Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19CoE-5-2021.pdf
PDF · 109.5 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/5/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnej: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Z. H., o vymoženie 8.749,37 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Er/238/2012 -83 zo dňa 09.12.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia pre vymoženie 8.749,37 s prísl., na podklade exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. RK-1778/10-MK zo dňa 07.06.2011, ktorý vydal rozhodca M. so sídlom S. H. XXX/XX, XXX XX R., a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2011 a vykonateľnosť 21.06.2011 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora M.. M. P., Exekútorský úrad O. XX, XXX XX G. zo dňa 02.05.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku; § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, § 879 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
3. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 24.01.2006 zistil, že povinná je v zmluve označená nielen svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ, ale aj ako fyzická osoba podnikateľ, teda IČO-m. Z takto uzavretej zmluvy o úvere nie je jednoznačne zrejmé, že vo veci bola zmluva uzavretá s fyzickou osobou živnostníkom, keďže bola podpísaná len osobou, označenou ako fyzická osoba. Prvoinštančný súd vyslovil názor, že v priebehu exekúcie nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy povinná konala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinnej aj ako podnikateľky, prvoinštančný súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko primárne je povinná označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v súlade s § 54 ods. 2 OZ pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania povinnej ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. V tomto prípade však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v priebehu exekučného konania nesplnil, preto súd prvej inštancie skonštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného má rovnaký dopad ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Navyše oprávnený túto skutočnosť nepreukázal ani v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243 f ods. 1 Exekučného poriadku. S
poukazom na ustanovenie § 879j OZ, podľa ktorého ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, v spojení s § 52 ods.1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Že v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy išlo o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie oprávneným predloženú zmluvu o revolvingovej pôžičke, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnou považoval za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí spĺňať požiadavky upravené v § 52 a nasl. OZ, a ktoré obsahujú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv (na porovnanie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.08.2017, č.k. 26CoE/118/2017, Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.10.2019, č.k. 8CoE/33/2019, zo dňa 27.08.2019, č.k. 3CoE/12/2019).
4. Je nepochybným, že oprávnený s povinnou uzavreli Zmluvu o špecifickom spotrebnom úvere, pričom povinná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky upravené v § 52 a nasl. OZ, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.
5. V posudzovanom prípade bola rozhodcovská doložka dojednaná v rámci Zmluvy o revolvingovej pôžičke uzavretej dňa 24.01.2006. Podľa bodu 20.1 Zmluvy o revolvingovej pôžičke sa akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 20.2.1 tejto Zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa článku 20.2.1 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z uvedených rozhodcov.
6. Podľa bodu 20.3 Rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.
7. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu v predtlačenej zmluve dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinná vôbec pristúpila. Súd prvej inštancie mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Neprijateľné podmienky sú len demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 OZ ako inštitút a predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ týkajúcu sa rozhodcovskej doložky až novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 568/2008 Z.z. účinným od 01.01.2008, takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi. Prvoinštančný súd oprel svoj názor o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľka ju mohla prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľka bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nieslo. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky
vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľka v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratila právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľka podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia Smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Rozhodcovská doložka podľa názoru prvoinštančného súdu spĺňala všetky podmienky tak, aby z pohľadu ustanovení § 53, 54 OZ platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Je pritom potrebné vychádzať aj z prílohy Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča ako vzor aj zmluvnú podmienku "neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".
8. Na zdôraznenie doplnil, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.
9. Vzhľadom na uvedené rozhodol prvoinštančný súd tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal posúdenie zmluvného vzťahu založeného na základe Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 24.01.2006 ako spotrebiteľského. Mal za to, že predmetný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, a to oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou. Označenie povinnej ako dlžníčky v zmluve rodným číslom slúži na identifikáciu fyzickej osoby v zmluvnom vzťahu a niektoré fyzické osoby podnikatelia nemusia mať pridelené IČO. Povinná predložila oprávnenému pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru osvedčenie o podnikateľskom oprávnení a uviedla všetky údaje pre podnikateľský subjekt a ako účel čerpania úveru uviedla nákup mraziaceho zariadenia, zároveň uviedla v žiadosti aj svoj predmet podnikania. Oprávnený tak považoval za nesporné, že podnikateľský charakter zmluvy o revolvingovej pôžičke je dostatočne preukázaný už samotnou zmluvou, t.j. jej obsahom ako aj obsahom žiadosti o poskytnutie pôžičky pre podnikateľské subjekty. Mal zato, že povinná vystupovala pri uzatvorení zmluvy, ako aj v predzmluvných vzťahoch ako podnikateľský subjekt s úmyslom uzatvoriť zmluvu ako podnikateľ a nie ako spotrebiteľ, je nesporné že použitie peňažných prostriedkov bolo určené na podnikanie. Zvýraznil, že v prípade jeho postavenia treba akceptovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do správneho vzťahu s dlžníkom vstupoval (Rozhodnutie ESD C-464/01). Poukázal na § 54 ods. 2 OZ: „V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“ Súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenie zákona v rozpore s jeho obsahom a významom. Oprávnený mal za to, že interpretačné pravidlo sa použije vtedy ak sú pochybnosti o obsahu ustanovení zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Každá zmluva by mala obsahovať ustanovenia a pojmy, ktoré sú jednoznačné, jasné a zrozumiteľné, nepripúšťajúce iný výklad. Ak však zmluva obsahuje také ustanovenie či pojem, ktoré pripúšťa viaceré možné výklady, platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Nemožno uvedené ustanovenie aplikovať tak, že na základe neho súd určí, či je zmluva spotrebiteľská alebo podnikateľská. Podľa ust. § 35 ods. 2 OZ: ,,Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.“ Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka pri výklade písomného právneho úkonu určuje v podstate dva podstatné prvky výkladu, kedy sa má prihliadať na vôľu toho, kto právny úkon urobil (prvý prvok), pokiaľ táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (druhý prvok). Z hľadiska výkladu daného ustanovenia, a tiež podstaty slovného vyjadrenia právneho úkonu je teda zrejmé, že druhý prvok zákonodarca považuje za základný pri interpretácii právneho úkonu. Vôľu konajúceho subjektu síce neponecháva stranou, ale (keďže ide o vnútorný psychický stav konajúcej osoby) práve do úvahy berie jej vonkajší prejav.
11. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby prvoinštančný súd zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % v celkovej výške 489,42 EUR vrátane DPH. 12. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
14. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
15. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ).
16. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).
17. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).
18. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 OZ).
19. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).
20. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
21. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q) aj neposkytnutie spotrebiteľovi právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane.
22. Použitie ustanovení Smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním Smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného Smernicou jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
23. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.
24. Podľa rozsudku súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
25. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej Smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
26. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. c/ a Erzsébet Sustikné Györfi článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta. Vnútroštátny súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice 93/13 ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.
27. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-473/00 zo dňa 21.11.2002 Cofidis SA c/a Jean-Louis Fredout.
28. Oprávnený namieta, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou. Peňažné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti povinnej za účelom kúpy mraziaceho zariadenia.
29. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
a tiež považuje predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 24.01.2006 za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Znenie zmluvy povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy.
30. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
31. Povinná je v zmluve označená aj IČO-m. Súčasne zo zmluvy vyplýva, že sa na jej uzavretí dohodli zmluvné strany na základe žiadosti dlžníčky (povinnej). V žiadosti, ktorou povinná žiadala oprávneného o poskytnutie pôžičky sú síce vypísané údaje o povinnej, ako aj o podnikateľke, žiadosť však obsahuje aj údaje o žiadateľovi o pôžičku ako o fyzickej osobe (meno, rodné číslo, bydlisko). Hlavne však zo žiadosti nevyplýva, že úver povinná žiadala na výkon podnikateľskej činnosti. Ako už vyššie uviedol odvolací súd, v prípade pochybností musí byť nespotrebiteľský charakter zmluvy preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ).
32. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu - kúpa mraziaceho zariadenia, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou povinnej má vôbec účel čerpania úveru - nákup mraziaceho zariadenia, ktorého nákup môže zrealizovať aj spotrebiteľ.
33. Skutočnosť, že povinná v čase uzavretia zmluvy bola podnikateľkou, ešte neznamená, že pôžička nemôže byť spotrebiteľská. Oprávnený napriek tomu, že zo žiadosti nevyplýva, že mraziace zariadenie je kupované za účelom podnikateľskej činnosti, predložil povinnej na podpis zmluvu o revolvingovej pôžičke koncipovanú tak, aby z nej vyplývalo, že je uzavretá s podnikateľkou a pôžička, že je poskytnutá na účel podnikania.
34. Podľa názoru odvolacieho súdu, za danej situácie je treba uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 OZ, t.j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. (viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného).
35. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil záver, že zmluva o revolvingovej pôžičke medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).