Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17C-7-2021.pdf
PDF · 93.24 KB
Case nature
Subarea
17C/7/2021
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcov v 1. rade: N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, F., v 2. rade: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/X, R., v zastúpení JÁNSKÝ&PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: N. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. Q. č. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1./ Žalobcovia sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému rade povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckymi podielmi k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. Q., obec C. Q., okres R., ktoré sú uvedené na listoch vlastníctva vedených Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, a to na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX a XXX. Návrh odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade ako kupujúci a pán O. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. Q. č. XXX, XXX XX C. Q. ako predávajúci č. X a pán S. E., nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom C. Q. č. XXX, XXX XX C. Q. ako predávajúci č. X spoločne dňa 13.11.2019 uzatvorili Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľností v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 12.2.2020, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, respektíve k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam, a to z predávajúcich na kupujúceho. Na základe uvedenej zmluvy ako nadobúdacieho titulu žalovaný v 1. rade okamihom právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v konaní vedenom na úrade pod spisovou značkou V XXXXX/XX, nadobudol od pána O. U. vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. Q., obec C. Q., okres R., ktoré sú na listoch vlastníctva vedených Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor a to LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX a XXX. Žalobcovia považujú Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.11.2019 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 20.2.2020 v časti týkajúcej sa pána O. E. za tzv. úžernícku zmluvu v zmysle ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka. Z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že plnenie, ktoré pán O. E. na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému v 1. rade predstavuje vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom k spolu 53 pozemkom a 1 stavbe. Oproti tomu, v zmysle ustanovenia čl. III. ods. 1 predmetnej kúpnej zmluvy, sa žalovaný v 1. rade zaviazal poskytnúť pánovi O. E. kúpnu cenu ako odplatu za prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k 53 pozemkom a 1 stavbe spolu vo výške 10,- EUR. Z uvedeného možno prijať jednoznačný záver, že hodnota plnenia poskytnutého pánom O. E., t.j., prevádzané spoluvlastníckeho podiely k nehnuteľnostiam sú v hrubom nepomere ku kúpnej cene vo
výške 10,- EUR, ktoré mal ako protiplnenie prijať, a teda je naplnený objektívny znak civilnoprávnej úžery podľa ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka. Žalobcovia zhodne uvádzajú, že pred „uzatvorením“ predmetnej Kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2020 opakovane žalovaný v 1. nerozvážne a ľahkomyseľne deklaroval, že predmetné spoluvlastnícke podiely prevedie na členov svojej rodiny, pričom opakovane menil svoj názor, na ktorého z členov svojej rodiny spoluvlastnícke podiely prevedie. Žalobcovia majú za to, že si pán O. E. neuvedomoval hodnotu spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, v súlade s dobrými mravmi ako spoločnosťou uznávanými normami slušného správania odmietli uzatvorenie kúpnej zmluvy s ním, pretože im bolo zrejmé, že koná ľahkovážne, keď okrem iného ponúkal na predaj aj svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu, v ktorom býval, a to bez toho, aby napríklad požadoval zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve bezodplatného doživotného užívania rodinného domu a priľahlých pozemkov, pričom najmä táto skutočnosť indikuje zrejmú ľahkovážnosť, keď by sa takýmto konaním pripravil o užívací titul oprávňujúci ho užívať nehnuteľnosti ako svoje obydlie. Uvedená Kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.11.2019 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 20.2.2020 je tak vo vzťahu k pánovi O. E. absolútne neplatným právnym úkonom. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nasvedčujúce záveru, že predmetná Kúpna zmluva zo dňa 13.11.2019 je neplatným právnym úkonom v dôsledku civilnoprávnej úžery, je preto podľa názoru žalobcov na ich strane daný naliehavý právny záujem jednak na určení neplatnosti uvedenej Kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2019, a to vzhľadom k tomu, že predmet tejto zmluvy je spôsobilý byť predmetom prípadného dedenia žalobcov ako potomkov a zákonných dedičov po pánovi O. E. ako aj na predbežnej právnej úprave neodkladným opatrením. Žalobcovia navrhnutím nariadenia neodkladného opatrenia ako účel sledujú zabránenie vzniku takej situácie, kedy žalovaný v 1. rade „nadobudnuté“ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevedie na iné tretie osoby, pričom v prípade úspechu žalobcov v merite veci, tzn. v prípade určenia Kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2019 ako nadobúdacieho titulu žalovaného v 1. rade ako absolútne neplatného právneho úkonu s prihliadnutím na zásadu „nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habe t “ (nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má), dôjde k „strate“ vlastníckeho práva aj týchto tretích osôb, čo môže samo o sebe vyvolať ďalšie súdne spory o vrátenie poskytnutého plnenia (kúpnej ceny). Možnosť scudzenia predmetných spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam sa javí pri vyhodnotení všetkých skutočností ako pravdepodobná, keď sa jedná takmer výlučne o poľnohospodársku pôdu, pričom však žalovaný v 1. rade nie je evidovaný ako samostatne hospodáriaci roľník a nie je tiež žalobcom známe ani to, že by vykonával poľnohospodársku výrobu prostredníctvom obchodnej spoločnosti. Podľa názoru žalobcov, už opísané skutočnosti a predložené dôkazy v dostatočne hodnoverne preukazujú skutočnosť, že uzatvorením predmetnej Kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2019 došlo k civilnoprávnej úžere podľa ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka, čo samo o sebe predpokladá, nekalý úmysel na strane zvýhodnenej osoby zneužiť skutočnosti na strane dotknutej osoby vo svoj prospech. Navrhované obmedzenie preto Žalobcovia považujú za primerané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia majú za to, že sú splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenie podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku. 2./ Žalobcovia, ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označili kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dna 13.11.2019, Dodatok č. 1 zo dňa 20.2.2020, listy vlastníctva podľa textu, rodný list žalobcu v 1/ a 2/ rade a čestné prehlásenia.
3./ Z kúpnej zmluvy predloženej žalobcami bolo zistené, že dňa 13.12.2019 bola uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom zmluvnými stranami boli ako predávajúci č. X O. E., nar. XX.XX.XXXX a ako predávajúci č.2 S. E. , nar. XX.XX.XXXX a kupujúci bol N. E. nar. XX.XX.XXXX, pričom z písomných vyjadrení žalobcov založených v spise ako aj zo samotného návrhu bolo zistené , že predávajúci č. 1 je starý otec, ktorý spolu so svojím synom a to predávajúcim č. 2 odpredal nehnuteľnosti kupujúcemu , ktorý bol vo vzťahu k predávajúcemu č. 1 vnukom a vo vzťahu k predávajúcemu č. 2 synom, čiže došlo k odpredaju nehnuteľností medzi príbuznými . Ďalej z predmetnej kúpnej zmluvy bolo zistené, že predávajúci č. 1 O. E., odpredal svoj podiel k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. Q., zapísané na LV č. XXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX , XX , XXXX, XXXX , XXXX, XXXX, XXXX , XXXX, LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX , XXXX, XXXX , XX , XXX , pričom odpredal aj svoj podiel k rodinnému domu so súpisným číslom XXX na parcela reg. ,,C“ č. XXX/XX v podiele 1 k celku.
Z predmetnej kúpnej zmluvy a to z článku III. bod. 1 bolo zistené, že predávajúci odpredali predmetné nehnuteľnosti za celkovú sumu vo výške 20,- eur, pričom táto suma mala byť uhradená v hotovosti do rúk predávajúceho č. 1 v sume 10,- eur a v hotovosti do rúk predávajúceho č. 2 v sume 10,- eur a to v deň podpisu. Žalobcovia svoj návrh odôvodňovali tým, že hodnota plnenia poskytnutého za prevádzané spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam je v hrubom nepomere ku kúpnej cene vo výške 10,- eur, pričom majú za to, že O. E., ako predávajúci č. 1 si neuvedomoval hodnotu jeho spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, pričom z čestných prehlásení rodinných príslušníkov založených v spise bolo zistené, že predávajúci č.1 O. E. ponúkal na predaj nehnuteľností viacerým členom svojej rodiny a nechcel zato žiadnu peňažnú sumu a ani protihodnotu a to doživotné právo bývania v predmetných nehnuteľností z čoho usudzujú, že konal ľahkovážne, keď ponúkol na predaj aj svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnom domu, v ktorom býval, a to bez toho, aby požadoval zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve bezodplatného doživotného užívania rodinného domu a priľahlých pozemkov, pričom svojou ľahkovážnosťou sa pripravil o užívací titul oprávňujúci ho užívať nehnuteľnosť ako svoje obydlie. Žalobcovia v návrhu poukazovali na skutočnosť, že žalovaný využil ľahkomyseľnosť starého otca O. E. a uzatvoril s ním kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam za sumu vo výške 10,- eur, čím vlastne došlo k odpredaju nehnuteľností, ktoré by mohli byť spôsobilé byť predmetom prípadného dedenia po predávajúcom č. X O. E.. Žalobcovia svoj návrh odôvodňovali tým, že sledujú návrhom na nariadenie neodkladné opatrenia, aby žalovaný takto nadobudnuté vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nepreviedol na iné tretie osoby.
4./ Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5./ Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6./ Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7./ Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8./ Podľa § 325 ods. 2, písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9./ Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
10./ Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11./ Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
12./ Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/ XXX/XXXXXXXX> neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
13./ Podľa § 337 ods. 2 C.s.p., súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
14./ Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: - osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, - osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, - preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania- poznámka odvolacieho súdu). Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t. j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany sporu nad nevyhnutnú mieru.
15./ Neodkladné opatrenie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má zabezpečovací, aj preventívny charakter a povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže uložiť len strane sporu, ktorá je tvrdením nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Pri nariadení neodkladného opatrenia treba mať na zreteli, že vlastnícke právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci, je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon (§ 123 OZ) a oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva má ústavný základ. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany sporu nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
16./ Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise mal súd za preukázané, že žalobcovia sa domáhajú vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v tom, aby súd uložil žalovanému v 1/ rade povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckymi podielmi k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. Q., obec C. Q., okres R., ktoré sú uvedené na listoch vlastníctva vedených Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, a to na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX a XXX a to až do skončenia konania vo veci samej ohľadom určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcovia vydanie neodkladného opatrenia odôvodňovali tým, aby jeho vydaním zabránili situácii, aby žalovaný nadobudnuté vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nepreviedol na iné tretie osoby. Súd preto po preskúmaní obsahu návrhu a ako aj jeho príloh dospel k záveru, že žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení nepredložili žiaden relevantný dôkaz, či uvedenie adekvátnych skutočností, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovaným a to formou požadovaného neodkladného opatrenia, čiže z tohto hľadiska nesplnili ani jeden zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia a to z dôvodu práve nepreukázania rozhodujúcich skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobcovia len všeobecným opísaním rozhodujúcich skutočností nepresvedčili o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický a preto je potrebné uviesť, že žalobcovia nepreukázali opodstatnenosť, efektívnosť ani proporcionalitu navrhovaného neodkladného opatrenia, vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne právne úkony, ani nekonkretizovali žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo alebo hrozila nejaká obava zo strany žalovaného, neuviedli žiadané konkrétne skutočnosti, ktoré by smerovali k prevodu nadobudnutých nehnuteľnosti žalovaným, pričom jedným z obligatórnych
zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je v návrhu osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, čo v danom prípade znamená, že aspoň v minimálnej miere musí byť zrejmé, že žalovaný skutočne koná alebo ide konať tak, že si to vyžaduje okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného neuviedli žiadne konkrétne právne úkony , ktoré by žalovaný vykonal, prípadne zamýšľal vykonať , žalobcovia v predmetnom návrhu popísali len svoj subjektívny pocit a preto súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčili ani skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a preto súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
17./ Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal s poukazom na §255 ods.1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.