Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-568-2021.pdf
PDF · 70.34 KB
Case nature
Subarea
59Ek/568/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného M. E., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XX/A, XXX XX H. Z. H. N., právne zastúpený AK VAVRINČÍK s.r.o., so sídlom Hurbanova 752/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO 52 619 818, proti povinnému Z. D., H.. XX.XX.XXXX, C. M.. P.. Z.B. XXXX/X, XXX XX H. Z. H. N., o vymoženie 2.500,- eur titulom tvorby úspor na maloletého B. D., H.. XX.XX.XXXX, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 22.02.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 2.500,- eur s prísl. titulom tvorby úspor na mal. B. D., H.. XX.XX.XXXX syna účastníkov konania, na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/79/2018-59 zo dňa 16.01.2019. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že povinný bol na základe exekučného titulu povinný prispievať na tvorbu úspor Z.. B. D. sumou vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Povinný si svoju povinnosť splnil len raz a to dňa 05.03.2019 zaplatil sumu 100,- eur.
2. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
6. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
7. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
8. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
9. Podľa § 68 ods. 1 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
10. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
11. Podľa § 8 ods. 1 OZ, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
12. Podľa § 8 ods. 2 OZ, plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
13. Podľa § 9 OZ, maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
14. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
15. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že exekučným titulom
- rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/79/2018-59 zo dňa 16.01.2019 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a maloletý syn B. D. bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Súd predmetným rozhodnutím ďalej zaviazal otca maloletého (povinný v tomto konaní) prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 400,- eur mesačne a zároveň uložil povinnosť otcovi maloletého prispievať na tvorbu úspor mal. B. sumou vo výške 100,- eur mesačne. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnený označená matka maloletého.
16. Pre označenie stavu, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom konania, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Vykonanie exekúcie teda prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna legitimácia). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu (oprávnený), objektívne nie je nositeľom oprávnenia o ktoré v konaní ide a o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom oprávnený tvrdí, že je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu (povinný), nie je nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je preto imanentnou súčasťou exekučného konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma z úradnej povinnosti (ex offo), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.
17. V predmetnej veci bolo exekučným titulom rozhodnuté o povinnosti povinného prispievať na tvorbu úspor v prospech maloletého sumou vo výške 100,- eur mesačne na osobitný účet maloletého. Obsahom takto určenej povinnosti povinného k dieťaťu je na strane jednej právo dieťaťa na tvorbu úspor a na strane druhej povinnosť povinného plniť si súdom určenú povinnosť. Z povahy tejto povinnosti vyplýva, že právo na tvorbu úspor je osobným právom dieťaťa a nie právom rodiča, príp. iného subjektu, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti. V prípade, ak si povinný neplní povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní týchto pohľadávok je preto oprávneným dieťa, resp. deti, v prospech ktorého je tvorba úspor priznaná, a povinným je rodič, ktorému bola táto povinnosť uložená. Osobou oprávnenou je v tomto prípade maloletý, ktorý má nárok na úhradu jednotlivých súm, ktoré sú určené na tvorbu úspor a ktoré sú
určené exekučným titulom, čo vyplýva aj zo samotného výroku rozhodnutia súdu, keď ten zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého.
18. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu súd preto dospel k záveru, že nemôže vyhovieť návrhu na vykonanie exekúcie a vydať poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi z dôvodu, že splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom sa domáha matka maloletého, ktorá v exekučnom konaní nie je vecne legitimovaná na vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom. Keďže na základe vyššie uvedeného oprávnený nie je oprávnenou osobou z exekučného titulu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.