Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-220-2019.pdf
PDF · 89.07 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/220/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: SVT Golem s.r.o., Mierové nám. 2/11, Senec, IČO: 35727128, o zaplatenie 171,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 171,60 eur s 9,0 % úrokom z omeškania ročne a to
- zo sumy 1,11 eur od 2.3.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 122,59 eur od 9.11.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 37,90 eur od 7.11.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 5,- eur od 24.8.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 5,- eur od 18.1.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 8.10.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 171,60 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd. Žalobca ako dodávateľ uzavrel so žalovaným ako odberateľom dňa 26.10.2015 Zmluvu č. PZ 00203094_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len Zmluva 1) z/do odberného miesta Košická 1758/1, Senec a dňa 12.10.2015 Zmluvu o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. PZ 00202601_001 (ďalej len Zmluva 2) z/do odborného miesta Lichnerova 78, Senec, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd. Žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvne dohodnuté služby nasledujúcimi faktúrami:
- č 4184030563 na sumu 230,33 eur splatná 14.2.2018; započítaná s dobropisom č. 4181007013 v sume 229,22 eur, k úhrade zostáva 1,11 eur,
- č. 117175400 na sumu 122,59 eur splatná 8.11.2017,
- č. 317313412 na sumu 160,49 eur splatná 6.7.2017, čiastočne uhradená platbou dňa 6.11.2017 v sume 122,59 eur, k úhrade zostáva 37,90 eur,
- zmluvná pokuta na základe druhej upomienky vo výške 5,- eur splatná 23.8.2017
- zmluvná pokuta na základe druhej upomienky vo výške 5,- eur splatná 17.1.2019. 2. Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 20.12.2019 platobným rozkazom č.k. 25Cb 220/2019-51, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný nie je
odberateľom vody, absentuje mu pasívna legitimácia keďže skutočným odberateľom vody sú vlastníci bytov a nebytových priestorov. Navyše v žalovanom období ich už zastupoval iný správca domu. Poukázal na § 8b ods. 4 Zák. č. 182/1993 Z.z., ktorý chráni správcu domu pred svojvoľným správaním sa monopolného dodávateľa nakoľko „správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniknutých pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi“. Na základe podaného odporu tunajší súd uznesením č.k. 25Cb 220/2019-60 zo dňa 7.2.2020 platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 CSP zrušil.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že skutkové tvrdenia žalovaného nepovažuje za relevantné, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že vzhľadom na výšku splatených úhrad za plnenia alebo výšku zostatku fondu prevádzky by za žalovanú pohľadávku nemal zodpovedať. Žalovaný je v spore pasívne legitimovaný a preto žalobca na žalobe trvá.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise: VOP, Rozhodnutie ÚRSO č. 0158/2017/V zo dňa 24.2.2017, Zmluva č. 1 a Zmluva č. 2, Prehľad odpočtov, faktúry, upomienky, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Žalobca ako dodávateľ a vlastníci bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome v Senci na ulici Košická so súp. č. 1758/1, zastúpení žalovaným uzatvorili dňa 26.10.2015 Zmluvu 1, predmetom ktorej bola dodávka pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd na odbernom mieste Košická 1758/1, Senec za cenu dohodnutú v čl. II Zmluvy.
6. Žalobca ako dodávateľ a vlastníci bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome v Senci na ulici Lichnerova so súp. č. 74, zastúpení žalovaným uzatvorili dňa 12.10.2015 Zmluvu 2, predmetom ktorej bola dodávka pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd na odbernom mieste Lichnerova 74, Senec za cenu dohodnutú v čl. II Zmluvy.
7. Neoddeliteľnou súčasťou oboch uzatvorených zmlúv boli ako príloha č. 1 VOP.
8. Cenu poskytnutých zmluvných služieb žalobca vyúčtoval žalovanému nasledovnými faktúrami:
- č. 4184030563 na sumu 230,33 eur so splatnosťou 14.2.2018; na základe zápočtu s opravnou faktúrou č. 4181007013 vystavenej na sumu 229,22 eur zostáva k úhrade rozdiel vo výške 1,11 eur,
- č. 117175400 na sumu 122,59 eur splatná 8.11.2017,
- č. 317313412 na sumu 160,49 eur splatná 6.7.2017, čiastočne uhradená platbou dňa 6.11.2017 v sume 122,59 eur, k úhrade zostáva 37,90 eur,
- zmluvná pokuta na základe druhej upomienky vo výške 5,- eur splatná 23.8.2017
- zmluvná pokuta na základe druhej upomienky vo výške 5,- eur splatná 17.1.2019.
9. Cena za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom bola stanovená rozhodnutím ÚRSO č. 0158/2017/V zo dňa 24.2.2017 na sumu vo výške 0,9359/m3 a maximálna cena za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou na sumu vo výške 0,9216/m3 a to za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2021.
10. V zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVV“):: „Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.“
11. Podľa § 28 ods. 5 ZoVV: „Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.“
12. V zmysle § 28 ods. 6 ZoVV: „Za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku.“
13. Podľa § 28 ods. 8 ZoVV: „Právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.“
14. Po vykonanom dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril v 2 prípadoch s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zasoptených žalovaným v dňoch 12.10.2015 a 26.10.2015 Zmluvu 1 a Zmluvu 2, predmetom ktorých bola dodávka pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd za cenu dohodnutú v Zmluve. Žalobca si svoje zmluvné povinnosti riadne splnil a cenu poskytnutých služieb vyúčtoval žalovanému faktúrami vyššie vyšpecifikovanými, ktoré neboli uhradené v celkovej výške 161,61 eur. Žalovaný neuhradil taktiež zmluvnú pokutu vo výške 2 x 5,-eur za druhú upomienku a to v súlade s čl. XII bod 1 písm. a) VOP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou oboch uzatvorených zmlúv. Žalovaný výšku dlžnej sumy nenamietal, namietal však svoju pasívnu legitimáciu v spore a taktiež na svoju ochranu ako správcu poukázal na ustanovenie § 8b ods. 4 Zák. č. 182/1993 Z.z.. Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či je žalovaný vo veci pasívne legitimovaný. Otázku legitimácie je treba posudzovať podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení. Medzi charakteristické znaky výkonu správy domu formou správcu je, že správca koná pri výkone správy v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Výkon správy správcom vychádza z princípu priameho zastúpenia čo znamená, že pri právnych úkonoch týkajúcich sa správy domu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, t.j. všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 9 ods. 7 Zák. č. 182/1993 Z.z. účinného od 1.11. 2018, podľa ktorého Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V zmysle vyššie uvedenej platnej právnej úpravy je správca pasívne legitimovaný na konanie pred súdom. Pokiaľ žalovaný v odpore uvádzal, že vlastníkov bytov a nebytových priestorov v žalovanom období zastupoval iný správca domu, tak neupresnil, ktorého odberného miesta a teda ktorej Zmluvy sa jeho námietka týka. Žalovaný ako strana sporu má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť preukázať to, čo tvrdí. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v žalovanom období vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastupoval iný správca domu. Neoznačil žiadne dôkazy a nie nepožiadal súd o vykonanie dokazovania za účelom preukázania svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno vlastne znamená procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci.
15. Podľa § 8a ods. 3 Zák. č. 182/1993 Z.z. dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo.
16. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že v rozhodnom čase nebol správcom bytového domu, bolo jeho povinnosťou takéto skutkové tvrdenie preukázať, čo však neurobil.
17. Žalovaný tiež v rámci svojej obrany poukázal na ustanovenie § 8b ods. 4 Zák. č. 182/1993 Z.z. avšak opätovne platí, že uviedol skutkové tvrdenie bez toho, aby preukázal jeho pravdivosť. Žalovaný neuniesol ani v tomto prípade dôkazné bremeno, keď neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že v danom prípade majú niesť zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom tovaru a služieb vlastníci bytov a nebytových priestorov a nie správca. Vzhľadom na výsledky dokazovania preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
18. Je nesporné že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
19. O nároku žalobcu v časti istiny príslušenstva súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
21. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
22. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
23. Podľa potvrdenia ECB ktoré mal súd k dispozícii bola základná úroková sadzba v rozhodnom období, t.j. v čase splatnosti jednotlivých faktúr 0,00 % a preto súd priznal žalobcovi 9,0 % úrok z omeškania ročne, nakoľko takto uplatnená úroková sadzba je v súlade so zákonom.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
30. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
32. Súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.