Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-25-2023.pdf
PDF · 142.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/25/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne A. B. C., nar. X.X.XXXX, D. XX, zast. JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Michalovce, Námestie slobody 7 proti žalovanej DONA REAL, s.r.o. E., F. C. XXXX/X, IČO: 50 242 750, zast. advokátskou kanceláriou LS Legal, s.r.o., Košice, Krivá 2995/21, IČO: 47 706 171 o zaplatenie 2. 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10C/17/2021 z 31. augusta 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (v ďalšom len „súd prvej inštancie“ alebo aj „súd“) napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni 2. 000 eur spolu s úrokmi z omeškania (výrok I.) a priznal žalobkyni voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Súd takto rozhodol o nároku uplatnenom žalobkyňou, ktorý skutkovo odôvodnila tým, že uzavrela ako záujemca 5.11.2020 so žalovanou ako sprostredkovateľkou zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej žalovaná mala sprostredkovať pre žalobkyňu predaj konkrétneho bytu s balkónom G. na H.. D. I. J. D. K., pričom žalovaná v ten istý deň vystavila faktúru žalobkyni, resp. jej vyúčtovala faktúrou sumu 2.000 eur, ktorú žalobkyňa zaplatila, pričom následne k sprostredkovaniu kúpy bytu nedošlo. Žalobkyňa si kúpila iný byt, na ulici D. C., pričom žalovaná zmenila údaje v ňou vystavenej faktúre z 5.11.2020 tak, že jej predmetom bolo sprostredkovanie kúpy bytu na ulici D. C.. Žalobkyňa poukázala na článok I. bod 5. zmluvy podľa ktorého, ak žalovaná nesprostredkovala kúpu pôvodne dohodnutého bytu číslo G., nemohla uplatniť voči žalobkyni 2. 000 eur, nakoľko sa v zmluve zaviazala vykonať sprostredkovanie kúpy ďalšieho bytu bez nároku na províziu. Mala za to, že si žalovaná ponechala sumu 2. 000 eur bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, ktoré je žalovaná povinná vydať. Žalovaná nárok uplatnený žalobkyňou neuznala ani len čiastočne a nesúhlasila ani s jej právnou argumentáciou. Dôvodila, že z článku I. bod 5. zmluvy nevyplýva jednoznačne, či ide o ustanovenie, ktoré by zakladalo bezodplatnosť zmluvy a výklad tohto ustanovenia žalobkyňou označila za nepodložený a v rozpore so všetkými ostatnými ustanoveniami zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa namietala neposkytnutie aktívnej činnosti zo strany žalovanej, oponovala, že ho dokazuje aktívna komunikácia medzi nimi, žalovanou a žalobkyňou ohľadom predmetu sprostredkovania. Súd si vymedzil predmet konania tak, že ide o nárok uplatnený žalobkyňou na (vydanie) bezdôvodného obohatenia, ktoré mala získať žalovaná tým, že si ponechala sumu 2.000 eur ako províziu zo
sprostredkovateľskej zmluvy, avšak k sprostredkovaniu kúpy tejto nehnuteľnosti zo strany žalovanej a ani k uzavretiu zmluvy, nedošlo. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 451 ods. 1, 2 a § 774 Občianskeho zákonníka, podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa a ďalších ustanovení prijatých na ochranu spotrebiteľa a to podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia zároveň aj citoval. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, o dôvodnosti žalobného návrhu žalobkyne a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Mal za preukázané, čo vo veci ani nebolo sporné, že žalovaná nesprostredkovala kúpu bytu G. F. H.. D. tak, ako to bolo dohodnuté v článku I. bod 2. zmluvy o sprostredkovaní, čo mal súd preukázané aj výpoveďou žalovanej. Mal sprostredkovateľskú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú, kde je spotrebiteľ všeobecne vnímaný ako slabšia strana a preto Občiansky zákonník zakazuje, aby spotrebiteľská zmluva obsahovala také ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Mal za preukázané, že išlo o formulárovú zmluvu, pretože z výpovede žalovanej vyplynulo, že túto zmluvu pripravil L. A. a bola predložená žalobkyni len na podpis, a teda sa nemala možnosť žalovaná k nej vyjadriť. Súd poukázal na to, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia zakladajúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za takéto ustanovenie, respektíve podmienku vyhodnotil súd aj zmluvné ustanovenie o nevratnosti provízie, nakoľko zhoršilo postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky v tom, že nemá nárok na províziu, aj keď ku kúpe dohodnutého bytu nedošlo. Súd mal za preukázané, a to výpoveďou svedkyne K. A., že žalovaná nesprostredkovala, ani žiadnu aktivitu nevyvinula smerom na uzavretie kúpeného bytu žalobkyňou. Z výpovede svedkyne mal súd za zrejmé, že pri obhliadke toho bytu, na obhliadke ktorého sa zúčastnili žalobkyňa, ale i žalovaná, sa žalobkyni tento obhliadaný byt nepáčil a nemala záujem o sprostredkovanie jeho kúpy, pričom svedkyňa A. ako E. K. real z vlastnej iniciatívy, nie z iniciatívy žalovanej, ponúkla žalobkyni sprostredkovanie iného bytu na ulici D. C., ku kúpe ktorého žalobkyňou nakoniec aj došlo, kde všetky záležitosti okolo uzatvárania zmluvy, t.j. sprostredkovateľskú zmluvu, kúpnu zmluvu a zabezpečenie znalca zabezpečila konateľka spoločnosti K. M.. Súd poukázal na to, že sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože § 774 Občianskeho zákonníka viaže nárok na odmenu ku skutočnosti, že výsledok, teda uzavretie zmluvy, bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Mal to preukázanú aj z výpovede žalobkyne, ktorá poukázala na to, že nebol sprostredkovaný byt, ktorý bol predmetom sprostredkovateľskej zmluvy, a ani následne žalovaná nevyvíjala iniciatívu na to, aby pre ňu zabezpečila kúpu iného bytu, samotná žalobkyňa si vyhliadla byt, ktorý jej potom sprostredkovala konateľka spoločnosti K. M.. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že keďže sa žalovaná žiadnym spôsobom nezaslúžila o sprostredkovanie kúpy bytu na ul. D. C., nemohol jej ani vzniknúť nárok na províziu, a teda jej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná žalobkyni vrátiť a preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 2. 000 eur. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vládyč. 87/1995 Z.z., keďže si žalobkyňa uplatnila nárok na úroky z omeškania od 15.2.2021, kedy jej – žalobkyni bola doručená odpoveď žalovanej na výzvu o vrátenie provízie, ktorý deň mala žalobkyňa za začiatok omeškania žalovanej, priznal súd žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 15.2.2021 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní a priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej.
3. Proti rozsudku v celom rozsahu včas podala odvolanie žalovaná. Označila rozsudok za vecne nesprávny s tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda mala za naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Poukázala na to, že v zmysle odseku 35. napadnutého rozsudku ide v danom prípade o spotrebiteľský vzťah, pričom súd mal za preukázané, že ide o formulárovú zmluvu, nakoľko z výpovede žalovanej vyplynulo, že túto zmluvu pripravil L. A. a bola predložená žalobkyni len na podpis, a teda žalobkyňa sa nemala možnosť k nej vyjadriť. Žalovaná namietla, že sa nejedná o formulárovú zmluvu a obzvlášť nie z tých dôvodov, ako to uviedol súd v odôvodnení. Nesúhlasila s konštatovaním súdu, ktorý len na základe toho, že zmluvu vyhotovila osoba s právnickým vzdelaním vyhodnotil, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohla druhá strana žiadnym spôsobom ovplyvniť. Mala za to, že ak by išlo, resp. by malo ísť o formulárovú zmluvu znamenalo by to, že do už predpripravenej zmluvy, ktorú žalovaná pravidelne používa, by sa iba doplnili osobné údaje žalobkyne a použila by sa aj na tento prípad, tvrdila, že už samotný fakt, že túto zmluvu vyhotovoval právnik
znamená, že nebola použitá bežná zmluva, ktorú používa žalovaná, ale išlo o individuálne pripravenú zmluvu na základe konkrétneho zadania a teda určite sa nejedná o formulárovú zmluvu. Namietla aj voči záveru súdu, podľa ktorého bola zmluva žalobkyni predložená len na podpis a z toho dôvodu sa nemala možnosť k nej vyjadriť. V tej súvislosti tvrdila, že obsah zmluvy bol prejavom (zrejme predmetom – pozn. odvolacieho súdu) predzmluvných rokovaní zmluvných strán, a teda nemožno súhlasiť s názorom súdu, že žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah zmluvy. Žalovaná tiež zdôraznila, že žalobkyňa mala možnosť nepodpísať predmetnú zmluvu, ak by ju považovala za nespravodlivú, alebo ak by neodrážala predzmluvné rokovania. Žalobkyňa však tak neurobila a so znením zmluvy súhlasila, pretože obsah zmluvy považovala za odraz predzmluvných rokovaní a ktorá zmluva aj bola na základe týchto rokovaní a individuálne dojednaných podmienok pripravená L. A.. V súvislosti s tým mala žalovaná za neakceptovateľné, aby v konaní boli naprávané pochybenia jednej zmluvnej strany voči druhej zmluvnej strane prostredníctvom zneužívania inštitútov občianskeho práva vo vzťahu ku spotrebiteľom, ktorých zmyslom je poskytnúť ochranu slabšej zmluvnej strane v situácii, kedy jej práva môžu utrpieť nie z jej vlastnej viny. Trvala na tom, že išlo o individuálne dojednanú zmluvu, a teda každé jej ustanovenie je možné považovať za individuálne dojednanú podmienku. Pokiaľ súd vyhodnotil, že neprijateľnou podmienkou je aj ustanovenie o nevratnosti provízie, pretože zhoršilo postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky v tom, že nemá nárok na jej vrátenie, aj keď ku kúpe dohodnutého bytu nedošlo, argumentovala žalovaná, že si súd nesprávne vyložil toto ustanovenie a nevzal zreteľ na jej vyjadrenia týkajúce sa výkladu tohto ustanovenia zmluvy. Žalovaná preto opätovne uviedla, že predmetné ustanovenie o nevratnosti provízie je nutné vykladať v kontexte celej predmetnej zmluvy, je ho potrebné považovať za výkladové ustanovenie vo vzťahu k uzavretej zmluve, aby „spotrebiteľ“ ako druhá zmluvná strana nebola ukrátená na svojich právach, keďže zmluvu uzavrela v postavení slabšej strany. Ustanovenie ako výkladové, podáva výklad ohľadne predmetu samotnej uzavretej zmluvy. Citujúc článok I. bod 4. zmluvy uviedla, že je z neho zrejmé, že nárok na províziu vznikol sprostredkovateľovi tým, že sprostredkovateľ zabezpečil žalobkyni všetky náležitosti smerujúce ku kúpe bytu, ktorý bol predmetom uzavretej zmluvy. To, že napokon nedošlo ku kúpe predmetného bytu, vo vzťahu ku ktorému bola sprostredkovateľská zmluva uzavretá, nič nemení na vzniku nároku na províziu, keďže sa zároveň ako sprostredkovateľ v zmluve zároveň zaviazala v prospech žalobkyne pre prípad, ak nedôjde ku kúpe predmetného bytu vymedzeného v článku I. bod 2. zmluvy, tak sprostredkuje príležitosť na kúpu inej nehnuteľnosti bez nároku na ďalšiu províziu, aby sa tým vyhla zdvojeniu získanej provízie, keďže prvý nárok jej vznikol už sprostredkovaním náležitostí smerujúcich ku kúpe bytu. Tvrdila, že je v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by sa ustanovenie zmluvy zabezpečujúce väčší rozsah práv spotrebiteľa vykladalo na neprospech dodávateľa, v ktorého záujme bolo zabezpečiť viac práv pre spotrebiteľa. Zároveň uviedla, že článok. I. bod 5. zmluvy ustanovuje, že sprostredkovateľ sa zaväzuje sprostredkovať kúpu iného bytu v prípade, kedy si záujemca nekúpi byt, ktorý je predmetom článku I. bod 2. zmluvy z objektívnych príčin. Poukázala na to, že sprostredkovala predaj iného bytu aj napriek tomu, že ku kúpe bytu vymedzeného v článku I. bod 2. zmluvy nedošlo z objektívnych príčin (zrejme správne „nie z objektívnych príčin“ – pozn. odvolacieho súdu), ale ku kúpe nedošlo na základe subjektívneho presvedčenia žalobkyne o tom, že si predmetný byt nekúpi. Tvrdila, že opäť by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti, ak sprostredkovateľ zabezpečí všetky náležitosti smerujúce ku kúpe predmetného bytu a záujemca predmetný byt nekúpi zo subjektívneho presvedčenia a z toho dôvodu by nemali byť sprostredkovateľovi uhradené náklady, ktoré mu v tej súvislosti vznikli tým, že konal na základe zmluvy a v jej zmysle. Pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s jej vyššieuvedeným vyjadrením, argumentovala žalovaná/ odvolateľka, že ustanovenie o nevratnosti provízie nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu, že v kontexte § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach neaplikujú na individuálne dojednané podmienky, aj za predpokladu, že by išlo o neprijateľné podmienky. Žalovaná však poprela neprijateľnosť zmluvného dojednania v celom rozsahu. Napokon dodala, že od vyplatenia 2.000 eur až do odovzdania bytu, žalobkyňa nevzniesla žiadne nároky na vrátenie tejto sumy a ani nemala žiadne výhrady voči jej činnosti. Žalovaná tak vykonávala dohodnuté činnosti pre žalobkyňu celkom v trvaní cca 4 mesiacov, pričom nárok na vrátenie odmeny začala žalobkyňa uplatňovať až po uskutočnení obchodu a odovzdaní bytu, čo mala za účelové konanie zo strany žalobkyne. Žalovaná citujúc zo znenia odseku 35. odôvodnenia napádaného rozsudku konštatovala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napadla, že podľa jej názoru z vykonaného dokazovania je nepochybné, že vyvíjala sústavnú aktivitu vo vzťahu k tomu, aby sprostredkovala pre žalobkyňu kúpu bytu, čo zakladalo nárok na províziu mala to za preukázané
doloženou SMS komunikáciou a z nej vyplývajúce, že zabezpečovala pre žalobkyňu možnosť kúpy viacerých bytov. Citovala v tej súvislosti z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo/631/1998 z 25.5.2000, v zmysle ktorého: „Záväzok sprostredkovateľa vyplývajúci zo zmluvy podľa § 774 je splnený vyhľadaním tretej osoby a je vecou záujemcu, či s ním sám zmluvu uzavrie.“ Poukázala na výpoveď svedkyne A., z ktorej podľa nej vyplynuli skutočnosti, ktoré sú v rozpore so skutočnosťami uvedenými súdom, vyplynulo z nej, že ona – žalovaná bola v kontakte so svedkyňou A. ako konateľkou spoločnosti SIMI real s.r.o., s ktorou spolupracovala pri kúpe bytu na ulici D. C. I. A. zo strany žalobkyne, čo preukazuje aj výpoveď svedkyne A. o tom, že spoločnosť K. M. zaplatila žalovanej 500 eur ako odmenu za spoluprácu pri predaji bytu na ulici D. C.. Za nesporné mala aj to, že spolupôsobila ako sprostredkovateľ pri kúpe predmetného bytu aj tým spôsobom, že komunikovala smerom k spoločnosti K. M. zastupujúcej predávajúceho, ako aj finančnému sprostredkovateľovi, kontrolovala predkladané zmluvy a iné dokumenty a zároveň ponúkla možnosť zabezpečenia znalca, ale z časového hľadiska ohodnotenie predmetného bytu zabezpečil znalec, ktorého napokon žalovaná nezabezpečila. Konštatovala, že teda vykonala činnosti smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa stala žalobkyňa vlastníčkou predmetného bytu na ulici D. C. I. A., a teda jej vznikol nárok na províziu v zmysle § 774 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné vykladať tak, že aj zabezpečením a vykonaním činnosti smerujúcich k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu. Vznikol jej titulom toho, že svojim aktívnym konaním spolupôsobila a zapríčinila uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola kúpa bytu na ulici D. C. I. A., kedy na strane kupujúcej vystupovala žalobkyňa. Zároveň tvrdila, že nárok na províziu je vznikol na základe uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy už pri sprostredkovaní kúpy bytu, ktorý bol predmetom zmluvy podľa článku I. bod 2. sprostredkovateľskej zmluvy, a nemožno dávať jej na ťarchu to, že žalobkyňa zo subjektívnych dôvodov neuzavrela kúpnu zmluvu na predmetný byt. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná jej náhradu trov konania.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej označila ho za nedôvodné v plnom rozsahu. Pokiaľ sa týka otázky formulárovej zmluvy, mala za to, že žalovaná až v odvolaní napadla, že nejde o formulárovú zmluvu, pričom žalobkyňa sa vyjadrila v konaní, že nemala možnosť obsah zmluvy ovplyvniť a bola jej predložená len na podpis v Michalovciach. V súvislosti s tvrdeniami žalovanej o jej nároku na províziu za sprostredkovanie kúpy bytu, žalobkyňa v plnom rozsahu odkázala na odôvodnenie rozsudku s tým, že sa s týmto stotožňuje. Poukázala na to, že žalovaná ani v podanom odvolaní neuviedla a ani nešpecifikovala za akú činnosť/aktivitu by podľa vlastného názoru mala jej patriť provízia, pretože z dokazovania vyplynulo, že všetku sprostredkovateľskú činnosť vyvinula K. M. K. a práve K. M. jej z vlastnej iniciatívy, teda nie z iniciatívy žalovanej, ponúkla iný byt na kúpu, ako jej ponúkala žalovaná. Teda nebyť aktivity K. M. K., ku kúpe bytu žalobkyňou by nedošlo. Navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaná/odvolateľka v odvolacej replike na vyjadrenie žalobkyne, pokiaľ sa týka otázky, resp. námietky, že žalovaná až v podanom odvolaní uviedla, že nejde o formulárovú zmluvu, uviedla, že ona ani nikdy netvrdila, že predmetná zmluva je formulárovou zmluvou, a tiež minimálne vo vyjadrení z 25.8.2021 výslovne v bode 4. sa vyjadrila, že ide o individuálne dojednané zmluvné podmienky a rozhodne nejde o formulárovú zmluvu. Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení nemala za zrejmé, z akého dôvodu patrí žalovanej provízia, zopakovala svoje vyjadrenia z odvolania a to, že dokazovania vyplýva, že vyvíjala sústavnú aktivitu vo vzťahu k tomu, aby sprostredkovala pre žalobkyňu kúpu bytu, čo zakladá nárok na províziu. Nepochybne to preukazuje doložená SMS komunikácia, z ktorej vyplýva, že žalovaná zabezpečovala pre žalobkyňu možnosť kúpy viacerých bytov. Taktiež z výpovede svedkyne A. je zrejmé, že bola s ňou v kontakte ako s konateľkou spoločnosti K. M. K., spolupracovala s ňou pri kúpe bytu na ulici D. C. I. A. zo strany žalobkyne, čo preukazuje aj vyjadrenie svedkyne A. o tom, že jej spoločnosť K. M. zaplatila 500 eur ako odmenu za spoluprácu pri predaji bytu na ulici D. C.. Zopakovala, že spolupôsobila ako sprostredkovateľka pri kúpe predmetného bytu tým spôsobom, že komunikovala smerom k spoločnosti K. M. ako aj k finančnému sprostredkovateľovi,, kontrolovala predkladané zmluvy a iné dokumenty a zároveň ponúkla možnosť zabezpečenia znalca, ktorého napokon z časového hľadiska nezabezpečila. Teda vykonávala činnosti smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa stala žalobkyňa vlastníčkou predmetného bytu na ulici D. C. I. A., a teda vznikol jej nárok na províziu v zmysle § 774 Občianskeho zákonníka, ktorá
ustanovenie je potrebné vykladať tak, že aj zabezpečením a vykonaním činnosti smerujúcich k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu. Zopakovala, že nárok na províziu jej vznikol jednak na základe jej aktívneho konania spolupôsobením a pričinením sa o uzatvorenie kúpnej zmluvy ohľadne bytu na ulici D. C., ale tiež aj na základe uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy vznikol jej nárok na províziu už sprostredkovaním kúpy bytu, ktorý bol predmetom tejto zmluvy podľa článku I. bod 2 a nemožno dávať na ťarchu jej tú skutočnosť, že žalobkyňa zo subjektívnych dôvodov neuzatvorila kúpnu zmluvu na predmetný byt.
6. Žalobkyňa v odvolacej duplike reagujúc na odvolaciu repliku žalovanej, pokiaľ táto poukazovala na vyvíjanie sústavnej aktivity vo vzťahu k tomu, aby sprostredkovala pre ňu kúpu bytu dala to pozornosti to, že žalovaná opomenula, že je potrebné hodnotiť jej činnosť vo vzťahu ku kúpenému bytu, nie k iným bytom. Namietla a dala do pozornosti, že sa žalovaná vôbec nevyjadrila k tomu záveru žalobkyne a záveru súdu, podľa ktorého z dokazovania vyplynulo, že všetku sprostredkovateľskú činnosť ku kúpenému bytu vyvinula K. M. K. a práve K. M. jej z vlastnej iniciatívy, teda nie z iniciatívy žalovanej ponúkla iný byt na kúpu ako jej ponúkala žalovaná. Nebyť aktivity K. M. K., ku kúpe bytu žalobkyňou by nedošlo. Mala za zrejmé z výpovede svedkyne A. ako aj z výpovedi žalobkyne a žalovanej, že kúpený byt žalovaná ani nevyhľadala, ani neponúkla žalobkyni, keďže to urobila K. M. K., taktiež kúpnu zmluvu pripravila K. M. K., túto kúpnu zmluvu žalovanej ani K. M. nezasielal na vyjadrenie a žalovaná nebola ani pri podpise kúpnej zmluvy. Žiadnu inú činnosť, ktorú žalovaná uviedla – kontrola kúpnej zmluvy, nevykonala a sama priznala aj, že nezabezpečila ani znalca. Teda žalovaná sa nepričinila svojim aktívnym konaním o uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola kúpa bytu na ulici D. C. I. A., a tak nemohol jej vzniknúť nárok na províziu.
7. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní neboli dané.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalovanou ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 – 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľkou (§ 380 a § 365 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť, je nedôvodné, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený 11. apríla 2024 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 5.4.2024.
10. Žalovaná v odvolaní dôvodila odvolacími dôvodmi v zmysle ktorých mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.
12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako i jeho vyhláseniu predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovanej /odvolateľky vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.
14. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na relevantné, s predmetom konania súvisiace otázky. Súd dostatočne a zreteľne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia a vyporiadal sa s relevantnými námietkami, nenechal priestor pre vznik pochybností, prečo žalobe vyhovel. Správne sa vyporiadal so zákonnými podmienkami v zmysle § 774 Občianskeho zákonníka pre vznik nároku sprostredkovateľa na poskytnutie mu odmeny záujemcom o sprostredkovanie iba vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Na základe zistených skutkových okolností správne vyhodnotil, že výsledok – uzavretie kúpnej zmluvy žalobkyňou na kúpu bytu na N. D. C. I. A. nebol dosiahnutý pričinením žalovanej a ani nie jej aktívnym konaním a že vyplatenie sumy 2.000 eur žalobkyňou žalovanej v deň uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy ako „fixnej odmeny“, ktorá „táto provízia je nevratná“ predstavuje bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu a žalovanej ako sprostredkovateľke nárok na odmenu, za ktorú v zmysle článku I. bod 4. zmluvy mala zabezpečiť žalobkyni ako záujemkyni všetky náležitosti smerujúce ku kúpe vyššievymedzaného bytu nevznikol, pretože dojednanie ani nie je určité, nevyplýva aké konkrétne „všetky náležitosti smerujúce ku kúpe bytu“ sa zaviazala žalobkyni zabezpečiť, ani nepreukázala žiadnu svoju takú konkrétnu činnosť, ktorou by bola splnila svoj záväzok z predmetného ustanovenia článku I. bod 4. zmluvy, ale najmä nepreukázala, že výsledok, uzavretie kúpnej zmluvy žalobkyňou bol dosiahnutý pričinením žalovanej ako sprostredkovateľky. Bolo úlohou žalovanej v spore hodnoverne a bez akýchkoľvek pochybností, zákonným spôsobom svoju procesnú obranu, že jej vznikol nárok na odmenu za sprostredkovanie kúpy bytu žalobkyni, preukázať, k čomu však v tomto konaní nedošlo a teda súd dôvodne vychádzal z toho, že žalovaná toto dôkazné bremeno neuniesla.
16. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd sa jeho dôvodmi stotožňuje. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie.
17. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovanej/odvolateľky a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:
18. Podľa ust. § 774 Obč. zák., sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
19. Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Jej podstatnou náležitosťou je jednak dohoda strán o tom uzavretie akej zmluvy má sprostredkovateľ pre záujemcu zabezpečiť a jednak dohoda o výške odmeny, ktorú záujemca poskytne sprostredkovateľovi vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Obstaranie uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Tým sa jeho úloha skončí. Záujemca teda uzaviera zmluvu sám, aj keď za pomoci sprostredkovateľa, ktorý mu pripraví aj potrebné podklady na uzavretie zmluvy. Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa za odmenu. Pojmovým znakom tejto zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol
výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ má povinnosť obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy s treťou osobu a jeho odmena závisí od toho, či sa zmluva uzavrie, t.j. či sa jeho pričinením dostaví sledovaný výsledok. Ak sa výsledok nedostaví, nemá právo na odmenu. Odmena sprostredkovateľa je teda podmienená tým, či záujemca uzavrel zmluvu, ktorej obstaranie mal zabezpečiť sprostredkovateľ a či uzavretie zmluvy bolo dôsledkom (v príčinnej súvislosti) s činnosťou sprostredkovateľa.
20. V danej veci nebolo sporné, že dňa 5.11.2020 strany sporu uzavreli medzi sebou sprostredkovateľskú zmluvu na kúpu nehnuteľnosti, ktorou žalovaná ako sprostredkovateľ sa zaviazala žalobkyni ako záujemcovi za odmenu sprostredkovať a zabezpečiť všetky náležitosti smerujúce ku kúpe vyššieuvedeného bytu (podľa článku I. bod 2. išlo o 3-izbový byt s balkónom O. G. F. X. D. I. P. E. J. D. K. F. N. K. I. A.), súčasne sa dohodli v článku I. bod 5. pre prípad, že nedôjde ku kúpe vyššieuvedeného bytu z objektívnych príčin, žalovaná ako sprostredkovateľ sa zaviazala sprostredkovať kúpu iného bytu bez nároku na províziu. Zmluva bola uzavretá podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. V rozpore s § 774 Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na výsledok sprostredkovania, pri ktorom ani nebolo konkrétne vymedzené, v čom má činnosť sprostredkovateľa spočívať, aké všetky náležitosti mala žalovaná zabezpečiť, však mala byť vyplatená fixná odmena 2.000 eur do troch pracovných dní od podpisu zmluvy a aj bola vyplatená a to už v deň podpísania zmluvy. Nebolo sporné, že ku kúpe v článku I. bod 2. vymedzeného konkrétneho bytu nedošlo, nakoľko žalovaná žalobkyni oznámila, že išlo by o kúpu rizikovú. Nespornou okolnosťou v danej veci bolo i to, že následne žalobkyňa si našla iný byt, čo oznámila žalovanej, ktorá sprostredkovala pre žalobkyňu jeho obhliadku, na ktorú sa ale žalovaná nedostavila (obhliadku nestihla), žalobkyni byt predstavila konateľka realitnej kancelárie K. M., ktorá byt ponúkala na predaj a ktorá napokon žalobkyni, keďže sa jej obhliadaný byt nepáčil, ponúkla iný byt na tej istej adrese, ktorý jej v ten istý deň ukázala, o ktorý žalobkyňa prejavila záujem a ktorý napokon kúpila. Kúpnu zmluvu pripravila spoločnosť K. M., K. M. aj zabezpečila znalca na ohodnotenie bytu, žalovaná nebola prítomná ani pri podpise kúpnej zmluvy, z obsahu spisu vyplýva, že jej síce konateľkou K. M. bola elektronicky zmluva zaslaná „na kontrolu“, avšak podľa časových súvislostí už po jej podpísaní žalobkyňou ako kupujúcou. Nesporne K. M. žalovanej vyplatila 500 eur ako tzv. „tipérsku odmenu“, čo uviedla žalovaná vo svojich prvotných vyjadreniach. Žalovaná argumentovala, že jej sprostredkovateľská činnosť spočívala spočívala v tom, že „spolupôsobila pri kúpe predmetného bytu tým, že komunikovala smerom k spoločnosti K. M. ako aj k finančnému sprostredkovateľovi,, kontrolovala predkladané zmluvy a iné dokumenty“. Žalovaná pre úspešnosť svojej obrany mala preukázať, že jej pričinením došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa sa stala vlastníčkou bytu.
21. Naplnenie predpokladov pre vznik práva na odmenu je povinný preukázať sprostredkovateľ (sp. zn. 32Cdo/831/1998, NS ČR).
22. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30Cdo/1593/2000 o pričinenie sprostredkovateľa pri uzavretí zmluvy ide v prípade, keď medzi uzavretím požadovanej zmluvy záujemcom s treťou osobou a činnosťou sprostredkovateľa je príčinná súvislosť, čo znamená, že nebyť snahy a úsilia sprostredkovateľa smerujúceho k zabezpečeniu príležitosti pre záujemcu uzavrieť zmluvu s treťou osobou, by k tomuto výsledku nedošlo.
23. Pojmom „pričinenie sa“ v zmysle § 774 Obč. zák. sa všeobecne rozumie snaha, usilovnosť, úsilie, čo zodpovedá v danom kontexte výrazu pričiniť sa v zmysle vyvinúť veľké úsilie, postarať sa, vynasnažiť sa, zasadiť sa o niečo. Nárok sprostredkovateľa na odmenu v zmysle ust. § 774 Obč. zák. je opodstatnený za predpokladu, že medzi výsledkom, t.j. uzavretím požadovanej zmluvy záujemcom s treťou osobou, a činnosťou sprostredkovateľa je vzťah príčiny a následku (vzťah príčinnej súvislosti), oprávňujúci záver, že nebyť snahy, úsilia sprostredkovateľa smerujúcich k zabezpečeniu príležitosti pre záujemcu uzavrieť zmluvu s treťou osobou, k tomuto výsledku by nedošlo. Záver v tomto smere závisí od okolností konkrétneho prípadu a ich hodnotenia vo vzájomných súvislostiach (viď rozhodnutie NS ČR 28Cdo/1071/2010).
24. Z uvedeného vyplýva, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou činnosťou nezaslúžil. Tak tomu bolo i v danom prípade, k uzavretiu kúpnej zmluvy žalobkyňou nedošlo aktívnou činnosťou žalovanej. Jedinou jej aktívnou činnosťou bolo sprostredkovanie obhliadky inej nehnuteľnosti (než žalobkyňa kúpila). Žalovaná teda dôkazné bremeno na preukázanie svojej procesnej obrany neuniesla, nepreukázala žiadnu takú reálnu
činnosť sprostredkovateľky, ktorú by bolo možné označiť za pričinenie sa k uzavretiu kúpnej zmluvy žalobkyňou, nevznikol jej nárok na odmenu a teda správne súd vyhodnotil, že nevrátením vopred prijatej sumy odmeny jej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré ju zaviazal vydať žalobkyni.
25. K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza:
26. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky nesúhlasiacej s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ide v prípade sprostredkovateľskej zmluvy o formulárovú zmluvu odôvodniac ho tým, že ju pripravil L. A. a bola žalobkyni len predložená na podpis bez toho, aby sa k nej mohla vyjadriť, je potrebné dať odvolateľke za pravdu v tom, že závery súdu o formulárovej zmluve založené len na uvedených sporých argumentoch, že ju pripravil L. A. a žalobkyni bola predložená len na podpis bez toho, aby sa k nej aj mohla vyjadriť, je predčasný. V konaní táto otázka nebola preskúmavaná. V každom prípade však ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže bola uzavretá na strane sprostredkovateľa osobou, ktorá pri jej uzatváraní konala v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, keďže žalovaná má v predmete svojho podnikania, resp. svojej činnosti, podľa zápisu v obchodnom registri zapísanú i činnosť sprostredkovania a predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitnú činnosť), a na strane záujemcu žalobkyňou, fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení uzavretej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti. Na právne vzťahy zo sprostredkovateľskej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej sa teda vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa použijú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie týchto ustanovení sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že sú právne nesprávne a teda bez akejkoľvek relevancie pre konanie úvahy odvolateľky/žalovanej o „neakceptovateľnosti naprávania v súdnom konaní pochybení jednej zmluvnej strany voči druhej zmluvnej strane, a to prostredníctvom inštitútov občianskeho práva vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorých zmyslom je poskytovať ochranu slabšej zmluvnej strane v situáciách, kedy ich práva môžu utrpieť ujmu nie z vlastnej viny.“ O.i. citované ani odvolaciemu súdu nedáva zmysel.
27. Aj v súvislosti s námietkou odvolateľky voči posúdeniu zmluvného ustanovenia článku II. bod 3.o nevratnosti provízie v znení : „Táto provízia je nevratná“ ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, argumentujúc pri tom, že si súd toto ustanovenie nesprávne vyložil a nevzal zreteľ na vyjadrenia žalovanej ňou prezentované ohľadne výkladu tohto ustanovenia o nutnosti vykladať ho v kontexte celej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru , že ide o námietku a argumentáciou neopodstatnenú.
28. Totiž celá ďalšia argumentácia žalovanej, citujúcej článok I. bod 4. zmluvy a vyvodzujúcej z citovaného záver, že nárok na províziu jej (sprostredkovateľke) vznikol tým, že zabezpečila žalobkyni všetky náležitosti smerujúce ku kúpe bytu, ktorý bol predmetom uzavretej zmluvy, je právne neopodstatnená (bez právneho podkladu) a naviac v rozpore s platným právom, keďže pojmovým znakom sprostredkovateľskej zmluvy je skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa, ktoré v danej veci preukázané nebolo a zostalo len v rovine nepreukázaných tvrdení žalovanej/sprostredkovateľky.
29. Ďalej odvolateľka namietala, že ak by sa odvolací súd nestotožnil s uvedeným jej výkladom (čo sa nestotožnil), aj napriek tomu nie je možné mať predmetné ustanovenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o neprijateľných podmienkach nevzťahujú na individuálne dojednané podmienky. K tomu odvolací súd uvádza a uzatvára túto problematiku, že bez ohľadu na to, či je predmetné ustanovenie zmluvy „Táto provízia je nevratná.“ neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovení prijatých na ochranu spotrebiteľa (keďže nebolo dôsledne posúdené, či bola individuálne dohodnutá), v každom prípade je ustanovením, ktorým sa zmluvná strana (naviac v danej veci spotrebiteľ), vopred vzdáva svojich práv, čo je v rozpore so zákonom (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zároveň i odporuje dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka) a teda je celé ustanovenie článku II. bod 3. zmluvy neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to či už len samo o sebe alebo aj v spojitosti s ďalšími dojednaniami tohto článku, konkrétne s ustanovením článku II. bod 2. zmluvy, v ktorom bola splatnosť odmeny za sprostredkovanie dohodnutá do troch pracovných dní od podpisu zmluvy. Toto zmluvné dojednanie je v rozpore s § 774 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa sprostredkovateľskou zmluvou zaväzuje záujemca poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy,
ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Vyplatenie dohodnutej odmeny na základe neplatného dojednania ohľadne splatnosti odmeny do troch pracovných dní od podpisu zmluvy a to v danom prípade v deň podpisu zmluvy, t.z. bez ohľadu na výsledok sprostredkovateľskej činnosti, ktorý pri uzatváraní zmluvy nemohol byť dosiahnutý žiaden, nie je v súlade so zákonom a zákonu odporuje.
30. Súd žalobe vyhovel právne uzavrúc, že sa žalovaná žiadnym spôsobom nezaslúžila o sprostredkovanie žalobkyni kúpy bytu na ulici D. C. a teda ani jej nemohol vzniknúť nárok na províziu, žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie a preto žalobe vyhovel.
31. Žalovaná/odvolateľka namietala nesprávne skutkové zistenia súdu a následne i nesprávny právny záver.
32. Tvrdila, že dokazovaním bolo preukázané, že vyvíjala sústavnú aktivitu vo vzťahu k tomu, aby sprostredkovala pre žalobkyňu kúpu bytu a to zakladá nárok na províziu. Citovala v tej súvislosti z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 25.5.2000, sp. zn. 25Cdo/631/1998: „Záväzok sprostredkovateľa vyplývajúci zo zmluvy podľa § 774 Občianskeho zákonníka je splnený vyhľadaním tretej osoby a je vecou záujemcu, či s ním sám zmluvu uzavrie.“, odvolací súd oponuje, pretože len vyhľadanie tretej osoby, s ktorou záujemca môže uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu je pojmovým znakom zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka a nie sprostredkovateľskej zmluvy uzatváranej podľa § 774 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je činnosť sprostredkovateľa resp. jeho záväzkom je obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Žalovaná však ani nepreukázala, že by bola vyhľadala tretiu osobu pre žalobkyňu predávajúcu konkrétny byt, ale ani nepreukázala, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo práve ju, že by bol výsledok – uzavretie kúpnej zmluvy žalobkyňou ako kupujúcou s predávajúcim a nadobudnutie bytu, dosiahnutý jej pričinením ako sprostredkovateľky, k čomu sa už odvolací súd vyššie vyjadril.
33. Poukazovanie žalovanej na výpoveď svedkyne A. a argumentácia, že s ňou žalovaná bola v kontakte a že spolupracovali pri kúpe bytu na ulici D. C. ako aj súčasne priznala, že jej svedkyňa A. zaplatila sumu 500 eur, o ktorej v odvolaní hovorí ako o „odmene za spoluprácu pri predaji bytu na ulici D. C.“ avšak vo svojich prvotných vyjadreniach ju označila za tzv. tipérsku odmenu, sú skutočnosti v danej veci právne irelevantné, pretože nepreukazujú a nevyplýva z nich, že by žalobkyni kúpu bytu na ulici D. C., ktorý žalobkyňa napokon kúpila bola sprostredkovala žalovaná a teda, že ku kúpe došlo jej pričinením. Zo skutkových okolností vyplýva, že žalovaná sa ani len nedostavila na prvú obhliadku bytu, aj keď túto dohodla s realitnou kanceláriou K. M., ktorá byt predávala, že tento obhliadaný byt žalobkyňa vôbec nekúpila, pretože tento sa jej nepáčil a na obhliadke prítomná konateľka K. M. ponúkla jej ďalší byt na predaj na tej istej adrese, ktorý si žalobkyňa následne obhliadla, o tento prejavila záujem a tento byt napokon aj kúpila. Takisto vyplynulo, resp. bolo preukázané, že kúpnu zmluvu ako aj všetky s tým spojené náležitosti zabezpečila realitná kancelária K. M.. Podstatné je to, že kúpna zmluva ktorú žalobkyňa uzavrela a kúpa konkrétneho predmetného bytu na ulici D. C. sa nedostavili ako výsledok činnosti žalovanej. Sprostredkovateľ má povinnosť obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy s treťou osobou a jeho odmena závisí od toho, či sa zmluva uzavrie, t. j. či sa jeho pričinením dostaví sledovaný výsledok. Ak sa výsledok nedostaví, nemá právo na odmenu.
34. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
35. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania a to podľa § 255 ods. 1 CSP priznal v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala.
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).