Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX- X/XXXX-BA zo dňa 20. novembra 2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza č. XXXX/ XXXX-PD-DvN, zo dňa 21. augusta 2019, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví uvedených administratívnych rozhodnutí. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 20. 11. 2019 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvého stupňa zo dňa 21. 08. 2019, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti. Správne orgány vychádzali zo skutočnosti, že pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti počas výkonu posledného zamestnania na území iného členského štátu Európskej únie žalobca nemal zachované väzby k územiu Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa mu nemôže započítať poistná doba dosiahnutá výkonom práce vo Veľkej Británii, čím nespĺňa časovú podmienku pre priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti.

2. Žalobca fakticky namietal nesprávne právne posúdenie skutkového stavu. Poukázal na fakt, že vo Veľkej Británii bol poistený do 12. 12. 2018. Nesúhlasil s tvrdením správnych orgánov o vytvorení jeho centra záujmov vo Veľkej Británii. Zo Slovenska odišiel za účelom zamestnať sa a finančne si pomôcť, resp. aj získať jazykové vedomosti. Nikdy tam nežiadal o trvalý pobyt, občianstvo alebo rezidentskú kartu. Počas pobytu v zahraničí začali s priateľkou s výstavbou rodinného domu na Slovensku, kde si zachovali pevné väzby k rodine a priateľom, aby tu mohli ich dve deti navštevovať školy. Návrat na Slovensko plánovali od samého začiatku pobytu v zahraničí.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca nespĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý vyžaduje, aby žalobca v období posledných 4 rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (od 13. 12. 2014 do 12. 12. 2018) bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky. Pri rozhodovaní o nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenskej právnej úpravy platí zásada, že musí byť dosiahnutá slovenská doba poistenia ako posledná. Ak osoba pracovala a bola poistená v inom členskom štáte, pri skončení zárobkovej činnosti sa nárok na dávku v nezamestnanosti uplatňuje v štáte posledného zamestnania, teda, kde skončilo zamestnanie. Dobu sociálneho poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu je možné zohľadniť pre potreby domácej slovenskej právnej

úpravy, len ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ centrum svojich záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky podľa čl. 65 Nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. V rozhodnom období žalobca pracoval len vo Veľkej Británii, kde bol aj poistený v nezamestnanosti, od 13. 12. 2014 do 12. 12. 2018, kedy ukončil zamestnanie vlastnou výpoveďou. Po posúdení základných kritérií na určenie miesta bydliska počas výkonu práce na území iného členského štátu EÚ správne orgány dospeli k záveru, že počas posledného zamestnania žalobca nemal zachované väzby ku Slovensku, kde nemal vytvorené centrum jeho záujmov, ale bydlisko mal na území Veľkej Británie.

4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa a nasl. v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe ( ), vrátane dôvodov podľa , a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:

6. Žalobca bol poistený v nezamestnanosti vo Veľkej Británii od 13. 12. 2014 do 12. 12. 2018, kedy ukončil zamestnanie z vlastnej iniciatívy. Do evidencie nezamestnaných na Slovensku bol zaradený odo dňa 13. 12. 2018. Žiadosťou zo dňa 29. 01. 2019 požiadal o priznanie dávky v nezamestnanosti. V žiadosti uviedol, že v inom členskom štáte, v Anglicku, pracoval od 16. 03. 2014 do 12. 12. 2018. Výsluchom žalobcu zo dňa 23. 07. 2018 bolo zistené, že sa zdržiaval na území Veľkej Británie od novembra 2004 do decembra 2018, t. j. viac ako 14 rokov. Podľa informácií z informačného systému Sociálnej poisťovne navrhovateľ pred odchodom do Veľkej Británie na Slovensku nebol nikdy zamestnaný. Na území Veľkej Británie bol podľa výsluchu naposledy zamestnaný od 16. 03. 2014 do 12. 12. 2018 u zamestnávateľa W. A., pracoval ako skladník, pracovný pomer bol uzavretý na neurčitý čas a ukončený dohodou. Podľa Výsluchu navrhovateľ vo Veľkej Británii kvôli lepšiemu finančnému ohodnoteniu absolvoval kurz potrebný pre prácu skladníka a kurz prvej pomoci. Podľa Vyhlásenia si navrhovateľ počas výkonu zamestnania v zahraničí nehľadal zamestnanie na Slovensku. Navrhovateľ bol vo Veľkej Británii spolu s družkou, na území Veľkej Británie sa im aj narodili dve deti (2011, 2016) a navrhovateľova družka sa v septembri 2017 spolu s deťmi vrátila na Slovensko. Podľa Vyhlásenia a Výsluchu Slovensko navštevoval štyrikrát na cca dva týždne. Navrhovateľ na Slovensku od roku 2010 vlastní spolu s družkou pozemok, ktorý nadobudol kúpou, od roku 2011 začali na tomto pozemku stavať rodinný dom, kde budú spolu bývať. Počas návratov na Slovensko a aj v súčasnosti bývajú celá rodina u družkiných rodičov. Okrem posledného roka žil navrhovateľ v spoločnej domácnosti so svojimi najbližšími osobami na území Veľkej Británie, podľa Vyhlásenia v jednom podnájme. Navrhovateľ bol zamestnaný na území Veľkej Británie, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území.

7. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 21. 08. 2019 bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodov uvedených vyššie.

8. Druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 20. 11. 2019 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa majúc za to, že skutkové a právne závery správneho orgánu prvého stupňa majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

9. Podľa o sociálnom poistení (ďalej aj zákon) poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

10. Podľa čl. 1 písm. j) nariadenia Európskeho parlamentu a rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj základné nariadenie) bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

11. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. 12. Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych

predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

13. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

14. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

15. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj vykonávacie nariadenie, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

- dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov

- situáciu dotknutej osoby vrátane:

- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy

- jej rodinného stavu a rodinných väzieb

- vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;

- v prípade študentov zdroja ich príjmov;

- jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;

- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. 16. Podľa čl. 7 ods. 2 veta druhá SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 17. Medzi účastníkmi konania zostala otáznou okolnosť, či pre účely priznania nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcovi podľa právnych predpisov Slovenskej republiky možno započítať doby sociálneho poistenia, ktoré žalobca bezprostredne pred uplatnením nároku získal počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie.

18. Zo spisového materiálu bolo zistené, že žalobca v období od 13. 12. 2014 do 12. 12. 2018 bol poistený pre prípad nezamestnanosti vo Veľkej Británii. Na Slovensku je evidovaný ako nezamestnaný od 13. 12. 2018. Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 zákona bolo pre priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodujúce, aby bol žalobca poistený v nezamestnanosti po dobu dvoch rokov v období štyroch rokov pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ako bolo preukázané, v rozhodnom období štyroch rokov (od 13. 12. 2014 do 12. 12. 2018) bol žalobca sociálne poistený jedine z titulu výkonu zamestnania v inom členskom štáte. Pretože bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti nebol poistený v nezamestnanosti na Slovensku, nespĺňal podmienky na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti podľa zákona. V zmysle vyššie uvedených ustanovení základného nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné vo svojej celistvosti v celej EÚ a v súlade s SR má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, bolo možné doby poistenia dosiahnuté na území iného členského štátu ako štátu posledného zamestnania (t.j. štát, v ktorom bolo naposledy odvádzané poistné na sociálne poistenie pred ukončením zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti) zohľadniť pre nárok na dávku v nezamestnanosti podľa

uplatniteľnej slovenskej právnej úpravy len za podmienky zachovania bydliska, resp. centra záujmov v členskom štáte, podľa ktorého práva sa nárok uplatňuje. Inými slovami povedané, ak si žalobca uplatňuje nárok na Slovensku podľa slovenskej právnej úpravy, je nevyhnutné, aby žiadateľ mal zachované bydlisko ako centrum svojich záujmov na Slovensku aj počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte, vo Veľkej Británii.

19. Pri skúmaní požiadavky na zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku počas jeho zamestnania vo Veľkej Británii správne orgány správne brali do úvahy kritéria uvedené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Bolo zistené, že žalobca spoločne s družkou žil vo Veľkej Británii viac ako 14 rokov, počas ktorého sa im narodili dve deti (v rokoch 2011 a 2016). Počas tohto obdobia si prácu na Slovensku nehľadal a nebol tu nikdy zamestnaný. Slovensko navštevoval štyrikrát cca na 2 týždne. Daňovú povinnosť si plnil na území Veľkej Británie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal stabilne vybudované rodinné zázemie a zamestnanie v inom členskom štáte, kde aj odvádzal dane ako do miesta bydliska pre daňové účely a zdieľal spoločnú domácnosť s priateľkou a neskôr aj so spoločnými dvoma deťmi.

20. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených podstatných okolností potrebných na posúdenie centra záujmov žalobcu správny súd dospel k záveru, že žalobca mal vytvorené silnejšie väzby k bydlisku vo Veľkej Británii. Svedčí o tom nielen dĺžka samotného pobytu, ale aj fakt, že na Slovensku nebol nikdy zamestnaný, resp. si tu nehľadal prácu. V neposlednom rade je potrebné vziať v úvahu aj skutočnosť, že skoro počas celého pobytu v zahraničí tam viedol spoločnú domácnosť s družkou a neskôr aj s ich spoločnými deťmi, pričom aj po ich odchode na Slovensko zostali zachované všetky ostatné skutočnosti rozhodné pre posúdenie, že centrum záujmov žalobcu bolo a zostalo vo Veľkej Británii. Vzhľadom k uvedenému správny súd považuje záver administratívnych orgánov, že žalobca mal vytvorené centrum záujmov vo Veľkej Británii, kde viedol rodinný, pracovný a spoločenský život, za správny. Okrem toho treba zdôrazniť, že pri zisťovaní centra záujmov nie je rozhodujúci zámer žalobcu, ktorý ho viedol k odchodu zo Slovenska, ale len také faktické skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho pobytu v inom členskom štáte, presnejšie počas výkonu zárobkovej činnosti v štáte posledného zamestnania, ktoré sú rozhodné pre určenie jeho skutočného faktického bydliska ako miesta, kde zvyčajne, trvalejšie býva a zdržuje sa, a to bez ohľadu na len formálne vedený trvalý pobyt alebo vlastníctvo nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky alebo aj trvajúci zámer navrátiť sa späť na Slovensko.

21. S poukazom na všetky skôr zmienené skutočnosti preto aj správny súd dospel k záveru, že žalobca v čase výkonu jeho posledného zamestnania pred jeho registráciou ako nezamestnaného nemal zachované bydlisko a centrum záujmov na Slovensku, ale vo Veľkej Británii. Z tohto dôvodu nemožno obdobie jeho poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie zohľadniť pre nárok na dávku v nezamestnanosti podľa slovenskej právnej úpravy, čo znamená, že žalobca nesplnil podmienky na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti.

22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, boli vydané v súlade so zákonmi a medzinárodnými právnymi predpismi, nakoľko orgány verejnej správy náležite právne posúdili riadne zistený skutkový stav, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

24. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.