Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/14/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. HIL s.r.o., so sídlom Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, IČO: 44 428 103, právne zastúpenému: LEGAL IURIS - advokátska kancelária s. r. o. so sídlom Tehelná 11, Rožňava a 2. U. M.ovi, nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, XXX XX O. F., právne zastúpenému JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou AK so sídlom v Bratislave, Zámocká 26, za účasti intervenienta na strane žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO. 31 595 545, právne zastúpeného Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom AK so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie 2084,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu, intervenienta a žalovaných 1., 2. proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -295 zo dňa 12.12.2019 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia istiny vo výške 2.084,54 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 18.8.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobcu odôvodnil tým, že dňa 1.10.2016 spôsobil vodič - žalovaný v 2. rade s motorovým vozidlom Mercedes Benz s evidenčným číslom H. XXX W. dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle značky Škoda s evidenčným číslom W. XXX C.. Žalovaný v 1. rade je pritom právnická osoba, ktorá je držiteľom motorového vozidla Mercedes Benz, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a žalovaný v 2. rade je vodič - fyzická osoba, ktorá motorové vozidlo viedla v čase nehody. Vzhľadom k tomu, že k vozidlu Mercedes Benz nebolo ku dňu dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá povinnosť vyplýva z , podľa tohto zákona mal žalobca povinnosť uhradiť poškodenému poistné plnenie z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla. Z poistného garančného fondu poškodenému žalobca plnil dňa 13.7.2017 spolu vo výške 2.292,99 €, avšak z toho suma 208,45 € predstavuje delegačný poplatok, náhradu ktorého si žalobca neuplatnil. Listom zo dňa 17.7.2017 si žalobca uplatnil u žalovaných náhradu poistného plnenia, avšak bezúspešne. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa a nasl. ako prevádzateľ motorového vozidla a žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

3. Uznesením č.k. -141 súd prvej inštancie pripustil do konania intervenienta na strane žalobcu a to Komunálnu poisťovňu a.s..

4. V priebehu konania žalobca uviedol, že je pravda, že žalovaný v 1. rade sa pokúšal o uzatvorenie poistnej zmluvy s Komunálnou poisťovňou a.s., avšak k reálnemu uzatvoreniu povinného zmluvného poistenia nedošlo, poistná zmluva nenadobudla platnosť, keďže išlo o internetovú poistnú zmluvu, kde je nutné realizovať platbu poistného do určeného dátumu a táto lehota na zaplatenie poistného žalovaným v 1. rade dodržaná nebola.

5. Intervenient na strane žalobcu Komunálna poisťovňa a.s. uviedol, že skutočne žalovaný v 1. rade sa s ním pokúšal uzavrieť poistnú zmluvu, k pričom predloženiu návrhu poistnej zmluvy došlo na diaľku dňa 24.8.2016 s tým, že bolo v nej dojednané, že žalovaný uhradí poistné vo výške 135 € od 15 dní, t.j. do 8.9.2016. Suma 135 € však bola na účet intervenienta pripísaná až 12.9.2016, teda po uplynutí platnosti návrhu poistnej zmluvy, a preto poistná zmluva skutočne ani nebola uzatvorená. Je pravda, že po nahlásení škodovej udalosti žalovaným bola prostredníctvom obchodnej spoločnosti Slovexperta s.r.o. vykonaná ohliadka motorového vozidla poškodeného, t.j. Škody Fabia ev. č. W. XXX C. dňa 7.10.2016 a dňa 11.10.2016 bola vykonaná ohliadka vozidla škodcu Mercedes Benz, avšak vzhľadom na to, že nebola platne uzatvorená poistná zmluva o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla, bol uplatnený nárok na náhradu škody odstúpený na žalobcu, t.j. Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Takýto postup je štandardný, keďže vykonanie ohliadky poškodených motorových vozidiel bolo nutné realizovať v čo najkratšom čase od nahlásenia škodovej udalosti v záujme riadneho posúdenia a ďalej plnenia žalobcom. Intervenient výslovne namietal tvrdenie žalovaného v 1. rade, že mu doručoval dokument označovaný ako poistka - potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože číselná evidencia jednotlivej dokumentácie nemá žiaden vplyv na existenciu alebo neexistenciu údajnej poistnej zmluvy. Intervenient trval na tom, že ak je poistné uhradené včas, poistná zmluva vzniká momentom návrhu. Návrh poistnej zmluvy sa odošle poisťovni, ktorý návrh má svoje samostatné číslo a na základe tohto návrhu po zaplatení poistného sa včas vygeneruje číslo poistnej zmluvy. V konkrétnom prípade bolo vygenerované číslo poistnej zmluvy, ktoré systém vygeneroval, avšak dané číslo nemá vplyv na platnosť poistnej zmluvy, keďže poistná zmluva v dôsledku včas neuhradeného poistného nevznikla.

6. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť, tvrdil, že poistný vzťah vznikol, pretože poistné plnenie bolo žalobcovi uhradené. Ohľadne momentu vzniku poistnej zmluvy uviedol, že tzv. akceptáciou ponuky poistnej zmluvy je rozhodné konkludentné správanie sa Komunálnej poisťovne a.s., keď poisťovňa skutočne aj prijala poistné plnenie deň po omeškaní, avšak neplnila si notifikačnú povinnosť, naopak nezákonne tvrdila, že konkrétna poistná zmluva nevznikla. Poistné vrátila a odstúpila od predmetnej poistnej zmluvy až po poistnej udalosti. Moment vzniku poistnej zmluvy sa podľa žalovaného v 1. rade opiera o všeobecné ustanovenia ohľadne prijatia offerty medzi zmluvnými kontrahentmi daného poistného zmluvného vzťahu. Návrh poistnej zmluvy bol vedený pod č. 1049090269 a pri vzniku samotnej poistnej zmluvy deklarovanom Komunálnou poisťovňou poistná zmluva bola vedená pod číslom 6819921112. Je teda nepochybné, že konkludentným správaním vznikol medzi Komunálnou poisťovňou a.s. a žalovaným poistný vzťah. Okrem toho žalovaný tvrdil, že krátko potom, čo uzavrel poistnú zmluvu v maklérskom dome Universal Rožňava, odišiel na dovolenku a poistné plnenie uhradil 9.9.2016, čím považoval celú záležitosť za vybavenú. Dotazoval sa totiž, či bude s predmetnou zmluvou problém z dôvodu omeškania platby alebo či je potrebné uzavrieť novú poistnú zmluvu dňom zaplatenia a bol ubezpečený, že s tým nie je žiaden problém. Bola mu vydaná biela a zelená karta hneď po uzavretí zmluvy, a to na celý rok. Až 12.10.2016 obdržal doporučený list, v ktorom Komunálna poisťovňa oznámila zánik poistenia od počiatku poistenia, kde už dôvodila, že poistná zmluva nenadobudla právoplatnosť z dôvodu neuhradenia poistného v stanovenej lehote.

7. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť s tým, že namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore s poukazom na objektívnu zodpovednosť a s tým, že voči nemu je žaloba nadbytočná.

8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vec právne posúdil podľa ust. , ods. 1, , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Dôvodil, že vznik akéhokoľvek zmluvného vzťahu je podmienený akceptáciou návrhu právneho úkonu a v tomto prípade sa na právny vzťah vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch a o zmluvách podľa . Vznik poistnej zmluvy je daný momentom offerty a následnej

akceptácie návrhu poistnej zmluvy. Vyvodil, že poistný vzťah medzi Komunálnou poisťovňou a.s. a žalovaným v 1. rade vznikol a to naplnením právnej skutočnosti uzatvorenia poistnej zmluvy v zmysle , ako aj zaplatením poistného v lehote 1 mesiaca odo dňa uzavretia predmetnej poistnej zmluvy. Lehota na akceptáciu návrhu poistnej zmluvy je podstatnou náležitosťou vzniku samotnej zmluvy a žalovaný postupoval v súlade s uvedeným ustanovením .

10. Súd považoval v spore za preukázané, že poistná zmluva medzi intervenientom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená, na základe čoho žalobca dôvodne plnil poškodenému sumu 2.292,99 € za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Aj keď pre uzatvorenie poistnej zmluvy zaplatenie poistného je nosné, aby bolo zaplatené vo výške určenej v návrhu, vo vzťahu k lehote na prijatie návrhu zaplatením poistného platí obdobne, že návrh poisťovne musí byť akceptovaný v lehote ním určenej a v prípade, že táto lehota určená nie je, musí byť návrh prijatý v lehote do 1 mesiaca, od kedy poistný návrh dostal. Taktiež v zmysle platí, že dlh - v tomto prípade poistné sa považuje za splatený až pripísaním na účet poisťovne. Pripísanie peňažných prostriedkov predstavujúcich poistné po uplynutí lehoty na akceptáciu návrhu je tak neskorým prijatím návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, a to napriek tomu, že k ich odpísaniu z účtu poistníka došlo ešte počas plynutia lehoty na prijatie návrhu.

11. V predmetnej veci žalovaný v 1. rade mal v návrhu poistnej zmluvy určenú lehotu, v akej bol povinný platiť poistné, t.j. 15 dní a je aj pravdou, že v tejto lehote nestihol poistné uhradiť a uhradil ho o deň neskôr 9.9.2016, pričom táto úhrada bola pripísaná na účet poisťovne 12.9.2016. Žalovaný však túto skutočnosť oznámil pracovníčke poisťovne a bol ubezpečený, že oneskorenou platbou nedošlo k zániku poistnej zmluvy. Preto mal za to, že bol akceptovaný návrh poistnej zmluvy a že došlo k jej platnému uzavretiu. Súd uzavrel, že v predmetnej veci došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, a to akceptáciou návrhu a zaplatením poistného. Totiž ak Komunálna poisťovňa, pokiaľ plnenie zo strany považovala za omeškané, čo malo spôsobiť neplatnosť poistnej zmluvy, bola túto skutočnosť povinná bez odkladu žalovanému v 1. rade oznámiť a vrátiť mu na poistné, keďže žalovaný do toho času si bol vedomý toho, že povinné zmluvné poistenie je platne uzavreté. Aj preto už predmetnú zmluvu následne ani neriešil. Intervenient Komunálna poisťovňa až listom zo 6.10.2016, ktorý bol doručený žalovanému v 1. rade 12.10.2016 oznámila, že poistná zmluva nenadobudla platnosť z dôvodu neuhradenia poistného v stanovenej lehote. Predmetný list však nebol ani podpísaný a absentovala aj pečiatka Komunálnej poisťovne a naviac bol doručený až po poistnej udalosti a po prešetrení tejto poistnej udalosti zo strany intervenienta. Naviac, pokiaľ pracovníčka intervenienta mala za to, že poistné z pôvodného návrhu poistnej zmluvy bolo uhradené po lehote, čo by malo za následok neplatnosť poistnej zmluvy, bolo jej povinnosťou upozorniť na túto skutočnosť žalovaného, aj keď sa dotazoval, či s oneskorenou platbou nebude problém a mohla reaktivovať pôvodný návrh, alebo uzavrieť novú poistnú zmluvu, pretože žalovaný poistné uhradil.

12. V súvislosti s námietkou pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade poukázal súd na skutočnosť, že žalovaný ako vodič motorového vozidla, ktorý spôsobil nehodu, je v konaní pasívne legitimovaný, pretože zavinenie porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodenému, a preto za škodu zodpovedá podľa . Keďže žalobca poškodenému rovnako aj za neho plnil z garančného poistného fondu, má proti nemu právo na náhradu škody podľa , keďže Slovenská kancelária poisťovateľov má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Napokon poukázal, že poškodený sa môže domáhať náhrady škody aj podľa a nasl., ale aj podľa . Na základe uvedeného považoval žalobu žalobcu súd prvej inštancie za neopodstatnenú a túto žalobu zamietol.

13. Výrok o trovách konania súd oprel o ust. a v bode 32., 33., 34. vo všeobecnej rovine prezentoval možnosti použitia tohto ustanovenia. V bode 35. odôvodnenia následne prezentoval názor, že aj v prípade rozhodnutia o trovách konania je potrebné v predmetnej veci hľadieť ako na výnimočnú a rozhodnutie modifikovať tak, aby neslúžilo žiadnej zo strán sporu ako prostriedok prejavu negatívneho vzťahu k protistrane. Taktiež je potrebné vziať do úvahy korektív dobrých mravov, a preto úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v uplatnení práva na súde zo strany žalobcu a z dôvodu neúmyselného konania zavineného, ktorý poistné plnenie z titulu poistnej zmluvy uhradil po lehote určenej žalobcom, ktorá skutočnosť bola dôvodom na podanie

predmetnej žaloby zo strany žalobcu. Odporovalo by preto dobrým mravom, aby žalobca hradil trovy konania, aj keď v konečnom dôsledku došlo k zamietnutiu žaloby.

14. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v a . Uviedol, že sa vôbec nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v bode 23. napádaného rozsudku, že vznik poistnej zmluvy je daný momentom offerty a následnej akceptácii návrhu poistnej zmluvy tak, ako to bolo v tomto prípade. Domnievať sa totiž, že poistná zmluva vznikne momentom spísania návrhu poistnej zmluvy odoslania poistného plnenia na účet poisťovne oneskorene a prijatím poistného plnenia poisťovňou na účet, je úplne absurdné. Žalobca s takýmto právnym posúdením nesúhlasí a toto posúdenie nemá oporu ani v samotnom zákone. Žalobca poukazuje na to, že v zmysle výkladu zákona tak, ako ho učinil súd prvej inštancie, by potom prvá časť ustanovenia vôbec nespĺňala svoju funkciu a bola by nadbytočná. V uvedenom prípade súd pripustil len akceptáciu druhej časti ustanovenia a opomenul jeho prvú časť, čím sa vôbec s týmto ustanovením nevysporiadal. Poukázal pritom na ustanovenia , a ak by sa prijal záver súdu prvej inštancie, že poistná zmluva nevznikla spôsobom uvedeným v , ale spôsobom, ako to uviedol súd, uplynutím stanovenej lehoty na plnenie by offerta taktiež zanikla. Dal do pozornosti, že v napadnutom rozhodnutí v bode 25. sám súd konštatuje, že žalovaný v 1. rade mal určenú lehotu, v akej bol povinný zaplatiť poistné, že žalovaný poistné nezaplatil včas, a preto žalobcovi nie je zrejmé, prečo súd potom negatívne rozhodol vo vzťahu k nemu, keď na základe predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí sú určité skutkové tvrdenia nesporné a preukázané, a to najmä tie, že žalovanému v 1. rade bola poskytnutá 15-dňová lehota na plnenie a ten ju nedodržal a zaplatil oneskorene. Ďalej zo žiadnych písomných, ale ani svedeckých výpovedí nevyplýva, že by pracovníčka poisťovne ubezpečila žalovaného, že oneskorenou platbou nedôjde k zániku poistnej zmluvy, naopak, pracovníčka vypovedala, že žalovaného v 1. rade vopred upozornila na povinnosť zaplatiť poistné plnenie v lehote a tiež ho poučila o možných následkoch nezaplatenia v lehote. Táto svedkyňa-pracovníčka poisťovne, jednoznačne vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pamätá si, že spisovala návrh zmluvy potom ešte klient volal, že zabudol uhradiť načas poistné, ale ona túto záležitosť už ďalej neriešila. Ďalej žalobca poukázal na postup, pokiaľ po nahlásení poistnej udalosti postupoval likvidátor poisťovne tak, že ohliadal motorové vozidlá, pretože takýto postup je štandardný, lebo ohliadku je potrebné realizovať v čo najkratšom čase od nahlásenia škodovej udalosti, a to v záujme jej posúdenia. Naďalej trval na to, že nezaplatením poistného včas poistná zmluva ani nevznikla, teda nebolo platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie predmetného motorového vozidla, a preto záver súdu o tom, že v čase dopravnej nehody 1.10.2016 bolo platne uzavreté povinné zmluvné poistenie, nie je správny. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu alebo ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a prizná žalobcovi náhradu trov konania tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho.

15. Odvolanie včas proti rozsudku podal aj intervenient na strane žalobcu Komunálna poisťovňa, a.s. z dôvodov uvedených v , , a . Intervenient namietal nedostatočné a v mnohom rozporuplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že je nesporné, že lehota na zaplatenie poistného bola v návrhu poistnej zmluvy uvedená 15 dní a túto skutočnosť aj konštatuje súd prvej inštancie, ktorý zároveň uvádza, že žalovaný v 1. rade v stanovenej lehote poistné nezaplatil, zaplatil ho až po splatnosti, pričom peňažné prostriedky na účet intervenienta boli pripísané až 12.9.2016. Poukázal na návrh poistnej zmluvy písmeno h/ v časti Prehlásenie, kde je jednoznačne uvedené, že ak platba poistného nebude zrealizovaná do 15 dní od odoslania návrhu k spracovaniu, bude tento návrh zmluvy považovaný za neplatný a jeho ďalšie spracovanie bude zrušené. Taktiež je tam uvedené upozornenie poistníka, že v tom prípade nie je poistník krytý pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Aj tento odvolateľ poukázal na to, že výsluchom svedkyne, pracovníčky poisťovne p. H. nebola preukázaná skutočnosť, že by ubezpečila žalovaného v 1. rade, že poistná zmluva je v poriadku, naopak uviedla, že potom jej klient volal, že zabudol uhradiť poistné načas, ale ona to už ďalej neriešila. Vzhľadom na nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie intervenient poukazuje na to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, pretože súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil argumentáciu intervenienta týkajúcu sa neexistencie poistného vzťahu medzi ním a žalovaným v 1. rade z dôvodu neexistencie poistnej zmluvy. Taktiež bod 24. odôvodnenia rozsudku je nezrozumiteľný a vnútorne protirečivý. Nie je jasné, ako sa súd následne dopracoval k záveru, že poistná zmluva je uzavretá, keď žalovaný v 1. rade uhradil finančné plnenie poistného po uplynutí lehoty na akceptáciu návrhu. Ďalej namietal nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu znemožnil zúčastniť sa pojednávania, ktoré prebehlo a na ktorom bol aj

vyhlásený rozsudok vo veci samej. Pojednávanie, ktoré sa konalo 7.10.2019 bolo odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania, termín bol stanovený na ďalšie pojednávanie 7.11.2019, ktoré však bolo odročené aj z dôvodov na strane žalovaného v 1. rade. Avšak na pojednávanie, ktoré sa konalo 12.12.2019 ani intervenient, ani jeho právny zástupca predvolanie nedostal a nemal vedomosť o tom, že sa takéto pojednávanie bude konať. Bolo tým porušené jeho právo na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom a prizná žalobcovi i intervenientovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, prípadne, aby odvolací súd napádané rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Odvolanie včas podal aj žalovaný v 1. rade proti druhému výroku rozsudku, t.j. proti výroku o trovách konania. V prvom rade namietal formuláciu tohto výroku, ktorá nemá oporu v . Ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie použil pri rozhodovaní o trovách konania ust. napriek tomu, že žalovaný v konaní dosiahol plný úspech a súdom prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neboli riadne prezentované úvahy, ktorými dospel k presvedčeniu, že v tomto prípade sú tu prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa žalovaného v 1. rade dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto obchodnoprávnom vzťahu absentujú a v konaní taktiež nedošlo k žiadnej výnimočnej okolnosti, z ktorej by mal súd vyvodiť záver o nepriznaní trov konania žiadnej zo strán. Žalovanému pritom vznikli preukázateľné trovy konania, pretože bol zastúpený advokátskou kanceláriou. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že prizná žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Proti výroku o trovách konania podal odvolanie aj žalovaný v 2. rade z dôvodu uvedených v . Poukázal na to, že súd prvej inštancie použil ust. a náhradu trov konania, úspešným stranám sporu nepriznal majúc za to, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorá aplikácia nebola namieste. Žalovaný v 2. rade mal vo veci plný úspech, neexistovala v danom prípade žiadna výnimočná okolnosť, ktorá by zakladala dôvod na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane a malo byť použité ust. . Žalobca i intervenient na strane žalobcu sú právnické osoby zastúpení advokátmi a žalovaný v 2. rade predmetný spor vôbec nevyvolal. Po celý čas poukazoval na nedostatok svojej pasívnej legitimácie, pretože bol síce vodičom motorového vozidla, ktoré spôsobilo nehodu, avšak s poukazom na objektívnu zodpovednosť vlastníka motorového vozidla, mal za to, že žaloba voči nemu je nadbytočná. Ďalej dôvodil, že žalovaný v 1. rade uhradil poistné plnenie, aj keď deň po určenej lehote, žalobca toto plnenie prijal a neoznámil žalovanému v 1. rade, že poistná zmluva nenadobudla právoplatnosť. Žalovaný v 2. rade si dôvodne a nakoniec aj úspešne bránil svoje porušené právo, žaloba voči nemu bola zamietnutá a nebol dôvod na nepriznanie mu náhrady trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, že žalovanému v 2. rade prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to vrátane trov konania odvolacieho.

18. Intervenient na strane žalobcu sa vyjadril k obidvom odvolaniam žalovaných s tým, že zotrváva na svojej argumentácii, ktorá je obsahom jeho odvolania proti rozsudku vo veci samej.

19. Žalovaný v 1. rade sa písomne vyjadril tak k odvolaniu žalobcu, ako aj k odvolaniu intervenienta na strane žalobcu, pričom obsah týchto vyjadrenia je v podstate identický. Vyjadril počudovanie, že nevie odkiaľ čerpá tak žalobca ako aj intervenient na jeho strane presvedčenie, že poistná zmluva na diaľku vzniká pripísaním poistného na účet poisťovne. Toto je až sekundárne po vzniku poistnej zmluvy, t.j. po odoslaní vyplneného formulára poistníkom, resp. sprostredkovateľom poistenia poisťovni. Odvolatelia si pomýlili vznik konsenzuálneho kontraktu a to akceptáciu poistníka offerty, ktorú mu ponúkla poisťovňa s peňažným plnením poistného. V tomto momente vznikla predmetná poistná zmluva. Žalobca ani intervenient nepochopili úmysel zákonodarcu upriamiť vznik zmluvy na dve právne skutočnosti, a to stred dvoch právnych úkonov, čo je prípad tejto kauzy ( ) alebo zaplatením návrhu poistiteľa, čo nebolo predmetom zmluvného vzťahu žalovaného v 1. rade a intervenienta ( ). Jednoznačne z toho vyplýva, že akceptovaním offerty zo strany žalovaného v 1. rade dňa 24.8.2020 vznikla poistná zmluva odoslaním návrhu žalovaným v 1. rade, resp. sprostredkovateľom poistenia pani H. do sídla poisťovateľa, tzv. konsenzuálny kontrakt. To, že bola určená lehota 15 dní na zaplatenie poistného je úplne irelevantné, keďže zákon presne stanovuje, že poistná zmluva vzniká tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu. Žalovaný zaplatil poistné v plnej výške, aj keď nie v lehote a teda poistná zmluva vznikla, keďže existoval konsenzus kontrahentov a poistné bolo zaplatené v lehote 1 mesiaca. Napokon intervenient plnenie poistného prijal a vrátil ho až

37 dní po jeho zaplatení žalovaným v 1. rade. Taktiež poukázal na to, že výpoveď svedka pracovníčky poisťovne je potrebné brať s rezervou, keďže táto je platená intervenientom a nevie nič o obchodných zvyklostiach intervenienta, keďže nie je jeho zamestnancom.

20. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril k odvolaniu žalovaného v 2. rade s tým, že s ním v celom rozsahu súhlasí a navrhol, aby došlo k zmene druhého výroku rozsudku odvolacím súdom tak, že náhrada trov konania bude priznaná obom žalovaným v rozsahu 100 %, vrátane odvolacieho konania.

21. Žalobca sa písomne vyjadril aj k odvolaniam žalovaného v 1. a 2. rade s tým, že pridržiava sa všetkých svojich písomných podaní doručených súdu, ako aj listinných dôkazov svojich argumentov a vzhľadom k tomu, že podal odvolanie proti rozsudku vo veci samej, žiada jeho zmenu tak, že jeho nároku bude vyhovené a budú mu priznané trovy konania v plnom rozsahu, prípadne, že celý rozsudok bude zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Žalovaný v 2. rade sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v tom zmysle, že zotrváva na svojich argumentoch, trvá na tom, že napadnutý rozsudok v jeho prvom výroku je vecne správny, ako taký ho navrhuje potvrdiť a zotrval na svojom odvolaní ohľadne druhého výroku o trovách konania.

23. Intervenient na strane žalobcu sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v 1. rade po odvolaní, v ktorom v podstate len opätovne opakoval svoje argumenty a poukázal opätovne na to, že tvrdenie žalovaného v 1. rade, že mu bola doručovaná tzv. zelená a biela karta o poistení, nepreukázal, pretože doposiaľ tieto dokumenty súdu nepredložil. Neexistuje žiadna notifikačná povinnosť intervenienta o nevzniknutí povinného zmluvného poistenia, a preto intervenient žiadnu takúto povinnosť ani porušiť nemohol.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania ako podané včas oprávnenými osobami bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.

25. Odvolatelia použili vo svojich odvolaniach odvolacie dôvody uvedené v , , , . Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , . Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

26. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolania žalobcu i intervenienta vystupujúceho na jeho strane sú dôvodné. Je potrebné prisvedčiť obom odvolateľom vo viacerých argumentáciách v odvolaniach s tým, že ich odvolacie námietky sú v mnohom opodstatnené. Žalovaní v 1. a 2. rade sa

odvolali len proti súvisiacemu výroku o trovách konania, vzhľadom na zrušenie rozsudku vo veci samej bol zrušený aj tento výrok.

27. V prvom rade je potrebné konštatovať, že po tom, čo sa odvolací súd oboznámil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že je nepresvedčivé, v mnohom si protirečiace a nezodpovedá požiadavkám uvedeným v , čím je naplnený odvolací dôvod podľa .

28. Odvolací súd považuje za potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (, , , , ) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ust. . Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku však je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil nepreskúmateľnosť. Je pravdou, že v rámci odvolacieho konania účinnosťou nového procesného predpisu prišlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, je pravda, že nedostatok týchto dôvodov prináša až porušenie práva na spravodlivý súdny proces a je preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd totižto vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol.

29. Odvolací dôvod podľa je tiež naplnený u intervenienta, ktorý ho vo svojom odvolaní použil.

30. Podľa intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Je teda subjektom sui generis sporového konania, pričom má právo a povinnosť vykonávať procesné úkony, ktoré sú buď prostriedkami procesného útoku alebo procesnej obrany popri ktorej zo strán sporu v konaní vystupuje.

31. Podľa súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

32. Podľa , ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávania spravidla predvolá len zástupcu, stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

33. Vykázanie doručenia predvolania je nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie súdu o tom, či sa pojednávanie bude konať. Ak strany alebo ich zástupcovia (to patrí aj pre intervenienta) neboli riadne predvolaní, alebo im predvolanie bolo doručené v lehote kratšej ako 5 dní pred pojednávaním a na pojednávanie sa nedostavili, pojednávanie sa v ich neprítomnosti vykonať nemôže a súd z tohto dôležitého dôvodu pojednávanie odročí.

34. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že zástupca intervenienta bol prítomný na pojednávaní, ktoré nariadil súd prvej inštancie na deň 7.10.2019 a toto pojednávanie bolo odročené na deň 7.11.2019 s tým, že strany a ich zástupcovia brali toto nariadenie pojednávanie na 7.11.2019 na vedomie. Ako vyplýva ďalej zo spisu, toto pojednávanie sa z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného v 1. rade ale aj právneho zástupcu intervenienta odročilo, a to na deň 12.12.2019 s tým, že na základe referátu súdu, ktorý sa nachádza na č.l. 269 mali byť účastníci vrátane intervenienta ako aj všetci právni zástupcovia predvolaní. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by bolo predvolanie zasielané aj intervenientovi a jeho právnemu zástupcovi JUDr. Tverďákovi. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa

12.12.2019 vyplynulo, že intervenient na strane žalobcu ani jeho právny zástupca prítomný nie je s tým, že jeho neúčasť bola ospravedlnená, čo však nie je pravdou, pretože intervenient ospravedlnil svoju neúčasť iba na pojednávaní na deň 7.11.2019. Napriek tomu súd vydal uznesenie s tým, že pojednáva v neprítomnosti žalobcu ako aj intervenienta na jeho strane. Túto skutočnosť, t.j. že nebol riadne predvolaný na pojednávanie namietal intervenient aj vo svojom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu došlo k pochybeniu v procesnom postupe na strane súdu prvej inštancie a to napriek tomu, že vo svojom ospravedlnení, ktoré sa nachádza na č.l. 264 právny zástupca intervenienta súhlasil, aby sa konalo dňa 7.11.2019 v jeho neprítomnosti s tým, že vo veci sa môže aj rozhodnúť. Svojím postupom teda súd prvej inštancie porušil právo intervenienta na spravodlivý proces.

35. Podľa na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil do jedného mesiaca odo dňa keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia návrh poistiteľa možno tiež prijať zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1. Poistná zmluva je v takom prípade uzavretá len čo bolo poistné zaplatené.

36. Pre uzavretie zmluvy všeobecne platí, že ak zmluvné strany jednajú osobne a je uskutočnený ústny návrh, ktorý nie je prijatý ihneď, zaniká. Avšak ide o návrh poistnej zmluvy tomuto musí predchádzať splnenie informačných povinností podľa . Návrh v konečnom dôsledku predkladá vždy poistiteľ, ktorý tak robí so zreteľom, že poistná zmluva je typovou adhéznou zmluvou, ktorej obsah je daný nielen samotným zmluvným dojednaním, ale najmä všeobecnými poistnými podmienkami, čoho dôsledkom je vypracovanie štandardného zmluvného formuláru, ktorého obsah poistený prijme alebo neprijme. Zákon pritom umožňuje, aby ten, kto návrh robí, v tomto uviedol lehotu na jeho prijatie. Ak tak neurobí, a lehotu na prijatie neurčí, platí zákonná právna úprava, podľa ktorej je možné návrh prijať v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Ide o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu, ktorej márne uplynutie má za následok, že oneskorené prijatie návrhu je možné považovať iba za nový návrh na uzavretie zmluvy. Oneskorená akceptácia návrhu však nemá za následok vznik poistnej zmluvy. V súčasnej dobe je bežné, že zmluvné strany komunikujú aj elektronickým spôsobom a písomná forma je tak zachovaná vždy, ak právny úkon bol urobený elektronickými prostriedkami a je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Písomná forma teda nie je naplnená, ak právny úkon nebol podpísaným zaručeným elektronickým postupom.

37. Výnimku z písomnej formy uzavretia poistnej zmluvy obsahuje odsek 2 . Ide vo svojej podstate o uzavretie zmluvy konkludentným spôsobom, avšak v tomto prípade musí dôjsť k zaplateniu poistného v stanovenej lehote a poistné musí byť zaplatené v celej výške. Nestačí, ak je zaplatená iba časť poistného. Za prejav prijatia návrhu poistiteľa zodpovedajúci písomnej forme sa totiž považuje aj zaplatenie poistného vo výške uvedenej v návrhu a zaplatenie včas. Teda poistná zmluva je uzavretá tým momentom, len čo bolo poistné zaplatené v určenej alebo jednomesačnej lehote. Z ustanovenia vyplýva, že peňažný dlh, ktorý je plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa.

38. Na č.l. 106 súdneho spisu sa nachádza Návrh Komunálnej poistenie, a.s., Vienna Insurance Group na uzavretie poistnej zmluvy so žalovaným v 1. rade na vozidlo Mercedes Sprinter so začiatkom poistenia 24.8.2016 o 15.13 hod. na dobu neurčitú s ročným poistným 135 eur, pričom prvá splátka musí byť uhradená v lehote platnosti tohto návrhu, t.j. do 8.9.2016. V časti úhrada poistného je uvedené, že zmluva o poistení vzniká zaplatením poistného a následným pripísaním finančných prostriedkov na účet poisťovne. Ak platba poistného nebude zrealizovaná do 15 dní od dátumu uzatvorenia návrhu zmluvy, platnosť návrhu zmluvy zaniká a poistná zmluva na základe tohto návrhu už nemôže byť uzatvorená.

39. Tak žalobca, ako aj žalovaný v1. rade, ktorý bol povinný povinné zmluvné poistenie uzatváral sú právnické osoby a na tento spor sa nevzťahujú osobitné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Z návrhu poistnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ - poistiteľ využil svoje právo a určil lehotu v zmysle ust. § 792 ako navrhovateľ na prijatie návrhu 15 dní, a preto neplatí lehota jedného mesiaca, pretože tá platí len v prípade, ak by v návrhu lehota na prijatie nebola určená. Táto lehota bola určená s tým, že sa má zaplatiť poistné v uvedenej výške a ak v tejto lehote poistné zaplatené nie je, poistná zmluva nemôže vzniknúť. Tento názor korešponduje aj s judikatúrou (napr. rozhodnutia NS ČR č. , 32

Odo 568/2005). K vzniku poistnej zmluvy zaplatením poistného v zmysle ust. môže dôjsť pri súčasnom splnení dvoch podmienok - musí sa tak stať v stanovenej lehote a musí byť zaplatené poistné v plnej výške, aká bola stanovená v návrhu zmluvy. Žiadna iná listina sama o sebe nemôže odôvodniť úsudok o vzniku poistnej zmluvy, ani z iného konania akceptanta napríklad, že sa správal tak, ako by zmluva vznikla nemožno vyvodiť, že poistná zmluva skutočne aj vznikla. Odvolací súd opätovne dáva do pozornosti, že navrhovateľom poistnej zmluvy bol poistiteľ - v tomto spore vystupujúci ako intervenient, ktorý určil 15 - dňovú lehotu na zaplatenie poistného a poistník bol ten, ktorý bol povinný v uvedenej lehote poistné zaplatiť, aby vznikla poistná zmluva a na túto okolnosť bol v návrhu poistnej zmluvy osobitne upozornený. Preto akékoľvek úvahy a závery, že aj keď poistné nebolo zaplatené v stanovenej lehote, ale zaplatené v lehote jedného mesiaca, v dôsledku správania sa poistiteľa vznikla, nie sú správne.

40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako rozsudok v zmysle , spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( ). Záverom odvolací súd len dodáva, že osobitne sa nezaoberal výrokom o trovách konania, vzhľadom na zrušenie zväzujúceho výroku rozsudku.

41. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vyhodnotiť vykonané dôkazy, riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu prezentovaným v tomto uznesení a pri dodržaní procesných zákonných ustanovení následne v spore opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. a ustálenými zásadami súdnej praxe. Musí uviesť správne závery, ktoré boli zo skutkového stavu vyvodené, aby boli dané jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky a vrátane námietok sporových strán v priebehu celého sporu. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania ( ).

42. Rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).