Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/12/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo S., A. W. XXXX/X, proti žalovanému M.. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., D. XXXX/X, o uložení zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami neodkladným opatrením, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, č.k. -40 zo dňa 11.01.2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením v zmysle , , , , , , , veta prvá, , , (ďalej v texte aj len „“) zamietol (prvý výrok) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne, ktorým sa domáhala uloženia žalovanému povinnosti, spočívajúcu najmä v zákaze predať, darovať, prenajať, vložiť do obchodnej spoločnosti, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, prípadne akýmkoľvek iným spôsobom zničiť, znížiť hodnotu alebo scudziť nehnuteľnosti v katastrálnom území O. A. O., obec O. A. O., okres N., na parcele Y. č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, na parcele Y. č. XXX - záhrada o výmere XXX m2, na parcele Y. č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XX m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele Y. č. XXX, vedené na LV č. XXX, evidované vecne a miestne príslušným Okresným úradom N., katastrálny odbor, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej; žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobkyňa sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhala z dôvodov, že dňa 01.10.2016 uzavrela so žalovaným ako vlastníkom nehnuteľností kúpnu zmluvu č. XXXXX/V.- XXXX, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území N., obec a okres N., evidované vecne a miestne príslušným Okresným úradom N., katastrálny odbor, a to byt č. X na X. p. v bytovom dome o.č. X, XX, XX so súpisným číslom XXXX, vchod č. X., postavený na parcelách Y. č. XXXX, XXXX, XXXX vedený na LV č. XXXX, v katastrálnom území N., obec N. (ul. D.), okres N., vedené vecne a miestne príslušným Okresným úradom N., katastrálny odbor, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXXX/ XXXXXX, spoluvlastníckym podielom na pozemku pod bytovým domom: parcela Y. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parcela Y. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parcela Y. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti 4XXX/XXXXXX. Žalobkyňa na kúpu predmetného bytu požiadala o poskytnutie úveru X. N. Y. F. V. Z., V.., A.; dňa 01.10.2020 uzavrela zmluvu o úvere na bývanie č. I., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 4.7520,- Eur na kúpu vyššie uvedeného bytu. Žalovanému za predmetný byt zaplatila sumu 48.000,- Eur, a to sumu vo výške 47.000,- Eur z hypotekárneho úveru ako štvrtú časť kúpnej ceny podľa kúpnej

zmluvy a sumu vo výške 1.000,- Eur ako piatu časť kúpnej ceny, zaplatenej v deň podpisu kúpnej zmluvy. Katastrálny úrad prerušil konanie S. XXXX/XXXX o vklade vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností a taktiež konanie S. XXXX/XXXX o vklade záložného práva z dôvodu, že počas katastrálneho konania žalovanému ako predávajúcemu bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 13.10.2020 zakázané predať, darovať, prenajať, vložiť do obchodnej spoločnosti, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, prípadne akýmkoľvek iným spôsobom zničiť, znížiť hodnotu alebo scudziť vkladané nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa nestala vlastníčkou nehnuteľností podľa vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zavinením žalovaného a zároveň má povinnosť splácať hypotekárny úver, ktorý jej bol poskytnutý na kúpu predmetného bytu. Žalobkyňa zaslala žalovanému odstúpenie od zmluvy, ktoré mu bolo doručené 01.12.2020 spolu s výzvou na vrátenie celkovej sumy 48.000,- Eur, na čo však žalovaný nereagoval, na mimosúdnej dohode nemá záujem. Žalobkyňa nevlastní ani byt, nemá ani peniaze z hypotekárneho úveru, ktorý musí splácať. Zaplatenia sumy 48.000,- Eur ako kúpnej ceny sa žalobkyňa musí domáhať súdnou cestou. Má dôvodnú obavu, že žalovaný nebude schopný vrátiť finančné prostriedky a následne si ich žalobkyňa ani nebude reálne môcť vymôcť v prípadnom exekučnom konaní. Trvala na nariadení neodkladného opatrenia, lebo je potrebná dočasná úprava pomerov k nehnuteľnostiam, pretože v opačnom prípade akékoľvek ďalšie prípadné ťarchy môžu mať vplyv na prebiehajúci spor a žalobkyňu ešte viac poškodiť. Z uvedeného vyplýva existencia obavy o budúcom ohrození, resp. zmarení exekúcie pri uspokojovaní peňažnej pohľadávky voči žalovanému a správanie a úkony žalovaného sú také, že už teraz odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie, ktoré by mohli viesť k tomu, že sa zbavuje majetku, čím by došlo aj k zmareniu exekúcie. Neodkladné opatrenie umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytuje účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. K návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila listinné doklady, a to kúpnu zmluvu, výpis z listu vlastníctva, zmluvu o úvere na bývanie, rozhodnutie Okresného úradu N., odboru katastrálny a odstúpenie od kúpnej zmluvy spolu s doručenkou, ako aj výpisy z listov vlastníctva. Okresný súd konštatoval, že účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava právnych a faktických pomerov strán sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z doložených listín k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za osvedčené uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným ako predávajúcim a oboznámil jej esenciálne náležitosti; považoval za osvedčené, že žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela zmluvu o úvere na bývanie, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 47.520,-Eur za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy; konštatoval existenciu rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici - uznesenia č.k. -222 zo dňa 13.10.2020, ktorým krajský súd zakázal žalovanému predať, darovať, prenajať, vložiť do obchodnej spoločnosti, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, prípadne akýmkoľvek iným spôsobom zničiť, znížiť hodnotu alebo scudziť nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným. V súvislosti s vkladom predmetnej kúpnej zmluvy sa okresný súd oboznámil s rozhodnutím o prerušení vkladového konania katastrálnym úradom z „dôvodu vyriešenia predbežnej otázky“; oboznámil sa aj s odstúpením od kúpnej zmluvy a s výpisom z listov vlastníctva číslo XXXX a XXX. Konštatoval, že žalobkyňa podala na okresnom súde dňa 18.12.2020 proti žalovanému žalobu o zaplatenie 48.000,-Eur, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. . Súd prvej inštancie uzavrel, že právo, ktorého ochrany sa žalobkyňa domáha vo veci samej, bolo osvedčené tvrdenými skutočnosťami a listinnými dokladmi, čím bola potreba nariadenia neodkladného opatrenia osvedčená. Poukázal na ustanovenia , z ktorých vyplýva, že jedným z dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitá ochrana práva, ktorého sa strana domáha vo veci samej, a to ešte predtým, než je rozhodnuté vo veci samej; je dôvodná obava, že bez zabezpečenia nároku žalobkyne nebude jej neskoršie priznané právo možné v exekučnom konaní vymôcť. Napriek tomu dospel k záveru, že nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, pretože účel, vyjadrený žalobkyňou v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho opatrenia podľa a . Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal okresný súd jednoznačne za osvedčené, že účelom,

sledovaným žalobkyňou je zabezpečiť peňažnú pohľadávku vo výške 48.000,-Eur voči žalovanému, čo je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa , , na nehnuteľnostiach, označených v návrhu. Keďže účel sledovaný žalobkyňou možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nebolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto ho okresný súd zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa , a žalovanému, ktorý bol inak úspešný v rozsahu 100% a vzniklo mu právo na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy si neuplatnil, náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie z odvolacích dôvodov v zmysle , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil podľa . Nesúhlasila s výrokom i odvolaním súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane v bode 28 napadnutého uznesenia uviedol, že právo, ktorého ochrany sa žalobkyňa domáha vo veci samej, bolo osvedčené listinami a uvedenými skutočnosťami a potreba nariadenia neodkladného opatrenia bola osvedčená, avšak že nemohol návrhu vyhovieť, pretože účel vyjadrený žalobkyňou v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho opatrenia podľa a . V tomto videla protirečivosť a nesprávne právne posúdenie, vychádzajúce na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže súd prvej inštancie uznáva danosť dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale napriek tomu navrhované neodkladné opatrenie nevydal. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa vidí v tom, že v konaní, vedenom pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp.zn. bolo dňa 13.10.2020 vydané uznesenie, kde predmetom konania je zaplatenie sumy 20.861,79 Eur, teda sumy viac ako dvojnásobne nižšej ako je žalovaná suma, ktorej sa žalobkyňa domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno sp.zn. . Dôvodnosť a naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná aj tým, že v prípade žalovaného ide o opakujúce sa vyhýbanie plneniu záväzkov, keďže ku dňu podania tohto odvolania sú preukázateľné dve takéto konania, v ktorých je žalovaný žalovanou stranou sporu a predmetom ktorých sú žaloby o zaplatenie. Dôvodnosť a intenzita nariadenia neodkladného opatrenia je ešte viac zvýraznená skutočnosťou, že žalovaný je advokát, a teda predpoklad zavinenia zmarenia zmluvy výlučným zavinením žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalobkyňa úplne vylúčila a kúpnu zmluvu so žalovaným uzatvárala s dôverou. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že jej žalobca (správne má byť žalovaný - pozn. odvolacieho súdu) nevráti finančné prostriedky a ani si ich reálne nebude vedieť vymôcť v prípadnom exekučnom konaní a z tejto dôvodnej obavy žiadala súd o zákaz nakladania s vecami, ktoré špecifikovala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dočasná úprava pomerov k nehnuteľnostiam, uvedeným v návrhu je nevyhnutná, pretože v opačnom prípade akékoľvek ďalšie prípadné ťarchy môžu mať vplyv na prebiehajúci spor a žalobkyňu ešte viac poškodiť. Z uvedeného vyplýva dôvodnosť existencie obavy o budúcom ohrození, resp. zmarení exekúcie pri uspokojovaní peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ako aj trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď žalobkyňa riadne preukázala potrebu úpravy pomerov a existenciu obavy o budúcom ohrození pri uspokojovaní peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Správanie a úkony žalovaného už teraz odôvodňujú obavy z ohrozenia exekúcie či k jej zmareniu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil uznesenie okresného súdu a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu. Ako prílohu k odvolaniu doložila oznámenie o začatí trestného stíhania žalovaného zo dňa 04.01.2021.

3. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle , vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a uznesenie súdu prvej inštancie podľa , potvrdil, stotožňujúc sa s jeho výrokom i dôvodmi v plnom rozsahu.

4. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. V prvom rade považuje krajský súd za potrebné uviesť, že v porovnaní s radikálne zmenil dovtedajšiu koncepciu predbežných opatrení, a to predovšetkým s ohľadom na nevyhovujúce nadväznosti na exekučné konania. Vlastnosť dočasnosti pri

predbežných opatreniach neumožňovala oprávnenému zachovať si poradie v exekučnom konaní, ktoré si oprávnený musel zabezpečovať inak, čo sa javí ako procesne nehospodárne a funkčne neudržateľné. Inštitút neodkladných, zabezpečovacích a iných opatrení súdu opúšťa doterajší charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Zákonodarca v súlade s koncepčnou líniou nového sporového konania stanovil ako vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd; v je vyjadrený vzťah dvoch základných opatrení súdu - neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia v tom zmysle, že prioritu má opatrenie zabezpečovacie, a len subsidiárne sa uplatní opatrenie neodkladné.

6. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu o kúpe nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej v priebehu vkladového konania bolo zistené, že jej nakladanie žalovaným je zablokované uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -222 zo dňa 13.10.2020, v dôsledku ktorého bolo následne prerušené vkladové konanie ku kúpnej zmluve katastrálnym úradom. V dôsledku toho žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy a súčasne požiadala o vrátenie časti kúpnej ceny vo výške 48.000,-Eur; svojho nároku sa domáha i súdnou cestou v konaní, vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. . Skutočnosti tvrdené žalobkyňou vyplývajú aj z výpisu LV č. XXXX, na ktorom je vyznačená poznámka v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. . Žalobkyňa podala i trestné oznámenie na žalovaného, kde vyšetrovateľ policajného zboru začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa , . O návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd rozhodol odvolaním napadnutým uznesením.

7. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Krajský súd v zhode so súdom okresným má za to, že zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 48.000,-Eur voči žalovanému žalobkyňa môže dosiahnuť len zabezpečovacím opatrením vo vzťahu k nehnuteľnostiam označeným v návrhu. Ustanovenie upravuje postup súdu, ktorý neodkladné opatrenie nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle . Zabezpečovacím opatrením podľa tohto ustanovenia môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená s tým, že záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra, pričom výkon záložného práva môže nastať až po tom, ak bola pohľadávka priznaná súdnym rozhodnutím. V uvedených zákonných ustanoveniach je koncepčné nóvum, ktoré spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná práve v odseku 3, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení, obsiahnuté v a nasl. , je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia, nariadeného na návrh veriteľa je preto zabrániť, aby žalovaný, ktorý na výzvu žalobcu nezaplatil dlh, za ktorý by mal niesť podľa názoru žalobcu v konečnom dôsledku zodpovednosť namiesto dlžníka, nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok alebo, aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti právami, a teda aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten, kto zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia navrhol. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv odporcu s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy odporcu, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných

právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva.

8. Odvolací súd uzatvára, že nie sú dané predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa v zmysle novej právnej procesnej úpravy má v prvom rade vzhľadom na uplatňovanú pohľadávku - finančné plnenie od žalovaného - povinnosť domáhať sa dočasnej ochrany svojho práva predovšetkým zabezpečovacím opatrením. Okresný súd správne rozhodol, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V prejednávanej veci nejde o konanie, v rámci ktorého by mal súd povinnosť konať ex offo a bez iniciatívy žalobkyne rozhodovať o zabezpečovacom opatrení, najmä, keď žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia a svoju vôľu nariadiť neodkladné opatrenie zdôraznila i v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, ktorým jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Aktuálna procesná úprava bráni súdu vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade, že prioritne má byť použitá dočasná ochrana práv zabezpečovacím opatrením. Z uvedeného dôvodu podľa názoru krajského súdu okresný súd rozhodol správne, a preto jeho uznesenie ako vo výroku i v dôvodoch ako vecne správne v zmysle , v plnom rozsahu potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým.

9. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v dôsledku úspechu žalovaného v odvolacom konaní; nepriznal mu však nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle a v spojení s , pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).