Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoE-2-2021.pdf
PDF · 71.06 KB
Case nature
Subarea
12CoE/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného I. N. v D., N. N., so sídlom B. XXXX/XX, XXX XX N., X.: XX XXX XXX, proti povinnému N. - N., so sídlom Q. XXX, XXX XX N., X.: XX XXX XXX (vymazaný z Obchodného registra), o vymoženie 4.525,09 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 15Er/166/2011-13 zo dňa 02. septembra 2019, takto
rozhodol:
I. Odmieta odvolanie.
II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.“
2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, a to proti výroku I. v časti dôvodov zastavenia exekúcie, a zároveň aj voči výroku II. o náhrade trov exekúcie.
3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) skôr ako sa mohol začať zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal to, či podané odvolanie spĺňa náležitosti. Pri takomto preskúmaní zistil, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou a tiež, že smeruje aj proti výroku, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
9. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
11. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
12. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013 do 31.12.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
13. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Odvolací súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok vo svojich ustanoveniach nezveruje každej strane sporu, resp. každému účastníkovi exekučného konania právo podať riadny opravný prostriedok, ale toto právo priznáva len tomu, v koho neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie v neprospech strany, resp. účastníka exekučného konania, sa prejavuje buď ako neúspech vo veci samej alebo ako neúspech v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu, resp. účastníka exekučného konania ujmu. Právo podať odvolanie teda nie je dané tej strane, resp. účastníkovi exekučného konania, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorá takýmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach.
15. V predmetnom prípade súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol o zastavení konania, z dôvodu zániku povinného výmazom z Obchodného registra. V zmysle vyššie citovaného ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor je účastníkom tej časti exekučného konania, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že výrokom I. bolo rozhodované o zastavení exekúcie a nie o trovách exekúcie, tzn. že voči uvedenému výroku bol oprávnený podať odvolanie len oprávnený. Z uvedeného dôvodu tak výrok I. uznesenia nebol vydaný v neprospech súdneho exekútora, ktorý pre túto časť nebol ani účastníkom exekučného konania, teda nebol oprávnený v zmysle cit. ust. § 359 C.s.p. na podanie odvolania voči uvedenému výroku.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie voči výroku I. bolo podané neoprávnenou osobou, a preto odvolanie súdneho exekútora, čo do výroku I. o zastavení exekúcie bolo potrebné v zmysle ust. § 386 písm. b) C.s.p. odmietnuť.
17. Vo vzťahu k výroku o trovách exekučného konania odvolací súd poukazuje na to, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013 bola z ust. § 58 Exekučného poriadku vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov exekučného konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.11.2013 výslovne nepripúšťa možnosť podania odvolania voči výroku o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku.
18. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje aj na to, že súd prvej inštancie v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol poučenie o prípustnosti odvolania aj voči tomuto výroku, avšak napriek uvedenému nedostatku odvolací súd konštatuje, že toto nesprávne poučenie nemohlo založiť prípustnosť odvolania proti výroku o trovách exekúcie, ktorého neprípustnosť podania odvolania vyplýva priamo zo zákona.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolanie súdneho exekútora, čo do výroku II. o trovách konania v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a čl. 4 ods. 1 C.s.p.. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods.1 C.s.p., ktoré upravuje problematiku čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne, ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany, ktorá podala odvolanie voči výroku, voči ktorému nebolo prípustné. V prejednávanej veci súdny exekútor svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal jednak proti výroku, proti ktorému nebol oprávnený podať odvolanie a jednak aj proti výroku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. V prejednávanej veci tak súdny exekútor svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, preto mu nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania, povinnému žiadne trovy odvolacieho konania vzniknúť nemohli, keďže zanikol a oprávnený ich náhradu výslovne nežiadal.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).