Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/134/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14.07.2023, č. k. -52, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.04.2024 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 14.07.2023, č. k. -52 uznal obžalovaného A. B. za vinného, že dňa 17.04.2023 v čase o 21:45 hodine v meste Sereď na ulici M. R. Štefánika viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Hyundai i30, evidenčného čísla C., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Sereď, pričom dychovou skúškou v čase o 21:50 hod. mu bola zistená prítomnosť alkoholu v množstve 0,97 mg/l vydychovaného vzduchu, čo po prepočte predstavuje 2,02 promile, teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa . Za to mu súd podľa , s použitím , , uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa s poukazom na výkon uloženého trestu podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň podľa ustanovil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa 51 ods. 2 v spojení s uložil i obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Podľa v spojení s uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, so zameraním na požívanie alkoholu. Zároveň podľa , uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. 2. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie. Obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie a zároveň vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech oprávnenými osobami. 3. Podané odvolanie odôvodnil prokurátor podaním zo dňa 01.08.2023, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. S uvedeným rozhodnutím súdu čo do druhu a výšky uloženého trestu, resp. podmienečného odkladu jeho výkonu s probačným dohľadom, sa nestotožňuje. Poukazuje na ust. , , , . Uvádza, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Zároveň dáva do pozornosti , . 3.2. Trest navrhovaný prokurátorom - nepodmienečný trest odňatia slobody krátkeho trvania sa vzhľadom na okolnosti prípadu - najmä množstvo zisteného alkoholu v dychu, ktoré predstavovalo 0,97 mg/l vydychovaného vzduchu, čo po prepočte činí 2,02 promile, nejaví ako neprimeraný, či nevhodný. Má za to, že v danom prípade je totiž nevyhnutné vychádzať pri ukladaní trestu zo všetkých okolností prípadu spáchania daného trestného činu, t. j. okrem iného zohľadniť najmä (nie však výlučne) množstvo požitého alkoholu vodičom motorového vozidla. V tomto kontexte prokurátor poukazuje na štyri stupne opitosti, definované MUDr. S. Kollárom, kde je stanovený jednak rozsah alkoholu v tele jedinca ako aj vplyv tohto ovplyvnenia alkoholom na konzumenta. 3.3. Pokiaľ teda v prejednávanom prípade obžalovaný vykonával jazdu s osobným motorovým vozidlom v stupni ťažkej opitosti, keďže nafúkal cez 2 promile, jednalo sa o stav, ktorý mu bez akýchkoľvek pochybností vykonávať túto činnosť znemožňoval a činil ju obzvlášť nebezpečnou. Stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie. 3.4. Je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto alkoholom ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná, resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho následku, je potom mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomý si takéhoto rizika sa toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce. 3.5. V nadväznosti na uvedené sa potom navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody nejaví ako neprimeraný. Má zato, že krátky nepodmienečný trest odňatia slobody by vyššie uvedené požiadavky jednotlivých zásad ukladania trestov nepochybne napĺňal. Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu, pretože v prípade dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu s tragickými následkami sú tieto už nezvratné a žiadny, teda ani prísny trest vodičovi, nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým. Pri prísnejších trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa tieto naopak môžu viesť k tomu aby si vodič svoju chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy nezopakoval, teda môže byť naplnená preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými následkami. 3.6. Vzhľadom k uvedenému preto prokuratúra pristupuje k sprísňovaniu návrhov trestov pri tomto druhu trestnej činnosti oproti minulosti, čo však neznamená, že ide o reakciu na anonymnú spoločenskú objednávku, ale ide o reakciu na dlhodobo nepriaznivý vývoj predmetnej trestnej činnosti, kde v rámci kompetencii prokuratúry v trestnom konaní jedným zo spôsobov, ako je možné pokúsiť sa zabezpečiť vyššiu generálnu prevenciu pred páchaním tejto trestnej činnosti, je sprísniť návrhy trestov, aby v prípade, ak aj súdy postupne prikročia k sprísneniu trestných sankcii, toto malo dostatočný, resp. lepší odradzujúci efekt od ďalšieho páchania takejto trestnej činnosti, čím sa prispeje k znižovaniu tejto trestnej činnosti, resp. i súvisiacej trestnej činnosti (dopravné nehody pod vplyvom alkoholu). 3.7. Okrajovo potom poukazuje tiež na pretrvávajúci trend vysokého počtu trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , kde napriek ich dostatočnej medializácii nedochádza k zásadnejšiemu poklesu páchania daného trestného činu, z ktorého je okrem iného zrejmé, že účinným prostriedkom na zníženie uvedených trestných činov by mohlo byť tiež sprísnenie návrhových opatrení trestov zo strany prokurátorov. V ostatnom období súdy začali vo väčšej miere ukladať i nepodmienečné tresty odňatia slobody za predmetný trestný čin aj v prípadoch tzv. prvopáchateľov, a to aj v rámci Trnavského kraja, kde viaceré takéto rozhodnutia sú už aj právoplatné. 3.8. Skutočnosť, že obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný za trestný čin spáchaný pod vplyvom alkoholu, nepredstavuje zákonnú prekážku na uloženie takéhoto trestu a nemala by predstavovať ani pre ostatných potenciálnych páchateľov garanciu, že ak v minulosti neboli odsúdení za čin pod vplyvom alkoholu, tak za jazdu pod vplyvom alkoholu na prvýkrát nedostanú nepodmienečný trest. Obžalovanému už bol v minulosti zadržaný vodičský preukaz v súvislosti s vedením vozidla pod vplyvom alkoholu, a to v priestupkovom konaní v roku 2005, a teda už dostal možnosť napraviť sa a preukázať, že je schopný viesť riadny život. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného ide preukázateľne o opakované vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom tentokrát dosiahla závažnosť jeho konania hranicu trestného činu, ide o okolnosť, ktorá jednoznačne odôvodňuje uloženie zákonného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

3.9. Poukazuje tiež na skutočnosť, že v osobe obžalovaného ide o recidivistu, keď bol v minulosti právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, čím bolo dokázané, že sa opakovane dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, pričom predchádzajúci trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu neviedol k jeho náprave. Úvaha súdu o tom, že ohľadom osoby obžalovaného neplynie predpoklad o jeho tendencii správať sa protiprávne v trestnoprávnej rovine v prípade neuloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, je tak v rozpore zo zisteným skutkovým stavom, pretože bolo preukázané, že obžalovaný sa správal opakovane protiprávne v trestnoprávnej rovine aj napriek tomu, že už mu v minulosti bol uložený trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a teda takýto druh trestu preukázateľne neviedol k jeho náprave. Pokiaľ prvostupňový súd uvádza, že trest nemá postihovať rodinu obžalovaného, má za to, že krátky nepodmienečný trest v podstate nijako nepostihne rodinu obžalovaného, keďže sa časovo rovná dlhšej dovolenke alebo služobnej ceste. Tiež poukazuje na príslušné ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody, v zmysle ktorých riaditeľ ústavu alebo vedúci otvoreného oddelenia môže odsúdenému povoliť vychádzku mimo ústavu, aby navštívil blízke osoby mimo tohto oddelenia na čas najviac 48 hodín. 3.10. Z uvedených dôvodov preto navrhuje, aby Krajský súd v Trnave v zmysle ustanovenia , , zrušil odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia obžalovanému uložil prísnejší, primeraný a zákonný trest. 4. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný osobitným písomným podaním zo dňa 21.08.2023, v ktorom uviedol, že v prejednávanej trestnej veci si je vedomý svojho previnenia, ktoré ľutuje. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je správne a uložený trest je postačujúci na jeho nápravu. 5. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti prokurátora a obžalovaného. 6. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí pridržal písomne podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o treste a aby sám uložil obžalovanému primeraný a zákonný trest. Obžalovaný uviedol, že berie na vedomie, čo spáchal, chcel by vyviaznuť s podmienkou a súhlasil i trestom zákazu činnosti. 7. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k týmto zisteniam a záverom. 9. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. 10. Výrok o treste prvostupňový súd odôvodnil tým, že u obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť

- priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu rozdielu

hornej a dolnej hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v polovici modifikovanej trestnej sadzby vo výmere štyri mesiace, ktorého výkon podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorú ustanovil na dva roky. Stanovenú dĺžku skúšobnej doby považoval za adekvátnu, nakoľko u obžalovaného nebadal tendencie správať sa protiprávne v trestnej rovine, pričom v konaní opakovane obžalovaný prejavil sebareflexiu a kritický postoj k svojmu konaniu kvalifikovanému ako trestný čin. Vzhľadom však na v evidenčnej karte obžalovaného zaznamenanú z roku 2005 tendenciu spájať vedenie vozidla s predošlým požitím alkoholu, ustanovil dôvodný dohľad probačného a mediačného úradníka. Z rovnakého dôvodu je na mieste v rámci probačného dohľadu aj uloženie obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov ako aj povinnosti spočívajúcej v príkaze v skúšobnej dobe podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, a to so zameraním na požívanie alkoholu. K uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody navrhovaného prokuratúrou, nevidel prvostupňový súd žiaden dôvod, obžalovaný síce bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, avšak na predmetné odsúdenie sa vzťahuje fikcia neodsúdenia. Keďže sa jedná o úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil súd i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov, pretože sa v minulosti už obdobného konania dopustil. 11. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky relevantné dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Zároveň trest uložený obžalovanému považuje za primeraný a zákonný. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. . Na skonštatovanie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd uvádza nasledovné: 12. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. 13. Prvostupňový súd u obžalovaného správne vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa , teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, pričom správne vyhodnotil neexistenciu priťažujúcej okolnosti. Prvostupňový súd taktiež správne prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj na okolnosti na strane páchateľa a vyhodnotil, že trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky s uložením obmedzení a povinností a súčasné uloženie trestu zákazu činnosti v trvaní 3 roky a 6 mesiacov je pre obžalovaného trestom zákonným a primeraným, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti, a ktorý dostatočne naplní funkciu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. 14. K námietkam prokurátora o prezentovanej neúčelnosti trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a nariadením probačného dohľadu pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa v tomto prípade odvolací súd udáva, že pri svojom rozhodovaní musel zohľadniť, že zákonodarca za spáchanie predmetného trestného činu stanovil sadzbu trestu odňatia slobody do 1 roka, pričom množstvo alkoholu v dychu obžalovaného zákonodarca nezohľadnil ako kvalifikačný znak, či kritérium, ktoré by vylučovalo uloženie alternatívnych druhov trestov a ani možnosť podmienečného odkladu trestu odňatia slobody. Jedná sa tak, z hľadiska stanovenej trestnej sadzby, o prečin, za ktorý z hľadiska generálnej prevencie zákonodarca považoval za postačujúce stanoviť hornú hranicu trestnej sadzby na 1 rok, čím umožnil za jej spáchanie aj uloženie alternatívnych trestov aj podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody (s výnimkou ustanovenia ). Nie je úlohou súdu posudzovať správnosť zákonnej úpravy, pretože mu táto úloha, ako osobe interpretujúcej a aplikujúcej právo, neprináleží. Z rovnakého dôvodu nie je namieste, aby súd zákonnú úpravu možností ukladania rôznych druhov trestov zužoval tým, že preferenciou generálnej prevencie automaticky vylúči možnosť uloženia iných druhov trestov tzv. alternatívnych

trestov, či možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, hoci sú splnené zákonné podmienky na ich aplikáciu. Týmto spôsob by v prípade konkrétneho páchateľa výrazne prevažoval prvok generálnej prevencie nad individuálnou prevenciou, čo v právnom štáte nie je želaný stav. Zároveň platí, že z hľadiska primeranosti trestu je potrebné uložiť trest v súlade so zákonnou úpravou, avšak zároveň taký druh trestu a v takej výmere, ktorý je nevyhnutný na splnenie účelu trestu, inak by uložený trest atribút primeranosti nespĺňal. 15. V tomto prípade sa v osobe obžalovaného jedná o osobu, ktorá bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná (v trestnej veci Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. za majetkovú trestnú činnosť, pričom toto odsúdenie má zahľadené), v evidenčnej karte vodiča má zaznamenaných 6 priestupkov na úseku cestnej premávky (priestupok zo dňa 31.01.2006, zo dňa 05.06.2006, zo dňa 17.03.2010 za porušenie povinností vodiča a zo dňa 15.02.2014 za rýchlosť jazdy, tieto priestupky boli vyriešené uložením blokovej pokuty), pričom od 15.08.2005 do 20.12.2005 vykonal zákaz činnosti v trvaní 5 mesiacov, keď mal viesť dňa 20.06.2005 motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a následne od 10.08.2006 do 10.02.2007 vykonal zákaz činnosti v trvaní 6 mesiacov, keď dňa 29.05.2006 porušil povinnosti vodiča. 16. Samotné priestupkové postihy obžalovaného spred 18 rokov, ani množstvo nameraného alkoholu v dychu aj podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, keď z evidenčnej karty obžalovaného nevyplýva, že by sa jednalo o nedisciplinovaného vodiča sústavne ohrozujúceho ostatných účastníkov cestnej premávky. Tieto skutočnosti (trestná a priestupková minulosť obžalovaného) sa premietli do nepriznania poľahčujúcej okolnosti podľa , teda že by obžalovaný viedol pred spáchaním stíhanej trestnej činnosti riadny život. Zároveň je nevyhnutné zohľadniť značnú dobu, ktorá prešla od jeho priestupkových postihov ako aj od predchádzajúceho odsúdenia, počas ktorej obžalovaný bez excesov prejavil snahu o vedenia riadneho života, o začlenenie sa do spoločnosti ako riadny občan, kedy sa nedopúšťal protiprávneho konania, je zamestnaný a stará sa o svoje maloleté dieťa. Zároveň je žiadúce zohľadniť i jeho postoj k spáchanému trestnému činu, ku ktorému sa priznal a úprimne ho oľutoval, čím si uvedomil nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania. Nakoniec možno vziať do úvahy aj povahu spáchaného prečinu, ktorý je ohrozovacím trestným činom, a nebol ním spôsobený žiaden škodlivý následok na živote alebo zdraví. Preto ani z pohľadu odvolacieho súdu nie je možné prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, prostredníctvom ktorých vykresľuje osobu obžalovaného ako recidivistu, k náprave ktorého dôjde len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd správnym spôsobom zohľadnil okolnosti namietané prokurátorom pri ukladaní trestu, keď u obžalovaného vylúčil uloženie alternatívnych trestov a ukladal trest odňatia slobody, avšak nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili, aby bol obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odložený s určením probačného dohľadu nad jeho správaním a primeranej skúšobnej doby. Zároveň na prehĺbenie výchovného pôsobenia tohto trestu správne okresný súd obžalovanému uložil v rámci probačného dohľadu aj zákaz požívania alkoholických nápojov či príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe v psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve so zameraním na požívanie alkoholických nápojov, ktoré obžalovanému zamedzia dlhšiu dobu požívať alkohol a zároveň ho pripravia i do budúcnosti, aby sa škodlivému vplyvu alkoholu vyvaroval, aby sa takáto situácia do budúcna už viackrát neopakovala (keďže sa nejednalo o ojedinelé previnie v súvislosti s alkoholom za volantom). Zároveň obžalovanému z týchto dôvodov uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, čím bude zabezpečená ochrana ostatných osôb pred ním ako vodičom motorového vozidla (trest zákazu činnosti predstavuje najúčinnejší spôsob ochrany spoločnosti pred stíhaným druhom trestnej činnosti) a zároveň bude predstavovať výrazný zásah do bežného života obžalovaného, ktorý ho bude motivovať, aby do budúcnosti viedol riadny život. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného práve trestom uloženým prvostupňovým súdom. Namiesto najprísnejšieho druhu sankcie, postačuje pôsobiť na obžalovaného v podobe podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom so skúšobnou dobou, pretože je dôvodné predpokladať, že si nesprávnosť a nebezpečnosť svojho konania uvedomil a i napriek jeho priestupkovej a trestnej minulosti má reálny potenciál viesť do budúcna normálny život bez ďalšieho páchania trestnej činnosti. Jediná námietka prokurátora, ktorá nesmerovala voči výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale spôsobu jeho výkonu, tak neobstojí, pretože u obžalovaného možno konštatovať, že vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, možno dôvodne predpokladať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Správanie obžalovaného počas skúšobnej doby bude súdom sledované a v prípade, ak by neviedol riadny život, bude mu nariadený výkon uloženého trestu odňatia

slobody. Vyššia pravdepodobnosť spôsobenia škodlivého následku, vzhľadom na mieru ovplyvnenia alkoholom, ktorá páchateľovi v rozhodnom čase väčšinou nie je známa, tak nepredstavuje dostatočný dôvod na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže škodlivý následok v tomto prípade nenastal. 18. Záverom k odvolacím námietkam prokurátora odvolací súd dodáva, že prvostupňovým súdom zvolený spôsob trestania v napadnutom rozsudku je dostatočne prísny pre obžalovaného, no zároveň mu umožní naďalej pracovať a finančne zabezpečovať seba i svoje maloleté dieťa, ktoré je na jeho výživu odkázané. Výkon čo i len krátkeho trestu odňatia slobody by ho mohol do budúcnosti výrazne znevýhodňovať či dokonca diskvalifikovať pri uplatnení na pracovnom trhu a zbytočne ho spoločensky stigmatizovať, no i narušiť rodinné väzby. 19. Z vyššie uvedených dôvodov, zohľadňujúc pritom namietané skutočnosti prokurátorom, ktorými poukazuje na mieru ovplyvnenia obžalovaného alkoholom na jednej strane a osobou obžalovaného na strane druhej, dospel odvolací súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného možno dosiahnuť uložením trestu odňatia slobody 4 mesiace s podmienečným odkladom a nariadením probačného dohľadu na skúšobnú dobu 2 roky za súčasného uloženia obmedzenia podľa a povinnosti podľa a trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke v trvaní 3 roky a 6 mesiacov. 20. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolacie námietky okresného prokurátora ako nedôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.