Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. F. XXXX/XX, XXX XX P.., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom F. Urbánka 797/14, 020 01 Púchov, IČO: 47 254 181 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2020 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 11.08.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovanej (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) priznaný invalidný dôchodok od 16.11.2019 v sume 488,70 eur mesačne. Zároveň prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa a zákona o sociálnom poistení zvýšená suma invalidného dôchodku od 01.01.2020 na sumu 502,90 eur mesačne.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe uvádza, že nie je spokojný s tým, ako ohodnotil posudkový lekár jeho zdravotný stav, pretože nádor v hlave stále existuje a naviac mu nebolo vôbec zohľadnené postihnutie pravého oka, ktoré ako keby neexistovalo, pričom doložil fotokópie magnetickej rezonancie a očného vyšetrenia. Na základe uvedeného žiadal správny súd, aby prehodnotil napadnuté rozhodnutie žalovanej, kde mu bolo priznaných 60 % a nahradil ho rozhodnutím, ktorým mu prizná zvýšenie o 10 % za nádor a zvýšenie o 10 % za oko.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia žalovanej zo dňa 22.04.2020, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60 %. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych správ a nálezov, založených v posudkovej dokumentácii, nevyplýva, že by zdravotné

postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej MPSVZČ a zhodne dospeli k záveru, že je invalidný s MPSVZČ vo výške 60 %. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. K námietke žalobcu týkajúcej sa zvýšenia MPSVZČ za namietané zdravotné postihnutia žalovaná uvádza, že s uvedenou námietkou sa generálny riaditeľ žalovanej vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky oprel generálny riaditeľ napadnuté rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého generálny riaditeľ žalovanej vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní. Odvolací orgán žalovanej dospel k záveru, že správna úvaha v odôvodnení vydaných rozhodnutí, týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobcu, bola náležite odôvodnená a nevybočuje z medzi zákonných atribútov. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby správny súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

4. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovanej, pričom podľa jeho názoru skutočnosť ohľadne existencie nádoru v hlave a nezohľadnenie postihnutia pravého oka (na ktoré žalobca vôbec nevidí) žalovaná nepoprela a teda ju možno považovať za nespornú skutočnosť v konaní. Uvedené zníženie MPSVZČ vo výške 60 % však vyššie uvedenú nerozporovanú skutočnosť nezahŕňa. Na základe vyššie uvedeného, teda bez zahrnutia uvedených poškodení zdravia, hoci boli súčasťou zdravotnej dokumentácie je výrok napadnutého rozhodnutia nesprávny a nezákonný. Žalobca navrhol vykonať dôkaz a to vypracovaním znaleckého posudku znalcom vedenom Ministerstvom spravodlivosti, ktorým by bolo preukázané poškodenie zdravia, ktoré uvádza žalobca a ktoré opomenul posudkový lekár zahrnúť do svojho hodnotenia, čoho následkom bolo vydanie nezákonného rozhodnutia. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vec zmenil tak, že prizná žalobcovi nárok na invalidný dôchodok, alebo aby vec zrušil a vrátil na nové konanie.

5. Žalovaná sa písomne (duplikou) už nevyjadrila k replike žalobcu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), oboznámil sa so žalobou, s písomnými vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovanou a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech.

7. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

9. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

10. Podľa a správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

11. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

12. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

13. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení priznaný invalidný dôchodok od 16.11.2019 v sume 488,70 eur mesačne. Zároveň prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšená suma invalidného dôchodku od 01.01.2020 na sumu 502,90 eur mesačne.

14. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 05.12.2019 žiadal priznanie invalidného dôchodku. Na základe uvedenej žiadosti bola vypracovaná dňa 05.12.2019 lekárska správa posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Považská Bystrica, U.. E. M., ktorej súčasťou bol aj odborný posudok o invalidite. Pri posudzovaní zdravotného stavu posudkový lekár vychádzal z očného vyšetrenia U.. Z. K. zo dňa 20.11.2019, lekárskeho vyšetrenia (biopsia) U.. G. P. zo dňa 28.12.2018, neurologického vyšetrenia U.. Y. M. zo dňa 30.07.2019 a z lekárskeho vyšetrenia (MR mozgu) U.. L. X. zo dňa 22.03.2019. Posudkový lekár na základe uvedených podkladov zo zdravotnej dokumentácie, vyjadrení žalobcu ako aj jeho vlastného vyšetrenia uznal žalobcu za invalidného, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie odôvodňujúce invaliditu určil zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, pod položku č. 11. - mozgové nádory, písmeno c) - po stabilizácii zdravotného stavu s ľahkým reziduálnym neurologickým nálezom podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Posudkový lekár určil výslednú MPSVZČ vo výške 60 % a zároveň určil dátum vzniku invalidity na 16.11.2019, pričom za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu nenavýšil percentuálnu MPSVZČ.

15. Dňa 16.01.2020 prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X s odôvodením, že žalobca bol uznaný invalidným z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu, pričom žalobcov dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Považská Bystrica a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 05.12.2019. Obsahom prvostupňového rozhodnutia bol aj podrobný popis výpočtu sumy invalidného dôchodku,

16. Na základe žalobcom podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu nesúhlasu s určenou MPSVZČ bol opätovne prehodnotený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky P. V., U.. E. M. a dňa 05.03.2020 bola ním vypracovaná lekárska správa a odborný posudok o invalidite, z ktorých vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia, pobočky P. V. zotrval na záveroch svojho pôvodného odborného posudku o invalidite zo dňa 05.12.2019 a nezmenil MPSVZČ.

17. Dňa 22.04.2020 bola vypracovaná lekárska správa a odborný lekársky posudok posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia U.. G. Z., ktorý pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu vychádzal zo správ z hospitalizácie žalobcu v O. v K. do dňa 21.11.2018, následnej hospitalizácii v Nemocnici v V. V. do dňa 26.11.2018, ďalšej hospitalizácii do dňa 28.12.2018, z lekárskeho vyšetrenia na MR zo dňa 22.03.2019, z lekárskej kontroly zo dňa 26.04.2019 u U.. P., kontroly zo dňa 26.06.2019 u U.. X., z neurologického vyšetrenia zo dňa 30.07.2018 u U.. M. a z očného vyšetrenia zo dňa 20.11.2019 u U.. N.. Z odborného lekárskeho posudku vyplýva záver, že žalobca mal medicínsky zistený tumor v temporálnej oblasti mozgu vpravo, ktorý bol dňa 17.12.2018 z veľkej časti extrahovaný, histológia potvrdila benígnitu a na MR bolo dokázané malé reziduum. Klinicky je nález na mozgových nervoch v norme okrem okohybných svalov, ktoré spôsobujú strabizmus - bulbus je fixovaný nazálne, je možná len minimálna pohyblivosť vertikálne, dôsledkom čoho je dvojité videnie. Operačné riešenie tohto stavu nebolo indikované. Vízus na druhom, ľavom oku je v norme 1,0 a na postihnutom oku ľahko znížený na 0,7. Podľa neurológa je nález okrem paréz mozgových nervov spôsobujúcich fixáciu pravého bulbu smerom k nosu kompletne negatívny, postihnutie končatín nie je prítomné. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie v strednej oblasti zákonom stanoveného rozpätia v kapitole VI, oddiely A, položky č. 11, písmene c) na 60 %. Zvýšenie miery poklesu za iné ochorenia nie je odôvodnené, nakoľko dvojité videnie je súčasťou základného ochorenia a preto je obsiahnuté v rozhodujúcej položke. Ďalšie ochorenia podľa posudkového lekára žalobca prakticky

nemá, preto zvýšenie miery poklesu o iné nie je opodstatnené. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom. Subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené, pričom celkovo posudkový lekár nemá dôvod na zmenu posudkov zo dňa 05.12.2019 a 05.03.2020.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností, generálny riaditeľ žalovanej dňa 22.06.2020 vydal rozhodnutie č. 840 317 8025 0, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s odôvodením, že generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny a prvostupňové rozhodnutie je potrebné potvrdiť, nakoľko z o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky P. V. dňa 05.03.2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia. Následne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredia U.. G. Z., ktorý vypracoval odborný lekársky posudok zo dňa 22.04.2020 a určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby nervového systému, postihnutie mozgu, mozgové nádory, po stabilizácii zdravotného stavu, s ľahkým reziduálnym neurologickým nálezom (spravidla po dvoch rokoch) podľa kapitoly VI, oddielu A, položky č. 11, písm. c), prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistený s MPSVZČ vo výške 60 % (z percentuálneho rozpätia od 50 % do 70 %). Iné zdravotné postihnutia, za ktoré by posudkový lekár sociálneho poistenia mohol zvýšiť MPSVZČ podľa zákona o sociálnom poistený nie sú preukázané. Presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej MPSVZČ je subjektívne, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory. MPSVZČ po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek v rámci odvolacieho konania je naďalej vo výške 60 %, s dátumom vzniku od 16.11.2019. V odvolacom konaní žalobca nepredložil odborné vyšetrenia, ktoré by preukazovali zhoršenie jeho zdravotného stavu.

19. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

22. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

24. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

25. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení MPSVZČ v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

26. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení MPSVZČ určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

27. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

28. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ak § 155 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20200721> neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

29. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné určenie výšky MPSVZČ u žalobcu, pričom žalobca žiada navýšenie MPSVZČ o 10 % za nádor a o 10 % za postihnutie pravého oka, avšak žalovaná je toho názoru, že uvedené navýšenie nie je dôvodné, a zotrváva na určení MPSVZČ vo výške 60 %.

30. Správny súd na úvod konštatuje, že určenie dátumu vzniku invalidity, rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej MPSVZČ ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter sú vecou výlučne odbornou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav občanov posudzuje žalovaná vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou MPSVZČ s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

31. V tomto smere správny súd uvádza, že závery posudkových lekárov musia byť dostatočne jasné, musia byť založené na reálnom základe, ktorý v tomto type konania tvoria predovšetkým výsledky vlastného lekárskeho vyšetrenia (pokiaľ sa účastník konania zúčastní tohto šetrenia) a závery plynúce z jednotlivých lekárskych správ odborných vyšetrení doložených do dávkového konania samotným účastníkom a vyhodnotené tak, že nevyvolávajú akékoľvek pochybnosti čo do tak určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia ako aj (následne) určenia konečnej MPSVZČ a to vrátane jej možného navýšenia podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. To znamená, že výsledky vlastného šetrenia spolu s vyhodnotenými lekárskymi správami musia tvoriť jeden obsahovo konzistentný, vzájomne sa doplňujúci celok odzrkadľujúci zdravotný stav účastníka konania v danom čase.

32. Po preskúmaní veci, konkrétne príslušných lekárskych posudkov vyhotovených v tejto prejednávanej veci a tvoriacich podklad pre následné vydanie rozhodnutí na oboch stupňoch a tiež vzhľadom na obsah posudkového spisu súčasťou ktorého sú lekárske nálezy doložené žalobcom v priebehu dávkového konania dospel správny súd k záveru, že posudky posudkových lekárov v prechádzajúcich bodoch uvádzané požiadavky na ich obsahovú stránku nespĺňajú. Žalobca do konania pred správnym súdom doložil lekársku správu zo dňa 05.05.2020 vypracovanú P.. U., ktorej predmetom bolo komplexné očné vyšetrenie žalobcu, pričom z uvedenej lekárskej správy vyplýva, že vzhľadom na paralytický strabizmus sú vylúčené akékoľvek binokulárne funkcie a preto je žalobcu potrebné z posudkového hľadiska považovať za jednookého. Vzhľadom k uvedenému je stav žalobcu v tomto smere trvalý a liečebne neovplyvniteľný a u žalobcu je potrebná korekčná operácia strabizmu. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z následného vyšetrenia realizovaného dňa 21.05.2020 u U.. Vyššie uvedené lekárske správy neboli posudkovými lekármi sociálneho poistenia zohľadnené a preto je potrebné nazerať na nimi vypracované odborné lekárske posudky ako za nepresvedčivé, pričom skutkový stav žalobcu nebol odbornými lekármi riadne a náležite posúdený. Správny súd uznáva, že vyššie uvedené lekárske vyšetrenia žalobcu boli reálna uskutočnené až po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi, a teda posudkový lekári ich v podstate nemohli mať k dispozícii, avšak boli uskutočnené pred vydaním napadnutého rozhodnutia a keďže v zmysle na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je potrebné, aby žalovaná zobrala do úvahy aj vyššie uvedené lekárske správy doložené žalobcom v konaní pred správnym súdom pri posudzovaní výšky MPSVZČ. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že posudkoví lekári žalovanej mali k dispozícii vyšetrenia z viacerých očných ambulancií, z ktorých vyplýva, že žalobca bol odoslaný na vyšetrenie k P. s možnosťou operácie, pričom posudkoví lekári sa vôbec nezaoberali možnosťou navýšenia MPSVZČ, vo vzťahu k iným zdravotným postihnutiam, ktorými trpí žalobca a ktoré môžu ovplyvniť jeho celkový zdravotný stav. Žalobca správnemu súdu predložil i lekársky posudok zo dňa 23.01.2021 vydaný P. z C., podľa ktorého z očného hľadiska odporúča zvýšenie MPSVZČ podľa o 10 %. I keď tento posudok bol vypracovaný až po vydaní rozhodnutia žalovanej, nasvedčuje dôvodnosti žalobných námietok žalobcu.

33. Podľa názoru správneho súdu sa posudkoví lekári musia vysporiadať so všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave poistenca tak, aby súdu vyčerpávajúcim spôsobom bolo vysvetlené a zdôvodnené, z akého dôvodu má žalobca stanovenú MPSVZČ v takej miere v akej mu ju priznali a prečo nie je možné navýšenie MPSVZČ v zákonom stanovenom rozpätí, pričom takéto náležitosti by mali byť naplnené aj v rámci napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie je v tomto smere veľmi dôležité a plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania, ktorým je posilňovanie dôvery občanov v správnosť rozhodovania. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je v podstate iba prepísaný odborný posudok o invalidite, bez uvedenia myšlienkových postupov a úvah, akými sa žalovaná riadila pri hodnotení dôkazov a pri použití konkrétnych právnych predpisov, ako sa vysporiadala s námietkami účastníka administratívneho konania uvedenými v opravnom prostriedku a s inými jeho návrhmi, nie je možné považovať za zodpovedajúce ustanoveniu § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia je potrebné uviesť nielen to, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, ale aj to, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní bol nedostatočne zistený skutkový stav správnych orgánov na riadne posúdenie veci. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2020 podľa a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

35. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej zadovážiť si nový posudok o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle vyššie naznačeného. Na tento účel je potrebné, aby posudkový lekár presvedčivo zdôvodnil určenie miery poklesu na základe nálezov odborných lekárskych vyšetrení v súlade s § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ako aj prípadnú možnosť navýšenia MPSVZČ podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v súvislosti s posudzovaním žalobcu ako jednookého v zmysle lekárskeho vyšetrenia zo dňa 05.05.2020 uskutočneného u P. Správny súd pripomína, že v zmysle § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení je povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia a predložiť posudkovému lekárovi dôkazy na podporu svojich tvrdení a zároveň žalovaná je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré žalobca nenavrhne, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Následne žalovaná, ktorá je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaná ( ), na základe nového posúdenia a úplného administratívneho spisu opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie o veci následne aj riadne odôvodní v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia.

36. Správny súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 196 ods. 3 dáva možnosť správnemu orgánu v prípade, ak je to pre posúdenie rozhodujúcich skutočností potrebné, ustanoviť za účelom podania znaleckého posudku znalca. K žiadosti žalobcu ohľadne nariadenia znaleckého dokazovania správny súd uvádza, že nie je potrebné súdom nariaďovať znalecké dokazovanie, nakoľko správny súd uložil povinnosť žalovanej zadovážiť si nový posudok o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, pričom v zmysle vyššie uvedeného môže žalovaná ustanoviť znalca, avšak správny súd konštatuje, že nič nebráni žalobcovi predložiť do konania vlastný súkromný znalecký posudok.

37. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

38. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté

rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).