Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15C-3-2021.pdf
PDF · 100.37 KB
Case nature
Subarea
15C/3/2021
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu - navrhovateľa obnovy konania: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, H., t.č. v Q. na výkon trestu odňatia slobody F., W. 6, F., proti žalovaným: 1/ I. Z., bytom L. D. 4, H., 2/ M.. Z. F., bytom L. D. 4, H., o žalobe na obnovu konania, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu - navrhovateľa obnovy konania na obnovu konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn.: XXC/XX/XXXX, o d m i e t a .
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobca podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX podal žalobu na obnovu konania, ktorou navrhol, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. XXC/XX/XXXX a následne, aby súd novým rozsudkom vo veci rozhodol v jeho prospech.
2. Žalobu odôvodnili tým, že v celom rozsahu napáda rozsudok Okresného súdu H. sp.zn. XXC/XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Ako dôvody uviedol, že nebol preverovaný podiel p. Z. v spoločnosti S. s.r.o., N., ČR, ďalej to, že peniaze X milión Sk pri podpise zmluvy a XX miliónov SK pri prepise na list vlastníctva boli vyplatené p. Z., a to za prítomnosti svojho brata, čo nie je dôvod na to, aby bolo spochybnené, že je to jeho rodinný príslušník. X., že v konaní nebola namieste námietka právneho zástupcu M.. M. F. o elementárnej morálke, zneužívaní procesných inštitútov a tiež nebola namieste námietka premlčania a podľa žalobcu mala byť použitá XX ročná premlčacia doba. On sa úmyselne nechcel obohatiť, naopak, protistrana sa chce obohatiť, lebo mu nechcú vrátiť sumu X mil. Sk a XX mil. Sk a hodnotu nadobudnutého dedičstva a podiel zo spoločnosti S., s.r.o. Žalované úmyselne zatajili podiel zo spoločnosti S., s.r.o., X mil. a XX mil. Sk, čo je podľa neho šikana a týranie. To, že žalobca bol odsúdený za vraždu A. nemá nič spoločné s tým, že rodina p. Z. mu majú vrátiť sumu XXXXXX,XX eur s prísl., pričom on túto vraždu spáchal pod nátlakom zo strany mafiána G. z obavy o život, a preto aj podal návrh na obnovu trestného konania XT/XX/XXXX. Žalobca mal za to, že mu patrí X mil. Sk a suma XX.XXX,XX eur. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX na výzvu súdu žalobca uviedol, voči komu smeruje žaloba na obnovu konania a zdôraznil, že rozsudok napáda v celom rozsahu preto, že je nezákonný a nebolo brané do úvahy, že premlčacia doba je XX rokov a nie X roky. Uviedol, že nebol preverený notárom podiel p. Z. v spol. S. s.r.o. a nepreverovalo sa ani to, že jeho brat bol pri tom, keď odovzdával p. Z. sumu XX mil. Sk. Nikto nepreveroval, prečo sa rodina Z. obohatila a prečo mu nechcú vrátiť to, čo mu patrí. Mal za to, že rodina Z. sa na základe nekalého osočovania a argumentov obohatila. Ich zavádzanie a klamstvá a ovplyvňovanie súdu dospelo k tomu, že všetko robili v jeho neprospech tak, aby mu nemuseli nič vrátiť.
3. Podľa § 397 Civilného sporového poriadku (CSP), Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
4. Podľa § 400 CSP, Žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
5. Podľa § 403 CSP, (1) Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. (2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
6. Podľa § 404 CSP, Za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX> po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>.
7. Podľa § 410 CSP, Žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
8. Podľa § 413 CSP, (1) Súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná. (2) Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
9. Navrhovateľ obnovy konania ako strana pôvodného sporu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. XXC/XX/XXXX v procesnom postavení žalobcu, podal žalobu na obnovu konania proti žalovaným, ktoré mali v pôvodnom konaní tiež postavenie žalovaných. Navrhovateľ obnovy konania napadol právoplatný rozsudok, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá v celom rozsahu, a to z dôvodu premlčania uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy XXX.XXX,XX eur. Rozsudok čo do výroku vo veci samej, ktorým výrokom súd žalobu zamietol, nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX (rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom G. súdu v H. č.k. XCo/XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX). Proti právoplatnému rozsudku je prípustné podanie žaloby na obnovu konania (§ 397 Y.) zo zákonom vymedzených dôvodov. Po preskúmaní žaloby na obnovu konania a oboznámení sa s obsahom právoplatného rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCo/XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX, súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania je podaná oneskorene a súčasne je zjavne bezdôvodná a z tohto dôvodu súd týmto uznesením rozhodol o odmietnutí žaloby na obnovu konania. V súlade s § 413 ods. 2 CSP preto žalobu, ani jej doplnenie súd
nedoručoval protistrane (žalovaným) na vyjadrenie. Záver o tom, že sú tu dané dôvody pre odmietnutie žaloby na obnovu konania súd odôvodňuje nasledovne:
10. Zákon stanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie žaloby je X-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto žalobu na obnovu konania podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby je X-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí X-ročnej lehoty môže byť žaloba na obnovu konania podaná len v prípadoch uvedených v § 404 CSP. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť a ani odpustiť ich zmeškanie (§ 405 CSP). Súd pritom dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania v prejednávanej veci bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej podanie.
11. Súd uvádza, že objektívna lehota na podanie žaloby zachovaná nebola, nakoľko rozsudok vo veci sp.zn. XXC/XX/XXXX nadobudol čo do veci samej (výrok o zamietnutí žaloby v celom rozsahu, ktorého zmeny sa žalobca mieni žalobou na obnovu konania domáhať) právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Žaloba na obnovu konania bola na súde podaná dňa XX.XX.XXXX, teda po viac než X rokoch od právoplatnosti napadnutého rozsudku. V prejednávanej veci súčasne tiež nejde o prípad predpokladaný v § 404 Y., kedy by sa pripúšťalo podanie žaloby na obnovu konania aj po uplynutí X rokoch od právoplatnosti rozsudku. Nejedná sa totiž o prípad, kedy by bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený. Vo veci sp.zn. XXC/ XX/XXXX nebol podkladom pre rozhodnutie o veci samej žiaden trestný rozsudok, na podklade ktorého by sa priznalo právo, keď v konečnom dôsledku sa nikomu žiadne právo na plnenie týmto rozsudkom nepriznalo, a to primárne z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Žiaden trestný rozsudok nebol dôvodom, pre ktorý by súd rozhodol v konaní sp.zn. XXC/XX/XXXX tak, ako rozhodol a už vôbec nie taký, ktorý by bol neskôr po právoplatnom skončení konania sp.zn. XXC/XX/XXXX v trestnom konaní zrušený. Z. nejde ani o prípad, kedy by sa umožňovalo podanie žaloby na obnovu konania aj po X rokoch od právoplatnosti, keď žaloba nie je podávaná z toho dôvodu, že by nové dôkazy súviseli s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, pretože takýto dôvod žalobca v žalobe o obnovu konania ani nevymedzuje. Ním tvrdené dôvody v žiadnom prípade nie sú nijako vyvodzované ani závislé na pokroku vedeckých metód, ktoré v čase, kedy sa pôvodné konanie viedlo, z objektívnych dôvodov neboli ešte známe a preto ani použiteľné, hoci po právoplatnom skončení konania sa stali známymi a dostupnými. Rovnako tak nie je možné uvažovať o možnom podaní žaloby na obnovu konania aj po uplynutí X rokov od právoplatnosti rozsudku ani v zmysle § 404 písm. c/ Y., keďže opäť uvádzaným dôvodom obnovy konania nie je ani jedna z tam predpokladaných možností (§ 397 písm. c/ až e/ Y.). Prezentovaným dôvodom obnovy konania totiž nie je trestný čin sudcu, či iných subjektov zúčastnených na konaní, pre ktorý malo byť rozhodnuté v pôvodnom konaní v neprospech žalobcu, keď žalobca bližšie neuvádza ani nepreukazuje, že by sa tieto osoby mali dopustiť konania vykazujúce znaky nejakého konkrétneho trestného činu a súčasne ani netvrdí a nepreukazuje existenciu príčinnej súvislosti medzi takýmto konaním a spôsobom, akým vo veci bolo rozhodnuté. Poukazovanie na bližšie nešpecifikované osočovanie, zavádzanie a klamstvo protistrany nie je možné hodnotiť bez ďalšieho ako spáchanie trestného činu (keď spáchanie akéhokoľvek trestného činu žalobca netvrdí a ničím konkrétnym ani nepreukazuje), a preto sa o tento prípad tiež jednať nemôže. Rovnako tak uvádzaným dôvodom pre obnovu konania nie je ani existencia žiadneho rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý by konštatoval porušenie základných ľudských práv a slobôd žalobcu v pôvodnom konaní a napokon ani existencia žiadneho záväzného rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie. Súčasne po vyhodnotení žalobcom uvádzaných skutočností nebola dodržaná ani subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania, ktorá predstavuje 3 mesiace, odkedy sa žalobca mohol o dôvode obnovy konania dozvedieť, alebo keď ho mohol uplatniť (táto musí byť pritom zachovaná vždy aj v prípadoch predpokladaných v § 404 CSP). Súd tak konštatuje s poukazom na to, že všetky žalobcom uvádzané dôvody, pre ktoré žiada povoliť obnovu konania, sú také, o ktorých musel mať a mal vedomosť už aj v čase pôvodného konania. Ak totiž ako dôvod obnovy konania uvádza, že mala byť súdom aplikovaná XX ročná a nie X ročná premlčacia doba (odhliadnuc od toho, že toto ani nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy konania, o tom bližšie ďalej), tak tento argument žalobca mohol použiť už aj v pôvodnom konaní, keď mu nič nebránilo tvrdiť, že právne posúdenie má byť podľa jeho názoru iné než to, ktorého sa domáhala protistrana a napokon to, ktoré aplikoval súd. Teda tento dôvod mohol uplatniť už počas pôvodného konania, z čoho je zrejmé, že subjektívna X mesačná lehota na podanie žaloby o obnovu konania z tohto dôvodu dávno uplynula.
Rovnako tak, ak poukazuje na to, že tu bol svedok odovzdania peňazí zosnulému Z., a to jeho brat O., tak o tomto svedkovi žalobca vedomosť mal aj v pôvodnom konaní. V. vyplýva z rozsudku, žalobca predložil čestné vyhlásenie tejto osoby a existenciu tohto svedka žalobca tvrdil aj v pôvodnom konaní, akurát súd sa z dôvodu premlčania žalovaného nároku bližšie touto argumentáciou nezaoberal. R. pritom aj v odvolaní proti rozsudku namietal, že okresný súd nepredvolal tohto jeho svedka, a teda argumentácia je v tejto časti totožná s jeho argumentáciou v odvolacom konaní. Za predpokladu, že žalobca už v pôvodnom konaní vedel o tomto dôvode obnovy konania, teda o tomto svedkovi, žiadal ho predvolať, aj ho bolo možné predvolať, len súd tomuto dôkaznému návrhu nevyhovel z dôvodu jeho nadbytočnosti, je zrejmé, že subjektívna X mesačná lehota na podanie žaloby o obnovu konania z tohto dôvodu tiež už uplynula. Rovnako už v pôvodnom konaní sa žalobca bránil tým, že on peniaze riadne vyplatil pánovi Z., a teda aj tento dôvod, ktorý znovu zopakoval v žalobe na obnovu konania, je skutočnosťou, ktorú tvrdil už v roku XXXX počas konania. Žalobca tiež ako dôvod obnovy konania uvádza, že nebol notárom preverený podiel B. Z. v spol. S. a nebol daný do dedičstva, avšak k tomuto dôvodu nič bližšie neuvádza a ani nepreukazuje, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel, pričom zachovanie lehoty na obnovu konania je povinný preukázať žalobca ako ten, ktorý sa obnovy konania domáha. Ak tak neučiní, tento nedostatok musí ísť na jeho vrub. D. ale treba dodať, že už v pôvodnom konaní sa podľa obsahu rozsudku sp.zn. XXC/XX/XXXX na pojednávaní oboznamovalo dedičské rozhodnutie po B. Z. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXD XXX/XXXX-XXX, ktoré bolo tiež obsahom tohto spisu. Teda túto vedomosť o údajnom nezahrnutí podielu do vyporiadania dedičstva žalobca mohol mať z obsahu dedičského rozhodnutia, ktoré bolo v pôvodnom konaní oboznámené, čiže aj vo vzťahu k tomuto dôvodu by nebola zachovaná X mesačná subjektívna lehota na podanie žaloby o obnovu konania. Tvrdenia žalobcu v žalobe na o obnovu konania o tom, za akých skutočností usmrtil B. Z. (nátlak mafiána G., strach o život) tiež celkom zrejme nie sú skutočnosťami, o ktorých sa žalobca ako právoplatne odsúdený za túto vraždu dozvedel až dodatočne po právoplatnom skončení pôvodného konania sp.zn. XXC/XX/XXXX, pretože ak tieto tvrdené skutočnosti boli prítomné, boli mu známe už v čase, kedy žalobca p. Z. usmrtil, teda v roku XXXX. Preto ani vo vzťahu k týmto tvrdeniam nie je možné hovoriť o zachovaní X mesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
12. Súd preto uzavrel, že žalobca podal žalobu na obnovu konania oneskorenie, keď nebola dodržaná ani objektívna ani subjektívna lehota na jej podania v zmysle cit. ust. § 403 Y.. Už len z tohto dôvodu je nutné žalobu na obnovu konania odmietnuť podľa § 413 písm. a/ Y..
13. Okrem toho však je tu aj ďalší dôvod, pre ktoré je nutné žalobu na obnovu konania odmietnuť, a síce dôvod, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná podľa § 413 písm. e/ CSP. Neboli totiž vôbec naplnené dôvody na jej podanie podľa § 397 CSP, keď žalobca namietal nepoužitie 10 ročnej premlčacej doby, poukazoval na to, že peniaze vyplatil za prítomnosti svedka, na to, že nebol preverený podiel nebohého Z. v spol. S., poukazoval na to, že protistrana zavádzala súd, osočovala ho, a tiež na to, že on spáchal vraždu p. Z. pod nátlakom. Na to, aby bol daný dôvod prípustnosti obnovy konania (§ XXX písm. a/ Y.), musí ísť o skutočnosti a dôkazy, ktoré žalobca v pôvodnom konaní nemohol bez svojej viny použiť, teda, napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy v čase pôvodného konania existovali, žalobca nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť (napríklad, ak by žalobca o existencií skutočností a dôkazov nevedel). Súčasne musí ísť o také skutočnosti, rozhodnutia, dôkazy, ktoré sa týkajú strán pôvodného konania a môžu žalobcovi privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Táto podmienka však nebola naplnená. Ako už súd uvádzal v súvislosti s hodnotením včasnosti podanej žaloby, čo do všetkých týchto uvádzaných dôvodov ide o také skutočnosti, o ktorých tu bola vedomosť už aj v pôvodnom konaní. Čo do argumentu použitia nesprávnej premlčacej doby, táto nenapĺňa atribút dôvodu pre povolenie obnovy konania, keďže ide o namietanie nesprávneho právneho posúdenia, čo však nie je dôvod na povolenie obnovy konania. Navyše nejde o žiadnu takú skutočnosť, ktorá by sa objavila až po právoplatnosti rozsudku a nič žalobcovi nebránilo sa týmto argumentom brániť už v pôvodnom konaní. Čo sa týka svedka - brata žalobcu, o jeho existencii sa vedelo aj v pôvodnom konaní, žalobca ho aj navrhoval predvolať (jeho nepredvolanie namietal ako vadu v odvolaní), súd ale tento dôkaz z dôvodu hospodárnosti nevykonával, a teda ani v tomto prípade nejde o žiaden vtedy neznámy dôkaz. Argument o nezahnutí podielu spol. S. do dedičstva, nie je ani takou skutočnosťou, ktorá by sa v zmysle § 397 písm. a/ Y. týkala strán sporu a ktorá by akokoľvek súvisela s predmetom sporu do takej miery, že by mohla výsledok konania zvrátiť. Žalobca ani nevysvetľuje, v čom by mu táto skutočnosť mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie za stavu, keď jeho nárok bol nedôvodný už len pre uplynutie premlčacej doby, a teda ďalšie skutkové okolnosti nie sú pre rozhodnutie sporu rozhodujúce. Ak žalobca namieta okolnosti spáchania vraždy A. a má námietky ohľadom konania protistrany v pôvodnom konaní (že ho osočovala
a zavádzala súd), ani tieto okolnosti nie sú dôvodmi pre povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. a/ CSP, pretože nejde o skutočnosti, ktoré by nemohla strana bez svojej viny použiť, súčasne ale ani skutkovo nesúvisia s meritom veci a nie sú spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu (ktorý ani sám nevysvetľuje, ako by sa ich existencia mala pretaviť do rozhodnutia v jeho prospech). Vo vzťahu k žalobcovmu odsúdeniu za vraždu B. Z. navyše v žalobe žalobca sám uvádza, že toto nijako nesúvisí s tým, že by mu mali byť vrátené peniaze, a preto prakticky sám „hodnotí“ vraždu a okolnosti vraždy ako skutočnosť nesúvisiacu s pôvodným konaním o zaplatenie dlžnej sumy, ktorého obnovenia s domáha. Tieto dôvody nenapĺňajú ani znaky dôvodov pre obnovu konania podľa § 397 písm. b/ CSP, teda nejde o prípady, kedy by vyššie uvádzané skutočnosti a dôkazy boli takými, ktoré nebolo z objektívnych príčin možné v pôvodnom konaní vykonať. Aj vzhľadom na to, že žaloba v pôvodnom konaní bola zamietnutá pretože nárok bol v celom rozsahu premlčaný, nie je možné ani konštatovať, že ktorákoľvek uvádzaná okolnosť (preverenie podielu v spol. S., vyplatenie peňazí za prítomnosti brata žalobcu ako svedok, okolnosti týkajúce sa vraždy p. Z., údajné zavádzanie protistranou) by zvrátila stav (teda zamietnutie žaloby) zapríčinený plynutím času ktorý nie je vôbec závislý od týchto tvrdených skutočností. Uvedené skutočnosti preto nie sú spôsobilé privodiť žalobcovi vyhovujúce rozhodnutie vo veci. Súčasne nie je daný ani žiaden iný dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. c/ až e/ Y., k čomu súd poukazuje na odôvodnenie v odseku XX tohto odôvodnenia a tiež nejde ani o prípad rozhodnutia podľa § 397 písm. f / Y..
14. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu na obnovu konania v súlade s § 413 písm. a/ a písm. e/ Y. odmietol ako žalobu podanú oneskorene a zjavne bezdôvodnú.
15. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že žaloba na obnovu konania je odmietnutá (§ 255 ods. X Y. sa použije na prípady, keď súd žalobe na obnovu konania vyhovie alebo ju zamietne). Preto je nutné o trovách konania rozhodnúť tiež analogicky podľa ustanovenia § 255 ods. X CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Predmetné ustanovenie upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu žaloby na obnovu konania, nakoľko žalobca nedosiahol žalobou sledovaný cieľ (obnovenie pôvodného konania) rovnako tak, ako keby súd jeho žalobu zamietol, teda nebol úspešný. Žalované by tak mali voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. V tejto súvislosti však treba uviesť, že žalovaným doposiaľ v konaní žiadne trovy nevznikli, keďže o tomto konaní nemajú zatiaľ vedomosť. Preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín ( § 357 písm. c/ CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.