Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-800-2013.pdf
PDF · 82.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Er/800/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K., C. XX, proti povinným: 1./ B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G. Z. XXX, 2./ O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., O. XX, o vymoženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislave Kolesárovej, so sídlom exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Ul. Prof. Sáru č. 5, trovy exekúcie v sume 158,22 €, ktoré znáša tunajší súd.
III. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislave Kolesárovej, so sídlom exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Ul. Prof. Sáru č. 5, trovy exekúcie v sume 158,22 € na účet T.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, zo štátnych prostriedkov.
IV. Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie.
V. Oprávnenému a povinným nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1) Súdny exekútor JUDr. Stanislava Kolesárová (ďalej len ako "súdny exekútor") doručil súdu dňa 28.06.2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 25.06.2013 spolu s návrhom oprávneného zo dňa 21.06.2013, ktorým sa oprávnený domáha voči povinným vykonania exekúcie pre vymoženie výživného na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P 80/2006-67 zo dňa 20.07.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2006 a vykonateľnosť dňa 07.08.2006.
(2) Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi dňa 10.09.2013.
(3) Súdny exekútor dňa 11.01.2018 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 167,05 €, ktoré špecifikoval ako odmenu vo výške 107 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 32,21 € a DPH.
(4) Dňa 20.05.2019 doručil oprávnený vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora a súdu oznámil, že so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súhlasí a navrhuje aby trovy exekúcie znášal súd.
(5) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako "ZoUNEK"), na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
(6) Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
(7) Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
(8) Predmetná exekúcia vymáhaná v tomto konaní sa považuje za tzv. "starú exekúciu" podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, a preto súd najskôr musel preskúmať, či nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, keďže ZoUNEK je lex specialis voči Exekučnému poriadku. Predmetnou exekúciou sa vymáha pohľadávka výživného, a táto skutočnosť predstavuje relatívnu výnimku zo zastavenia starých exekúcií, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie ex lege v zmysle ZoUNEK a to z dôvodu, že stará exekúcia nemôže byť zastavená z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK. Exekučný súd preto o zastavení exekúcie rozhodoval podľa ustanovení Exekučného poriadku.
(9) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP") v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(10) Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(11) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(12) Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 EP a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zastaviť.
(13) Zo súdnym exekútorom vykonaných zistení vyplýva, že povinní nevlastnia žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok postihnuteľný exekúciou. Keďže je to práve súdny exekútor, kto má povinnosť zisťovať majetkové pomery povinného a keďže súdny exekútor súdu oznámil nemajetnosť povinných, súd z tohto oznámenia súdneho exekútora vychádzal, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP zastavil.
(14) Z uvedených dôvodov, prihliadnuc i na vyjadrenie oprávneného, ktorý so zastavením exekúcie súhlasil, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP pre nemajetnosť povinných zastavil.
(15) Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(16) Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
(17) Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
(18) Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
(19) Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len "vyhláška"/.
(20) Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov 288/1995 Z.z. (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
(21) Podľa § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33.193,92 €. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
(22) Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
(23) Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
(24) Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 167,05 € a špecifikoval ich nasledovne:
Odmena súdneho exekútora podľa § 16 v spojení s § 5 vyhl. MS 288/1995 Z.z.: 20% z vymoženej sumy 532,42 € .......................................................................................107 € Poštovné............................................................................................................................24,85 € Telekomunikačné náklady, internet, kancelárske náklady..................................................7,36 € 20% DPH zo sumy 139,21 €.............................................................................................27,84 € Celkom............................................................................................................................167,05 €
(25) V konaní bola čiastočne vymožená pohľadávka vo výške 532,42 €. Súd v takom prípade pri zastavení exekúcie rozhoduje o trovách exekúcie nie podľa ustanovenia § 14 a 15 vyhlášky, ale podľa § 16 ods. 2 vyhlášky s tým, že pre výpočet odmeny súdneho exekútora sa použije § 5 vyhlášky, pričom základom pre určenie odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Odmena súdneho exekútora predstavuje 20% z uvedenej sumy, t.j. sumu 107 €. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky vo výške 107 €. Súd musel následne súdnemu exekútorovi pripočítať k odmene DPH vo výške 20%. Celková odmena vo výške 107 € + 20% DPH zo sumy 21,40 € = 128,40 €.
(26) Súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné. Celkovo tak vznikli súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 24,85 €. Súdny exekútor vykonal najmenej 19 doručení, preto súd považuje poštovné v uplatnenej sume 24,85 € za primerané.
(27) Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za súčinnosti vo výške 0,50 €, pretože súdny exekútor nešpecifikoval za akú súčinnosť v rámci hotových výdavkov si túto sumu uplatnil. Preto ju súd za preukázanú nemal a súdnemu exekútorovi nepriznal.
(28) V ostatnom (spotrebovaný kancelársky materiál vo výške 6,86 €) súd náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože ju nemal za preukázanú. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov za spotrebovaný kancelársky materiál, pretože v zmysle § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tieto výdavky sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Hotové výdavky nie je možné paušalizovať a v každej jednotlivej exekučnej veci je potrebné preukázať ich vykonanie, ich výšku, ako aj ich súvis s exekučným konaním. Súd totiž musí posudzovať účelnosť vynaložených hotových výdavkov, a to môže urobiť len vtedy, keď je ich vynaloženie a ich výška dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi v procesnom spise. V opačnom prípade náhradu hotových výdavkov nemožno priznať. Podľa názoru súdu a ustálenej súdnej praxe ani nie je možné vyčísliť a dokladovať výdavky vynaložené na telefonovanie prípadne internet v tej ktorej konkrétnej exekúcii, nakoľko exekútor používa všetky zariadenia na celkový
chod úradu, a tak výdavky vynaložené či už napr. na kancelárske potreby ale aj technické zabezpečenie a pod. sú obsiahnuté v odmene za jednotlivé úkony alebo spadajú pod pojem administratívne práce.
(29) Celkovo súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov vo výške 158,22 € (odmena 107 € + náhrada hotových výdavkov 24,85 € + DPH zo sumy 131,85 € vo výške 26,37 €). Súd sa následne zaoberal tým, koho má zaviazať na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom k tomu, že ide o vymoženie výživného a exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinných, trovy exekúcie znáša súd (§ 203 ods. 2 EP). Preto súd rozhodol tak, že trovy exekúcie v sume 158,22 € znáša súd, ktorý ich vyplatí po právoplatnosti tohto uznesenia súdnemu exekútorovi. Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré vyplatí súdnemu exekútorovi.
(30) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(31) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(32) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(33) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinných. Oprávnený ani povinní teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinní nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.
Poučenie:
Proti výrokom I. a V. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výrokom II., III. a IV. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.