím vlastníctvom chráneným Ústavou Slovenskej republiky. Pokiaľ súd v napadnutom rozsudku priznáva, že duplicitné vlastníctvo v zásade je vždy naliehavým právnym záujmom, lebo je potrebné odstrániť dvojitý zápis vlastníckeho práva k tej istej veci (obdobne NS ČR
sp.zn. 22 Cdo 1875/2002), avšak zároveň vytýka žalobkyni, že nežiadala určiť vlastnícke právo, ale žiadala určiť neexistenciu vlastníckeho práva, nastoľuje žalobkyňa otázku, ako sa dá určiť vlastnícke právo (pozitívne určenie), ak sa ho budú domáhať dvaja žalobcovia ako spoluvlastníci, pričom zákonný zástupca spoluvlastníka sporných pozemkov bude v danom spore zastupovať neexistujúcu osobu, od čoho nemienil odstúpiť aj pred žalobou ani počas konania. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že z negatívneho určenia nevyplýva isto, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že na rozdiel od žalovaných jej spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam je zapísané k riadne zameraným parcelám, prevedeným do registra „C" KN, evidovaným na katastrálnej mape teda právneho stavu, pričom prídelové pozemky žalovaných sa nenachádzajú ani len v evidenčnom registri „E" určeného (prídelového) operátu. Žalobkyňa zdôraznila, že sa napriek tomu voči meritu tohto rozhodnutia uvedeného v časti II. napadnutého rozsudku neodvoláva, ale nestotožňuje s výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie uvedenými v častiach III. až IX., ktoré by ju mali právoplatne zaviazať k náhrade trov súdneho konania do rúk nedbalých žalovaných. Zastáva názor, že ak by odvolací súd napadnutú časť rozhodnutia o náhrade trov konania potvrdil, dal by tým v ďalšom priestor na to, aby aj v budúcnosti mohol byť v podstate trestaný účastník konania, ktorý vždy o nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, dbal, a paradoxne naopak súd by odmeňoval účastníka, ktorý o nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu nikdy nedbal (dokonca ani jeho právni predchodcovia), o túto nehnuteľnosť sa do podania žaloby nezaujímal. Navyše táto odmena by v podstate išla z prostriedkov účastníka, ktorý sa k spornej nehnuteľnosti vždy správal zodpovedne, do riešenia spornej veci už investoval nemalé finančné prostriedky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa názoru žalobkyne preukázateľným dôvodom, aby súd s poukazom na § 257 v súvislosti s § 357 písm. m) CSP výnimočne nepriznal náhradu trov konania, nakoľko tu podľa názoru žalobkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Žalovaní 2/ a 6/ k odvolaniu žalobkyne uviedli, že súčasný stav duplicitného vlastníctva vznikol konaním štátnych orgánov, ktoré nedostatočne posúdili a vyhodnotili skutkový stav pri ROEP a reštitúcií, a v žiadnom prípade nemožno žalovaným dávať za vinu vznik tohto stavu. Rozporovali tvrdenie žalobkyne, že žalovaní na jej predžalobnú výzvu nereagovali. Žalovaný 2/ na túto výzvu reagoval mailom, pričom akceptoval sumy uvedené žalobkyňou v jej návrhu na mimosúdnu dohodu, ale právny zástupca žalobkyne odmietol ďalej rokovať a žalobkyňa podala žalobu na súd. Aj počas súdneho konania mali žalovaní záujem vyriešiť vec mimosúdne, ale podkladom mimosúdnej dohody by musel byť geometrický plán, ktorý by určil rozsah prekrývania sa predmetných pozemkov. Žalobkyňa odmietla vypracovanie geometrického plánu geodetom, ktorého navrhli žalovaní, z dôvodu navrhovanej vysokej ceny za vypracovanie tohto geometrického plánu a vybrali iného geodeta, ktorý ale nebol schopný tento geometrický plán vypracovať. Žalobkyňa stále vyčíta žalovaným, že si nedali vypracovať žiaden geometrický plán, avšak ani ona žiadnym geometrickým plánom nedisponuje. Taktiež nie je pravdivé a správne tvrdenie žalobkyne uvedené v odvolaní, že nemala inú možnosť ako sformulovať svoju žalobu okrem negatívneho určenia vlastníckeho práva, z dôvodu, že Slovenská republika je neexistujúcou osobou. Uvedený názor je odrazom neznalosti zákona žalobkyne, respektíve jej zástupcu a v prípade, ak by žalobkyňa, respektíve jej zástupca postupovali s odbornou starostlivosťou, mohli žalobu postaviť tak, aby nebola zamietnutá z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku. Žalovaní 2/ a 6/ majú za to, že priznanie náhrady trov konania žalovaným je v súlade so zákonom a neexistujú také okolnosti, pre ktoré by súd nemal žalovaným priznať nárok na náhradu trov konania. Navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovaným 2/ a 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Ostatní žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
11. Podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku prizná súd strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 256 odsek 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade nákladov civilného sporného procesu, je zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), respektíve zásada zavinenia zastavenia konania vo veci (§ 256 ods. 1 CSP). V týchto zásadách sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil, proti strane konania, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. Len výnimočne nemusí súd úspešnej sporovej strane priznať náhradu trov konania, teda neuložiť povinnosť neúspešnej sporovej strane nahradiť trovy konania úspešnej sporovej strane (§ 257 CSP). Ustanovenie § 257 CSP nie je ale možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní, alebo zo zásady zo zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, ktorá je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo, alebo právom chránené záujmy získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolnosti konkrétnej veci. Nejde o ľubovôľu súdu, ale o starostlivé posúdenie všetkých rozhodných hľadísk konkrétnej individuálnej súdenej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potom významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP aj charakter konania alebo charakter procesnej situácie, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je možné prihliadať aj k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých sporových strán. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia je aj to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, alebo aký bol postoj sporových strán k veci. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej sporovej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane sporových strán, a to nielen tej, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane tej, ktorej inak patriaci nárok by nemal byť priznaný, či totiž možno od nej spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášala bez nároku na ich náhradu, keď mala v konaní úspech.
15. Z porovnania rozhodnutia súdu prvej inštancie a znenia žalobného petitu vyplýva, že v meritórnej časti konania, v ktorom sa žalobkyňa voči žalovaným v 1., 2. a v 6. rade domáhala určenia, že títo žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanej v poznámke na liste vlastníctva číslo č. XXX pre katastrálne územie Jablonec, bola žalobkyňa neúspešná. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v tejto časti, z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na určení zamietol. Vo vzťahu k žalovaným v 1.3.4.5. 7. a 8. rade súd prvej inštancie konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou zastavil. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa voči týmto žalovaným subjektom žalobu vzala späť nie pre ich správanie, čo z procesného hľadiska znamená, že žalobkyňa zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Za takejto procesnej situácie súd prvej inštancie všetkým žalovaným priznal plný nárok na náhradu trov konania.
16. Predmetný súdny spor je dôsledkom právnej situácie vyplývajúcej z vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, do ktorého bola príslušnou správou katastra po ukončení registrácie obnovenej evidencie pozemkov (ROEP - u) zapísaná obmedzujúca poznámka o spochybnení hodnovernosti vlastníckeho práva žalobkyne, ktorá vznikla zápisom prídelových listín na listoch vlastníctva č. XXX A. Č.. XXX pre katastrálne územie Jablonec, teda duplicitným vlastníctvom. Správa katastra Pezinok listom z 22.6.2010 (č. l. spisu - 60) žalobkyňu upozornila na to, že predmetný stav môže riešiť uzavretím dohody s vlastníkmi nehnuteľností, alebo súdnou cestou podaním žaloby o určenie vlastníctva. Spor o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Jablonec vyvolala teda okolnosť nevyjasnených vlastníckych vzťahov medzi subjektmi daného konania. Konflikt vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam odlišuje tento spor od civilných sporových konaní, v ktorých sa jedna procesná strana domáha splnenia záväzkovej povinnosti od procesnej protistrany. Procesné strany sa totiž nachádzajú v rovnakom právnom postavení (žalujúca aj žalovaná strana majú katastrálnym úradom evidovaný právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam), a preto musí byť vyriešenie otázky, kto je skutočným vlastníkom sporných nehnuteľností v záujme
obidvoch strán. Z obsahu súdneho spisu, z vecnej argumentácie žalovaných a ich procesného postupu v danej veci je zrejmé, že strany sporu sa konsenzuálne na mimosúdnom vyriešení veci nedohodli (rozdelili ich odlišné predstavy o vysporiadaní finančných nákladov s tým spojených), žalovaní (okrem žalovanej v 1. rade) samotné vlastnícke právo žalobkyne spochybňovali, avšak k vyriešeniu duplicity vlastníctva v ich prospech z vlastnej iniciatívy nepristúpili, keďže sa vlastníckeho práva k sporným pozemkom sami súdnou cestou nedomáhali. Právna situácia je taká, že bez odstránenia duplicity katastrálneho zápisu nie je možné so spornými nehnuteľnosťami právne nakladať. Žalobkyni preto nie je možné vytýkať, že predmetný spor začala neuvážene. Jej účasť na danom súdnom spore bola vyvolaná objektívnymi okolnosťami a nezáujmom žalovaných o ich vlastnícke právo (opak z obsahu súdneho spisu nevyplýva). Navyše žalobkyňa počas konania prednášala, že spravodlivému usporiadaniu veci vo vzťahu k trovám konania zodpovedá, aby si každá strana bez ohľadu na výsledok sporu, teda aj žalobkyňa v prípade jej úspechu v spore, znášala trovy konania. Žalobkyňa je na základe nadobúdacieho titulu zapísaná ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti v evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam a za takéhoto stavu potom nemala dôvod predvídať procesný výsledok konania o jej žalobe na určení, že žalovaní, respektíve ich právni predchodcovia nie sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, ktorú žalobu súd prvej inštancie zamietol, keď rozhodol, že na požadovanom určení nemá žalobkyňa právny záujem, a z ktorého dôvodu sa tak súd prvej inštancie nedostal k rozhodnutiu o merite veci voči žalovaným. Z týchto skutočností vyplývajúca aktívna a úprimná snaha a záujem žalobkyne na vyriešení konfliktu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam (okolnosť, ktorá viedla k uplatneniu súdneho nároku, ktorého vyriešenie je v záujme obidvoch strán sporu) prevažuje podľa názoru odvolacieho súdu nad skutočnosťou procesnej neúspešnosti tejto snahy žalobkyne a v podmienkach danej veci predstavuje dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by bolo voči žalobkyni nespravodlivým uložiť jej povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaným v 1. až 8. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď žalobkyňa náhradu trov konania v zmysle jej podaní založených v súdnom spise nežiadala.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).