Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-12P/35/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou vo veci starostlivosti o maloleté deti U. B., nar. XX.X.XXXX a D. B.Ú., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní obe maloleté deti zastúpené súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny ČADCA, deti rodičov: matky G. B., rod. U., nar. XX.X.XXXX, S. G. Č.. XXX, XXX XX S. D. G., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17. Novembra č. 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522 a otca O. B., nar. X.X.XXXX, XXX XX S. D. G. Č.. XX, t.č. bytom D. S. XXXX, XXX XX P., Česká republika, právne zast. Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté deti takto

rozhodol:

I. Súd z v y š u j e výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Čadca č. konania -62 zo dňa 24.6.2013, ktoré je povinný platiť otec na maloleté deti a to na U. B., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne a na maloletú D. B., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne, ktoré zvýšené výživné j e otec maloletých detí p o v i n n ý platiť od 30.9.2019 k rukám matky maloletých detí s nezmenenou splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred.

II. Nedoplatok z titulu výživného za obdobie od 30.9.2019 do 11.3.2021 spolu v sume 1.803,32 Eur, z toho na maloletú U. B., nar. XX.X.XXXX v sume 901,66 Eur a na maloletú D. B., nar. XX.X.XXXX v sume 901,66 Eur, súd p o v o ľ u j e otcovi hradiť v splátkach po 20,- Eur mesačne na každé z detí, ktoré splátky sú splatné spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou výživného nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom vo veci samej podaným na Okresnom súde Čadca dňa 30.9.2019 požiadala matka prostredníctvom právneho zástupcu o zvýšenie výživného na maloleté dcéry a to na U. na sumu 190,- € mesačne a na D. na sumu 180,- € mesačne od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo určované výživné rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 19.8.2013, kedy došlo k rozvodu rodičov detí, deti boli zverené do starostlivosti matke a otec bol povinný hradiť výživné na každé z detí v sume po 100,- € mesačne. Otec si vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne. Nad rozsudok však na maloleté deti neprispieva ničím, od posledného rozhodnutia uplynulo 6 rokov, pomery na strane detí sa značným spôsobom zmenili. Matka uviedla, že pracuje v ČR v spoločnosti P. Z. F. A. F., M. príjem je cca 23 tis. Kč. Otec pracuje v ČR podľa jej vedomostí v P.. V čase posledného rozhodnutia deti chodili o materskej škôlky, aktuálne obe sú na ZŠ. S ich štúdiom

sú spojené výdavky na cestovné, nakoľko školu vo S. G. zrušili a deti preto vozí do školy motorovým vozidlom. Deti sa stravujú v školskej jedálni, mesačne hradí 10-15,- €, okrem toho má výdavky zvýšené na kozmetiku, hygienické pomôcky, výlety, školu a podobne. Matka s deťmi býva v rodinnom dome, kde má zabezpečené podmienky, všetky náklady hradí sama, na palivo minie cca 450-500,- € ročne. Elektrinu hradí 53,- € mesačne, vodu 60,- € polročne. Uhrádza aj náklady na internet. Otec sa s deťmi stretáva sporadicky, nedodržuje ani súdom upravený styk, v priemere sa stretnú raz za mesiac. Zakúpi im drobnosti a to v prípade ak majú narodeniny, alebo sú Vianoce. Celá starostlivosť je na matke, deti majú zvýšené výdavky na okuliare, , tieto otec nehradí, U. má kyfózu chrbtice, má s týmto zvýšené výdavky, chodí častejšie plávať, chodí plávať , navštevuje krúžok jazdenia na koňoch, nakoľko toto má dobrý vplyv na jej zdravotný stav. Poukázala, že ako matka zabezpečuje plnohodnotne starostlivosť celý mesiac, otec pokiaľ deti navštívi ich zoberie k svojim rodičom, avšak deťom sa nevenuje. Navrhovala, aby otec prispieval väčšou sumou ako doposiaľ.

3. Súd v rámci prípravy pojednávania doručil otcovi maloletých detí návrh na vyjadrenie, ktorý na podanie návrhu reagoval písomne vo vyjadrení doručenom súdu 26.3.2020 ( č.l. 55 spisu), kde uviedol, že od roku 2019 má pozastavenú živnosť a je bez pravidelného príjmu, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, s ktorou má syna T. D., nar. X.X.XXXX, na ktorého má tiež vyživovaciu povinnosť. Jeho mesačné výdavky presahujú jeho príjem, ktorý si zaopatruje nepravidelnými brigádami a napriek tomu sa snaží matke hradiť výživné v plnej sume. Jeho mesačné výdavky sú na nájom vrátane elektriny a plynu 3375,- Kč, strava 5000,- Kč, paušál 1500,- Kč, výživné na dcéry 5000,- Kč, doprava za prácou 1200,- Kč, doprava k deťom 500,- Kč. Celkom 16575,- Kč. Jeho príjem je nepravidelný a je v sume cca 18000,- Kč. Nesúhlasil so zvýšením výživného vzhľadom k obmedzenému príjmu a ďalšej vyživovacej povinnosti voči synovi, ktoré k svojmu veku potrebuje stále nové oblečenie, kozmetické prípravky a stravu. K vyjadreniu pripojil kópiu rodného listu dieťaťa.

4. Súd výzvou zo dňa 23.4.2020 ( č.l. 58 spisu) vyzval otca na predloženie dokladov o podaní daňového priznania, zoznam vystavených faktúr, doklad o tom, že bol vedený v evidencii nezamestnaných, doklad o príjme partnerky, a doklady o mesačných výdavkoch.

4. Otec si zvolil na zastupovanie v konaní právneho zástupcu, ktorý súdu doručil 25.8.2020 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že odporca (poznámka súdu v mimosporovom konaní zrejme otec) nespochybňuje, že maloletým dcéram stúpajú náklady, na druhej strane stúpajú náklady aj otcovi a osobám, ktoré sú odkázané na jeho výživu. Otec napriek ďalšej vyživovacej povinnosti prispieva na výživu dcér pravidelne. O deti sa zaujíma, čo potvrdili aj deti. Otec má trojročného syna, jeho partnerka je na materskej dovolenke a okrem toho nemá žiadny príjem. Otec bol do 5/2019 živnostníkom, má prerušenú živnosť, nakoľko nemal dostatok zákaziek o čom svedčí i vymeriavací základ, ktorý sa pohyboval okolo 450,- € mesačne. Otec je nízkopríjmovou osobou od 10.8.2020 s príjmom cca 560,- € mesačne. Otec si privyrábal príležitostne brigádami. Za nájom hradí 4900,- Kč vrátane energií, výživné dcér 5000,- Kč, strava 5000,- Kč, mobily 1000,- Kč + družka 500,- Kč, doprava do zamestnania 1000,- Kč. Nedostatok príjmu pomáhali otcovi kompenzovať jeho rodičia, ktoré dávajú peniaze dcéram, keď k nim tieto prídu. Zvýšením výživného by sa otec dostal do existenčných problémov so synom a družkou. K zmene pomerov nedošlo, matka detí odôvodňuje zvýšenie výživného iba uplynutím času a s tým spojených zvýšením výdavkov na maloleté dcéry, otcovi stúpajú výdavky aj otcovi, čo matka detí neberie do úvahy ani to, že otec má povinnosť k svoju takmer trojročnému synovi, družka má príjem iba z materskej nepostačujúci na potreby trojročného dieťaťa. Pomery otca by odôvodňovali zníženie výživného, avšak otec takýto návrh nepodáva, tento bol v minulosti zamietnutý. Otec žiadal, aby súd návrh na zvýšenie výživného zamietol. Na preukázanie pomerov predložil otec potvrdenie o zamestnaní V. N., ktorá je od 30.1.2018 na materskej dovolenke, výpis zo živnostenského registra o pozastavení živnosti od 5.5.2019, pracovnú zmluvu otca so spoločnosťou O. V. F. s.r.o., kde je jeho základná mzda 14600,- Kč, na pozícii mechanik, miestom výkonu je Česká republika a rodný list D. T. B., nar. X.X.XXXX.

5. Po tom, ako súd vo veci vykonal nevyhnutné procesné úkony potrebné pre prípravu prejednania a rozhodnutia veci (vrátane ustanovenia kolízneho opatrovníka pre maloleté deti, ktorého požiadal o prešetrenie súčasných pomerov maloletých), na výsledky dokazovania vykonaného na pojednávaní vo veci samej, súd v konaní o návrhu matky detí na právne posúdenie vykonaným dokazovaním súdom zisteného skutkového stavu veci aplikoval ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ustanovenia v spojení s ust. § a nasl. Zákona o rodine a ust. § a nasl. Zákona o rodine, upravujúcimi

rozhodovanie súdu o úprave rodičovských práv a povinností pri nezhode rodičov maloletých detí a vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasl. Zákona o rodine, vychádzajúc z pomerov zistených za rozhodné obdobie uplatneného nároku v čase rozhodnutia a zisťujúc ich porovnaním s pomermi v čase posledného predchádzajúceho cit. rozhodnutia súdu, či i s prihliadnutím na všeobecný vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine) došlo k takej kvalifikovanej (podstatnej) zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu posledného právoplatného rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom (§ 78 ods.1 Zákona o rodine) posudzujúc na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených listinných dôkazov a správ, vrátane pripojenia spisu o predchádzajúcom konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti a vrátane vyjadrenia súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka, výsledky takto vykonaného dokazovania v prospech a so zreteľom na najlepší záujem detí (ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, tiež čl. 41 v spojení s č. v znení neskorších zmien a doplnení a ust. § a nasl., § a nasl. Zákona o rodine).

6. Kolízny opatrovník v podanej správe ( č.l. 36 spisu zo dňa 17.1.2020) uviedol, že matka býva v rodinnom dome vo vlastníctve jej otca. Čistý príjem matky je cca 23000,- Kč, poberá prídavky na deti 48,- € a výživné od otca detí po 100,- € mesačne. Maloletá U. navštevuje 5. ročník ZŠ vo S. D. G., učí sa veľmi dobre, chodí na výtvarný krúžok s poplatkom 25,- € polročne. D. navštevuje 4. ročník ZŠ, navštevuje počítačový krúžok, výchovné problémy nemajú, dosahujú veľmi dobrý prospech. D. absolvovala v októbri 2019 operáciu oka, chodieva na kontroly do Ž., Maloletá U. má skoliózu, bolo jej doporučené plávanie a hypoterapia. Obe nosia okuliare. Deti uviedli, že sa s otcom stretávajú nepravidelne, počas stretnutí sa hrajú, boli na výlete v Z. C. na sánkach. Niekedy im kúpil topánky, mikiny aj sladkosti. Matka im zabezpečuje všetko, čo potrebujú. Kolízny opatrovník doporučil výživné na deti zvýšiť, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu výdavkov na deti.

7. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktoré sa nedostavil otec detí, v konaní bol právne zastúpený, pojednávania odročovať nežiadal. V nadväznosti na aktuálny núdzový stav SR súd vec prejednal i v súlade s ust. vyhl. č. Súd preto v prítomnosti matky, jej právneho zástupcu, právneho zástupcu otca dieťaťa vec prejednal za splnenia podmienok podľa ust. a nasl. , majúc skutkový stav veci vrátane pomerov maloletých detí účastníkov za dostatočne zistený a z vyjadrení rodičov (písomných u otca), stanovísk právnych zástupcov oboch rodičov a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

8. Právny zástupca za matku zotrval na podanom návrhu a poukázal na to, že neodôvodňujú návrh primárne tým, že uplynula dlhá doba od naposledy určenej vyživovacej povinnosti od roku 2012 resp. 2013, ale potrebné je prihliadnuť na zmenu pomerov, ktoré nastali u maloletých detí, keďže v tom čase navštevovali materskú škôlku, tohto času sú na 2. stupni základnej školy, kde sa matke zvyšujú výdavky napríklad aktuálne s nákupom školských potrieb, na ktoré otec žiadnym spôsobom neprispieva. Pokiaľ otec primárne vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že prispievajú starí rodičia, toto nie je žiadnym spôsobom hradené výživné, ide skôr o príspevok možno že 10,- až 15,- Eur pri príležitosti sviatku, Vianoc a podobne. Pokiaľ otec poukazuje na výživné, že musí hradiť pre svoju družku, družka má možnosť zamestnať sa, majú dieťa vo veku troch rokov, čiže toto môžu taktiež umiestniť do škôlky. Matka sa o deti riadne stará, otec sa s deťmi stretáva jeden krát za mesiac, niekedy jeden krát za dva mesiace. Je potrebné prihliadnuť na potencionalitu samotného príjmu, pričom otec sa prezentuje, pokiaľ príde za maloletými deťmi, ako bohatý človek. Prichádza na značkovom aute, pričom toto vlastne svedčí o tom, aký príjem reálne má. Ak má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému trojročnému dieťaťu, mal by prihliadať na to, že má ešte dve ďalšie deti, ktoré sú vo vyššom veku a pochádzajú z predchádzajúceho vzťahu, na výdavkoch, ktoré špecifikoval otec, by sa mala polovicou podieľať aj jeho družka. Právny zástupca matky uviedol, že majetkové pomery otca sú zavádzajúce. Nie je vôbec uvádzané, že v čom sa znížil samotný príjem otca, otec bol samostatne zárobkovo činnou osobou a tento uvádza, že ten jeho príjem sa znížil už aj v predchádzajúcich konaniach, napríklad o zníženie výživného. V minulosti taktiež mal tvrdiť, že nemal žiadne zákazky, avšak argumenty ako také zostávajú zachované. Pokiaľ poukazuje na to, že sa nemohol stretávať s deťmi pre COVID-19, poukazuje právny zástupca na to, že deti nevidel otec od septembra 2020, pričom matka maloletých detí je taktiež zamestnaná v Českej republike a takáto možnosť, resp. takéto obmedzenie čo do styku sa na takéto niečo nevzťahuje. Príspevky ako také čo uvádzal, že hradí aj nad rámec, toto pravdou vôbec nie je. Maloleté deti nepodstupujú žiadne rehabilitácie, takže ani nevie, na ktoré rehabilitácie by mal otec prispievať. Otec nad rámec neprispieva vôbec ničím, rovnako tak nezakúpil deťom ani darčeky na tieto Vianoce. Otec sa snaží vykresliť svoj

príjem na najnižšej možnej úrovni, pričom je zrejmé minimálne z listinných dôkazov, že jeho partnerka, u ktorej je aktuálne zamestnaný, si nevypláca ani mzdu, rovnako tak ani zisk, teda nie je zrejmé, z čoho vôbec žijú, pretože tieto výdavky by im nepokryli ani tie náklady, ktoré oni samostatne majú. Žiadal, aby súd vyhovel návrhu v zmysle vysloveného predbežného právneho názoru a právneho posúdenia. Zvýšenie výživného samotné o sebe je v záujme maloletých detí. Nie je možné, aby celú zodpovednosť a ťarchu čo sa týka maloletých detí znášal iba matka. Matka cestuje takmer 100 kilometrov denne za svojou prácou tam a späť, pričom pracuje na zmeny a je potrebné, aby otec pristúpil po ôsmich rokoch k plneniu si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti ako chlap.

9. Právny zástupca otca uviedol, že tvrdené príjmy jeho klienta sú skutočné, protistrana matky poukazuje na vyššie príjmy otca, toto ale nie je to ničím predložené ani preukázané. Pokiaľ aj súd uvádzal, že by bolo v možnostiach a schopnostiach otca mať aj vyšší príjem, ide iba o čisto hypotetické tvrdenie, pretože aktuálne v situácii COVID-19 to nie je možné. Ak sa otec s deťmi nestýka, s deťmi ten to styk aktuálne možný ani reálny nie je, pretože sú tu obmedzenia napríklad čo do prechodu hraníc a diaľky, ktorú by musel otec absolvovať, čiže toto nie je z jeho strany považované za úmyselné konanie. K úveru resp. finančným prostriedkom otca v Prvej stavebnej sporiteľni, ktorý má byť v sume 67.950,01 Eur, sa právny zástupca vyjadriť nevedel. Poukázal na to, že nikto nespochybňuje potreby detí, ale rovnako tak nie je možné spochybňovať ani potreby tých, ktorí s otcom žijú v spoločnej domácnosti, teda jeho partnerky a syna, ktorí sú odkázaní na neho vyživovacou povinnosťou. Pokiaľ zo strany právneho zástupcu nebolo preukázané, aký príjem mal samotný otec, súd prešiel na taktiku hypotetického príjmu, resp. vzdania sa výhodnejšieho príjmu, pričom nemožno od otca spravodlivo žiadať, aby hradil vyššie výživné. Právny zástupca za matku odkázal vo svojom prednese na písomné vyjadrenie k návrhu. Otec nespochybňuje, že deti rastú, rastú aj náklady, ale taktiež rastú aj jeho výdavky a výdavky aj jeho partnerky a dieťaťa, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. V tomto smere poukazuje na R14/1965. Výživné otec hradí pravidelne, nemá žiadne zameškané výživné. S deťmi sa stretáva, čo potvrdili deti aj pred kolíznym opatrovníkom. Podľa ustanovenia § 62 má právo vlastne dieťa podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča alebo otca. Družka žije iba z materských prídavkov, resp. z prídavku, ktorý má. Životná úroveň taktiež jej nie je vysoká, v tomto smere poukazuje na R111/1968. Vymeriavací základ otca bol 450,- Eur mesačne, otec nemal príjem, prerušil si živnosť v roku 2019. Od 10.8.2020 sa aktuálne zamestnal a jeho príjem je približne 560,- Eur mesačne. Príjem pokrýva de facto výdavky, ktoré má, teda príjem a výdavky sú vyrovnané. Pokiaľ by došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti, otec by si musel vybrať, na úkor koho, to znamená či na úkor trojročného dieťaťa, ktoré má alebo či na úkor dvoch detí, ktoré má z predchádzajúceho vzťahu, pretože niečo by nedokázal hradiť. Návrh matky nereflektuje na vyživovaciu povinnosť otca voči svojej družke a jeho ďalšiemu dieťaťu. Samotný právny zástupca pokiaľ uvádzal vo svojom vyjadrení skutočnosti, tieto žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepreukázal, že by otec mal oveľa vyšší príjem, pričom poukazuje na životnú úroveň, ktorú má otec s družkou a životnú úroveň maloletých detí.

10. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní po vyslovení predbežného právneho názoru súhlasila s navýšením výživného pre obe deti na 150,- € mesačne. Maloleté deti sú na druhom stupni základnej školy, matka má s nimi zvýšené výdavky nielen všeobecné, ale napríklad aj s ich zdravotným stavom.

11. Matka vo výpovedi uviedla, že nemá žiadne úvery. Má motorové vozidlo T., ktoré nadobudla asi pred štyrmi rokmi od svojho švagra za cenu 1.000,- Eur. Toto motorové vozidlo využíva nielen pre seba do práce, ale taktiež aj pre maloleté deti, ktoré všade vozí. Čo sa týka zamestnania, má možnosť chodiť aj autobusom, avšak vyjde to úplne na rovnako, zamestnávateľ prispieva na cestu polovicou, vychádza to asi 1.400,- Kč, teda sumou 100,- Eur. Každá vlastne cesta ako taká sa v podstate účtuje. Na stravu má výdavky asi 300,- Eur mesačne, pretože maloletým deťom treba neustále niečo dávať, taktiež aj na stravu v škole, na obedy, svačiny a podobne. 54,- Eur minie mesačne na elektrinu, 28,- Eur na mobil, taktiež aj deti majú mobil, kde im hradí kredit jeden krát za mesiac, jeden krát za dva mesiace, za internet platí sumu 10,- Eur, 60,- Eur platí polročne paušál za vodu, náklady na dom má tiež, pretože býva v dome, aj keď nie je v mojom vlastníctve, treba sa o neho priebežne starať. Sú to bežné výdavky napríklad v súvislosti s kosením a podobne. Čo sa týka výdavkov, to sú bežné výdavky, na oblečenie a topánky minie pre deti na každú približne po 150,- Eur, taktiež majú záľubu chodievajú sa voziť na koni, kde sa neplatí žiaden poplatok, ale má výdavky zvýšené v súvislosti s oblečením a obuvou, kde za oblečenie napríklad sa platí 20,- Eur za obuv, nohavice, mikina, tričko, to môže byť okolo 50,- Eur. Nekupuje to stále, takéto výdavky sú tam. Maloletým deťom každej zakupuje mesačne kredit, ten môže byť v sume asi 6,- Eur mesačne. Maloleté deti sú zdravé s výnimkou toho, že majú problémy s očami, pričom tie

okuliare ako také D. menila pravidelne opakovane viac krát z dôvodu, že sa jej potreboval vlastne upraviť zrak, kde tie náklady boli v priemere asi na jedny okuliare 80,- Eur. Maloletá U. má štyri roky už rovnaké okuliare, čiže tieto výdavky na ňu také zvýšené neboli. Čo sa týka maloletých detí, maloletá U. bude navštevovať 6. ročník základnej školy a maloletá D. bude navštevovať 5. ročník základnej školy. Pokiaľ otec uviedol, že zakúpil notebook, toto bol starý a tento už aktuálne ani nefunguje, ona zakúpila deťom na Vianoce nový notebook a ten bol asi v hodnote 300,- Eur. Finančne jej vypomáhajú jejrodičia, ktorí sú obaja zamestnaní a sú ešte stále ochotní jej pomôcť. Pomáhajú jej tým, že prispejú na oblečenie pre dievčatá alebo keď niečo dievčatá potrebujú alebo napríklad zaplatia nejaký výlet, podieľajú sa na tom, pokiaľ naozaj takéto niečo chcú. Napríklad naposledy jej otec zaplatil elektrinu, ale ona sa mu to snaží vždy vrátiť, keďže nemá finančné prostriedky. Otec neprispieva nad rámec ničím, zakupuje im iba niekedy, keď majú narodeniny a na Vianoce, ale inak neprispieva ničím. Otec detí ju nikdy však neodbremenil, že by ju niekde zaviezol alebo odviezol, toto robí jej otec. Až keď mu povedala vlastne, že operácia dcéry bude uhradená zdravotnou poisťovňou, povedal, že toto by zaplatil aj on. Otec sa nezaujíma o nič ani na začiatku školského roka, nepýtal sa nikdy, že koľko zaplatila alebo že by on polovicou prispel. Napríklad mala zvýšené výdavky v súvislosti so zakúpením bežných výdavkov deťom do školy, napríklad maloletej zakúpila školskú tašku za 70,- Eur. Deťom zakúpila bicykle, korčule, avšak toto všetko platila ona sama, prípadne jej prispela na to jej sestra. Otec s deťmi netrávi dlhšie žiadny čas, berie ich maximálne tak na bežné jednodenné, poldňové výlety.

12. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu k veci s viažucemu postupom podľa začatie konania čl. 1 až 3, kde matka navrhuje zvýšiť výživné na maloletú U. na 190,- Eur mesačne a na D. na sumu 180,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, čl. 27 správa z obce S.Á. D. G., z ktorého vyplýva, že otec býva v Ostrave na bližšie nezistenej adrese, s deťmi sa stretáva príležitostne, nie je platcom dane z nehnuteľností, matka má trvalý pobyt v obci, je rozvedená, býva v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s maloletými dcérami, pracuje ako operátor výroby v F. A. F., nevlastní žiaden iný majetok, v mieste trvalého bydliska komisiou verejného poriadku riešená nebola, čl. 29 správa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čl. 36 správa kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čl. 55 vyjadrenie otca k podanému návrhu, čl. 70 spisu vyjadrenie matky prostredníctvom právneho zástupcu, čl. 81 až 83 vyjadrenie právneho zástupcu otca k podanému návrhu, čl. 84 potvrdenie o zamestnaní N. V. v spoločnosti O. O. N., kde je zrejmé, že táto je rodičovskej dovolenke od 30.1.2018, čl. 85 výpis zo živnostenského registra na meno O. B., ktorý má pozastavenú činnosť od 5.5.2019, resp. od 6.5.2019, čl. 86 až 88 mzdový výmer spoločnosti O. V. F., s.r.o., kde je zamestnaný O. B. s účinnosťou od 10.8.2020, jeho základná mzda je 14.600,- Kč, čl. 87 pracovná zmluva O. B., ktorý je zamestnaný v tejto spoločnosti od 10.8.2020 na dobu určitú do 9.8.2021, čl. 89 rodný list maloletého D. T. B., nar. 7.9.2017, ktorého otcom je O. B., nar. X.X.XXXX; ďalej oboznámil čl. 103 dožiadanie pre Okresný súd v G. na zistenie majetkových pomerov otca, čl. 104 výzva právnemu zástupcovi na preukázanie majetkových pomerov otca, čl. 109 odpoveď právneho zástupcu otca, ktorý uvádza, že nevlastní otec žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok ani motorové vozidlo, odporcova priateľka vlastní motorové vozidlo, ale je to výhradne jej majetok, bankový účet v Českej republike odporca nemá, do roku 2017 do 2019 bol odporca a teda otec živnostník, v roku 2019 si živnosť pozastavil, nikde nebol evidovaný ako nezamestnaný, žiadne dávky nepoberal, je konateľom spoločnosti, kde pracuje aktuálne jeho partnerka, otec je vyučený ako montér suchých stavieb, žije s priateľkou v nájomnom byte, nájomné je 6.500,- Kč za mesiac, partnerka je na materskej dovolenke, nemá žiaden príjem, resp. aj keď je konateľkou firmy, z tejto si nevypláca ani mzdu, ani zisk, o čom predložili aj doklad o zamestnaní a príjme V. N., odporca teda otec je zdravý, neužíva žiadne lieky, dlhy má, ale nie je schopný ich zdokladovať, odporca má maloletého syna s partnerkou, čiže má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, rodný list súdu otec dieťaťa zasielal, sudkyňa oboznamuje čl. 113 až 116 spisu, úradná lustrácia v bankách na území Slovenskej republiky, z ktorej vyplynulo, že odporca teda otec má vedený účet v Prvej stavebnej sporiteľni na meno B. O., kde je účtovný zostatok mínus 1,36 Eur a výška rezervácie predstavuje sumu 67.950,01 Eur a bola mu daná prémia v sume 18,72 Eur, čl. 118 odpoveď z Mestského úradu P. vo vzťahu k pomerom otca, lustráciu v katastrálnom portáli na území Slovenskej republiky, kde otec nie je vedený ako vlastník nehnuteľností, výpis zo živnostenského registra, kde otec má pozastavenú živnostenskú činnosť od 6.5.2019 do 6.5.2022, pracoval a mal živnosť v oblasti demolácii, búracie práce, stavebné práce, stavenisko, obkladanie stien z umelohmotných a drevených profilov, služby v rámci lesníctva, ťažby dreva, rovnako tak na pilčícke práce, bol oboznámený výpis z internetu (verejne dostupné informácie), kde bol daný dopyt na možnosť získania zamestnania na území Českej republiky v oblasti, kde aktuálne otec žije a to pre stavebné práce, kde bolo zistené, že môže zarobiť ako stavbyvedúci sumu 28.000,- až

32.000,- Kč, rovnako tak môže byť ako izolatér, teda sadrokartonár, môže získať príjem od 30.000,- do 35.000,- Kč, rovnako tak sudkyňa z úradnej činnosti oboznamuje rozsudok Okresného súdu Čadca, kde O. B. mal byť odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorý skutok sa stal 5.3.2017, mal mu byť uložený peňažný trest v sume 800,- Eur a mal mu byť uložený trest zákazu činnosti ( pozn. súdu na rozhodnutí nie je vyznačená doložka právoplatnosti).

13. Súd oboznámil tiež spis Okresného súdu Čadca vo veci , konkrétne čl. 20, kde je uvedené, že otec v tom čase, teda v roku 2012 mal príjem v sume 16.987,42 Eur, výdavky 6.794,96 Eur, základ dane 10.192,46 Eur, priemer bol 849,- Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. -62 zo dňa 24.6.2013, schválená rodičovská dohoda, kde maloleté deti boli zverené do starostlivosti matke a otec sa zaviazal hradiť v rámci rodičovskej dohody výživné na maloleté dcéry na každú v sume po 100,- Eur mesačne.

14. Súd oboznámil tiež obsah pripojeného spisu sp. zn. , konkrétne rozsudok ktorý nadobudol právoplatnosť 30.11.2016 zo dňa 6.10.2016, kde bolo konanie o návrhu otca v časti zníženia výživného zastavené a bol upravený styk otca s maloletými deťmi. V rámci dokazovania mal súd preukázané pri oboznamovaní listinných dôkazov, že otec v tomto konaní vo výpovedi uviedol, že jeho príjem ( rok 2016 č.l. 68 spisu ) predstavuje v čistom cca 21 tis. Kč, pracuje v P., spláca hypotéku 300,- € mesačne, má dva paušály, chcel by si ušetriť peniaze do budúcna, aby si mohol dovoliť ďalšie dieťa. Hypotéka bola novomanželská na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý je však vo vlastníctve jeho otca. nájom 200,- eur platí mesačne v P. s priateľkou, celkovo hradia 12000,- Kč. V rámci tohto konania otec uviedol, že jeho finančná situácia sa zmenila a preto nežiadal znižovať výživné ( pozn. súdu príjem sa otcovi zrejme zvýšil) . Príjem matky v tom čase bol v sume 17055,- Kč mesačne.

15. Zo spisu vedenom pod sp. zn. , konkrétne uznesenia Okresného súdu Čadca čl. 24, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.1.2018, mal súd preukázané, že podanie navrhovateľa súd odmietol; išlo o podanie otca na zníženie výživného a na úpravu styku otca s maloletými deťmi. Keďže toto podanie bolo odmietnuté, súd v danej veci o tomto nekonal.

16. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným právnym záverom:

17. Súd mal preukázanú zmenu pomerov tak na strane rodičov ako i oboch maloletých detí. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osôb k výžive oprávnených. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia, zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie, zmena zdravotného stavu a iné. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím spojené zvýšené výdavky.

18. Súd porovnával zmenu pomerov od posledného rozhodnutia, ktorým bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť na maloleté deti a to rozsudku č.k. -62 zo dňa 26.4.2013, od ktorého rozhodnutia uplynulo ku dňu rozhodnutia v tomto prípade takmer 8 rokov. Naposledy bola určená vyživovacia povinnosť otcovi v sume po 100,- € na každé z maloletých detí, pričom deti boli v tom čase v materskej škôlke, deti boli zdravé iba maloletá Nina nosila okuliare ( č.l. 40 spisu), matka v tom čase poberala rodičovský príspevok 194,70 € a prídavky na deti 45,08 €, otec bol SZČO s priemerným príjmom 849,- € pri prepočte základu dane.

19. Aktuálne v čase rozhodovania maloleté deti sú na druhom stupni základnej školy, obe deti nosia okuliare, maloletá absolvovala operáciu očí, maloletá U. má kyfózu chrbtice (zhoršený zdravotný stav),

s čím sú spojené výdavky na to, aby častejšie plávala, pre zlepšenie svojho stavu chodí na krúžok jazdenia na koňoch. V čase podania návrhu bola Nina vo 4. ročníku ZŠ a U. v 5. ročníku ZŠ, v čase rozhodovania boli o rok vyššie. Matka v čase rozhodovania bola zamestnaná, mala pravidelný príjem v priemere cca 23000,- Kč z ktorého hradila všetky náklady na bývanie, energie, stravu, školu detí, mimoškolské aktivity, žila v dome, ktorý bol vo vlastníctve jej otca, náklady hradila však výlučne sama. U otca nastala zmena oproti pôvodnému rozhodnutiu, už nepracoval ako SZČO, svoju živnosť v odbore stavebníctva prevažne prerušil a zamestnal sa u svojej priateľky s ktorou žije v spoločnej domácnosti za dohodnutú mzdu 14600,- Kč ako automechanik. Zmenu pomerov u otca súd ustálil i v tom, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na syna T. D. (nar. XXXX), otec sa odsťahoval do Českej republiky, kde žil so svojou priateľkou a byte spoločne so svojim synom.

20. Čo sa týka výdavkov maloletých detí, súd má zato, že v konaní o výživné nie je potrebné úplne do detailov špecifikovať a predovšetkým dokladovať jednotlivé výdavky potvrdeniami o platbách, pokladničnými blokmi a pod. Zo všeobecne známych skutočností a najmä zo skúsenosti súdov rozhodujúcich o výživnom sú dostatočne zrejmé (minimálne) základné rámce obvyklého rozsahu bežných výdavkov na uspokojovanie potrieb všestranného vývoja maloletých detí. Aktuálne výživné otca na deti pri prepočte predstavovalo na jeden deň sumu 3,33 € na jedno dieťa.

21. Súd prejednávajúci túto vec, hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania a porovnávajúc pomery oboch rodičov maloletých detí ako povinných a pomery oprávneného maloletého dieťaťa každého individuálne v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu s pomermi súčasnými, ako ich zistil v tomto konaní, existujúcimi v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia v tejto veci, dospel zhodne s matkou detí i kolíznym opatrovníkom k záveru, že od posledného cit. rozhodnutia súdu, ktorým bol naposledy upravený rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, jednoznačne došlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie predtým určeného výživného na deti. Súd návrh matky posúdil podľa ustanovení § 75 a nasl. Zákona o rodine, pričom v danej veci dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutia spred takmer 8 rokov, nastala závažná zmena pomerov minimálne u maloletých detí, aktuálne v čase rozhodovania súdu deti sú na druhom stupni základnej školy, všeobecne sa im zvýšili výdavky. Tvrdenia otca ako také podľa názoru súdu sú zavádzajúce v snahe zmenšiť alebo skresliť svoj príjem, pričom sa zamestnal u svojej partnerky za minimálnu sumu. Pokiaľ uvádzal právny zástupca, že príjem otca preukazuje jeho vymeriavací základ, toto nie je pravdou, nakoľko ide o vymeriavací základ, ktorý sa snažia SZČO stanoviť v minimálnom rozsahu pre účely odvodových povinností, nie je to reálny ukazovateľ príjmu otca. Pokiaľ má byť brutto mzda otca podľa jeho pracovnej zmluvy 14.600,- Kč, pričom on sám uvádza, že táto suma je 14.500,- Kč v čistom, nie je zrejmé, na základe čoho dospel k takejto čiastke, nakoľko výplatné pásky súdu nepredložil. Súd poukazuje na to, že otec nie je vyučený v odbore, ktorý by mal aktuálne vykonávať ako automechanik, je vyučený v stavebnom odbore a nie pre pracovnú pozíciu automechanika, čiže súd má zato, že môže vlastnou prácou si svoj príjem zvýšiť, môže pracovať v tom odbore, ktorý aktuálne vyštudovaný má, pričom minimálne z internetovej stránke a z tej pozície kde vykonával otec prácu predtým (zistenia v pôvodnom spise z vyjadrenia samotného otca) je zrejmé, že tá práca ako taká sa zabezpečiť dá a teda môže získať vyššie finančné prostriedky. Súd v rámci svojho rozhodnutia teda prihliadol, že otec sa vzdal bez vážnych dôvodov výhodnejšieho zamestnania, teda resp. výhodnejšie zamestnanie si nehľadal, nakoľko nebol ani evidovaný ako nezamestnaný, nepoberal ani žiadne sociálne dávky, ktoré by ho na toto odkazovali. Zároveň vychádza aj z predchádzajúcich súdnych rozhodnutí a z vyjadrení samotného otca, keďže sa otec nedostavil na pojednávanie, pričom je zrejmé, že už v roku 2016 uvádzal, že jeho príjem bol 21.000,- Kč v čistom. Tento príjem sa mu ešte následne aj zvýšil, preto netrval v roku 2016 na znížení výživného. Otec je vyučený pre odbor stavebníctvo, nie odbor automechanik, podľa názoru súdu takýmto spôsobom zamestnania sa vo firme partnerky otec iba zastiera jeho reálny príjem, ktorý s partnerkou spoločne majú. V odbore stavebníctvo by mohol dosahovať príjem i viac ako 30 tis. Kč. Nejestvuje potom zákonom akceptovateľný dôvod, aby tieto okolnosti súd vyhodnotil v prospech otca maloletých detí ako povinného a naopak nevyhnutne v neprospech matky maloletých dcér a v konečnom dôsledku najmä v neprospech chráneného záujmu maloletého dieťaťa. Súd preto takéto konanie otca pre potreby posúdenia predmetu tohto súdneho konania (vo veci starostlivosti o maloleté dieťa) hodnotil v zmysle ust. § 75 ods.1 veta druhá Zákona o rodine, tzn. ako konanie, ktorým sa ako povinný z titulu zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu bez dôležitého dôvodu vzdal možnosti zabezpečenia si primeraného legálneho príjmu, z ktorého by mohol uspokojovať nároky svojich maloletých detí, ktorý príjem si preukázane dokázal zabezpečiť i v minulosti a z ktorého by tak mohol uspokojovať nárok maloletého dieťaťa nielen syna ktorého aktuálne

preferuje, ale i dcér, ktoré pochádzajú z jeho predchádzajúceho vzťahu na výživné i v týmto rozsudkom ustanovenej výške.

22. Otec sa podľa záveru súdu úmyselne vzdal lepšieho príjmu a poukazovanie na výživu ďalšieho dieťaťa nesmie byť na ujmu jeho detí pochádzajúcich z predchádzajúceho vzťahu. Súd nespochybňuje právo otca na to, aby mal ďalšie dieťa, avšak pri ďalších vyživovacích povinnostiach by mohlo dôjsť k tomu, že výživné na deti by sa malo neustále znižovať, lebo otcovi pribudli ďalšie a ďalšie vyživovacie povinnosti; otec by mohol hypoteticky byť evidovaný na úrade práce a teoreticky by mohlo nakoniec výživné byť pre deti iba v zákonnom minimálnom rozsahu, lebo otec má minimálny príjem a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť a chce sa starať aj o svoju partnerku, na čom deti z predchádzajúceho vzťahu nemajú žiaden dosah a ani vplyv. Ďalšia vyživovacia povinnosť (dieťa, nie však partnerka) je zmena pomerov čo súd nespochybňuje, avšak rovnako oproti zmene na strane otca stojí i zmena na strane oboch maloletých dcér, ktoré sú v celom rozsahu odkázané na výživu rodičov, pričom aktuálne im prevažnú časť potrieb nielen čo do osobnej starostlivosti ale i uhrádzaní výdavkov realizuje matka, ktorá sa zamestnala na území ČR rovnako ako otec, ale napriek tomu sa snaží mať príjem taký, aby deti netrpeli núdzou. Od roku 2013 sa na ich strane zmenili zásadne pomery, pričom otec, aj v dobe keď zarábal viac (napr. v roku 2016 21000,- Kč podľa jeho tvrdení) a ešte nemal ďalšie dieťa evidentne nad rámec neprispieval ničím a sladkosti či darček pri príležitosti sviatku nemožno považovať plnením nad rámec výživného. Ak prispejú deťom rodičia otca, nebolo preukázané akou sumou a súd má zato, že ide iba o nepatrnú čiastku pri návšteve detí ktorá je bežná pri vzťahu starých rodičov a vnúčat. Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosti, ktoré sú preukázané vo vzťahu k majetkovým pomerom otca, kedy hradil podľa jeho vyjadrení v roku 2017 úver, nie je zrejmé za koho, ani z akého titulu, hovoril že ide o hypotéku 300,- Eur, aktuálne už túto sumu nehradí, čiže ani tieto výdavky v podstate nemá. Pôvodne hradil nájom 12.000,- Kč spoločne s priateľkou, tohto času spoločne s partnerkou 4.919,- Kč, čiže aj v tom to smere sa mu znížili výdavky, ale súd zohľadnil v danej veci aj to, že mu pribudla nová vyživovacia povinnosť na syna T. (od roku XXXX). Nezohľadňoval výživné ani výdavky na jeho partnerku (napr. mobil), nakoľko vyživovacia povinnosť detí má prednosť pred takýmito výdavkami a nepochybne sa i jeho partnerka podieľa na uhrádzaní nákladov, pričom súdu jej príjem nezdokladoval. Naviac je potrebné uviesť, že aj jeho partnerka ak nepoberá ako podnikateľka žiadny príjem svojho príjmu, sa taktiež dobrovoľne vzdáva a z tohto dôvodu nie je dôvod brať ohľad na jej výdavky, nakoľko nie je preukázané, že by pracovať nemohla, ba práve naopak príjmu sa dobrovoľne vzdala. Z tohto dôvodu pri komplexnom posúdení súd má zato, že návrh matky je dôvodný avšak nie v celom rozsahu (pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti), tak ako žiadala 190,- a 180,- Eur, ale súd má zato, že je dôvodné, aby zvýšil výživné na maloleté deti s prihliadnutím na potencionalitu príjmu otca, výdavky detí a to na každé rovnakou čiastkou o 50,- Eur mesačne, na sumu 150,- Eur mesačne, ktoré výživné je primerané potrebám detí, zohľadňuje ich výdavky ktoré súvisia s ich dospievaním, druhým stupňom základnej školy, zvýšením výdavkov nielen na stravu, oblečenie, obuv, drogériu, ale i potreby pre školu. Hoc aktuálne v rámci dištančného vzdelania nezakupuje matka obedy, podľa názoru súdu sú výdavky na deti v tomto ohľade ešte vyššie, nakoľko matka musí zabezpečiť deťom stravu počas celého bežného školského dňa.

23. Zvýšené výživné súd priznal počnúc od podania návrhu t.j. od 30.9.2019, t.j. od podania návrhu nie od právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko súd nie je viazaný návrhom matky a ide o výživné na maloleté deti, kedy súd môže prekročiť aj nárok uplatnený v podanom návrhu (nie je viazaný návrhom). Zmena pomerov u deti nastala minimálne od podania návrhu a javilo by sa ako nespravodlivé vo vzťahu k maloletým deťom, aby súd ukladal otcovi hradiť výživné až od právoplatnosti rozsudku o zmene výživného.

24. Splatné zameškané výživné za obdobie od 30.9.2019 do 11.3.2021 v celkovej sume 1803,32 € (pomerná časť za mesiac september 2019 + 18 mesiacov x 50,- € zvýšenia) súd povolil otcovi splatiť v splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením v lehote splatnosti.

25. Súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, umožňujúce obdobne zmenu i tohto rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a to i bez návrhu, v prípade budúcej zmeny pomerov oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých súd vychádzal vo svojom rozhodnutí v tejto veci.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , kedy právo na náhradu trov konania zákon v cit. ustanovení nepriznáva. Súd nezistil dôvod pre aplikáciu iného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.