Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoCsp-4-2024.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoCsp/4/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a Mgr. Stanislavy Salajovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom 811 071 Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátska kancelária 811 07 Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému A. B., narodeného XX. XX. XXXX, 960 01 Zvolen, Mojmírova 8333/12, občanovi SR, o zaplatenie 6.250,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Csp/21/2023 – 111 zo dňa 13. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 6.250,76 eur s príslušenstvom na základe tej skutočnosti, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, C., poskytol žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 25. 02. 2020 pod číslom úverového účtu 317505621 úver vo výške 7.930,76 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, preto právny predchodca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky. Pretože žalovaný napriek písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 20. 01. 2021 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 29. 01. 2021. Pretože žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom ako postupníkom dňa 14. 02. 2020 bola pohľadávka postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení v súlade s § 526 ods. 1 OZ.
2. Po vykonanom dokazovaní okresný súd žalobu zamietol, keď mal zistené, že žalobca ako nositeľ uplatňovaného práva opieral svoj nárok o zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 02. 2020, pričom súd mal za to, že k platnému postúpeniu pohľadávky v danom prípade by mohlo dôjsť len vtedy, ak by pôvodný veriteľ, spoločnosť VÚB a. s., ako postupca, postúpil predmetnú pohľadávku na spoločnosť žalobcu za predpokladu, že táto pohľadávka bola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade nebolo splnené, keďže bol dohodnutý termín konečnej splatnosti po uplynutí 96-tich anuitných splátok, to znamená doba trvania zmluvy bola dohodnutá na dobu určitú v trvaní 96
mesiacov. K platnému postúpeniu podľa názoru okresného súdu by mohlo dôjsť aj v prípade, ak sa predmetná pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, túto skutočnosť však žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal. Podľa názoru okresného súdu pri spotrebiteľských úveroch je veriteľ povinný uplatniť svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle obmedzení § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka, teda najneskôr do splatnosti najbližšej splátky úveru. Ak toto právo nevyužije, jeho právo na predčasné zosplatnenie zaniká a dlžník je povinný uhrádzať len jednotlivé splátky úveru a k zosplatneniu úveru účinným spôsobom nedôjde. Veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že dlžník je zároveň upozornený v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na existenciu dlhu a na možnosť vykonania predčasného zosplatnenia úveru. V súdenej veci právny predchodca žalobcu nedisponoval listinným dôkazom, ktorým by žalobca oznámil/oznamoval žalovanému, že sa dostal do omeškania s úhradou konkrétnej splátky, aká bola výška splátky, ktorého splatného obdobia sa výška neuhradenej splátky týkala, a preto veriteľ ani nemohol právne účinným spôsobom následne uplatniť svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru. Ak neskôr právny predchodca žalobcu realizoval oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dňa 21. 01. 2021, takéto oznámenie bolo voči žalovanej právne neúčinné.
3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách účinného ku dňu tvrdeného postúpenia predmetnej pohľadávky, t. j. ku dňu 29. 11. 2019, podľa § 39, § 53 ods. 9, § 565, druhej vety OZ. O náhrade konania rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.
4. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods. 1, veta prvá CSP) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietal, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu pre nepreukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Tvrdil, že spolu so žalobou bola súdu doručená nielen Tretia upomienka zo dňa 30. 11. 2020 (výzva na úhradu omeškanej splátky), ale spolu s ňou aj podací hárok preukazujúci doručovanie tejto žalovanému, a to pod číslom zásielky A., z ktorého je zrejmé, že predmetná výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 30. 11. 2020. Obe tieto listiny, a taktiež výzva právneho predchodcu žalobcu na predčasné splatenie s doručenkovou obálkou, sú súčasťou súdneho spisu. Predmetné výzvy boli doručované žalovanému na adresu ním uvedenú v uzavretej zmluve, a teda žalobca preukázal, že zásielky boli zasielané do dispozičnej sféry žalovaného. Okresnému súdu zaslal aj výpis z informačného portálu Slovenskej pošty, z ktorého je zrejmé že predmetná výzva bola žalovanému doručovaná a žalovaný ju prevzal dňa 07. 12. 2020. Tvrdil, že žalobca preukázal v konaní splnenie oboch uvedených podmienok uvedených v § 92 ods. 8, prvá veta Zákona o bankách, a teda, že klient bol na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku písomne vyzvaný a jeho omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Je teda nesporné, že k postúpeniu pohľadávky došlo riadne a platne. Poukázal zároveň na skutočnosť, že pokiaľ ide o vyhlásenie predčasnej splatnosti, zákon neukladá žiadne ďalšie podmienky pokiaľ ide o formu, a teda neuvedenie splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo, nemôže mať za následok neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti.
5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že dôvody odvolania nekorešpondujú z dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, t. j. okresný súd v súdenej veci žalobu zamietol nie z toho dôvodu, že nebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu pre nedodržanie podmienok § 92 ods. 8, vety prvej Zákona o bankách, a teda, že klient žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nebol na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku písomne vyzvaný, prípadne, že jeho omeškanie netrvalo nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, ale z dôvodu nesplnenia podmienok vyžadovaných v ust. § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného ku dňu postúpenia pohľadávky.
8. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
9. Okresný súd žalobu zamietol pre nesplnenie tej podmienky vyžadovanej na platný prechod alebo platné postúpenie pohľadávky, že pohľadávka sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, resp., že žalobca splnenie tejto povinnosti v konaní nepreukázal. Tvrdené nesprávne právne posúdenie nebolo v skutočnosti právnym posúdením, ku ktorému súd prvej inštancie v skutočnosti dospel, preto naň nebol dôvod prihliadnuť, a naopak právne posúdenie veci, ktoré vykonal okresný súd, v odvolaní nebolo napadnuté.
10. Odvolací súd len na okraj uvádza, že veriteľ nie je povinný oznámiť pre nesplatenie ktorej splátky považuje pohľadávku za predčasne splatnú, takáto povinnosť mu expressis verbis nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ale podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách musí preukázať, že k postúpeniu pohľadávky došlo potom, že napriek výzve pre veriteľa bol dlžník v omeškaní najmenej 90 dní, a že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Či bol dlžník v omeškaní najmenej 90 dní, je možné zistiť len vtedy, ak sa uvedie nezaplatením ktorej splátky sa dostal do omeškania. Námietky a argumenty žalobcu použité v odvolaní neboli spôsobilé ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca namietal vo veci nesprávne právne posúdenie veci súdom, pričom k takému právnemu posúdeniu ako tvrdil vo veci vôbec nedošlo. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd o náhrade trov konania správne rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP.
11. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý by teda mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa pomeru úspechu (§ 255 ods. 1 CSP), ale v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli, a preto žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).