Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Pc-14-2020.pdf
PDF · 74.65 KB
Case nature
Area
Subarea
62Pc/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnej veci navrhovateľky: G. Š., P.. A., G.. XX.XX.XXXX, K. E. Č.. X, K. a jej manžela: E. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. C. Č.. X, V., o návrhu na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov - G. Š., P.. A.É., G.. XX.XX.XXXX a E.Q. Š., G.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mestskej časti Bratislava
- Rača vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na súd dňa 13.08.2020, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva, ktoré dňa 06.05.2017 uzavrela s E. Š., G.. XX.XX.XXXX, J. Z. C. M. M. Ú.P. M. Č. K. - P. Z. J. XX, P. XXXX na A. XX O. O. Č. XX. Návrh odôvodnila vecne tým, že s manželom sa zoznámila prostredníctvom internetu koncom leta 2009 a od 17.11.2009 začali spolu chodiť a následne spoločne bývať v podnájmoch; najskôr v Piešťanoch a potom sa presťahovali do Bratislavy. Na prelome rokov 2012 a 2013 vznikali medzi účastníkmi vážne vzťahové nezhody, nakoľko manžel (vtedy partner) začal byť voči navrhovateľke agresívny, majetnícky a fyzicky ju napádal, čo na jar roku 2013 vyústilo k odchodu navrhovateľky. Na naliehanie manžela však navrhovateľka, prechovávajúc voči nemu city a pomysliac si, že každý má právo na druhú šancu, sa k manželovi - vtedajšiemu partnerovi vrátila. Postupne účastníci začali riešiť spoločné dieťa, avšak neúspešne a po podstúpení vyšetrenia na klinike asistovanej reprodukcie zistili, že manžel trpí ťažkou neplodnosťou. V roku 2016 s cieľom uľahčenia spôsobu umelého oplodnenia, resp. prístupu k darcovskej spermii sa účastníci dohodli, že uzatvoria manželstvo. Manžel však počas manželstva strácal záujem riešiť jeho neplodnosť, resp. umelé oplodnenie, ale o to viac začal žiarliť, čo vyvrcholilo niekedy pred Vianocami roku 2019, kedy hrubým spôsobom navrhovateľku urážal a začal rozhodovať, s kým sa navrhovateľka môže stretávať, zakazoval jej kamarátky, rodinu a rodičov s tým, že ako vydatá žena má sedieť doma a nikde sa neflákať. Neustále, kontrolujúc navrhovateľku aj v jej zamestnaní, ju bezdôvodne upodozrieval z nevery s kolegami, dokonca si zaobstaral i domácu kameru a sledoval navrhovateľku, čo doma robí, keď on bol v práci. Uvedené správanie manžela viedlo k takému ochladnutiu citov navrhovateľky, že si nevie predstaviť ďalšie spolužitie ani intímny styk s manželom.
2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nakoľko už ďalej nechce riešiť zvrátené sťažnosti, osočovania a klamstvá voči svojej osobe.
3. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 11.03.2021 v neprítomnosti účastníkov, nakoľko vzhľadom na vyhlásený núdzový stav v krajine a mimoriadne opatrenia v justícii v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 súhlasili s pojednávaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti.
4. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
5. Podľa § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24 zo dňa 22. januára 2021 v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 91 zo dňa 25. februára 2021, účinnou do 31.03.2021, ktorou sa mení vyhláška č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.
6. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
6. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
7. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
8. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov, ktoré je bezdetné, predstavuje v súčasnosti iba formálny zväzok dvoch ľudí, nakoľko intímne spolu nežijú a nemajú záujem o obnovu manželského spolužitia, keďže medzi nimi pretrvávajú permanentné vzťahové nezhody, hádky, urážky a navzájom sa zjavne a nenapraviteľne citovo odcudzili, v dôsledku čoho nehodlá ani jeden z účastníkov v manželskom zväzku zotrvať. Manželstvo účastníkov neplní svoj účel a nectí práva a povinnosti sledované ustanovením § 18 zákona o rodine. So zreteľom na vážnosť narušenia vzťahov medzi manželmi, ktoré sú vážne a dlhodobo rozvrátené (minimálne od Vianoc 2019), nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 zákona o rodine).