Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52P-26-2024.pdf
PDF · 90.86 KB
Case nature
Area
Subarea
52P/26/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Vincentom Szabóom vo veci návrhu manžela: S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č.Ň. XB, U. A. - Č. I., na rozvod manželstva s manželkou: L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XB, U. A. - Č. I., právne zastúpená: JUDr. Eva Kubaská, advokátka so sídlom Vajnorská 1347/137, Bratislava, a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo S. H., narodeného XX.XX.XXXX a L. H., V.. W., narodenej XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu J., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletý Y.Á. H., nar. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého Y. mesačne sumou 500 eur počnúc dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
V. Styk s maloletým Y. sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel sa návrhom podaným na Okresnom súde Pezinok dňa 01.03.2024 domáhal rozvodu manželstva a žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že napriek snahe riešiť všetky nezhody, a to aj za pomoci kňazov a manželskej poradne, sa mu nedarilo vyriešiť s manželkou opakujúce sa prípady vzájomného nepochopenia a s nimi súvisiace nezhody, čo viedlo k jeho rezignácii a následne k postupnému vzájomnému odcudzeniu. To vyústilo do stavu dysfunkčného manželstva bez reálnej šance na jeho oživenie. Vzhľadom k zásadným rozdielom vo vnímaní príčin rozvratu nášho manželstva, za žiadnych okolností už nie sú schopní obnovenia spolužitia.
2. Manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.
3. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode účastníci uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil.
4. Procesný opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletých detí.
5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodnými listami detí (vrátane maloletého), potvrdením o príjme manžela, potvrdením o príjme manželky, správou opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželov je to manželstvo prvé. Manželom dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra N., dňa XX.XX.XXXX syn O. a dňa XX.XX.XXXX maloletý Y.. Manželia doposiaľ žili v spoločnej domácnosti, avšak manžel za pár dní odchádza natrvalo žiť do zahraničia. Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie.
7. Podľa Čl. 1 Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Okrem toho, hoci manželia doposiaľ spolu žili v spoločnej domácnosti, z vyjadrenia manžela vyplýva, že tento o pár dní odchádza natrvalo žiť do zahraničia, a teda neexistuje žiadny racionálny predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia manželov.
13. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na existenciu manželského spolužitia, čo vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní uviedli, že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie. Súd nemá prostriedky, aby mohol obnovenie spolužitia účastníkom konania nariaďovať, môže iba vplývať na ich konanie, čo bolo v tomto prípade bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
14. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
15. Manželia majú dve plnoleté deti, N. a O., ktoré v súčasnosti obe študujú na vysokej škole, a jedno maloleté dieťa, Y., narodeného XX.XX.XXXX.
16. Maloletý je vo veku 17 rokov, je žiakom 2. ročníka gymnázia, je evidovaný v alergiologickej ambulancii a navštevuje aj gastroenterologickú ambulanciu. Priemerné mesačné výdavky na maloletého rodičia vyčíslili na sumu 727 eur.
17. Manželka je zamestnaná ako účtovníčka vo firme M. H. N., N..V..Q.., jej priemerný čistý mesačný príjem je cca 1.712,- eur spolu s daňovým bonusom na všetky 3 deti. Od marca 2024 začala poberať aj prídavky na deti (3x60 eur). Spolu s manželom vlastnia 4-izbový byt, kde žije s maloletým. Taktiež vlastnia dve garáže s tým, že jednu z nich aktuálne predávajú. Okrem toho vlastnia auto značky Honda Civic Tourer, rok výroby 2018. Manželka býva v 4-izbovom byte v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, výdavky na bývanie uhrádzali doposiaľ spoločne s manželom.
18. Manžel bol zamestnaný do konca marca ako manažér spoločnosti G. U. s priemerným mesačným čistým príjmom cca 2342 eur. Aktuálne je evidovaný na úrade práce, ale má v pláne presťahovať sa do USA a tam si nájsť prácu. Prácu zatiaľ nemá zabezpečenú, ale má tam kontakty. Z predaja auta bude mať k dispozícii finančné prostriedky na živobytie aj na úhradu výživného. Spolu s manželkou vlastní 4- izbový byt s dvoma garážami. Manžel býval doposiaľ s manželkou v 4-izbovom byte v ich bezpodielovom spoluvlastníctve s mesačnými nákladmi na bývanie v sume 520 eur.
19. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
21. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 22. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; b) zastupovanie maloletého dieťaťa; c) správa majetku maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
25. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
26. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
27. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
28. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
29. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
30. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
31. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
32. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
33. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
34. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
35. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
37. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
38. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v danom konkrétnom prípade boli splnené podmienky vyžadované Zákonom o rodine, za ktorých súd môže schváliť rodičovskú dohodu. Súd mal za to, že rodičmi uzavretá rodičovská dohoda rešpektuje záujem maloletého dieťaťa, bola uzatvorená v súlade s jeho potrebami ako aj s príjmami, možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.
39. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Súd o nároku na trovy konania rozhodol v súlade s citovaným § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku, § 368 Civilného sporového poriadku).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)