Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-2S-156-2020.pdf
PDF · 150.59 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-2S/156/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XX, XXX XX A., právne zastúpeného: Mgr. Martin Jung, advokát, so sídlom: Panónska cesta 6, 851 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 00611/Os/2019/153/RK zo dňa 09.04.2020, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 00611/ Os/2019/153/RK zo dňa 09.04.2020 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 00611/Os/2019/153 zo dňa 29.10.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Správna žaloba
1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 29.06.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka“) č. 00611/Os/2019/153/RK zo dňa 09.04.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 00611/Os/2019/153 zo dňa 29.10.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým ministerka rozklad žalobcu podľa § 61 ods. 2, ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žiadosť žalobcu o zápis do zoznamu, oddiel na zápis znalcov, odbor: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa) podľa § 5 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z. z.“) zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov na zápis do zoznamu podľa § 5 ods. 1 písm. c), písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2020.
2. Žalobca proti napadnutému rozhodnutiu uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a zistenie
skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. V bližšom odôvodnení správnej žaloby poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej aj „predmetné/preskúmavané rozhodnutia“) bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, a tento zásah spočíval v nemožnosti ďalej vykonávať znaleckú činnosť, na výkon ktorej spĺňa všetky zákonné podmienky. Napriek tomu, že žalobca predložil viacero dokladov (diplomy, vysvedčenia, osvedčenie), žalovaný žiaden z dokladov nepovažoval za relevantný doklad pre preukázanie získaného vzdelania v odbore podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. Podľa žalovaného je pojem „vzdelanie v odbore“ neurčitý a žalovanému ako jedinému orgánu patrí tento pojem interpretovať v rámci správnej úvahy. Žalovaný bez bližšieho odôvodnenia uviedol, že vzdelaním v odbore je len inštitucionalizované akreditované vzdelávanie, následne na to priznal, že v Slovenskej republike nie je možné získať vysokoškolské ani stredoškolské vzdelanie v predmetnom odbore. Žalobca poukázal na to, že použitie správnej úvahy žalovaného nie je možné zamieňať so svojvôľou a používaním vágnych, neurčitých a nepreskúmateľných vyjadrení, ktoré nemajú oporu v zákone. Žalovanému musia byť známe jednoznačné informácie, aké je najvyššie vzdelanie, ktoré je možné v tomto odbore získať, musí túto zákonnú požiadavku vedieť jednoznačne zadefinovať. Teda aj keď určenie, ktoré vzdelanie je najvyššie, spadá pod správnu úvahu, musí ísť o vzdelanie určiteľné a musí byť len jedno, lebo len jedno je najvyššie. Žalobca poukázal na to, že teoreticky by takýmto vzdelaním mohla byť aj skúška z kriminalistiky na právnickej fakulte, čo on sám spĺňa. Dodal, že akreditácia nijako negarantuje kvalitu ani rozsah vzdelania v danom odbore, ak by toto vzdelanie bolo obsahom len jedného z predmetov, z ktorého by žiadateľ vykonal jednosemestrálnu skúšku.
3. Žalovaný sa podľa žalobcu taktiež nevysporiadal s otázkou, ako by mohla osoba, ktorá absolvovala semestrálnu skúšku, vykonávať prax v odbore najmenej 7 rokov v takom znaleckom odbore ako je Písmoznalectvo, ktorý sa nielen neprekrýva so študijným odborom podľa sústavy študijných odborov, ale ani s obvykle vykonávanou profesiou. Na základe vzdelania v odbore, ktoré akceptuje žalovaný, žalobca považuje vykonanie praxe v odbore za nemožné. Vzdelanie žalobcu zabezpečovala škola pri Nadácii LITERA, ktorá síce nebola akreditovaná, avšak vzdelávanie v nej bolo garantované viacerými nezávislými súdnymi znalcami. Podľa žalobcu iba samotný výpočet predmetov, resp. oblastí štúdia, ktoré absolvoval žalobca, môže presiahnuť celkový objem matérie vzdelania v odbore akceptovaného žalovaným. Žalobca poukázal aj na pôvodnú právnu úpravu, ktorá vo vzťahu k znalcom neurčovala stupeň vzdelania v odbore, ale umožňovala vymenovať za znalca len toho najlepšieho spomedzi osôb, ktoré formálne splnili podmienky pre vymenovanie. To, či súhrn odborných a iných vedomostí vytvára dostatočný predpoklad pre riadny výkon znaleckej činnosti, bolo predmetom odbornej skúšky, ktorú žalobca absolvoval na kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru, o absolvovaní ktorej mu bolo vydané osvedčenie dňa 17.05.2016. To, že žalobca spĺňa podmienky odborných vedomostí, dokumentuje podľa neho aj jeho mnohoročná odborná prax.
4. Žalovaný sa podľa žalobcu nedostatočne zaoberal obsahom, rozsahom a garanciami vzdelania v odbore, ale ani porovnaním s požiadavkami pôvodnej právnej úpravy, podľa ktorej toto postavenie bolo žalobcovi priznané. Žalovaný pri posudzovaní vzdelania zvolil formalistický prístup, kedy bez právneho dôvodu vyžaduje vzdelanie v akreditovanej vzdelávacej inštitúcii aj v prípadoch, keď v Slovenskej republike nie je možné získať vysokoškolské ani stredoškolské vzdelanie v danom odbore. Toto svoje konanie nijako neodôvodnil. Žalovaný sa nezaoberal pre vec významnými argumentami, ktoré predniesol žalobca, a napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Žalovaný sa nijako nezaoberal posúdením, či skutkové zistenia a právne posúdenie veci sú v súlade so skutkovým stavom prípadu. Žalovaný sa nevysporiadal s rozkladovými námietkami žalobcu a z rozhodnutia nevyplýva, na základe akej úvahy dospel k svojim záverom. Žalovaný nemá na určenie zákonnej podmienky metodiky, postupy ani poradný orgán. Každé rozhodnutie o zápis do zoznamu znalcov je tak nepredvídateľné, založené na posúdení splnenia podmienok „ad hoc“, na základe čoho sa žiadateľ až po 7 rokoch praxe dozvie, že nemá správne vzdelanie. Opakovanie takéhoto postupu, najmä získanie praxe v odbore nanovo, je pre žalobcu z dôvodu plynutia času a obmedzenej dĺžky ľudského života nemožné.
5. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd zrušil obe preskúmavané rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. K žalobe priložil prílohy ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, najmä doklady o dosiahnutom vzdelaní.
II.
Priebeh administratívneho konania
6. Žalovanému bola dňa 16.05.2019 doručená žiadosť žalobcu o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa).
7. Po preskúmaní veci žalovaný vydal dňa 29.10.2019 prvostupňové rozhodnutie, ktorým predmetnú žiadosť podľa § 5 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. z dôvodov podľa § 5 ods. 1 písm. c), písm. e) označeného zákona zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca nesplnil predpoklady na zápis do zoznamu, pretože nepreukázal získanie vzdelania v odbore, a v nadväznosti na to ani relevantnú odbornú prax v trvaní najmenej 7 rokov. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že príslušné vzdelanie musí byť poskytované osobou na to oprávnenou, ktorá má oprávnenie vzdelávať, udelené príslušným orgánom verejnej moci. Hoci v Slovenskej republike nie je možné získať vysokoškolské ani stredoškolské vzdelanie v odbore Písmoznalectvo, je možné preukázať podmienku vzdelania inou listinou, vydanou osobou na to oprávnenou, pričom do úvahy prichádza napríklad semestrálna skúška alebo kurz. Žalobca podľa názoru prvostupňového orgánu takéto vzdelanie nepreukázal, jeho vzdelanie na právnickej fakulte v prvom stupni študijného odboru právo nie je možné považovať za dostatočné, rovnako ani listiny o nadobudnutom vzdelaní vydané Nadáciou LITERA, keďže ide o subjekt na podporu, nie na poskytovanie vzdelávania. Vo vzťahu k absencii splnenia podmienky odbornej praxe prvostupňový orgán dodal, že táto sa viaže na získanie príslušného vzdelania a až okamihom získania vzdelania v odbore je možné počítať prax.
8. Ministerka v rámci rozkladového konania napadnutým rozhodnutím z 09.04.2020 rozklad žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Stotožnila sa s jeho závermi a doplnila, že pod pojmom vzdelanie v odbore možno rozumieť len vzdelanie poskytované oprávnenou, teda akreditovanou osobou. Akreditáciou sa rozumie štátne overenie spôsobilosti vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať akreditovaný vzdelávací program na základe splnenia podmienok ustanovených zákonom. O udelení akreditácie pritom rozhoduje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky na základe stanoviska akreditačnej komisie. V rámci rozhodovania o udelení oprávnenia vzdelávať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) zisťuje, či kvalifikácia lektorov, rozsah vzdelávania, osnova, spôsob, forma overovania vedomostí dáva dostatočný predpoklad na to, aby sa vzdelaním splnil konkrétny cieľ, teda aby účastník vzdelávania bol schopný zastávať funkciu, ku ktorej vzdelávanie viedlo. Je teda zrejmé, že jedine akreditovaná osoba je spôsobilá poskytovať také vzdelanie, na ktoré môže prvostupňový orgán prihliadať. Doklady predložené účastníkom však takouto inštitúciou vydané neboli. Vznik nadácie sa viaže len na splnenie zákonných podmienok potrebných na jej registráciu, bez skúmania personálnej a odbornej spôsobilosti, a jej účelom je len podpora vzdelávania, nie jeho poskytovanie. Navyše zriaďovateľ nadácie je otec žalobcu a žalobca je jej štatutárnym orgánom. Akceptovateľné podľa neho by boli doklady o semestrálnej alebo štátnej skúške z predmetu, obsahom ktorého je Písmoznalectvo alebo záverečná práca z takéhoto predmetu v rámci vysokoškolského štúdia. Žalobca bol v minulosti zapísaný v zozname znalcov, avšak z tohoto zoznamu bol právoplatne vyčiarknutý, preto pri jeho aktuálnej žiadosti o zápis bolo potrebné vychádzať z novej právnej úpravy. Správny orgán zvýraznil, že o tom, aké vzdelanie je možné klasifikovať ako vyhovujúce, rozhoduje práve žalovaný, pričom jeho úlohou je zabezpečiť, aby znalecká činnosť bola vykonávaná na vysokej odbornej úrovni, a teda len osobami s preukázateľnými a dostatočnými teoretickými a praktickými skúsenosťami. Konštatoval, že úvahy prvostupňového orgánu neboli svojvoľné, práve naopak, svoje postoje dlhodobo vyjadruje a formuje s ohľadom na vyvíjajúcu sa právnu úpravu a vedecký pokrok.
III.
Priebeh konania pred súdom
9. Po podaní správnej žaloby dňa 06.11.2020 boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony vo veci, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia, vrátane vyrubenia súdneho poplatku a úkonov podľa § 105 SSP.
10. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 18.11.2020. K námietkam žalobcu uviedol, že podmienky na vymenovanie za znalca, na rozdiel od účinnej právnej úpravy, boli stanovené pomerne vágne, dokonca ani podmienka odborného vzdelania nebola bližšie špecifikovaná. V danom konaní preto nebolo možné
prihliadať na predchádzajúci zápis žalobcu v zozname znalcov, a to v tom zmysle, že keď spĺňal podmienku vtedy, bude ju spĺňať aj v súčasnosti. Uvedená podmienka sa posudzovala podľa zákona prijatého v roku 1967. Ministerstvo sa vo svojich rozhodnutiach podrobne vysporiadalo s tým, prečo žalobca nepreukázal podmienku vzdelania listinami – vysvedčeniami vydanými predmetnou nadáciou. Žalovaný dodal, že problematika jednotlivých odborov sa plynutím času stáva zložitejšou, pretože veda prináša nové poznatky. Okolnosti a nároky na teoretické vedomosti (vzdelanie) osôb vykonávajúcich znaleckú činnosť sa zvyšujú. Žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu dňa 13.01.2012 z dôvodu, že ministerstvu do zákonom stanoveného termínu nepreukázal splnenie podmienky odbornej skúšky. Žalobca bol riadne pozvaný na dva termíny odbornej skúšky, pričom z obidvoch sa ospravedlnil. Znalci, ktorí sú zapísaní v zozname napriek tomu, že podmienky vzdelania podľa účinnej právnej úpravy nespĺňajú, splnili podmienky podľa prechodných ustanovení, preto neboli vyčiarknutí. Vzhľadom na spoločenský význam výkonu znaleckej činnosti nie je prípustné, aby na zápis do zoznamu postačovalo vzdelanie, ktorého kvalitu a rozsah nie je možné žiadnym spôsobom preskúmať. Naviac keď také vzdelanie poskytol sám žalobca, ktorý bol štatutárnym orgánom v postavení správcu. Nepreskúmateľnosť žalobcovho vzdelania spočíva v tom, že predmetná nadácia bola len registrovanou nadáciou v zozname vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a poskytované vzdelanie nepodliehalo kontrole a akreditácii. V rámci udelenia akreditácie sa overuje, či vzdelávanie dáva dostatočný predpoklad na to, že sa takýmto vzdelaním splní konkrétny cieľ. Žalovaný sa podľa jeho názoru vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a preskúmavané rozhodnutia sú riadne odôvodnené a založené na dostatočných dôvodoch. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd rozsudkom podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol bez priznania náhrady trov konania.
11. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, doručenou krajskému súdu dňa 23.03.2021. Uviedol, že vyjadrenia žalovaného sú zavádzajúce, pretože aj podľa pôvodného zákona boli podmienkou pre zápis potrebné znalosti a skúsenosti z odboru, tieto však nemuseli byť nadobudnuté inštitucionalizovaným spôsobom a špeciálna výučba bola podmienkou len pre tie odbory, v ktorých bola táto výučba zavedená. Žalobca dodal, že predmetný odbor je na svete už niekoľko tisícročí a v ostatnom čase aj s ohľadom na predmet skúmania tohto odvetvia nedošlo k žiadnym takým zmenám, aby doterajšie vzdelanie žalobcu a jeho dlhoročná prax neboli dostačujúce. Zdôraznil, že svoju odbornú úroveň preukázal odbornou skúškou, ktorú absolvoval na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru. Žalobca uzavrel, že jeho vzdelanie s ohľadom na jeho rozsah, zameranie a odbornú úroveň vyučujúcich, zďaleka prevyšuje vzdelanie, ktoré možno považovať za vzdelanie v odbore a ktorým podľa žalovaného môže byť kurz, semestrálna skúška alebo štátna skúška z predmetu, obsahom ktorého je písmoznalectvo, alebo záverečná práca z takéhoto predmetu v rámci vysokoškolského štúdia. Žalovaný sa v rámci odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nevysporiadal so znením ustanovenia § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z., t. j. čo sa považuje za najvyššie vzdelanie v odbore, pričom najvyšším vzdelaním môže byť len jedno, nie viacero z nich. Žalobca zopakoval, že žalovaný nemá žiadne pracovné postupy, metodiky či poradný orgán na určenie najvyššieho vzdelania a každé rozhodnutie o zápis do zoznamu znalcov je potom nepredvídateľné. Žalovaný takýmto svojím konaním porušuje zásadu materiálnej rovnosti účastníkov konania a legitímnych očakávaní žiadateľov o zápis do zoznamu znalcov. Preskúmavané rozhodnutia nedávajú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetným konaním. V ďalšom žalobca zotrval na svojich vyjadreniach a petite žaloby.
12. Replika žalobcu bola žalovanému doručená na vedomie dňa 24.03.2021.
13. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ktorý vo veci ďalej konal.
14. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich predchádzajúcich podaniach a zdôraznil rozsah získaného vzdelania v danom odbore a prax znalca v trvaní 16 rokov s tým, že zo zoznamu znalcov bol vyčiarknutý
z dôvodu absencie odbornej skúšky. Poukázal na predložené prílohy, žiadosti o zápis, najmä vyjadrenia iných znalcov k činnosti žalobcu a zopakoval, že žalovaný sa nevyjadril k relevantným skutočnostiam v danom konaní. Vo vzťahu k nesplneniu podmienky odbornej praxe zvýraznil skutočnosť, že daný odbor nie je profesijným, teda reálne prax v ňom nie je možné vykonávať, s čím sa žalovaný taktiež nevysporiadal a nedal adekvátnu odpoveď na to, aká prax sa vlastne vyžaduje a aké možnosti žalobca má. Vo vzťahu k vyžadovanému vzdelaniu vytýkal, že žalovaný uprednostňuje akékoľvek akreditované vzdelávanie bez ohľadu na jeho obsah, v súvislosti s čím súdu krátkou cestou predložil ponuku kurzu (seminára) Inštitútu bankového vzdelávania NBS, n.o. pre oblasť Overovanie pravosti podpisu, získanú z internetovej stránky, z ktorej je zrejmé, že takýto kurz trvá jeden deň, pričom ide o akreditované vzdelávanie. Žalobca zároveň súdu krátkou cestou predložil k nahliadnutiu svoj Výkaz o štúdiu a jeho fotokópiu v časti, v ktorej potvrdzuje vykonanie skúšky z predmetu kriminalistika, ktorá rovnako nebola žalovaným uznaná. Žalobca vytýkal, že o dôvodoch neuznania sa dozvedel až zo samotného rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto konania, a apeloval na zásady materiálnej rovnosti a legitímnych očakávaní. V závere navrhol zrušiť vydané rozhodnutia a vec vrátiť na ďalšie konanie.
15. Žalovaný v rámci možnosti vyjadriť sa na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu odkazuje na svoje predchádzajúce podania a vyjadrenia. V rámci reakcie na prednes žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, uviedol, že predložená ponuka kurzu sa týka len zamestnancov bánk a prehlbovania vedomostí, nie získania vzdelania v danom odbore. Ku skúške z predmetu kriminalistika dodal, že obsahom predmetu kriminalistika nie je písmoznalectvo. Akreditované vzdelávanie v danom odbore je napríklad na Akadémii Policajného zboru, kde sa vyučuje aj predmet kriminalistika. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a náhradu trov konania nepriznať.
16. V rámci vlastného prednesu sa k veci vyjadril aj sám žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný mu ani v minulých rokoch nevedel presne uviesť, čo sa od neho požaduje, pričom v každom jednotlivom prípade rozhodoval ad hoc. Opätovne poukázal na odbornú skúšku, ktorú absolvoval na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru, o čom mu bolo vydané osvedčenie dňa 17.05.2016. Podľa jeho názoru táto skúška skutočne osvedčuje odborné vedomosti a skúsenosti v danom odbore. Zvýraznil, že nikdy nebol zo strany žalovaného sankcionovaný za výkon činnosti znalca, v rámci výkonu tejto činnosti vypracoval už okolo 1500 znaleckých posudkov a bol v minulosti najvyťaženejším znalcom v danom odbore. Žalovaný reagoval, že prax v danom odbore je možná okrem iného v pozícii odborného garanta či asistenta. Uplatňovaním logiky žalobcu by vznikla situácia, že na vykonávanie znaleckej činnosti by stačila odborná skúška.
17. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v reakcii na prejav žalovaného uviedol, že konkrétne požiadavky žalovaného v danej veci sa dozvedeli až teraz, pričom podmienky by mali byť deklarované verejne, vopred. Zdôraznil, že žalobca vykonával prax v dobrej viere a nadobudol aj príslušné vzdelanie. Žalovaný reflektoval, že príslušná prax musí byť v danom odbore.
18. Žalobca v ďalšej reakcii na uvádzané tvrdenia, v opätovnom vlastnom prednese poukázal na skutočnosť, že v rámci výučby kriminalistiky na fakultách je viacej odborov, ktorým sa táto oblasť venuje, pričom tvrdenia žalovaného sú v tomto smere podľa neho zavádzajúce, keďže do zoznamu znalcov boli zapísané aj také osoby, ktoré majú len bakalárske univerzitné vzdelanie v odbore právo. Žalobca poukázal na rozsah študijného plánu a uzavrel, že žalovaný neporovnával obsah vzdelávania, čo je neadekvátny a formalistický prístup.
19. V rámci záverečných návrhov strany zotrvali na svojich predchádzajúcich návrhoch a právny zástupca žalobcu súdu predložil vyčíslenie náhrady trov konania (trov právneho zastúpenia).
IV.
Posúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava
20. Správny súd v Bratislave ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci podľa § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 9, § 10, § 13 ods. 1 SSP, konajúc v zmysle prechodného ustanovenia § 493e SSP podľa Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023, po zistení, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, smerovala proti orgánu, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 178 ods. 1, § 180 ods. 1, § 181 ods. 1 SSP), bola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia (§ 49 ods. 1 SSP),
po vykonaní procesných úkonov podľa § 105, § 106 SSP a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného, viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy, ako i rozsahom a dôvodmi žaloby, bez zistenia zákonných výnimiek, zohľadňujúc stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy [§ 119, § 134 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), § 135 ods. 1 SSP], rozhodol za splnenia procesných podmienok na pojednávaní nariadenom v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP s verejným vyhlásením rozsudku (§ 137 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
21. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“
23. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.“
24. Podľa § 191 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“
25. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“
26. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, ktorým Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako príslušný orgán zamietol žiadosť žalobcu o zápis do zoznamu, oddiel na zápis znalcov, odbor: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa), z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov, týkajúcich sa dosiahnutého vzdelania a praxe v odbore.
27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. „Účelom tohto zákona je zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti predovšetkým v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci, ako aj zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti pre fyzické osoby a právnické osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom.“
28. Podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. „Ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú osobu, ktorá získala vzdelanie v odbore; v prípade znalcov vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zameranom na odbor alebo odvetvie, ktoré je predmetom písomnej žiadosti o zápis, inak najvyššie vzdelanie, ktoré je možné získať v danom odbore.“
29. Podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z. „Ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú osobu, ktorá po získaní vzdelania v odbore vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej päť rokov a v prípade znalcov najmenej sedem rokov.“
30. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. „Ministerstvo zamietne žiadosť o zápis, ak fyzická osoba nespĺňa podmienky na zápis podľa odseku 1.“
31. Podľa § 32 zákona č. 382/2004 Z. z. „Ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“
32. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“
33. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“
34. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku „Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.“
35. Žalobca v správnej žalobe uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) SSP. Správny súd sa v prvom rade zameral na preskúmanie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorá má za následok zmätočnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
36. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následné uplatnenie možnosti sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníkov daného konania. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu....Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).
37. V predmetnej veci žalovaný svoje rozhodnutia, ktoré sú predmetom prieskumu v danej veci, založil na závere, že žalobca pre zápis do zoznamu znalcov nepreukázal splnenie podmienky vzdelania v odbore, keď predložil len doklady osvedčujúce získanie vzdelania v Nadácii LITERA, pričom tento subjekt nebol akreditovaný. Zároveň vyslovil, že získané právnické vzdelanie žalobcu nie je na tento účel postačujúce. Na druhej strane skonštatoval, že v Slovenskej republike nie je možné získať vysokoškolské ani stredoškolské vzdelanie v danom odbore a okruh akceptovateľných dokladov o vzdelaní uviedol príkladmo.
38. Správny súd po preskúmaní veci konštatuje, že takéto odôvodnenie správneho rozhodnutia nie je možné považovať za postačujúce, a to nielen s ohľadom na právo žalobcu ako účastníka administratívneho (správneho) konania dozvedieť sa jeho dôvody a mať možnosť sa proti nemu brániť, resp. argumentovať vo svoj prospech, ktoré právo mu takýmto odôvodnením bolo odňaté, ale najmä s ohľadom na skutočnosť, že zamietajúcim rozhodnutím žalovaný negatívnym spôsobom zasiahol do profesijného života žalobcu a znemožnil mu výkon riadnej znaleckej činnosti na základe zápisu v zozname znalcov. Takýto zásadný zásah do života fyzickej osoby, ktorým rozhodnutie o zamietnutí žiadosti nepochybne je, odôvodňuje zvýšené požiadavky na zrozumiteľnosť, presvedčivosť a dostatočnú argumentačnú vybavenosť vydaného rozhodnutia (rozhodnutí). Obzvlášť tomu tak musí byť pri zohľadnení osobitosti danej veci, spočívajúcej v tom, že žalobca bol v minulosti do zoznamu riadne zapísaný a na základe pôvodnej právnej úpravy (zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov) znaleckú činnosť roky riadne, na základe zákona, vykonával, resp. v súčasnosti stále vykonáva ako znalec ad hoc (§ 15 zákona č. 382/2004 Z. z.). Správny súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že v právnom poriadku každého právneho štátu vládne princíp zákazu retroaktivity, teda zákazu spätného pôsobenia právnych noriem. Na tento účel, s cieľom zabezpečiť kontinuitu právnej úpravy tak, aby fyzické a právnické osoby neboli neprimerane dotknuté na svojich právach, zákonodarca do novej právnej úpravy zakotvuje prechodné ustanovenia. Hoci vo vzťahu k žalobcovi bolo potrebné splnenie podmienok posudzovať podľa novej právnej úpravy, nie je možné (práve s poukazom na zákaz retroaktivity a potrebu zachovania kontinuity právnej úpravy) z úvah správneho orgánu úplne vylúčiť doterajší výkon znaleckej činnosti žalobcu. Zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu znalcov, ktorým sa žalobcovi znemožňuje kontinuálne vykonávať znaleckú činnosť len pre nesplnenie podmienok novej právnej úpravy, je preto potrebné posudzovať komplexne, dôsledne, s ohľadom na osobitosti danej veci a dopad na práva účastníka, a vydané rozhodnutie odôvodniť dostatočne, tak, aby bola daná odpoveď na všetky skutkové a právne otázky, ktoré boli v danej veci nastolené a ktoré by mohli mať vplyv na závery správneho orgánu. Odpovede musia byť jasné a zrozumiteľné, aby nielen účastníci konania, ale i nezainteresovaný subjekt, mali možnosť zistiť dôvody rozhodnutia, ktoré musia byť v súlade so zákonom.
39. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je založené na nezrozumiteľných a nedostatočných dôvodoch, pretože žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, ktorá je základným predpokladom pre posúdenie splnenia podmienky podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. vo vzťahu k žalobcovi. Napriek tomu, že prvostupňový i rozkladový orgán konštatovali absenciu možnosti získať v Slovenskej republike vysokoškolské či stredoškolské vzdelanie v odbore Písmoznalectvo, ktorého zápis žalobca požaduje, nedali jednoznačnú odpoveď na otázku, aké konkrétne vzdelanie by v tomto prípade mal žalobca získať, aká konkrétna inštitúcia ho poskytuje, resp. ktorá konkrétna skúška či práca z akého predmetu, tieto zákonné podmienky spĺňajú. Rozhodujúce orgány sa obmedzili len na konštatovanie, že podmienku možno preukázať vysokoškolským diplomom, maturitným vysvedčením, vykonaním semestrálnej či štátnej skúšky alebo kurzu, či záverečnou prácou z daného predmetu, prípadne inými listinami (bez ich bližšej špecifikácie), pričom nereflektovali na osobitosti daného odboru (nemožnosť získať riadne vzdelanie v danom odbore). To však na účel odôvodnenia zamietajúceho rozhodnutia nie je postačujúce, nakoľko ide o vágne, neurčité vymedzenie, z ktorého nie je možné jasne stanoviť konkrétnu, na žalobcu kladenú požiadavku, a táto sa následne javí ako svojvoľná, ničím nepodložená a nesplniteľná. Žalovaný nedal v odôvodnení svojich rozhodnutí jasnú a definitívnu odpoveď na to, konkrétne aké je najvyššie vzdelanie v danom odbore tak, ako to požaduje ustanovenie § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z., a z jeho neurčitých záverov v tomto smere je možné len dedukovať, že sám túto otázku nemá vyriešenú, čo znásobuje i fakt, že z jeho strany neboli vytvorené žiadne pravidlá, metodiky či iné vnútorné akty, ktoré by umožňovali predvídať spôsob jeho rozhodovania a prispeli by k posilneniu legitímnych očakávaní dotknutých subjektov, uchádzajúcich sa o zápis do zoznamu znalcov. Takýto spôsob rozhodovania je neprípustný, pretože jeho výsledkom je právna neistota účastníkov, neisté profesijné postavenie žalobcu, ktorý s cieľom
vyhovieť predmetnej požiadavke opakovane absolvoval rôzne formy vzdelávania, získaval osvedčenia a absolvoval skúšky, čo však nebolo pre žalovaného postačujúce a tento záver sa nedal predvídať. Inými slovami, subjekt, ktorý má záujem vykonávať znaleckú činnosť v odbore Písmoznalectvo, sa takýmto postupom žalovaného nemá možnosť pred samotným podaním žiadosti, resp. vydaním rozhodnutia, dozvedieť, či vzdelávanie, ktoré absolvoval, bude postačujúce, pretože podmienky neurčuje ani zákon, ani podzákonný právny predpis, vnútorný akt žalovaného a dokonca sa túto podstatnú otázku nie je možné definitívne dozvedieť ani z vydaných rozhodnutí. Správny súd nespochybňuje úlohu žalovaného a jeho povinnosť každú jednotlivú vec posúdiť samostatne, pri realizácii vlastného správneho uváženia, avšak podotýka, že aj takéto správne uváženie má svoje hranice a nesmie byť svojvoľné alebo sa takým z pohľadu účastníkov javiť, resp. uvádzať ich do neistoty či dokonca do omylu. Správny orgán je povinný okrem iného chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a poskytovať im pomoc a poučenia, aby v konaní neutrpeli ujmu, a to nielen neznalosťou právnych predpisov, ale ani iným postupom správnych orgánov. Rovnako sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou a použiť na tento účel najvhodnejšie prostriedky, bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania (§ 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Správneho poriadku), čo však v prejednávanej veci nemožno konštatovať.
40. Správny súd má za to, že žalovaný sa v rámci odôvodňovania svojich rozhodnutí dostatočne, resp. vôbec, nezaoberal ani posúdením a vyhodnotením všetkých žalobcom (k žiadosti) predložených dokladov, hoci ich mal k dispozícii, a tieto bol povinný zahrnúť do svojich úvah vo vzťahu ku skutkovým zisteniam v danej veci (zistenie skutočného stavu veci). Konkrétne išlo o Osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky vydané dňa 17.05.2016 Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru a vykonanie skúšky z kriminalistiky, ktorá je súčasťou vzdelávania na právnických fakultách (vrátane prvého stupňa právnického vzdelania), o absolvovaní ktorej žalobca predložil dôkaz vo forme Výkazu o štúdiu (skúška absolvovaná 11.01.2005). Ak žalovaný tvrdí, že postačuje semestrálna skúška, kurz alebo záverečná práca v danom odbore, nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že žalobca danú podmienku vzdelania v odbore nesplnil, keďže okrem vzdelávania v Nadácii LITERA absolvoval i skúšku z kriminalistiky a odbornú skúšku v znaleckom ústave. Napriek tomu, že v prvostupňovom rozhodnutí sa žalovaný zaoberal právnickým vzdelaním žalobcu, nevyjadril sa k absolvovaniu predmetu kriminalistika a jeho obsahovému zameraniu z pohľadu problematiky Písmoznalectva. Rovnako neskúmal obsahové predpoklady pre vykonanie odbornej skúšky v znaleckom ústave. V takomto postupe a rozhodnutí žalobcu preto chýba dôslednosť a komplexnosť, čo navodzuje dojem jeho svojvoľnosti a nepodloženosti. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaného, prednesené na pojednávaní (najmä vo vzťahu ku skúške z kriminalistiky), tieto nie je možné na účely posudzovania dostatočnosti odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí brať do úvahy s poukazom na rozhodovaciu činnosti najvyšších súdnych autorít, podľa ktorých „vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...Pokiaľ totiž súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp. skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, robí tak výlučne cez odôvodnenie tohto rozhodnutia, a nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich, ktorými žalovaná dodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v rozhodnutí...“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/323/2015 z 26.10.2016). Tento záver sa vzťahuje aj na všetky ďalšie argumenty, ktoré boli žalovaným prezentované až na súdnom pojednávaní.
41. Správny súd má za to, že nedostatočne odôvodnená zo strany žalovaného je aj požiadavka na akreditáciu, ktorá má byť bez ďalšieho absolútnym meradlom pri posudzovaní spôsobilosti konkrétneho subjektu poskytnúť požadované vzdelanie v danom odbore. Správny orgán túto požiadavku formuloval nad rámec § 5 ods. 1 písm. c) (in fine) zákona č. 382/2004 Z. z., s odôvodnením, že len na základe akreditácie sa dá overiť rozsah a obsah poskytovaného vzdelania. Opomenul sa však v tejto súvislosti zaoberať osobitosťami daného odboru, najmä skutočnosťou, že ako sám konštatoval, v Slovenskej republike nie je možné získať vzdelanie v danom odbore na vysokej ani strednej škole a vzdelávanie sa dá riešiť len čiastkovo, ako súčasť iného vzdelávania, aj to len v obmedzenom rozsahu (záverečná práca, skúška z predmetu, ktorého súčasťou je písmoznalectvo). Možnosti žiadateľa o zápis do zoznamu
znalcov sú tak značne obmedzené, čo žalovaný nezohľadnil. Správny orgán neuviedol, aká konkrétna inštitúcia je práve tou, ktorá najvyššie vzdelanie v danom odbore poskytuje, a či takáto inštitúcia, ktorá má byť navyše akreditovaná, je v Slovenskej republike vôbec dostupná. Nevysporiadal sa ani s otázkou, či je v danom konkrétnom prípade adekvátne na takejto požiadavke trvať a či obsah vzdelania, ktorým žalobca disponuje, neposkytuje väčší rozsah odborných vedomostí, než možnosti akreditovaného vzdelávania (ak je vôbec vo vzťahu k danému odboru realizovateľné). Žalovaný bez ďalšieho uzavrel, že vzdelanie získané žalobcom je z dôvodu absencie akreditácie nepostačujúce, čo sa javí bez bližšieho hodnotenia ako predčasné. Ak žalovaný tvrdí, že postačujúcou je skúška či práca z predmetu, ktorého je písmoznalectvo len akousi vedľajšou súčasťou/zameraním/témou (jednou z viacerých), nie je zrejmé, prečo nie je postačujúce vzdelávanie, ktoré je zamerané primárne na Písmoznalectvo ako hlavný odbor (žalobca v administratívnom konaní dokladoval získanie vysvedčenia a diplomu priamo z oblasti grafológie a písmnoznalectva). Žalovaný vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje požiadavku na vysokú odbornú spôsobilosť a úroveň výkonu znaleckej činnosti, s ktorou sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje, keďže ide o jeden z dôležitých verejných záujmov, avšak zároveň dodáva, že na naplnenie tejto požiadavky je potrebné nahliadať z materiálneho hľadiska (obsah a rozsah vzdelania a jeho primárne zameranie), nie výlučne z formálneho hľadiska (splnenie podmienok akreditácie, ak v danom odbore nie je možné riadne školské vzdelanie získať). Správny orgán sa v ďalšom konaní bude musieť s otázkou materiálnej existencie odbornej spôsobilosti žalobcu na výkon znaleckej činnosti, pri zohľadnení špecifík daného odboru, náležite vysporiadať.
42. Neušlo pozornosti správneho súdu, že žalovaný správny orgán vo svojich rozhodnutiach nevenoval dostatočný priestor ani odôvodneniu absencie predpokladov podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z., keď len stroho konštatoval nesplnenie podmienky vzdelania v odbore a na to nadväzujúce nesplnenie podmienky praxe. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zo zabezpečených listinných dôkazov (zložené sľuby, vyjadrenia iných znalcov z daného odboru, vyjadrenie samotného žalobcu) je zrejmé, že žalobca činnosť znalca vykonával a aj v súčasnosti vykonáva na základe § 15 zákona č. 382/2004 Z. z., ktorou sa žalovaný nezaoberal a neskúmal ani ďalšie súvisiace skutočnosti, ktoré by mohli viesť k inému záveru ohľadom splnenia podmienky podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z. Aj s ohľadom na opätovné posúdenie a zdôvodnenie žalobcovho vzdelania v odbore a v nadväznosti naň bude v novom konaní potrebné zo strany žalovaného zaoberať sa podmienkou praxe a dostatočne ju odôvodniť. Žalovaný bude povinný zohľadniť pritom osobitosti odboru Písmoznalectvo, ktorý má obmedzené možnosti nielen vo vzťahu k získaniu vzdelania, ale i vo vzťahu k získaniu praxe, keďže nejde o profesijný odbor, a záujemca o získanie praxe má veľmi obmedzené možnosti.
43. Rezultujúc uvedené bude úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní najmä:
- jasne stanoviť podmienky pre zápis do zoznamu znalcov z hľadiska § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. tak, aby rozhodovanie správneho orgánu v tomto smere bolo pre žalobcu zrozumiteľné a predvídateľné,
- v ďalšom konaní postupovať v súčinnosti so žalobcom a striktne dodržiavať zásady správneho konania podľa § 3 Správneho poriadku,
- v odôvodnení novo vydaného rozhodnutia sa dôsledne vysporiadať so všetkými nastolenými otázkami tak, ako bolo správnym súdom naznačené v predchádzajúcich bodoch rozsudku,
- vysporiadať sa so všetkými skutkovými otázkami a predloženými dôkazmi,
- vysporiadať sa so všetkými právnymi otázkami a dať žalobcovi relevantné odpovede na to, prečo z jeho strany neboli splnené podmienky pre zápis do zoznamu znalcov,
- vysporiadať sa so zásadnými námietkami žalobcu prezentovanými v administratívnom konaní,
- in fine vydať rozhodnutie, ktoré bude riadne odôvodnené, zrozumiteľné, reflektujúce (vlastnou úvahou rozhodujúceho orgánu) na všetky podstatné otázky danej veci i námietky žalobcu, a zároveň presvedčivé a konkrétne, so zreteľom na osobitosti posudzovaného odboru a objektívnu (ne)možnosť splnenia zákonných podmienok pre zápis zo strany žalobcu.
44. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu správny súd uvádza nasledovné:
45. Pokiaľ ide o námietku nesprávne zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd len dodáva, že obsahom tejto námietky tak, ako ju žalobca vymedzil, nie je samotný skutkový stav, ako bol zistený žalovaným, ale práve absencia odpovedí na relevantné skutkové otázky v napadnutom rozhodnutí, teda nedostatok dôvodov v tomto smere a s tým súvisiaca nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia, preto tieto námietky správny súd podradil pod konštatovaný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
46. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobným dôvodom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa nezaoberal, keďže jeho preskúmaniu bráni konštatovaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok jeho dôvodov.
47. Podľa § 191 ods. 6 (veta prvá) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.“
48. Podľa § 191 ods. 6 (veta druhá) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.“
49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v súlade so zásadou úspechu žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
50. S ohľadom na uvedené správny súd rozhodol postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
51. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave [§ 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1, § 444 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok [§ 446 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023].
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [§ 449 ods. 1, ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023].
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podáva (sťažnostné body), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 57, § 445 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 2, § 441 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).