Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/62/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUD. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ C. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. K., I. XXX/ XX, 2/ N. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. K., H. XXX/X, 3/ Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. K., I. XXX/XX, o zaplatenie sumy 9.697,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -221 zo dňa 17.2.2020 vo výroku o zamietnutí príslušenstva voči žalovanému 2/ a vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.697,96 eur od 22.9.2017 do 22.7.2019 voči žalovanému 2/ m e n í tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.697,96 eur od 22.9.2017 do 22.7.2019 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má nárok voči žalovanému 2/ na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

II. Odvolací súd napadnutý výrok o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ p o t v r d z u j e.

III. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie prvým výrokom uložil povinnosť žalovaným 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.697,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 23.7.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom žalobu v časti proti žalovanému v 1. rade a v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.697,96 € od 22.9.2017 do 22.7.2019 zamietol, tretím výrokom žalovaným 2/ a 3/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a štvrtým výrokom žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Uvedený rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil v napadnutom zamietajúcom výroku v časti príslušenstva a vo výroku o nároku na náhradu trov konania právne aplikáciou ust. a a .

3. Vecne argumentoval tým, že pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento bol uplatnený od 22.9.2017. Nakoľko sa v danom prípade jedná o záväzok spoločný a nerozdielny, je možné úrok z omeškania požadovať až od momentu, kedy sa žalovaní v 2. a 3. rade dostali do omeškania, pričom žalovaný v 3. rade sa do omeškania s plnením dlhu dostal až dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené uznesenie o pripustení jeho vstupu do konania na strane žalovaných spolu so žalobou, t.j. dňom 23.7.2019 (doručené bolo dňa 22.7.2019). Preto bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania až od tohto dňa, a to vo výške uplatnenej v súlade s príslušným vykonávacím predpisom. Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá.

4. O trovách konania rozhodol súd v súlade s , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobca bol v časti proti žalovaným v 2. a 3. rade vo veci plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalovaným v 2. a 3. rade v rozsahu 100%. V časti proti žalovanému v 1. rade bola žaloba zamietnutá, t.j. procesne úspešným bol žalovaný v 1. rade, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu v časti, v ktorej súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania voči žalovanému 2/ (od 22.9.2017 do 22.7.2019 vo výške 887,43 eur) a v časti, v ktorej súd priznal žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu uvedeným v bode 47. rozsudku, v zmysle ktorého, pokiaľ ide o záväzok spoločný a nerozdielny, je možné úrok z omeškania požadovať až od momentu, kedy sa žalovaný 2/ a žalovaný 3/ dostali do omeškania spoločne. Žalovaný 2/ sa v zmysle výzvy zo dňa 21.8.2017 dostal do omeškania dňa 22.9.2017 avšak žalovaný 3/ sa dostal do omeškania až dňa 23.7.2019 a preto žalobcovi súd nepriznal úrok z omeškania voči žalovanému 2/ z uplatnenej istiny od 22.9.2017 do 22.9.2019. Poukázal na ustanovenia , a . Pokiaľ súd vychádzal z toho, že žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a preto je možné ich zaviazať len k totožnému plneniu, tak s uvedeným názorom nemožno súhlasiť. Žalobca poukazuje na nesprávny procesný postup súdu, kedy bez vyhodnotenia a odôvodnenia o aké procesné spoločenstvo žalovaných ide zamietol nárok žalovaného v predmetnej časti. Na strane žalovaných nejde o nerozlučné spoločenstvo. Ide o solidárny záväzok, avšak uvedené automaticky nie je spojené s nerozlučným spoločenstvom. Nejde o nerozlučné spoločenstvo, keďže nie sú splnené jeho základné znaky: rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom), práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Na strane žalovaných ide o samostatné spoločenstvo, keďže žalobca môže napríklad žiadať zastavenie konania len voči jednému zo žalovaných bez toho, aby sa tento dispozitívny úkon vzťahoval aj na druhého žalovaného. Žalobca má za to, že súd mal samostatným výrokom zaviazať žalovaného 2/ na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% aj za obdobie od 22.9.2017 do 22.7.2019 zo sumy 9.697,96 eur, t.j. celkovo vo výške 887,43 eur. Žalobca rešpektuje právny záver súdu prvej inštancie, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, t.j. že žalovaného 1/ nemožno v posudzovanom prípade považovať za prevádzkovateľa motorového vozidla TOYOTA EVČ: SE388CJ (ďalej aj „vozidlo"), ktorý by mal zodpovedať za škodu podľa ust. , avšak zároveň uvádza, že súd podľa jeho názoru opomenul v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania skúmať ust. , t.j. opomenul skúmať, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal žalovanému 1/, ako plne úspešnej strane sporu, priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca v súvislosti s prejednávaným sporom poukazuje najmä na skutočnosť, že žaloba bola vo vzťahu k žalovanému 1/ podaná z opatrnosti z dôvodu, že žalobca nemal pred jej podaním hodnoverne preukázané, že žalovaný 1/ predal vozidlo a teda, že nebol prevádzkovateľom vozidla nakoľko podľa výpisu z centrálnej evidencie vozidiel bol stále evidovaný ako vlastník vozidla. Žalovaný 1/ vo svojom odpore predložil Zmluvu o predaji motorového vozidla, kde boli podpisy zmluvných strán osvedčené až dňa 13.4.2017 (t.j. po dopravnej nehode). Žalobca zároveň uvádza, že k preukázaniu, že žalovaný 1/ nie je skutočným prevádzkovateľom vozidla došlo až výpoveďou žalovaného 3/ v konaní dňa 29.5.2019.

Z uvedeného dôvodu (a to najmä v dôsledku skutočnosti, že ani jeden zo žalovaných neposkytol žalobcovi žiadne ďalšie informácie o skutkovom stave veci, v zmysle ktorých by žalobca mohol prijať iný právny záver ohľadom prevádzkovateľa vozidla) žalobca podal z opatrnosti žalobu aj voči žalovanému 1/, nakoľko z listinného dôkazu, ktorý sa podarilo žalobcovi zabezpečiť vyplývalo, že žalovaný 1/ mohol byť v rozhodnej dobe prevádzkovateľom vozidla, t.j. osobou zodpovednou za škodu (a teda pasívne vecne legitimovaným subjektom). Ak by žalovaný 1/ pred podaním žaloby hodnoverne preukázal žalobcovi, že v rozhodnej dobe nebol prevádzateľom uvedeného vozidla, k podaniu žaloby vo vzťahu k nemu by ani len nebolo prišlo a žiadne trovy konania by mu tak neboli vznikli. Žalovaný 1/ však týmto spôsobom nekonal a až v priebehu konania, na základe vykonaného dokazovania, súd ustálil, že prevádzkovateľom vozidla bol v rozhodnej dobe žalovaný 3/. Ak by žalovaný 1/ preukázal žalobcovi pred podaním žaloby, resp. tesne po podaní žaloby, že v posudzovanom prípade nezodpovedá za vzniknutú škodu, žaloba by voči jeho osobe zo strany žalobcu nesmerovala. Žalobca má za to, že žalovaný 1/ svojím správaním zapríčinil vznik sporu a aj jeho trvanie voči jeho osobe, čím zapríčinil aj vznik trov konania na jeho strane a z tohto dôvodu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (spočívajúce najmä v jeho neaktivite a neochote komunikovať so žalobcom), pre ktoré súd nemal žalovanému 1/ priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému 1/ neprizná v zmysle ust. voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a žalovaného 2/ zaviaže osobitým výrokom na zaplatenie úroku z omeškania v sume 887,43 eur, resp. v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčísluje trovy odvolacieho konania do výšky 127,48 eur.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu zamietajúceho výroku v časti príslušenstva voči žalovanému 2/ rozsudku súdu prvej inštancie ( ) a pre potvrdenie výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ rozsudku súdu prvej inštancie ( ).

8. Už právoplatnými výrokmi preskúmavaného rozsudku ( veta prvá ) súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.697,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 23.7.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu proti žalovanému 3/ v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.697,96 eur od 22.9.2017 do 22.7.2019 zamietol a voči žalovanému 1/ žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania medzi žalovaným 3/ a žalobcom ( veta prvá ). Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal zamietajúci výrok v časti úroku z omeškania voči žalovanému 2/ a náhrada trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 9.697,96 eur od 22.9.2017 do 22.7.2019 voči žalovanému 2/ a či správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/.

9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania voči žalovaným 2/ a 3/ vo výške 5% zo sumy 9.697,96 eur od 22.9.2017 do 22.7.2019 s odôvodnením, že sa jedná o spoločný a nerozdielny záväzok žalovaného 2/ a 3/, úrok z omeškania je možné požadovať od momentu ako sa žalovaní 2/ a 3/ dostali do omeškania, pričom žalovaný 3/ až dňom 23.7.2019 (dňom nasledujúcom po dni ako mu bolo doručené uznesenie o pripustení vstupu do konania). Žalobca sa odvolaním domáha zmeny tohto výroku vo vzťahu k žalovanému 2/ a žiada priznať žalobcovi úrok z omeškania voči žalovanému 2/ od 22.9.2017 do 22.7.2019 vo výške 887,43 eur.

10. Vzhľadom na uvedené bolo nutné posúdiť, či medzi žalovanými 2/ a 3/ ide o samostatné spoločenstvo alebo nerozlučné spoločenstvo.

11. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca žiadal žalovaným 1/ a 2/ uložiť spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.697,96 eur s 5% úrokom z omeškania od 22.9.2017 do zaplatenia podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla. Žalobca podaním zo dňa 24.6.2019 doručeným súdu 25.6.2019 navrhol pripustenie vstupu ďalšej strany do konania na strane žalovaných: Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. K., I. XXX/ XX a domáhal sa, aby žalovaným 1/, 2/ a 3/ súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.697,96 eur s príslušenstvom. Uznesením č.k. -182 zo dňa 9.7.2019 súd prvej inštancie pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania: Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. K., I. XXX/ XX do konania s tým, že bude vystupovať ako žalovaný 3/.

12. Podľa na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

13. Podľa samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

14. Podľa nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

15. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Zákon rozlišuje spoločenstvo samostatné, procesné spoločenstvo nerozlučné a procesné spoločenstvo nútené. Samostatné spoločenstvo je v civilnom procese pravidlom. Posúdenie otázky o aký druh spoločenstva v konkrétnom prípade ide, je vecou súdu. Charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda vlastne hmotnoprávnou úpravou. Ak hmotné právo umožňuje, aby bol predmet konania prejednávaný samostatne voči každému spoločníkovi, ide o samostatné procesné spoločenstvo (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Sporný sa môže javiť charakter spoločenstva v prípadoch solidárnych záväzkov podľa hmotného práva. Súdna prax ako aj právna doktrína je ustálená v názore, že aj osoby zaviazané k solidárnemu plneniu sú spoločníkmi samostatnými (por. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , Bureš, J. - Drápal, L. a kol.: Občanský soudní řád. Komentář. I. diel. 7. vydanie. C. H. BECK, Praha 2006, s. 398). Aj pri solidárnych dlžníkoch sa spravidla jedná o samostatné procesné spoločenstvo (Števček, M. - Ficová, S. a kol.: . Komentár. I. diel. 2. vydanie. C.H. BECK, Praha 2012, s. 314, Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol.: , Komentár, C.H. Beck, 2016, str. 264).

18. Vzhľadom na predmet tohto konania, ktorým je právo žalobcu na úhradu poistného plnenia od žalovaných a na strane žalovaných ide o solidárnych dlžníkov, ide o samostatné procesné spoločenstvo a nie nerozlučné ako v podstate posúdil súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu na zaplatenia príslušenstva, aj keď výslovne to neuviedol. Odvolacia námietka žalobcu je preto opodstatnená. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na druh spoločenstva na strane žalovaných nebol dôvod vo vzťahu k žalovanému 2/, aby mu nebola uložená povinnosť na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% od 22.9.2017 do 22.7.2019, ako sa žalovaný 2/ dostal do omeškania a to bez ohľadu na vznik omeškania vo vzťahu k žalovanému 3/. Pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku z omeškania a obdobie od 22.9.2017 do 22.7.2019 odvolací súd poukazuje na zdôvodnenie nároku v tejto časti v žalobe vychádzajúc zo skutočnosti, že tieto okolnosti neboli odvolaním namietané. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle výzvy na úhradu poistného plnenia a vo vzťahu k žalovanému 2/ aj od tejto doby bol nárok priznaný a to do 22.7.2019 vzhľadom na následné priznanie príslušenstva podľa prvého výroku, tu už vo vzťahu k žalovanému 2/ a 3/.

19. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

21. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku zmenil voči žalovanému 2/, je v zmysle citovaného ustanovenia povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že žalobca má nárok voči žalovanému 2/ na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu vzhľadom na plný procesný úspech žalobcu voči žalovanému 2/.

26. Odvolateľ napadol aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a to v časti v ktorej žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie takúto povinnosť uložil žalobcovi voči žalovanému 1/ vychádzajúc z , pretože žaloba bola voči žalovanému 1/ zamietnutá, t.j. procesne úspešným bol žalovaný 1/ a preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi. Odvolateľ vytýkal súdu, že neskúmal aplikáciu , pretože žalovaný svojim správaním zapríčinil vznik sporu, jeho trvanie voči jeho osobe a tým aj vznik trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa odvolateľa spočívajú v neaktivite a neochote žalovaného 1/ komunikovať so žalobcom.

27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

28. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).

29. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie, ktorá je premietnutá v ustanovení ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, pričom úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie, ktorá je vyjadrená ustanovením . Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ide o náhradu všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. Žalobca má plný úspech v spore, ak súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Preto ak v danom prípade súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu zamietol, platí, že žalovaný 1/ mal plný úspech v spore. K rovnakému záveru dospel aj súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku, keďže žalovanému 1/ priznal právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%.

30. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Aplikácia ustanovenia pre nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania strane, ktorej na ňu vznikol nárok, možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takejto strany spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sama hradila jej vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie upravujúce moderačné právo súdu, osobitné zdôrazňujúce kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa má vykladať prísne reštriktívne a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. V danom prípade má odvolací súd za to, že zo strany žalobcu neboli produkované žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného ustanovenia. Právnym dôvodom nároku na náhradu trov konania je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo" a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Odvolací súd nezistil dôvody pre aplikáciu za účelom odstránenia tvrdosti a na dosiahnutie spravodlivosti pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Odvolateľom uvádzané konkrétne okolnosti pre aplikáciu spočívajúce v pasivite žalovaného 1/ a jeho neochote komunikovať so žalobcom, podľa názoru odvolacieho súdu neobstoja ako dôvody hodné osobitného zreteľa, nejde o výnimočné okolnosti veci.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v napadnutom zamietajúcom výroku v časti príslušenstva voči žalovanému 2/ podľa a potvrdil v napadnutom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ v zmysle ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti.

34. V odvolacom konaní vo veci samej bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením vznikol voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň bolo potrebné zohľadniť, že odvolacom konaní (týkajúce sa rozhodovania v napadnutom výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/) žalovanému 1/ objektívne žiadne trovy nevznikli, a preto nárok na náhradu nebol priznaný s poukazom na Článku 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že žalovanému 1/ žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

35. V napadnutom rozsudku uviedol súd prvej inštancie dátum vyhlásenia 29.1.2020, pričom z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok bol vyhlásený dňa 17.2.2020, preto súd prvej inštancie opraví chybu vydaním opravného uznesenia.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).