Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobkyne: Z.. Q. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX/XX, W., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX- BA zo dňa 27. januára 2020 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. XXX-XXXXXX-CAXX/ XXXX zo dňa 23. októbra 2019, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 27. januára 2020 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 23. októbra 2019, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na materské od 11. septembra 2019 do zániku nároku na materské vo výške 11,92500000 eur za deň. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 27. januára 2020 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 23. októbra 2019.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 11. septembra 2019 predložením Žiadosti o materské č. B XXXXXXX z poistného vzťahu zamestnanca obchodnej spoločnosti S. s.r.o. kde je nemocensky poistená od 13. februára 2018, pričom v období od 29. marca 2018 do 21. novembra 2018 poberala materské a v období od 22. novembra 2018 do 10. septembra 2019 mala povinné nemocenské poistenie zamestnanca prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Pred 11. 09. 2019 dosiahla len 44 dní trvania nemocenského poistenia, za ktoré jej bolo platené poistné (od 13. 02. 218 do 28. 03. 2018), preto žalovaný postupoval v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom postení a určila výšku nemocenskej dávky z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec v rozhodujúcom období podľa § 51 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. Aby sa na navrhovateľku vzťahoval § 57 ods. 4 zákona nesmela by mať počas celého roku 2018 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, preto je výška predchádzajúceho materského právne irelevantná.

3. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala výšku priznaného materského. Výška bola vypočítaná nesprávne, v rozpore s novelou zákona o sociálnom poistení účinnou od 01. 01. 2019, kedy pri reťazových pôrodoch by výška materského nemala byť nižšia ako pri predchádzajúcom dieťati. V jej prípade porodila druhé dieťa skôr ako staršie dieťa dovŕšilo 3 roky. Výška materského pri prvom

dieťati bola 44,9754 eur. Po skončení materskej dovolenky prešla na rodičovskú dovolenku, počas ktorej otehotnela. Sociálna poisťovňa vychádzala z minimálneho denného vymeriavacieho základu a nie z predpokladaného vymeriavacieho základu podľa jej potvrdeného predpokladaného príjmu 2.200,00 eur. Sociálna poisťovňa mala pri určení ďalšieho nároku na materské použiť ustanovenie § 57 ods. 4 veta druhá zákona. Mala za to, že jej mala byť vypočítaná výška materského z maximálnej výšky vymeriavacieho základu pre rok 2019, ktorý je 47,04660000 eur na deň.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe s podanou žalobou nesúhlasil a navrhlol ju zamietnuť. Nakoľko žalobkyňa v rozhodnom období roku 2018 nedosiahla 90 dní platenia poistenia na nemocenské poistenie, výška materského sa určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona v spojení s § 57 ods. 2 a 3 zákona rešpektujúc oznámený pravdepodobný očakávaný príjem žalobkyne. Postup podľa § 57 ods. 4 zákona je vylúčený, nakoľko žalobkyňa v roku 2018 mala vymeriavací základ za 16 dní mesiaca február 2018 a za 28 dní mesiaca marec 2018.

5. Podľa o sociálnom poistení (ďalej aj zákon) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

6. Podľa § 30 zákona zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

7. Podľa § 48ods. 2 zákona poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 53 zákona výška materského je 75% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

9. Podľa § 54 ods. 3 zákona ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

10. Podľa § 54 ods. 10 písm. a) zákona z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučuje obdobie, počas ktorého

1. zamestnanec má nárok na výplatu materského, rehabilitačného, rekvalifikačného, 2. zamestnanec čerpá materskú dovolenku bez nároku na výplatu materského

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie.

12. Podľa § 57 ods. 2 zákona pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

13. Podľa § 57 ods. 3 zákona ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9

písm. a) platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a) platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

14. Podľa § 57 ods. 4 zákona pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.

15. Podľa (ďalej aj ,P“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

16. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa a nasl. v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe ( v spojení s ), vrátane dôvodov podľa , a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

19. Úlohou správneho súdu je posúdiť v žalobe namietanú zákonnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne (v oboch stupňoch), eventuálne postupu v konaní, t. j. posúdiť, či orgán verejnej správy v konkrétnom prípade postupoval v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnými právnymi predpismi aplikovanými pri stanovení výšky materské u žalobkyne. 20. V prejednávanej veci správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa rozhodnutím vo veci samej, ktoré vyplýva z výrokovej časti, postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona, ak priznala žalobkyni nárok na materské od 11. septembra 2019 vo výške 11,92500000 eur za deň do uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské. 21. Sporným medzi účastníkmi konania zostala výška priznaného materského, ktoré žalovaný vypočítal z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona. Použitie pravdepodobného vymeriavacieho základu bolo podmienené faktom, že v rozhodujúcom období, ktorým je v súdenom prípade kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. materskej, trvalo žalobkyni nemocenské poistenie, z ktorého sa platilo poistné, menej ako 90 dní (§54 ods. 3 zákona). Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne sa jednalo len o obdobie zamestnania žalobkyne v spoločnosti S. v čase od 13. 02. 2018 do 28. 03. 2018, nakoľko od 29. 03. 2018 do 21. 11. 2018 poberala materské, kedy mala vylúčenú povinnosť platiť poistné, a od 22. 11. 2018 do 10. 09. 2019 mala poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. V súlade s ustanovením § 54 ods. 10 zákona sú preto obidve obdobia vylúčené z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a žalobkyni z tohto dôvodu možno priznať len 44 dní platenia nemocenského poistného počítaných pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. 22. Podľa oznámenia jej zamestnávateľa očakávaný príjem žalobkyne v prípade jej nástupu do zamestnania v septembri 2019 by činil 2.200,00 eur, je zrejmé, že podľa § 57 ods. 2 zákona by jej pravdepodobný denný vymeriavací základ bol vyšší ako základ určený podľa § 57 ods. 3 v spojení s §138 ods. 5 zákona. Pre výpočet výšky materskej dávky bol preto rozhodujúci nižší pravdepodobný denný vymeriavací základ vypočítaný podľa § 138 ods. 5 zákona, t.j. zo sumy 477,00 eur predstavuje

1/30-ina sumu 15,90 eur. Z takto určeného pravdepodobného denného vymeriavacieho základu je 75 % 11,925 eur. 23. Aby sa na žalobkyňu vzťahoval § 57 ods. 4 zákona pri tzv. reťazových pôrodoch s nárokom na dávku materského vypočítanú podľa predchádzajúceho materského, musela by splniť podmienku v tomto ustanovení a to, že by nemala v rozhodujúcom období žiadny vymeriavací základ na platenie poistného z taxatívne určených dôvodov, teda ani jeden deň. Za týchto okolností by platilo, že určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského, by nesmel byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia. Pretože žalobkyňa v rozhodnom období roka 2018 mala vyššie uvedených 44 dní plateného poistenia, nevznikol jej nárok na materské podľa § 57 ods. 4 zákona. 24. Na základe vyššie uvedených skutočnosti je správny súd toho názoru, že správne orgány si pre svoje rozhodnutia zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili správny právny záver čo do výšky sumy materského, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol ( ).

25. Podľa , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

26. V prejednávanom prípade správny súd procesne úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko mu žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.