Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-10-2020.pdf
PDF · 82.66 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, L. - J. L., o zaplatenie sumy 208,69 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 208,69 eur, ako aj náhradu poštovného vo výške 1,85 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.
III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 208,69 eur s príslušenstvom. Ďalej uviedol, že žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len úhrada) podľa § 3 písm. a), zákona vo výške 4,64 EUR podľa § 6 ods. 1 Zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 Zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na súd nezaplatil úhradu v zmysle Zákona za kontrolované obdobie 1.1.2012 - 30.11.2019. Ďalej uviedol, že v zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 4.11.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10, ods. 3. Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 191,69 EUR, ktorá pozostáva z 41 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 1.1.2012 - 30.11.2019.Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady zmysle § 6 ods. 1 Zákona. V zmysle Zákona predstavuje pohľadávka žalobcu sumu vo výške 208,69 eur, z toho istina vo výške 191,69 EUR a pokuta vo výške 17,- eur podľa § 10 zákona a zaplatené poštové sadzby vo 1,85 eur.
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu, výzva žalobcu zo dňa 4.11.2019, doklad o úhrade poštových sadzieb.
3./ V predmetnej veci súd vydal dňa 18.2.2020 platobný rozkaz č. k. 17Csp/10/ 2020 - 14, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením č. k. 17Csp/10/2020 - 26 zo dňa 9.7.2020 v zmysle § 266 ods. 1 a 2 Csp zrušil.
4./ Žalovanému bola žaloba doručená podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len "CSP" ) , k žalobe sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel.
5./ Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predmetným spisom a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.
7./ Žalobca je vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady za služby v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou je platiteľom úhrady. Zo sumára predpisov a platieb a prehľadu predpisov a platieb žalobcu vyplýva, že v období od 1.4.2008 do 30.11.2019 predpísal žalovanému 652,90 eur t.j. za mesiac 4,64 eur a žalovaný mu zaplatil 459,36 eur a preto má nedoplatok 193,54 eur. Z výzvy zo dňa 4.11.2019 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku v celkovej výške 193,54 eur vrátane poštového 1,85 eur do 30 dní od doručenia výzvy, inak bude požadovať zaplatenie tejto sumy so zmluvnou pokutou 17 eur prostredníctvom súdu. Z doručenky vyplýva, že výzva bola žalovanému doručená 12.11.2019. Z potvrdenia Slovenskej pošty a.s. vyplýva, že poštovné od 1.7.2019 bolo 1,85 eur. Žalovaný v uvedenej lehote dlh nezaplatil.
8./ Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
9./ Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.
10./ Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
11./ Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
12./ Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je v celom rozsahu dôvodný. Žalovaný v konaní žiadne skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, preto ich súd v zmysle § 151 CSP považuje za nesporné. Žalovanému ako odberateľovi elektriny vznikla povinnosť platiť úhrady za služby poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. vo výške 4,64 EUR mesačne. V konaní nebolo sporné, že žalovaný mal za obdobie za obdobie 1.1.2012 až 30.11.2019 zaplatiť úhrady vo výške 191,69 EUR, t.j. 41 x 4,64 EUR, ako aj poštovné vo výške 1,85 EUR.
13./ Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z titulu nezaplatenia úhrady za služby verejnosti v zmysle ust. § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t.j. sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba teda platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (resp. právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa). Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území SR. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou.
Súčasný systém financovania žalobcu vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi. Ako už bolo uvedené, fyzická osoba platí za vysielanie žalobcu formou koncesionárskych poplatkov, financuje verejnú službu. Iná je situácia, keď fyzická osoba na základe zmluvy platí ako predplatiteľ danej programovej stanice za služby, ktoré si vybral ako spotrebiteľ. Ako už bolo uvedené, medzi žalobcom a žalovaným nejde o spotrebiteľský spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá žiadna spotrebiteľská zmluva) alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný platil nepravidelne žalobcovi koncesionárske poplatky (viď. prehľad predpisov a platieb žalovaného za obdobie od 1.1.2012 do 30.11.2019 č.l. 4). Žalovaný nereagoval ani na výzvu žalobcu zo dňa 4.11.2019 ( č.l.3), na základe ktorej bol vyzvaný na zaplatenie sumy vo výške 193,54 eur, pričom predmetná výzva mu bola riadne doručená, čo preukázal žalobca v konaní fotokópiou doručenky predmetnej výzvy. Ako bolo súdom vyššie konštatované koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t.j. sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba teda platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov.
14./ Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný neplnil svoje povinnosti riadne a včas, v dôsledku čoho mu vznikol nedoplatok na neuhradených platbách za obdobie od 1.1.2012 do 30.11.2019, v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by súd mal preukázanú úhradu alebo zánik záväzku zaplatením, alebo z iného dôvodu ako zaplatením, prípadne akúkoľvek zmenu záväzku, vzniknutý nedoplatok neuhradil ani na základe výzvy v lehote 30 dní. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako vyberateľ tejto úhrady predpísal žalovanému, ktorý je platiteľom úhrady v období od 1.1.2012 - 30.11.2019 sumu 191,69 eur, ktorú mu ako prijímateľ úhrady žalovaný nezaplatil. Žalovaný má preto na úhradách nedoplatok vo výške 191,69 eur a súd mal za to, že žaloba žalobcu je v tejto časti dôvodná a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi žalovanú sumu v celom rozsahu. Ďalej v konaní bolo preukázané, že žalobca písomne vyzval žalovaného na zaplatenie tohto nedoplatku a vznikli mu náklady na poštovné 1,85 eur. Žalovaný úhradu a ani náklady za poštovné žalobcovi nezaplatil v lehote 30 dní od doručenia výzvy a preto je povinný podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. zaplatiť žalobcovi aj pokutu 17 eur a podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady na poštovné 1,85 eur a preto je žaloba aj v tejto časti dôvodná. Inštitút úhrad a ich prijímania za služby v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania žalobcom tzv. koncesionárskych poplatkov upravoval zákon č. 212/1995 Z.z., č. 68/2008 Z.z. a s účinnosťou od 1.1.2013 ich upravuje zákon č. 340/2012 Z.z..
15./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
16./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.