Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_75Cb-57-2023.pdf
PDF · 103.38 KB
Case nature
Area
Subarea
75Cb/57/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: FRDS advisory, k.s., Skalná 7622/9, Bratislava, IČO: 54 736 048, správca konkurznej podstaty úpadcu AQUA ENERGY GYŇOV, s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 36 671 380, zastúpený: ARIES LEGAL s.r.o., Skalná 7622/9, Bratislava, IČO: 54 726 417, proti žalovanému: ACELINE s. r. o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 48 138 819, zastúpený: Mgr. Martin Tomáš, advokát, Trieda 1. mája 31, Spišská Nová Ves, IČO: 53774205, o zaplatenie 116.115,07 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 116.115,07 eur, zmluvný úrok 3 % ročne a to:
- zo sumy 102.300,- eur od 15.2.2019 do 30.6.2020,
- zo sumy 95.562,07 eur od 1.7.2020 do 5.8.2020,
- zo sumy 66.115,07 eur od 6.8.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 50.000,- eur od 27.8.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne a to:
- zo sumy 66.115,07 eur od 12.8.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 50.000,- eur od 12.8.2023 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26.7.2023 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 116.115,07 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.12.2022, sp. zn. 29R/1/2021 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu AQUA ENERGY GYŇOV, s.r.o., IČO: 36 671 380 (ďalej len „úpadca“) a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu súd ustanovil spoločnosť FRDS advisory, k.s., IČO: 54 736 048. Dňa 14.2.2019 úpadca ako veriteľ uzavrel s dlžníkom - žalovaným ACELINE s.r.o., IČO: 48 138 819 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej v deň jej uzavretia mu požičal sumu 102.300,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť na základe výzvy veriteľa (čl. II bod 2) a zaplatiť úrok 3% p.a. (ďalej len „pôžička 1“). Dlžník vrátil pôžičku v časti sumy 36.184,93 eur, čím v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal svoj záväzok z pôžičky 1 v celom rozsahu. Dňa 26.8.2019 úpadca ako veriteľ uzavrel s dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu v deň jej uzavretia požičal sumu 50.000,- eur a to prevodom na účet a dlžník sa zaviazal uvedenú pôžičku v sume 50.000,- eur vrátiť
na základe výzvy veriteľa (čl. II bod 2) a zaplatiť úrok 3% p.a. (ďalej len „pôžička 2“). Výzvou zo dňa 9.5.2022 úpadca ako veriteľ vyzval dlžníka na splnenie jeho záväzku z pôžičky 1 a z pôžičky 2 v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy, t.j. do 8.6.2022, kedy nastala ich splatnosť. Predmetná výzva bola dlžníkovi doručená dňa9.05.2022 (ďalej len „Výzva“). Svoj záväzok dlžník okrem čiastočného plnenia pôžičky 1 v uvedenej lehote splatnosti podľa Výzvy nesplnil.
3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci dňa 10.8.2023 platobným rozkazom sp. zn. 21Up 1244/2023, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so žalobou uplatneným nárokom z dôvodu, že žalobca nepredložil súdu dôkaz preukazujúci deň, kedy žalobca zaplatil sumu 36.184,93 eur, pričom táto skutočnosť má zásadný vplyv na určenie výšky zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Žalovaný rovnako nediferencuje spôsob úhrady tejto sumy. Žalovaný uhradil pôžičku č. 1 čiastočne vo výške 29.447,- eur dňa 5.8.2020 a vo výške 6.737,93 eur započítaním dňa 30.6.2020. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 7.8.2020 Dohodu o započítaní pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi uhradená suma 500,- eur, ktorá sa započítala na úroky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke 2. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 9.5.2022 nie je možné z dôvodu nečitateľnosti jednoznačne určiť, kedy bola výzva žalovanému doručená a či bola prevzatá osobou, ktorá bola oprávnená konať za žalovaného.
4. Žalobca vo svojej replike zo dňa 18.10.2023 uviedol, že Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 30.6.2020 považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko táto nie je podpísaná oprávnenou osobou. Zároveň pri jednotlivých pohľadávkach a záväzkoch žalobcu a žalovaného je uvedená splatnosť 30.6.2020, resp. výzva. Nakoľko však výzva na zaplatenie pôžičky zo dňa 14.2.2019 bola doručená žalovanému až dňa 9.5.2022 s 30 dňovou splatnosťou, pohľadávky žalobcu a žalovaného sa nemohli stretnúť ako to predpokladá ust. § 580 ObZ a preto zápočet nie je platný. Žalovaný namietal, že zo žalobcom predloženej výzvy na zaplatenie zo dňa 9.5.2022 nie je možné z dôvodu nečitateľnosti jednoznačne určiť, kedy bola uvedená výzva žalovanému doručená a či osobou, ktorá mala prevziať výzvu bola osoba oprávnená konať za žalovaného. Žalobca poukázal na skutočnosť, že konateľom žalobcu ako aj žalovaného v čase poskytnutia jednotlivých pôžičiek až dodnes je p. P.. N. R., ktorého podpis je na výzve na zaplatenie zo dňa 9.5.2022 tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, ktorej skutočnosti si konateľ žalovaného musí byť vedomý. Taktiež žalobca poukázal na fakt, že žalovaný je spoločníkom žalobcu. Vzhľadom na žalovaným uvádzané skutočnosti je zrejmé že uznáva nároky žalobcu na základe poskytnutých pôžičiek, pričom rozporuje len výšku neuhradených zostatkov, resp. výšku úrokov a úrokom z omeškania.
5. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 11.12.2023 zopakoval, že z dlžnej sumy pôžičiek uhradil celkovú sumu 36.684,93 eur a to nasledovne:
- sumu 6.737,93 eur na základe zápočtu zo dňa 30.6.2020,
- sumu 29.447,- eur bankovým prevodom zo dňa 5.8.2020
- sumu 500,- eur na základe Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 7.8.2020. V čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca súdu tvrdil, že žalovaný mu doposiaľ zaplatil len sumu 36.184,93 eur, z čoho vyplýva, že považoval zápočet zo dňa 30.6.2020 za platný. Odmietol tvrdenia uvedené v replike, že pohľadávky žalobcu a žalovaného sa nemohli stretnúť a zápočet je neplatný, keďže výzva na zaplatenie pôžičky zo dňa 14.2.2019 bola doručená žalovanému až dňa 9.5.2022 s 30 dňovou splatnosťou a to z dôvodu, že z čl. II ods. 4 Zmlúv o pôžičke vyplýva, že „pôžičku môže dlžník vrátiť aj vo forme viacerých splátok, najneskôr však v lehote podľa bodu 2 tohto článku Zmluvy“. Zo zmlúv teda vyplýva, kedy má dlžník vrátiť pôžičku najneskôr a nie najskôr , zmluvy nezakazujú dlžníkovi vrátiť pôžičku skôr, ako mu bude doručená výzva na vrátenie. Rovnako niet pochýb, že žalobca udelil žalovanému súhlasný prejav vôle so zápočtom, keď podpísal Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 7.8.2020, v zmysle ktorej bola vzájomne započítaná suma 500,- eur. Neobstojí argument žalobcu, že Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 30.6.2020 podpísala osoba, ktorá nebola oprávnená konať v mene týchto spoločností, nakoľko tak žalobca ako aj žalovaný splnomocnili na podpis dohody P.. Z. A.. Ďalej z čl. II ods. 5 oboch zmlúv o pôžičke vyplýva, že „zmluvné strany sa dohodli, že odo dňa vrátenia časti pôžičky sa úroky vyčíslujú iba z nesplatenej časti“ a preto je návrh žalobcu nesprávny a nevykonateľný, keďže v návrhu na vydanie platobného rozkazu žiadal priznať úrok 3 % ročne zo sumy 102.300,- eur od 15.2.2019 do 9.5.2022, úrok 3 % ročne zo sumy 66.115,07 eur od 10.5.2022 do zaplatenia a úrok 3 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 27.8.2019 do zaplatenia.
6. K duplike žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 7.3.2024, na základe ktorého v čl. III podania zmenil žalobu tak, že zmluvný úrok 3 % ročne žiadal priznať:
- zo sumy 102.300,- eur od 15.2.2019 do 30.6.2020
- zo sumy 95.562,07 eur od 1.7.2020 do 5.8.2020,
- zo sumy 66.115,07 eur od 6.8.2020 do zaplatenia a
- zo sumy 50.000,- eur od 27.8.2019 do zaplatenia. Ďalej uviedol, že s odkazom na ustanovenie § 151 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné a s odkazom na ustanovenie § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada má za to, že povinnosť žalovaného vrátiť časť pôžičiek v celkovej výške 116.115,07 eur nie je medzi stranami sporu sporná. Žalovaný nepreukázal zánik pohľadávky žalobcu vo výške 500,- eur, nakoľko táto mala byť na žalovaného postúpená spoločnosťou BEK Haniska, s.r.o., IČO: 44 994 176 Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.8.2020, ktorú však žalovaný do konania nezaložil, preto nemožno posúdiť, či prišlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Navyše podľa čl. I bod 5 Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 7.8.2020 bolo dohodnuté, že „uvedeným započítaním predmetné pohľadávky v rozsahu v akom sa kryjú zanikajú a to okamihom kedy sa stretli a boli spôsobilé na započítanie“, pričom žalovaný nepreukázal splatnosť jeho pohľadávky vo výške 500,- eur voči žalobcovi a teda nepreukázal, že prišlo k stretu pohľadávok a k ich zániku.
7. O návrhu na zmenu žaloby súd rozhodol uznesením, ktoré vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 18.3.2024 za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, preto nebolo potrebné písomne ho vyhotovovať.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise - Obchodný vestník č. 241/2022 zo dňa 16.12.2022 Položka K 072892, Zmluva o pôžičke zo dňa 14.2.2019 (ďalej len Zmluva č. 1), Zmluva o pôžičke č. 50494 zo dňa 26.8.2019 (ďalej len Zmluva č. 2), Výzva na zaplatenie zo dňa 9.5.2022, Výpis z účtu úpadcu zo dňa 5.8.2020, Dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 7.8.2020, Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 30.6.2020, Plnomocenstvo udelené úpadcom ako aj žalobcom P.. Z. A. zo dňa 29.6.2020, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:
9. Úpadca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 14.2.2020 Zmluvu č. 1, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 102.300,- eur, ktoré bol podľa čl. II bod 2 dlžník povinný vrátiť spolu s dojednaným úrokom na základe výzvy veriteľa, najneskôr v deň uvedený vo výzve. V čl. II bod 3 si zmluvné strany dojednali úročenie pôžičky vo výške 3 % ročne. Podľa čl. II bod 4 pôžičku môže dlžník vrátiť aj vo forme viacerých splátok najneskôr však v lehote podľa bodu 2. V čl. II bod 5 sa zmluvné strany dohodli, že odo dňa vrátenia časti pôžičky sa úroky vyčíslujú iba z jej nesplatenej časti.
10. Úpadca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 26.8.2019 Zmluvu č. 2, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 50.000,- eur , ktoré bol podľa čl. II bod 2 dlžník povinný vrátiť spolu s dojednaným úrokom na základe výzvy veriteľa, najneskôr v deň uvedený vo výzve. V čl. II bod 3 si zmluvné strany dojednali úročenie pôžičky vo výške 3 % ročne. Podľa čl. II bod 4 pôžičku môže dlžník vrátiť aj vo forme viacerých splátok najneskôr však v lehote podľa bodu 2. V čl. II bod 5 sa zmluvné strany dohodli, že odo dňa vrátenia časti pôžičky sa úroky vyčíslujú iba z jej nesplatenej časti.
11. Dňa 30.6.2020 veriteľ s dlžníkom podpísali Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, na základe ktorej došlo započítaním k čiastočnej úhrade pôžičky č. 1 vo výške 6.737,93 eur. Dohoda bola na strane veriteľa aj dlžníka podpísaná P.. Z. A., ktorú úpadca ako veriteľ a rovnako žalovaný ako dlžník splnomocnili na uzatvorenie dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok v celkovej výške 6.737,93 eur písomným plnomocenstvom podpísaným dňa 29.6.2020.
12. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že dňa 5.8.2020 poukázal sumu 29.447,- eur úpadcovi.
13. Úpadca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 7.8.2020 Dohodu o započítaní pohľadávok, v zmysle ktorej voči nároku veriteľa na zaplatenie úrokov vyplývajúcich zo Zmluvy č. 2
započítal dlžník svoju pohľadávku vo výške 500,- eur, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 7.8.2020 so spoločnosťou BEK Haniska, s.r.o.. Podľa čl. I bod 5 Dohody započítaním predmetné pohľadávky v rozsahu v akom sa kryjú zanikli a to okamihom, kedy sa stretli a boli spôsobilé na započítanie.
14. Z obchodného vestníka č. 241/2022 zo dňa 16.12.2022 pod položkou K 072892 bolo zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 29R 1/2021, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka AQUA ENERGY GYŇOV, s.r.o. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že strany sporu, úpadca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili 2 Zmluvy o pôžičke a to dňa 14.2.2019 a 26.8.2019, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 102.300,- eur a 50.000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť na základe výzvy veriteľa najneskôr v deň uvedený vo výzve. Zo skutkových tvrdení úpadcu, ktoré žalovaný nepoprel mal súd za preukázané, že v deň uzatvorenia jednotlivých zmlúv o pôžičke úpadca poskytol finančné prostriedky v dohodnutej výške veriteľovi prevodom na jeho účet uvedený v zmluvách. Dlžník sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky titulom pôžičky vrátiť spolu s úrokom vo výške 3 % ročne s tým, že odo dňa vrátenia časti pôžičky sa úroky budú vyčíslovať iba z jej nesplatenej časti. Výpisom z účtu žalovaného mal súd jednoznačne preukázanú čiastočnú úhradu pôžičky na základe Zmluvy č. 1 vo výške 29.447,- eur zo dňa 5.8.2020. Pokiaľ ide o Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 30.6.2020, na základe ktorej došlo z dôvodu zápočtu k čiastočnej úhrade pôžičky č. 1 vo výške 6.737,93 eur súd konštatuje, že uvedená úhrada bola zohľadnená už v samotnom návrhu na vydanie platobného rozkazu, kedy celková suma pôžičiek vo výške 152.300,- eur (102.300,- eur + 50.000,- eur) bola ponížená o čiastočnú úhradu vo výške 29.447,- eur a 6.737,93 eur, keďže úpadca sa domáhal priznania čiastky 116.115,07 eur ako rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a vyššie uvedenými čiastočnými úhradami. Až počas konania začal žalobca namietať , že predmetná dohoda je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko nie je podpísaná oprávnenou osobu a zároveň pri jednotlivých pohľadávkach a záväzkoch žalobcu a žalovaného je uvedená splatnosť 30.6.2020, resp. výzva, ale táto bola doručená žalovanému až 9.5.2022 s 30 dňovou splatnosťou a teda sa vzájomné pohľadávky nemohli stretnúť a preto je zápočet neplatný. Žalovaný súdu preukázal že P.. Z. A., ktorá Dohodu podpísala za veriteľa aj dlžníka bola nimi riadne splnomocnená na uzatvorenie takejto Dohody a to písomným plnomocenstvom udeleným jej veriteľom a dlžníkom v oboch prípadoch dňa 29.6.2020. Námietku o nemožnosti stretu vzájomných pohľadávok považuje súd za nesprávnu nakoľko priamo v čl. II bod 4 oboch zmlúv o pôžičke si zmluvné strany dohodli , že dlžník môže pôžičku vrátiť aj vo forme viacerých splátok najneskôr však v lehote uvedenej vo výzve veriteľa, z čoho jednoznačne vyplýva, že dlžník bol povinný vrátiť pôžičku najneskôr v termíne podľa výzvy, avšak nič mu nebránilo, aby pôžičku vrátil skôr a to ešte aj v čase pred doručením výzvy na plnenie.
18. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
19. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
20. Právnym dôsledkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania už neexistoval z dôvodu, že nikdy ani nevznikol, alebo preto, že ešte pred uznaním zanikol, avšak dôkazné bremeno v tomto smere je na dlžníkovi. V prípade, že dlžník neunesie dôkazné bremeno dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval, súd bude mať skutočnosť existencie uznaného záväzku za preukázanú.
21. Čiastočnú úhradu pôžičky č.1 súd v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka posúdil ako uznanie zvyšku dlhu, keď po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že žalovaný zvyšok dlhu nenamietal,
neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že v čase uznania záväzku formou čiastočnej úhrady tento záväzok neexistoval z dôvodu, že nikdy nevznikol alebo preto, že ešte pred jeho uznaním zanikol.
22. Pokiaľ ide o Dohodu o započítaní pohľadávok uzatvorenú dňa 7.8.2020 po oboznámení sa s jej obsahom dospel súd k záveru, že na jej základe nemohlo dôjsť k zápočtu vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka vo výške 500,- eur a tým k zníženiu pôžičky č. 2 o túto sumu, nakoľko z Dohody vyplýva, že pohľadávka žalovaného vo výške 500,- eur sa započíta v celom rozsahu na úroky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke s tým, že podľa čl. I bod 5 Dohody vzájomné pohľadávky zaniknú započítaním v rozsahu v akom sa kryjú a to okamihom, kedy sa stretli a boli spôsobilé na započítanie a následne v ďalšom článku Dohody bolo uvedené, že započítanie a zánik započítavaných pohľadávok nastáva ku dňu uzatvorenia dohody (čl. II bod. 2), čiže v samotnej Dohode boli ustanovené dva momenty zániku pohľadávok, navyše Dohoda žiadnym spôsobom nešpecifikovala, kedy bola pohľadávka, ktorú žalovaný nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od tretej osoby splatná. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa stretnú existujúce pohľadávky. Pohľadávky sa stretnú vtedy, keď sú splatné, teda splatnosťou tej pohľadávky, ktorá má neskoršiu splatnosť. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že mal voči žalobcovi v čase uzavretia Dohody pohľadávku spôsobilú na započítanie a navyše, ak by aj súd pripustil, že pohľadávka žalovaného existovala, tak v zmysle Dohody mala byť započítaná na úroky a nie na istinu pohľadávky. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že uzatvorená Dohoda o započítaní pohľadávok je právnym úkonom, ktorý je neurčitý a teda neplatný a preto je aj neplatný zápočet zrealizovaný na jej základe. Konkrétna lehota na vrátenie pôžičiek dohodnutá nebola, zmluvné strany sa v obsahovo totožných zmluvách o pôžičkách dohodli, že rozhodujúca bude lehota uvedená vo výzve žalobcu ako veriteľa. Žalobca výzvou zo dňa 9.5.2022 vyzval žalovaného ako dlžníka na vrátenie oboch pôžičiek do 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Priamo na výzve je potvrdené jej prevzatie, ako aj dátum prevzatia, avšak tieto údaje sú nečitateľné a nemožno z nich zistiť, kto a kedy túto výzvu prevzal a teda nie je možné ani ustáliť kedy nastalo omeškanie dlžníka so splatením svojho peňažného záväzku. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že prvý krát sa výzva preukázateľne dostala do dispozície žalovaného dňa 11.8.2023, kedy mu bola doručená ako príloha platobného rozkazu, čiže do omeškania sa mohol dostať až dňom nasledujúcim po doručení platobného rozkazu.
23. V zmluvách si zmluvné strany dohodli úročenie pôžičky (čl. II bod 2 oboch zmlúv) vo výške 3,0 % ročne. Žalobca si dohodnutý úrok uplatnil odo dňa poskytnutia finančných prostriedkov, t.j. odo dňa podpisu jednotlivých zmlúv, pričom návrhom na zmenu žaloby si úrok uplatnil v súlade s čl. II bod 5 Zmlúv o pôžičke iba z jej nesplatenej časti.
24. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca okrem istiny uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe 8,0 % ročne z dlžnej sumy.
25. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
26. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
27. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
28. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. Takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
29. Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky, ktoré mal súd k dispozícii bola základná úroková sadzba v rozhodujúcom období, t.j. ku dňu vzniku omeškania 0,0 % ročne a preto súd priznal žalobcovi 8,0% úrok z omeškania ročne tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, avšak ako prvý deň omeškania ustálil deň nasledujúci po dni doručenia výzvy na plnenie ako prílohy platobného rozkazu t.j. 12.8.2023 a za obdobie od 9.6.2022 do vzniku omeškania žalobu zamietol.
30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2 x 40,- eur.
36. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
37. Podľa § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
38. Súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu vo výške 80,- eur v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.