Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Ek-2306-2019.pdf
PDF · 104.6 KB
Case nature
Subarea
6Ek/2306/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Stavebné bytové družstvo, IČO: 00 170 747, so sídlom: Horná č. 926/1, 927 01 Šaľa, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom: 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti povinnému 1/: K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: S.. L. C. XXXX/X, XXX XX G. a proti povinnému X/: N. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: S.. L. C. XXXX/X, XXX XX G., o vymoženie 4 618,61 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Ivan Jambor, so sídlom exekútorského úradu: Farská 5, 949 01 Nitra, pod sp. zn.: 271EX 8/20, o návrhu povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného 1/ a povinného 2/ proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/2306/2019 zo dňa 16. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného 1/ a povinného 2/ zamieta.
II. Povinný 1/ a povinný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť oprávnenému trovy konania o sťažnosti v sume 49,58 Eur, ktoré budú voči povinným v prospech oprávneného vymáhané na podklade dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/2306/2019 zo dňa 16. júna 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 3 584,69 Eur, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 138,65 Eur od 01.12.2015 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 138,65 Eur od 01.01.2016 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 138,65 Eur od 01.02.2016 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 138,65 Eur od 01.03.2016 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,65 Eur od 01.04.2016 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,65 Eur od 01.05.2016 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,65 Eur od 01.06.2016 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,65 Eur od 01.07.2016 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,66 Eur od 01.08.2016 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,66 Eur od 01.09.2016 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,66 Eur od 01.10.2016 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,66 Eur od 01.11.2016 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,66 Eur od 01.12.2016 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,66 Eur od 01.01.2017 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z
omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,66 Eur od 01.02.2017 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,66 Eur od 01.03.2017 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 138,66 Eur od 01.04.2017 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,68 Eur od 01.05.2017 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,68 Eur od 01.06.2017 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,68 Eur od 01.07.2017 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,68 Eur od 01.08.2017 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,68 Eur od 01.09.2017 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,68 Eur od 01.10.2017 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,68 Eur od 01.11.2017 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,68 Eur od 01.12.2017 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,68 Eur od 01.01.2018 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,68 Eur od 01.02.2018 do 10.06.2019, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 59,25 Eur od 11.06.2019 do zaplatenia a v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 119,51 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil (I. výroková veta napadnutého uznesenia) a vo zvyšnej časti návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (II. výroková veta napadnutého uznesenia).
2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17.12.2019 domáhal od povinných vymoženia 4 618,61 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.12.2018, sp. zn.: 29Up/1026/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.01.2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.06.2019, sp. zn.: 29Up/1026/2018 a v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.11.2019, sp. zn.: 29Up/1026/2018. Súd vydal dňa 03.01.2020 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Ivan Jambor, so sídlom exekútorského úradu Farská 5, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 271EX 8/20. Súdny exekútor predložil súdu dňa 28.01.2020 na rozhodnutie návrh povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 16.01.2020 s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) spolu s prílohami.
3. Návrh na zastavenie exekúcie povinní odôvodnili tým, že dňa 10.06.2019 od nich oprávnený obdržal platbu z ich účtu vo výške 3 584,69 Eur. Poukázali aj na skutočnosť, že skôr vedená exekúcia pre vymoženie tejto istej pohľadávky bola dňa 11.06.2019 zastavená. Z uvedených dôvodov nerozumejú, prečo im bolo zaslané ďalšie upovedomenie o začatí exekúcie č. 271EX 8/20 zo dňa 03.01.2020 s pohľadávkou 4 618,61 Eur s príslušenstvom. Povinní ďalej namietali, že podľa ust. § 3 ods. 6 písm. d) Zákona o upomínacom konaní platí, že návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Oprávnený však v rámci upomínacieho konania nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu vyzval povinných na úhradu čiastky 4.618,61 Eur s príslušenstvom. V konaní vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod spisovou značkou 29Up/1026/2018 tak absentoval zákonný predpoklad na vydanie platobného rozkazu, na podklade ktorého sa vedie voči povinným exekúcia. Vzhľadom k tomu, že platobný rozkaz bol vydaný celkom zjavne v rozpore so zákonom, nie je ho možné považovať za spôsobilý exekučný titul.
4. Oprávnený sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie nevyjadril.
5. Súd po preskúmaní návrhu povinných na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že je čiastočne dôvodný. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučné konanie sa začalo dňa 17.12.2019, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Povinní k svojmu návrhu na zastavenie exekúcie priložili výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 10.06.2019 uhradili oprávnenému sumu vo výške 3 584,69 Eur. K tejto čiastočnej úhrade teda došlo pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený však
uvedenú čiastočnú úhradu v návrhu na vykonanie exekúcie nezohľadnil, preto súd dospel k záveru, že v tejto časti bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie nedôvodný. Z uvedeného dôvodu exekúciu v časti istiny vo výške 3 584,69 Eur rozhodnutím súdu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti (nezohľadnenie vyššie uvedenej čiastočnej úhrady) bol návrh na vykonanie exekúcie podaný nedôvodne aj v časti úrokov z omeškania prevyšujúcej úroky z omeškania, na ktoré mal oprávnený nárok ku dňu podania návrhu. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu zastavil aj v zodpovedajúcej časti úroku z omeškania. Oprávnený si prostredníctvom právneho zástupcu v časti „F) Trovy exekúcie - oprávnený“ návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na trovy exekúcie v sume spolu 233,23 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie v sume 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní v sume 216,73 Eur. Súd dôvodil, že oprávnený mal ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nárok na istinu vo výške 1 033,92 Eur, preto je možné za tarifnú hodnotu považovať sumu vo výške 1 033,92 Eur. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 1 033,92 Eur, trovy právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej služby spolu s režijným paušálom za každý úkon právnej služby + 20 % DPH predstavujú sumu vo výške 97,22 Eur (2 × 30,71 Eur + 2 × 9,80 Eur + 20 % DPH) a po pripočítaní sumy súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur predstavuje výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní sumu vo výške 113,72 Eur. Oprávnenému preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha, a preto súd exekúciu zastavil aj v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 119,51 Eur (233,23 Eur - 113,72 Eur = 119,51 Eur). Nakoľko povinní vo zvyšnej časti návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali súdu skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia v nimi navrhovanom rozsahu zastavená, súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol. Tento zákonný postup súd odôvodnil tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone a nie ďalší opravný prostriedok, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Cieľom exekučného konania je vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu v prípade, keď ju povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil a nie opätovné hmotnoprávne skúmanie ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie je predmetom základného konania. Taktiež pripomenul, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.08.2019, sp. zn.: 19Ek/675/2019 bola exekúcia v rovnakej veci zastavená z dôvodu zrušenia nesprávne (predčasne) vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na to, že po rozhodnutí o odpore voči platobnému rozkazu už bola doložka právoplatnosti vyznačená správne, oprávnený podal opätovne návrh na vykonanie exekúcie (6Ek/2306/2019).
6. Proti výroku II. tohto rozhodnutia, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, podali povinný 1/ a povinný 2/ (ďalej spolu ako „povinní“) spoločnú sťažnosť. Namietali, že konajúci súd pri rozhodovaní opomenul skutočnosť, že zmluva o výkone správy predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu a preto majú povinní v právnom vzťahu s oprávneným postavenie spotrebiteľov. Bolo potom povinnosťou súdu poskytnúť im vo vykonávacom konaní zvýšenú súdnu ochranu, ktorá sa premieta aj do povinnosti exekučného súdu v každom štádiu konania skúmať exekučný titul. V zmysle ust. § 3 ods. 6 písm. d) Zákona o upomínacom konaní je potrebné za účelom zabezpečenia adekvátnej ochrany spotrebiteľa trvať na tom, aby bol spotrebiteľ v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu vyzvaný na zaplatenie uplatneného nároku. Oprávnený v rámci upomínacieho konania nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že v posledných troch mesiacoch pre podaním návrhu vyzval povinných na úhradu čiastky 4618,61 eur s príslušenstvom, a preto nebol daný zákonný predpoklad na vydanie platobného rozkazu, ktorý tak nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Povinní preto žiadali exekúciu zastaviť aj v časti, v ktorej bol ich návrh na zastavenie exekúcie v napadnutom rozhodnutí zamietnutý.
7. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinných nesúhlasil s ich tvrdeniami, že z jeho strany neboli vyzvaní v posledných troch mesiacoch na zaplatenie žalovaného nároku, keďže predložil upomínaciemu súdu dňa 17.12.2018 na jeho výzvu Upomienku žalobcu (oprávneného), ktorú zasielal žalovaným (povinným) dňa 18.10.2018. V tejto výzve žalobca (oprávnený) oznamuje žalovaným (povinným), že ku dňu 30.09.2018 eviduje voči nim pohľadávky vo výške 4620,27 EUR. Zároveň žalobca (oprávnený) touto upomienkou vyzval žalovaných (povinných) na dobrovoľné plnenie. Na takto
zasielanú výzvu žalovaní (povinní) nereagovali, dlžné pohľadávky žalobcovi (oprávnenému) neuhradili a preto žalobca (oprávnený) pristúpil k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu. Rovnako právny zástupca žalobcu (oprávneného) vyzýval listom zo dňa 13.08.2018 (doručeným všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome s.č.1935, ul.Gen. L.Svobodu, kde sa nachádza i byt žalovaných), aby doplatili dlžné sumy. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol na súd podaný dňa 13.11.2018 a doručením výzvy zo dňa 18.10.2018 oprávnený splnil zákonnú podmienku na vydanie platobného rozkazu. Takto doručené upomienky sa nachádzajú aj v súdom spise. Oprávnený žiadal, aby súd sťažnosť povinných zamietol a zaviazal ich spoločne a nerozdielne na úhradu trov konania.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
14. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinných nie je dôvodná. Súd sa v napadnutej časti plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, pričom z časti poskytuje primeranú odpoveď aj na povinnými uplatnené dôvody sťažnosti.
15. Súd na úvod pripomína, že pravidlá núteného výkonu (súdnych) rozhodnutí slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 5/2000, z 13. júla 2000). Pokiaľ má oprávnený k dispozícii rozhodnutie súdu opatrené potvrdením o jeho vykonateľnosti, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. V exekučnom konaní sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Úlohou exekučného súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku). Z povahy
exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Návrh na zastavenie exekúcie preto predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, nesmeruje proti exekučnému titulu. Ani prípadné vady súdneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu vykonávaného rozhodnutia, nezakladajú súčasne vadu vykonávacieho konania, na ich nápravu slúžili sťažovateľom iné procesné prostriedky. Obranu povinných proti exekúcii spočívajúci v ich tvrdení, že neboli v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu vyzvaní na splnenie uplatneného nároku v zmysle § 3 ods. 6 písm. d) Zákona o upomínacom konaní, potom správne súd v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil ako nedôvodnú bez potreby jej preverenia, keďže úlohou exekučného súdu je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutí vydaných súdmi v základnom konaní, do ktorých obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať. Tomu potom zodpovedá aj miera ochrany, ktorá môže byť zo strany exekučného súdu poskytovaná povinným a ktorá je tiež determinovaná práve týmto štádiom konania, v ktorom sa realizuje až len nútený výkon predloženého rozhodnutia súdu (v zásade) bez možnosti prieskumu jeho správnosti, resp. správnosti postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal.
16. Len pre úplnosť súdu dodáva, že podľa § 3 ods. 6 písm. d) zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoUK“), návrh na vydanie platobného rozkazu skutočne nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Z obsahu spisu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 29Up/1026/2018 súd zistil, že oprávnený, ktorý v základnom konaní pred upomínacím súdom vystupoval v procesnej pozícii žalobcu, bol upomínacím súdom výzvou zo dňa 05.12.2018 vyzvaný, aby súdu v lehote piatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy preukázal výzvu adresovanú povinným, ktorí v konaní pred upomínacím súdom vystupovali v procesnej pozícii žalovaných, na dobrovoľné plnenie, nie staršiu ako 3 mesiace. Vo výzve súd doplnil, že po dôkladnom preskúmaní podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským v ktorom žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia. Nakoľko výzva k dobrovoľnému plneniu nie staršia ako 3 mesiace je v spotrebiteľských sporoch základným predpokladom prípustnosti návrhu v upomínacom konaní, súd požadoval jej preukázanie, respektíve jej doplnenie k spisu sp.zn. 29Up/1026/2018 s tým, že v opačnom prípade návrh odmietne ako neprípustný. Preukázanie zaslania výzvy na zaplatenie žalovaného nároku žalovaným upomínací súd právne zdôvodnil poukázaním na § 3 ods. 6 písm. d) ZoUK s následkom nepreukázania tejto skutočnosti podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZoUK. Oprávnený následne na výzvu upomínacieho súdu predložil do konania dokument s názvom „Upomienka“ adresovaný povinnému 1/, z ktorej obsahu vyplýva, že oprávnený evidoval nedoplatok na plneniach spojených s užívaním bytu ku dňu 30.09.2018 v sume 4620,27 Eur s tým, že v prípade omeškania s úhradou bude oprávnený nútený vymáhať nedoplatok súdnou cestou. K upomienke priložil oprávnený aj podací hárok, na ktorom figuruje aj meno povinného1/. Návrh na vydanie platobného rozkazu oprávnený podal dňa 13. 11. 2018.
17. Obrane povinného nemohol súd pripísať žiadnu relevanciu aj z toho dôvodu, že bola vyvrátená skutočnosťami zistenými sťažnostným súdom zo spisu upomínacieho súdu sp. zn. 29Up/1026/2018, na podklade ktorých sťažnostný súd považuje za osvedčené, že splnením zákonnej podmienky na vydanie platobného rozkazu v zmysle § 3 ods. 6 písm. d) ZoUK sa upomínací súd relevantne zaoberal a považoval ju na podklade listín predložených oprávneným v tomto konaní za preukázanú v podobe vydania platobného rozkazu, pričom sťažnostný súd nezistil pri tomto postupe upomínacieho súdu žiadne také vady, ktoré by mohli viesť k záveru sťažnostného súdu o nespôsobilosti platobného rozkazu vydaného v tomto konaní tvoriť zákonný podklad pre výkon exekúcie. Súd ďalej pripomína, že exekučný titul bol povinnému 1/ doručený do vlastných rúk dňa 02.01.2018 a povinnému 2/ bol platobný rozkaz do vlastných rúk doručený dňa 03.01.2018. Odpor proti platobnému rozkazu v zákonom ustanovenej lehote zo strany povinných podaný nebol, resp. zo strany upomínacieho súdu nedošlo k odpusteniu zmeškania lehoty na jeho podanie, čo vedie súd k záveru, že povinní sa nedostatok, resp. zmeškanie svojej procesnej aktivity v základnom konaní pred upomínacím súdom snažia nahradiť v konaní pred exekučným súdom, čo je však vzhľadom na účel vykonávacieho konania neprípustné, keďže ako už bolo uvedené vyššie, úlohou exekučného súdu je zabezpečiť v prípade splnenia zákonom stanovených
podmienok už len nútené uskutočnenie judikovanej povinnosti, nemôže však z jeho strany dôjsť k revízii vykonávaného rozhodnutia resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, na to slúžili sťažovateľom iné procesné nástroje.
18. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka napadnuté sťažnosťou je z vyššie uvedených dôvodov vecne správne. Súd preto nemal inú možnosť, než postupom bez nariadenia pojednávania sťažnosť povinných voči II. výroku napadnutého uznesenia podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť, keďže v časti doposiaľ neuhradenej pohľadávky priznanej oprávnenému exekučným titulom v sume 1033,92 eur a zodpovedajúceho úroku z omeškania nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu (vrátane spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Up/1026/2018), ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie, pričom povinní netvrdili žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení zo strany súdu. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
19. Oprávnený si voči povinným uplatnil nárok na náhradu trov sťažnostného konania spoločne a nerozdielne. Výšku trov konania si nevyčíslil.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Aj v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a následne aj v nadväzujúcom konaní o sťažnosti sa ako kritérium priznania náhrady trov konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinných zamietol), voči povinným mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním vyvolaným zo strany povinných (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže si oprávnený ich výšku nevyčíslil, súd mu priznal trovy na poklade obsahu spisu. Trovy oprávneného pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 49,58 eur s DPH za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti po 30,70 eur, k tomu režijný paušál vo výške 10,62 eur a 20% DPH v sume 8,26 eur (20% zo sumy 41,32 eur). Náhradu trov právneho zastúpenia súd oprávnenému priznal podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 2 písm. c) per analogiam, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 1033,92 eur, v ktorej časti bol predmetom sťažnostného konania spor medzi účastníkmi konania o prípustnosť exekúcie). Z uvedených dôvodov súd uložil povinným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť oprávnenému trovy konania o sťažnosti v sume 49,58 Eur. Súd bude postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).