Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: R. I., nar. XX. XX. XXXX, F. pod R. č. 3, XXX XX F. pod R., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0, zo dňa 26. októbra 2020, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. októbra 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 02. 2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 13. 04. 2014. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že žalobca nespĺňa zákonnú podmienku na vznik nároku na zníženie dôchodkového veku na starobný dôchodok a rovnako ani podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov na vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ale len 11 rokov a 9 dní počítaných k 13. 04. 2014.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol jeho žiadosť o starobný dôchodok a teda potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie vyplýva, že ku dňu 13. 04. 2014 (deň kedy dosiahol dôchodkový vek 62 rokov) získal 4024 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 11 rokov a 9 dní. Poukázal na to, že po dovŕšení dôchodkového veku pracoval v období od 13. 04. 2014 - 31. 07. 2014 v M. a následne od 06. 07. 2015 do 12. 04. 2017 pracoval na T. družstve v F. pod R.. Toto zamestnanie mu nebolo pripočítané k odpracovaným rokom. Ďalším dôvodom zamietnutia bola skutočnosť, že od 01. 09. 2008 je poberateľom výsluhového dôchodku, pričom nebolo zohľadnené jeho zaradenie ako zásahového hasiča v II. pracovnej kategórii a postupom administratívnych orgánov mu nebola zhodnotená žiadna doba poistenia v osobitnom systéme. Pre účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. A po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného

ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nakoľko žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku k 13. 04. 2014, k uvedenému dátumu nesplnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Tiež poukázala na fakt, že na účely priznania starobného dôchodku nemožno započítať doby zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku, pretože žalobca nebol zaradený vo zvýhodnených pracovných kategóriách, resp. kategóriách služby.

4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu správnych orgánov, podľa a nasl. bez toho, aby bol viazaný len žalobnými dôvodmi, a ustálil, že žaloba je dôvodná.

5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:

6. Žiadosťou o dôchodok zo dňa 17. 01. 2020 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 13. 04. 2014, kedy dosiahol vek 62 rokov.

7. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, č. L.-XX.XXX-X/SZ-XXXX zo 14. 11. 2008 vyplýva, že účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok od 01. 09. 2008 podľa , v súlade s , a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola účastníkovi konania zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02. 04. 1971 do 30. 03. 1973 v III. pracovnej kategórii, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 02. 05. 1975 do 31. 12. 1977 v III. pracovnej kategórii, od 01. 01. 1978 do 31. 08. 1996 v II. pracovnej kategórii a od 01. 09. 1996 do 31. 08. 2008 v III. pracovnej kategórii.

8. Sociálna poisťovňa eviduje u žalobcu aj výkon zamestnania:

- v spoločnosti M. v čase od 01. 11. 2008 do 31. 07. 2014,

- v spoločnosti R. E., s.r.o. od 06. 07. 2015 do 29. 02. 2016

- v T. družstve F. pod R. od 01. 03. 2016 do 16. 04. 2017.

9. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 02. 2020 zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Z odôvodnenia vyplynulo, že žalobca získal celkovo 4024 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pre nárok na starobný dôchodok mu ku dňu 13. 04. 2016 preto započítali len 11 rokov a 9 dní obdobia dôchodkového poistenia s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona, nakoľko doba poistenia zodpovedajúca dobe výkonu služby hasiča mu bola zhodnotená na výsluhový dôchodok a zamestnanie zaradené v II. pracovnej kategórii nezakladá nárok na zníženie dôchodkového veku. Z týchto dôvodov tak nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov.

10. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvého stupňa rozhodol žalovaný dňa 26. 10. 2020, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z vyššie uvedených dôvodov.

11. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

12. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa a , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci alebo je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

14. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

15. Podľa o sociálnom poistení (ďalej aj zákon) tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy 1a) (ďalej len ""), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

18. Podľa § 65 ods. 2 dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

19. Podľa § 66 ods. 1 zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

20. Podľa § 66 ods. 2 zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

21. Podľa § 66 ods. 3 zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie

dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

22. Podľa zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie , profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 274 ods. 1 zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

24. Podľa o sociálnom zabezpečení (ďalej aj zákon o sociálnom zabezpečení) zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

25. Podľa § 14 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to

a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

26. Podľa § 21 ods. 1 zákona občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.

27. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

28. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

29. Podľa § 175 zákona o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

30. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, nakoľko vec nesprávne právne posúdili a súčasne je nepreskúmateľné.

31. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným splnenie zákonnej doby dôchodkového poistenia na priznanie nároku na starobný dôchodok žalobcovi. Zo spisového materiálu bolo pritom ustálené, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku, na ktorého priznanie mu bola zhodnotená doba výkonu funkcie hasiča tak ako je uvedené vyššie. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia mu bolo pre účely starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia zhodnotená doba len 11 rokov a 9 dní. Podľa právneho názoru správnych orgánov preto pre účely priznania nároku na starobný dôchodok žalobca nesplnil zákonom požadovanú dobu dôchodkového poistenia v trvaní 15 rokov. Uvedený názor správnych orgánov však podľa správneho súdu nemá oporu v zákone. Správne orgány vychádzali z nesprávneho výkladu ustanovenia § 274 ods. 1 zákona, ktorý priznáva naďalej nároky vyplývajúce z výkonu zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo služby I. a II. kategórie funkcií. Uvedené zákonné ustanovenie treba podľa názoru správneho súdu vykladať tak, že priznáva výhodu napr. v podobe nároku na skorší odchod do dôchodku, teda v dosiahnutí skoršieho, resp. kratšieho dôchodkového veku pre poistencov, ktorí boli zaradení v I. pracovnej kategórii alebo služby I. a II. kategórie funkcií. Právna úprava podľa zákona sa žiadnym spôsobom netýka dosiahnutého obdobia dôchodkového poistenia. Uvedené ustanovenie treba vykladať v kontexte s ustanovením v spojení s a tiež o sociálnom zabezpečení, ktoré upravujú druhy prác, ktorých výkon podmieňuje skoršie dosiahnutie dôchodkového veku. V tejto súvislosti je tak zrejmé, že zákonom priznané zvýhodnenie podľa zákona možno aplikovať napr. na dôchodkový vek, ale nie na dobu dôchodkového poistenia. Prezentovaný právny názor je tiež v súlade s judikatúrou NS SR, na ktorú sa správne odvolával

žalobca. Správny súd poukazuje aj na to, že v zmysle článku 33 ods. 2 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128), vyhláseného v Zbierke (ďalej len „“) ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti, nepresahuje druhú dávku. Podľa názoru Najvyššieho súdu v SR v tejto súvislosti vyplýva, že správny orgán nemôže diskriminovať poistenca iného systému sociálneho poistenia tým, že pre výpočet dôchodkovej dávky sa mu určitá doba zamestnania nehodnotí vôbec a tak by bol jeho starobný dôchodok nižší, v porovnaní s ostatnými dôchodcami, ktorým pre nárok na starobný dôchodok boli zohľadnené všetky odpracované roky, vrátane služby v ozbrojených zložkách. 32. V danej veci sa vyslovený právny názor premietne do povinnosti správnych orgánov pri riadnom ustálení doby dôchodkového poistenia žalobcu zohľadniť tak dobu poistenia vo všeobecnom systéme, ako aj dobu poistenia už zhodnotenú na nárok na výsluhový dôchodok v osobitnom systéme, čo odzrkadľuje požiadavku, že aj poberatelia výsluhových dávok majú nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhovú dávku. Takto vypočítanú celkovú dobu poistenia (za celú dobu všetkých poistení, t.j. poistenie vo všeobecnom ako aj osobitnom systéme) následne správne orgány použijú na výpočet dôchodku a od tohto teoretického celého dôchodku pomerne odpočítajú výšku teoretického dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila pri zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme. Výsledok tohto odčítania predstavuje pre žalobcu nárok na pomerný starobný dôchodok zo všeobecného systému poistenia.

33. Za ďalší nedostatok správny súd vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí náležite nevysporiadal s ďalšími zamestnaniami žalobcu, ktorých výkon je evidovaný po 13. 04. 2014 (kedy žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov) a riadne nevysvetlil, prečo dobu ich výkonu nebral v úvahu pri výpočte doby dôchodkového poistenia žalobcu vo všeobecnom systéme, nakoľko tieto by mohli mať vplyv na celkovú dĺžku dôchodkového obdobia žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 13. 04. 2016. Pre Sociálnu poisťovňu, ktorá je viazaná jeho žiadosťou, to znamená len toľko, že mu nemôže priznať nárok na starobný dôchodok skôr, pričom dispozičná zásada, ktorou je ovládané správne konanie, nebráni priznaniu starobného dôchodku aj k neskoršiemu dátumu za splnenia ostatných zákonných podmienok.

34. Na záver správny súd už len poznamenáva, že zhodnotenie výkonu zamestnania po 13. 04. 2014 na účely ustanovenia § 66 ods. 2 a 3 zákona je možné vykonať, len ak bol žalobcovi priznaný nárok na starobný dôchodok. Nakoľko sa tak v súdenom prípade nestalo, nie je žiaden právny dôvod uvažovať nad aplikáciou zmienených zákonných ustanovení.

35. Vzhľadom na záver správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci a jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť, správny súd podľa a rozhodnutie žalovaného na návrh žalobcu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude povinný sa riadiť právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku.

36. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

37. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa priznal plnú náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté dodatočným samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.