Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14Pc-14-2020.pdf
PDF · 78.85 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, W., proti manželke: T. L., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, Y., v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Y. L., nar. XX.XX.XXXX a T. L., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa X. apríla XXXX v G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G., vo zväzku 6, ročník E., na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.9.2020 domáhal rozvodu manželstva, ktoré uzatvoril s T. W. X. apríla XXXX v G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku 6. ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 6.
2. Návrh odôvodnil tým, že z manželstva nepochádzajú žiadne deti. S manželkou sa poznal od 2007, žili v spoločnej domácnosti 10 rokov a preto sa rozhodli uzavrieť manželstvo. Jeho manželka je na invalidnom dôchodku, on je zamestnaný. Konflikty a nehody sa začali stupňovať, hádky boli častejšie, spoločné hospodárenie nefungovalo a vzájomné názory na spolužitie sa rozišli.
3. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k návrhu uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasí, manželstvo považuje za nefunkčné a formálne a potvrdila aj navrhovateľom uvádzané príčiny rozvratu manželstva, najmä vzájomné citové odcudzenie a navrhla rozhodnutie v jej neprítomnosti.
4. Po poučení súdu obaja účastníci oznámili, že sa nechcú pojednávania zúčastniť a navrhli rozhodnúť bez nariadenia pojednávania podľa § 37 CMP na základe ich zhodnej vôle a vzdali sa práva na verejné prejednanie veci a žiadali vec rozhodnúť v ich neprítomnosti.
5. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
6. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
7. Podľa § 132 CMP pojednávanie netreba nariadiť, ak a) sa má za to, že ten, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, proti návrhu nemá námietky alebo
b) na rozhodnutie vo veci postačujú účastníkmi predložené listinné dôkazy a účastníci sa práva účasti na prejednávaní veci vzdali alebo s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
8. Účastníci sa výslovne vzdali práva na prejednanie veci a súhlasili s rozhodnutím bez pojednávania, skutkové tvrdenia účastníkov pre rozhodnutie vo veci boli zhodné a ani ďalším dokazovaním nebolo možné očakávať zistenie iných skutočností. Nariadenie pojednávania by predstavovalo len formálny úkon, pretože žiadna zo strán nenavrhla jej výsluch alebo výsluch protistrany, prípadne svedkov, pojednávanie by bolo možné vykonať aj len za prítomnosti právnych zástupcov, súd nezistil podozrenia o ľahostajnom prístupe k manželstvu či o dočasnom charaktere nezhôd. Súd preto vyhovel návrhu účastníkov a rozhodol bez nariadenia pojednávania.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vyjadreniami účastníkov.
10. Súd mal sobášnym listom preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 8. apríla XXXX v G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G., vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 6. Lustráciou súd zistil, že z manželstva nepochádzajú žiadne deti.
11. Obaja manželia zhodne uviedli, že manželstvo je dlhodobo nefunkčné následkom dlhodobej, pretrvávajúcej krízy, ktorú nedokázali prekonať, nefunguje spolužitie ani hospodársky a ekonomický účel manželstva. V súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií a k vzájomnému rozhodnutiu rozviesť manželstvo dospeli po dôkladnej úvahe.
12. Priestor pre úpravu vzťahov mediáciou (psychologickou intervenciou) nebol možný ani vhodný vzhľadom na pevné rozhodnutie oboch účastníkov, ktorí rozvod vidia ako jediné riešenie ich dlhodobej partnerskej krízy. Násilná snaha zachovať manželský zväzok len odkazom na pomoc poradensko- psychologického centra bez vôle manželov po obnovení spolužitia by dokonca mohla pôsobiť kontraproduktívne.
13. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi, akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahrňuje len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon môže viesť k jeho rozvodu.
15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Základným predpokladom zrušenia manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 18 Zákona o rodine.
17. V konaní nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, kedy účastníci viac spoločne nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a každý z nich si zabezpečuje svoje potreby sám možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom. Manželstvo je dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, pričom otázka (ne)možnosti obnovenia manželského spolužitia je skôr okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu. Za stavu, že ani jeden z nich nechce v manželstve zotrvať, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak neje o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci navrhovateľ nepodal návrh nahradiť trovy a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.