Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8T-6-2024.pdf
PDF · 72.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/6/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní 11. apríla 2024 takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/X, F. C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Sabinov,
j e v i n n ý , ž e
aj napriek tomu, že dňa 25.9.2023 si v mieste svojho trvalého bydliska v obci D., okres C. osobne prevzal od poštovej doručovateľky výzvu Okresného súdu v Poprade sp. zn. KK-1T/1/2019 zo dňa 18.9.2023 a prevzatie výzvy potvrdil svojím podpisom, na podklade ktorej mal najneskôr dňa 9.10.2023 nastúpiť do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. 1T/1/2019 zo dňa 24.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.2023 vo výroku o treste, avšak do výkonu trestu v lehote určenej súdom bezdôvodne nenastúpil,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovej súdom,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a za to mu u k l a d á :
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu ho z a r a ď u j e do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po postupe v zmysle § 255 Trestného poriadku a § 256 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku obžalovaného poučil o jeho právach a následne pristúpil k vyhláseniu obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení a) že je nevinný b) že je vinný zo spáchania skutku c) že namiesto vyhlásenia, že je vinný môže urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku a že súd bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať toto vyhlásenie za priznanie sa k spáchaniu skutku.
Po porade s obhajcom obžalovaný vyhlásil, že je vinný.
Súd ďalej poučil obžalovaného v zmysle § 257 ods. 2 Trestného poriadku o následkoch vyhlásenia o vine, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).
Na položené otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku:
- či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, obžalovaný uviedol: áno,
- či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajcu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol: áno,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku, obžalovaný uviedol: áno,
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu, obžalovaný uviedol: áno,
- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku, obžalovaný uviedol: áno.
Po zistení kladného stanoviska potrebných osôb v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd uznesením v súlade s ust. § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Za týmto účelom súd v zmysle § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol od januára 2021 5-krát priestupkovo postihnutý z toho dvakrát pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Doposiaľ bol 6-krát súdne trestaný naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok vo veci KK-1T/1/2019 z 24.11.2022 pre zločin lúpeže podľa ô 188 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody súhrnný v trvaní 5 rokov so zaradením do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste z veci Okresného súdu Kežmarok 6T/159/2012. Z miesta bydliska je negatívne hodnotený. Z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý momentálne vykonáva je hodnotený pozitívne.
Po uznaní viny je povinnosťou súdu rozhodnúť o zákonnom a spravodlivom treste v zmysle zákonných kritérií uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 Trestného zákona. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu na to, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri ukladaní trestu súd vychádzal z rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Trest bol uložený pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ako nepodmienečný s ohľadom aj na skutočnosť, že ho ešte očakáva dlhotrvajúci trest odňatia slobody. Zároveň súd rozhodol o spôsobe výkonu trestu, keď obžalovaného pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovej súdom,
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, s výnimkou výroku o vine vyhlásenou obžalovaným v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku, a to do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.