Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Pc-16-2020.pdf
PDF · 83.19 KB
Case nature
Area
Subarea
39Pc/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky: S. C., D.. XX.XX.XXXX, N. X. U. S. N. XX, H., proti odporcovi - osobe povinnej platiť výživné: A. C., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný prispievať navrhovateľke výživným vo výške 150,- eur vždy do 12. dňa v mesiaci vopred.
II. Zročné výživné za obdobie od 01.10.2020 do 12.03.2021 vo výške 810,- eur je odporca povinný splácať v splátkach po 30,- eur mesačne, vždy do 12. dňa toho ktorého mesiaca, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.
III. Návrh sa vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 30.09.2020 domáhala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu k osobe oprávnenej na výživné vo výške 230,- eur mesačne od mája 2020 a trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že je študentkou 1. ročníka Fakulty informačných technológií VUT v N., o čom predložila potvrdenie o návšteve školy. Žije v jednej domácnosti s matkou a bratom. Odporca jej dobrovoľne prispieval na výživu mesačne sumou 150 €. V školskom roku 2019/2020 som študovala na Fakulte elektrotechniky a komunikačních technologií na VUT v N.. Po vysťahovaní z internátu v N. jej v máji 2020 odporca prestal prispievať na výživu. Ako dôvod uviedol, že to prekonzultoval so svojim právnikom, ktorý mu na základe toho, že fyzicky nenavštevuje školu, poradil, že prispievať nemusí. Výuka naďalej prebiehala distančnou formou kvôli pandemickej situácii ohľadom COVID 19. Napriek tomu, že žije v jednej domácnosti s matkou, všetky náklady si uhrádza sama. Jej mesačne vynaložené náklady súvisia s viacerými výdavkami. Medzi ne je zahrnuté ubytovanie v študentskom internáte v N. vo výške 130 €, stravné približne 200 €, cestovné 40 €, náklady na učebné pomôcky približne 15 €, náklady na hygienické potreby vrátane dezinfekcií a rúšok 25 €, náklady súvisiace s mobilným operátorom 20 €, náklady na odev a obuv v priemere mesačne 25 € a mesačne prispieva matke na energie v domácnosti 80 €. Počas školského roka 2019/2020 bola nútená si pre potreby štúdia kúpiť notebook v hodnote 400 €, na ktorý jej odporca neprispel. Taktiež musela platiť nákladnú opravu auta vo výške 900 €, na ktorú po dohode mal odporca prispieť, ale nakoniec tak nespravil. Počas roka mala aj iné vyššie jednorazové výdavky, ktoré súviseli napríklad s nevyhnutnými zákrokmi u zubného lekára, zariadením si internátnej izby a obstaraním potrebných liekov. Vzhľadom na celkové mesačné náklady bola nútená čerpať financie vo výške 2 000 € z úveru na kreditnej karte, ktorý dodnes splácam. Kvôli stálemu nedostatku finančných prostriedkov a neskôr úplnému výpadku výživného zo strany otca, bola nútená si hľadať prácu popri
štúdiu, čo negatívne ovplyvnilo jej výsledky. Navrhovateľka k návrhu pripojila: potvrdenie o návšteve školy, rodný list.
2. Osoba povinná platiť výživné podaním doručeným súdu dňa 20.11.2020 sa k návrhu na určenie výživného vyjadrila tak, že so zrušením výživného súhlasí, z dôvodu, že jeho syn A. býva od 01.06.2020 s ním a navrhovateľka s exmanželkou, prestal prispievať navrhovateľke na výživné. Exmanželka povedala, že pokiaľ bude syn bývať s ním, nemusí platiť výživné za syna.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s týmito listinami: potvrdenie o návšteve školy, rodný list, potvrdenie o príjme odporcu, cenník za internát a stravu, potvrdenie o cestovnom, výdavkoch na mobilný telefón, zubára, notebook, lustráciami v Sociálnej poisťovni a ustálil nasledovný skutkový stav.
4. Navrhovateľka vo svojom výsluchu uviedla, že momentálne je v 1. ročníku VŠ. Stále platí internát, predložila o tom doklady. Internát stojí 115,- eur, platí ho aj počas online výučby, keď ide na skúšku, tak tam prespí v rámci 24 hodín, má zvýšené výdavky na cestovanie, chodí často na skúšky, cca 40,- eur, výdavky na stravu má bežné (200,- eur), hygienické potreby 50,- eur, telefón 20,- eur, oblečenie 25,- eur, prispieva na energie 80,- eur (je to delené tromi, pretože sú tam prihlásené tri osoby), zubár tento rok 225,- eur, školské pomôcky (400,- notebook), 15,- eur mesačne. Výdavky sú celkom 500-600,- eur, keď jej rodičia prispeli 150,- eur, stále jej chýbalo 200,- eur, našla si prácu, zarobila som od 0,- do 500-600,- eur. Štúdium je náročné, chcela by uprednostniť štúdium pred prácou. Odporca vo svojom výsluchu uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pretože niektoré veci sú tam nadnesené. Syn nie je u neho dočasne, keď prišiel, bol v zlom psychickom stave. Namieta výdavok za internát, strava je v poriadku, cestovanie nevie posúdiť, výdavky na hygienu sú v poriadku, ako aj na mobil, oblečenie uznáva, energie sú nadnesené, zubára nespochybňuje, ani notebook. Na základe účastníkmi predložených a súdom zadovážených listín mal súd preukázané, že navrhovateľka je študentkou denného štúdia na škole Vysoké učení technické v N.. Jej nesporované výdavky predstavujú sumu 335,- eur mesačne, odporcom rozporované výdavky sumu 195,- eur mesačne, spolu 520,- eur bez mimoriadnych výdavkov (notebook, zubár). Odporca namietal výdavky za internát, navrhovateľka cenníkom preukázala výdavky na internát, pričom súd sa stotožnil s jej tvrdením, že nikto nevedel, ako dlho bude dištančná výuka trvať, kedy sa navrhovateľka bude môcť vrátiť na internát, pričom tento výdavok ani v súčasnom stave dištančného vzdelávania nie je neúčelný, keď navrhovateľka potvrdila, že skúšky prebiehajú v štandardnom režime a za tým účelom využíva ubytovanie na internáte. Pokiaľ ide o príspevok na energie, odporca neuviedol vlastné skutkové tvrdenie, o tom, aký by podľa jeho názoru tento príspevok byť. Navrhovateľka si príležitostne privyrába brigádami. Pokiaľ ide o odporcu, tento má dve vyživovacie povinnosti, jednu voči navrhovateľke a druhú voči plnoletému synovi, ktorý študuje na strednej škole, ktorý má bežné výdavky. Odporca je zamestnaný v spoločnosti IKEA Industry Slovakia, s.r.o. s priemerným čistým príjmom od 11/2019 do 10/2020 v sume 1 079,69 eur a od 11/2020 do 02/2021 s priemerným hrubým príjmom v sume 1 636,68 eur (cca 1 200,- eur netto).
5. Podľa § 62 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine možno ho (výživné) však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
6. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal odporcu na plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke sumou vo výške 150,- eur mesačne, hoci navrhovateľka preukázala vyššie odôvodnené výdavky, no súdom určená sumu zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkových pomerov odporcu zohľadňujúc jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi a tak je potrebné, aby sa rovnako na výdavkoch navrhovateľky podieľala aj matka. Až v takom prípade, ak to nepostačuje na zabezpečenie odôvodnených potrieb, je osoba oprávnená na výživné odkázaná na prácu popri štúdiu, no súd je názoru, že študent denného vysokoškolského štúdia sa má v prvom rade pripravovať na budúce povolanie a nie nahrádzať úlohu jeho rodičov v otázkach výživy počas školského roka. Súd je
stotožnený s brigádami navrhovateľky počas školských prázdnin (napr. 07/2019), no študenti vysokých škôl v dennej forme by podľa názoru súdu nemali pracovať na úkor ich štúdia, ktoré môže byť pre ich pracovné povinnosti, menej kvalitné. Odporca argumentoval tým, že plnoletý syn býva s ním a tak nie je povinný prispievať navrhovateľke, ktorá (počas online výučby a prázdnin) býva u matky. Uvedená úvaha odporcu nie je správna. Ani v prípade, že by obe oprávnené deti boli maloleté, zákon o rodine vylučuje vzájomné započítanie pohľadávok na výživné a v prípade, že obe deti sú plnoleté, výživné sa poukazuje priamo plnoletým deťom (nie rodičom, u ktorých trávia čas) a súd konštatuje, že aj keby navrhovateľka nemala výdavky spojené s bývaním na internáte, ktoré odporca namietal, tieto by mala v súvislosti s bývaním u matky. Súd dodáva, že výživné v súdom určenej výške by vyšlo aj iba na základe výdavkov, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné. Pokiaľ ide o začiatok určenia vyživovacej povinnosti, súd určil výživné od 01.10.2020, keď výživné spätne možno priznať len pre maloleté dieťa, pričom v danom prípade je navrhovateľka už plnoletá, a to tiež iba v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by navrhovateľka taktiež nepreukázala, pričom súd konštatuje, že ak žiadala určiť výživné od mája 2020, mala v tomto čase tiež podať návrh, a tak súd jej návrh v časti výživného od mája do septembra 2020 a výživného od októbra 2020 v časti prevyšujúcej sumu 150,- eur z dôvodov vyššie uvedených zamietol.
7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa čl. 7 posledná veta základných princípov CMP v záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci. Podľa § 2 ods. 1 CMP tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Súd o trovách rozhodol podľa § 55 CMP s poukazom na čl. 7 CMP a § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 262 CSP per analogiam, keď náhrada trov konania navrhovateľke zo strany odporcu je spravodlivá. Nie je prípustné, aby rodič zanedbával svoju najzákladnejšiu povinnosť určenú Zákonom o rodine, a to ani s poukazom na prípadný právny omyl (iure error) odporcu spočívajúci v tom, že ak plnoletý syn býva s ním a plnoletá dcéra s matkou, nie je nikto nikomu povinný platiť výživné. Súd rozhodol iba o nároku a upustil od rozhodnutia o výške nároku analogicky podľa CSP v záujme hospodárnosti, keď v čase rozhodovania súdu nebola súdu známa výška účelne vynaložených výdavkov v súvislosti s uplatňovaním práva navrhovateľky, pričom ich preukázanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, čo je v rozpore s princípom hospodárnosti konania a súčasne rešpektuje práva a chránené záumy navrhovateľky, ktorá bola nútená obrátiť sa na súd, keď odporca odmietal plnenie jeho zákonnej povinnosti. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).