Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Tos-22-2021.pdf
PDF · 85.64 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/22/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a Mgr. Jána Odnogu, v trestnej veci proti odsúdenému Y. Y., nar. XX.X.XXXX v Y., trvale bytom Y., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 11.marca 2021, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.decembra 2020, sp. zn. 1Pp/232/2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.decembra 2020, sp. zn. 1Pp/232/2020, bolo rozhodnuté tak, že podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku, § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa odsúdený Y. Y., nar. XX.X.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/11/2019 zo dňa 8.4.2019. Podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona okresný súd odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu prokurátor podal sťažnosť v neprospech odsúdeného do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Dodatočne prokurátor sťažnosť písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia sťažnosti poukázal na výrokovú časť napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol nasledovné:
„Dôvodom sťažnosti je najmä absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplýva, že program zaobchádzania sa odsúdenému darí plniť na požadovanej úrovni iba v oblasti aktivity vo voľnom čase, bod zaraďovania do práce plní čiastočne, pretože bol upozorňovaný na dodržiavanie pracovnej disciplíny, bod kontakty s vonkajším prostredím plní čiastočne. Riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je hodnotené ako vysoké.
Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu.
Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.
Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd Trenčín napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Pp/232/2020 zo dňa 09.12.2020 zrušil.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Krajský súd na základe preskúmania konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, pre ktoré by mali byť zrušené sťažnosťou prokurátora napadnuté výroky uznesenia okresného súdu z dôvodu samotnej existencie takýchto procesných pochybení aj bez následného pristúpenia k prieskumu správnosti samotných napadnutých výrokov. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že existencia takýchto procesných vád v konaní, predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia, nie je v dôvodoch podanej sťažnosti ani vytýkaná.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu.
Pokiaľ ide o splnenie ostatných zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považuje za potrebné poukázať na nasledovný obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia:
„Splnenie oboch materiálnych podmienok mal súd preukázané z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom i spisového materiálu. Je na tomto mieste v prvom rade potrebné konštatovať, že v predmetnom hodnotení nebol odsúdenému vytýkaný žiaden závažný nedostatok týkajúci sa plnenia jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody (prvá materiálna podmienka). Hodnotenie vyznieva pozitívne, v prospech odsúdeného. V načrtnutom smere je totiž konštatované, že správanie a vystupovanie odsúdeného k personálu je slušné, k spoluodsúdeným taktiež dodržiava zásady slušného správania a vystupovania, pri plnení základných povinností vyplývajúcich z ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, ako je uloženie osobných vecí, starostlivosť o zovňajšok a rešpektovanie zásad osobnej hygieny, neboli zaznamenané nedostatky, aj v skupine odsúdených sa do konfliktných situácií nedostáva. Odsúdený pri výkone trestu preukázal svoje polepšenie aj tým, že bol disciplinárne odmenený a nebol disciplinárne potrestaný. Tiež je z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom zrejmé, že voľný čas vie odsúdený tráviť zmysluplne. Konštatácia, že odsúdený je v súčasnosti pracovne zaradený na pracovisku s dohľadom v ústave a pravidelne sa podieľa na čistiacich a upratovacích prácach v rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v kuchyni pre odsúdených, za čo bol aj disciplinárne odmenený pochvalou, svedči o vytvorení si riadnych pracovných návykov ako predpokladu, po výkone trestu odňatia slobody sa riadne zamestnať a tým predchádzať trestnej činnosti. Odsúdený taktiež čiastočne plní stanovený program zaobchádzania. Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom v jeho súhrne vyplýva, že výkon trestu odňatia slobody bol odsúdenému dostatočným ponaučením, aby v budúcnosti viedol riadny život, zaradil sa do spoločnosti a venoval sa svojej rodine, čo vlastne pred súdom prezentoval aj sám odsúdený. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že z hodnotenia ďalej vyplýva, že odsúdený s rodinou udržiava pravidelný kontakt, čo z hľadiska resocializácie odsúdeného je treba vyhodnotiť v prospech splnenia druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia. Pokiaľ v hodnotení rizika sociálneho zlyhania boli odsúdenému udelené body za pohlavie a vek, súd v súlade s jeho rozhodovacou praxou i rozhodovacou praxou sťažnostného súdu konštatuje, že udelenie týchto bodov je diskriminačné a nie je možné na ne prihliadať. Pokiaľ ďalej ide o v hodnotení konštatovaní čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti, súdu nebolo zrejmé, z akých podkladov ústav pri vypracovaní hodnotenia v tejto časti vychádzal, keďže podľa odsudzujúceho rozhodnutia je zrejmé, že odsúdený svoju trestnú činnosť oľutoval (dohoda o vine a treste). Tento záver podporuje i vyjadrenie odsúdeného na verejnom zasadnutí. Odčítaním týchto troch bodov z celkového počtu 15 sa odsúdený dostane na bodov 12, čo predstavuje síce stále vysoké riziko jeho sociálneho zlyhania, ale už na dolnej hranici. Je tiež potrebné záverom dať do pozornosti, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát. Súčasťou spravodlivosti v jeho prípade je nepochybne i možnosť dostať druhú šancu dokázať spoločnosti, že svoj zámer dobudúcna viesť riadny život myslí vážne. Prihliadnuc na uvádzané skutočnosti a tiež na charakter odsúdeným spáchanej trestnej činnosti a ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel súd k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Preto súd aplikujúc § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vyhovel návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a súčasne mu podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu 18 mesiacov, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú. Pre posilnenie účelu dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode počas skúšobnej doby tiež nariadil nad odsúdeným probačný dohľad 18 mesiacov za súčasného ustanovenia príkazu v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa o zamestnanie preukázateľne uchádzať.“
Podľa názoru krajského súdu v tejto časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd dal všetky odpovede na otázky rozhodné z hľadiska posúdenia splnenia zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného a dal aj odpovede na zásadné otázky nastolené v dôvodoch sťažnosti prokurátora, pričom argumentácia okresného súdu má úplnú oporu v obsahu spisového materiálu.
Z dôvodov sťažnosti prokurátora podľa názoru krajského súdu vyplýva, že prokurátor namieta správnosť záveru okresného súdu ohľadne možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život s poukazom na závery hodnotenia riaditeľa ústavu k žiadosti odsúdeného.
Pokiaľ ide o prokurátorom namietané rizikové faktory u odsúdeného, podľa ktorých sa podľa jeho názoru nedá prijať záver o tom, že sa odsúdený skutočne napravil a dôvodne od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, krajský súd sa s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora v dôvodoch jeho sťažnosti nestotožnil.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd v danom prípade správne zistil a vyhodnotil skutočnosť, že aj napriek opakovanému páchaniu trestnej činnosti odsúdeným, je na neho prvýkrát pôsobené výkonom trestu odňatia slobody, kedy do popredia vystupuje prevýchovná zložka výkonu trestu tak, ako to má na zreteli aj účel inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd správne vyhodnotil aj otázku zistenej čiastočnej kritickosti odsúdeného k trestnej činnosti. K tejto otázke krajský súd považuje za potrebné uviesť, že vo všeobecnosti z nekritickosti odsúdeného k svojej trestnej činnosti vo vzťahu k miere rizika možnej budúcej recidívy nemožno automaticky vyvodzovať absenciu naplnenia výchovného účinku trestu u odsúdeného v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. Podľa názoru tohto senátu krajského súdu je potrebné rozlišovať medzi nekritickosťou z dôvodu subjektívneho pocitu odsúdeného z nespravodlivosti odsúdenia a z nekritickosti z dôvodu neúcty odsúdeného k záujmom chráneným Trestným zákonom, majúcom podklad v osobnosti odsúdeného. Krajský súd poukazuje aj na to, že odsúdený sa v základnom konaní k trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval, čo vyplýva z priznania mu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. v odsudzujúcom rozhodnutí (schválená dohoda o vine a treste).
Pokiaľ ide o prokurátorom namietané čiastočné plnenie programu zaobchádzania odsúdeným v bode zaraďovania do práce, podľa názoru krajského súdu jednorazové upozornenie odsúdeného na dodržiavanie pracovnej disciplíny bez uloženia disciplinárneho trestu, nemožno vyhodnotiť v kontexte všetkých ostatných poznatkov o odsúdenom počas celej doby výkonu trestu za tak závažné, že by bránilo vysloviť názor, že plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie. Krajský súd poukazuje na to, že z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva aj to, že odsúdený sa pravidelne podieľal na čistiacich a upratovacích prácach v rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti v kuchyni pre odsúdených, za čo bol aj disciplinárne odmenený pochvalou. Krajský súd sa preto stotožnil aj so závermi okresného súdu, že odsúdený si počas výkonu trestu vytvoril riadne pracovné návyky, ktorá skutočnosť môže byť predpokladom pre vedenie riadneho života odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
S poukazom na správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, s poukazom na doterajšie poznatky o jeho osobe, podľa názoru krajského súdu okresným súdom uložené obmedzenia a povinnosti v rámci probačného dohľadu sú spôsobilé dovŕšiť nápravu odsúdeného aj na slobode. Možnosť kontroly odsúdeného počas uloženej skúšobnej doby prevažuje v danom smere nad výchovným pôsobením na odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody počas zostávajúcej doby doposiaľ nevykonaného trestu odňatia slobody.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.