Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/10/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členov senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: L., zastúpeného: E., proti žalovanej: Y., o neúčinnosť právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. januára 2021, č.k. -40, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

„Žalovanej u k l a d á n e n a k l a d a ť s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX pre k.ú. H., obec H., okres T., vedeným Okresným úradom T., katastrálnym odborom, a to parcelami registra „C“ č. XXXX/X - záhrada o výmere 519 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 321 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 79 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2 a rodinným domom č. súp. XXX postaveným na parcele registra „C“ č. XXXX/X , rodinným domom č. súp. XXX postaveným parcele registra „C“ č. XXXX/XX v rozsahu, že tieto jej z a k a z u j e scudziť, najmä predať a darovať, alebo zaťažiť inými právami tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neúčinnosť právneho úkonu.“

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v prebiehajúcom konaní vo veci samej, predmetom ktorej je neúčinnosť právneho úkonu (darovacej zmluvy).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej podanou proti žalovanej domáha určenia, že Darovacia zmluva zo dňa 26.5.2020 uzatvorená medzi C. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX a žalovanou o prevode nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. H., obec H., okres T., vedeným Okresným úradom T., katastrálnym odborom, ktorých vklad bol na základe tejto zmluvy povolený rozhodnutím Okresného úradu T. pod V-XXXX/XXXX - v.z. XXX/XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná. Súčasne sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich k scudzeniu, najmä k predaju, darovaniu, k zaťaženiu záložným právom alebo akémukoľvek inému prevodu nehnuteľností na LV č. č. XXX pre k.ú. H., obec H., okres T., vedeným Okresným úradom T., katastrálnym odborom - Parcely reg. „C“: parcela č. XXXX/X - záhrada vo výmere 519 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 321 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 79 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 33 m2 a rodinným domom so súpisom č. XXX, stojacim na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX a na na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia odvodzoval od skutočnosti, že nehnuteľnosti boli darovacou zmluvou prevedené do vlastníctva žalovanej zo strany pôvodnej vlastníčky týchto nehnuteľností C. Q., voči ktorej je žalobca v postavení oprávneného v exekučnom konaní pre vymoženie jeho pohľadávky voči nej, ktorou darovacou zmluvou sa dlžníčka zbavila jediného svojho

majetku, z ktorého je možné dlh voči žalobcovi uhradiť, o to viac, že k prevodu došlo bezprostredne potom, ako dlh uznala do notárskej zápisnice, ktorý je aj exekučným titulom v zmienenom exekučnom konaní a keďže žalovaná je dcérou dlžníčky, má dôvodné obavy z následného konania žalovanej, smerujúceho k znemožneniu uspokojenia jeho pohľadávky, ku ktorému úmyslu, podľa jeho názoru, aj darovacia zmluva smerovala.

3. Súd prvej inštancie za aplikácie ust. , , , , , , veta prvá po preskúmaní rozhodujúcich skutočností dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre neosvedčenie dôvodov, pre ktoré by malo byť toto neodkladné opatrenie vydané, v konkrétnosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neuviedol žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo potrebné neodkladne pomery strán upraviť, neosvedčil žiadne správanie žalovanej indikujúce v prospech jej úmyslu s nehnuteľnosťami ďalej nakladať spôsobom, ktorý by žalobcovi sťažil, resp. zmaril uplatňovanie jeho nároku, pričom posudzovanie neúčinnosti samotnej darovacej zmluvy bude až predmetom posudzovania vo veci samej.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý uplatnil, bude v plnom rozsahu vyhovené. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci) namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie v tom, že z jeho strany nebola osvedčená potreba využitia tohto procesného inštitútu. Už zo samotného obsahu odporovacej žaloby je nielen tvrdené, ale aj pripojenými listinami preukázané, že existuje reálna a naliehavá obava, že prebiehajúca exekúcia bude ohrozená. Darovaciu zmluvu na nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa domáha zákazu ich nakladania, považuje za fingovaný právny úkon uzatvorený medzi jeho dlžníkom a jeho dcérou s cieľom vyhnúť sa plneniu povinnosti dlžníka, naviac, pred týmto úkonom bola nehnuteľnosť ešte zaťažená záložným právom, ktoré úkony sa naďalej môžu reťaziť, čím sa zmarí reálne aj cieľ, ku ktorému exekučné konanie, ale tiež konanie vo veci samej smeruje. Poukazuje na to, že dlžníčka sa naďalej v prevedenej nehnuteľnosti zdržiava, má tam trvalý pobyt, a to viac ako 7 mesiacov po jej prevode. Má za to, že v dôsledku tohto konania je tu reálna hrozba ďalších právnych úkonov, smerujúcich k uspokojeniu jeho pohľadávky v exekučnom konaní v podobe reťazenia vecných práv. Dlžníčka nevlastní žiaden iný majetok a práve s predpokladaným úmyslom dlžníčky zmariť exekúciu prevodom jediného jej majetku na blízku osobu, teda dcéru, je reálna hrozba toho, že sa v tomto bude pokračovať. Podľa jeho názoru ide o učebnicový prípad odporovacej žaloby a je reálny predpoklad, že žalovaná bude naďalej konať v prospech dlžníčky a sťažovať exekučné konanie aj postavenie žalobcu, v konkrétnosti akákoľvek ďalšia dispozícia žalovanej s dotknutými nehnuteľnosťami konanie vo veci samej a jeho efektivitu pre žalobcu, ako aj samotnú exekúciu reálne ohrozuje. Využitím požadovaného inštitútu dôjde k naplneniu jeho zmyslu a účelu prostredníctvom princípu efektívnosti a princípu proporcionality. Navrhovaným neodkladným opatrením tiež nebude vytvorený nenávratný stav.

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a zavádzajúce. Žalobca sa snaží presvedčiť súd o jej zlom úmysle, čo sa však nezakladá na pravde. Pokiaľ ide o dlh, na ktorý odkazuje žalobca, o tomto ona nemá celkové informácie a ani predtým nemala. Aktuálne, keď sa na to dotazovala, má len takú vedomosť, že drvivá časť dlhu je zaplatená. Podnikanie sa dostalo do prechodných problémov, neboli uhradené vlastné pohľadávky, nebolo možné v lehote splatnosti zaplatiť všetky záväzky. Keďže žalobca nechcel čakať, okamžite potom, ako mu to bolo umožnené, podal návrh na exekúciu, v rámci ktorej už bola splatená aj ďalšia časť dlhu, čo však už žalobca neuvádza. Čaká sa na zaplatenie vlastných pohľadávok, aby mohol byť záväzok voči žalobcovi plne uhradený. Nie je to však jej dlh, preto ani nie sú tieto otázky správne smerované na ňu. Darovacia zmluva nebola urobená v úmysle ukrátiť žalobcu. Podľa jej názoru, pokiaľ už bolo v exekúcii niečo vymožené, nemôže byť ohrozená. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, odôvodnené a zákonné. Žalobca tvrdí, že je ohrozený exekúciou, resp. nevymožením svojej pohľadávky v rámci nej, nepriznáva ale, že už mal dostať ďalšie peniaze. Žiada preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ponechať zamietnutý a priznať jej trovy konania v plnom rozsahu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ( , ďalej „CSP“) po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§

357 písm. d/ ), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné za použ. zmeniť, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady na jeho potvrdenie, ani zrušenie. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario).

8. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel dôvodiac, že nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, v konkrétnosti že žalobca podľa jeho názoru dostatočným spôsobom neosvedčili naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami, ktorá by odôvodňovala využitie ním požadovaného inštitútu. Žalobca odvolaním namieta správnosť tohto záveru.

9. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahu podaného odvolania, námietky žalobcu vyhodnotil ako opodstatnené, indikujúce k odlišnému, v prospech žalobcu vyznievajúceho rozhodnutiu.

10. V konkrétnostiach posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná je vedená ako vlastník nehnuteľností (parciel a rodinného domu identifikovaných vo výrokovej časti tohto rozhodnutia), zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. H., pričom vlastníctvo k nim nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.05.2020 (odvkladovanej pod V-XXXX/XXXX), ktorú uzatvorila so svojou matkou C. Q. ako darkyňou (ktoré skutočnosti vo vyjadrení k odvolaniu samotná žalovaná ani nespochybňuje). V konaní tiež nie je sporné, že darkyňa C. Q. je dlžníčkou žalobcu, ktorý proti nej v postavení oprávneného vedie exekučné konanie na Exekútorskom úrade R.. K. V. T., so sídlom exekútorského úradu F. X (pod sp. zn. XXXEX XXX/XX) pre vymoženie jeho pohľadávky, ktorej uznanie je obsahom notárskej zápisnici zo dňa 04.05.2020 pod NZ XXXXX/XXXX, na základe ktorej ako exekučného titulu, je tiež vedená identifikovaná exekúcia proti dlžníčke C. Q.. Žalobca sa vo veci samej domáha prostredníctvom odporovacej žaloby neúčinnosti dotknutej darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanou ako obdarovanou a jej matkou C. Q. ako darkyňou, ktorá je zároveň dlžníčkou žalobcu (§ 42a a nasl. Obč. zákonníka). Z LV č. XXX tiež vyplýva, ako to tvrdí tiež samotný žalobca, že dotknuté nehnuteľnosti sú zaťažené záložným (na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.05.2020), v prospech L.., ktorému právnemu úkonu rovnako má v úmysle žalobca prostredníctvom ďalšej žaloby odporovať.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami, alebo právami.

15. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania ( ). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

17. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

18. Podľa znesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

19. Podľa k je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

20. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 22. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi stranami, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa, ktorému je možné poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.

24. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva z jeho obavy z bezprostredne hroziacej mu ujmy v podobe sťaženia, ak nie znemožnenia vymoženia jeho pohľadávky v exekučnom konaní potom, ako jeho dlžníčka previedla na žalovanú, ktorá je dlžníčke osoba blízka (jej dcéra) jediný majetok ktorého bola dlžníčka vlastníkom a z výťažku ktorého mohla byť jeho pohľadávka uspokojená v exekučnom konaní, naviac bezprostredne potom, ako došlo k spísaniu notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom vo vykonávacom konaní. Poukazom tiež na zriadené záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech ďalšieho tretieho subjektu (L.) po spísaní notárskej zápisnice má reálnu obavu z možného ďalšieho reťazenia scudzovacích, či iných právnych úkonov, ktoré by vo výsledku spôsobili sťaženie tiež postupu v tomto konaní vo veci samej o odporovateľnosť dotknutej darovacej zmluvy.

25. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom k osvedčeným individuálnym okolnostiam posudzovanej veci, sú splnené zákonné predpoklady na využitie požadovaného procesného inštitútu za účelom poskytnutia ochrany ohrozených práv žalobcu.

26. Z povahy neodkladných opatrení a k nim sa vzťahujúcej právnej úpravy je zrejmé, že zákonom stanovenou podmienkou pre využitie tohto procesného inštitútu je naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery strán do času, než tieto budú vyriešené konečným rozhodnutím, ktorá potreba samozrejme je daná naliehavosťou situácie, v ktorej sa javí z hľadiska ochrany práv navrhovateľa neodkladného opatrenia neúnosným, vzhľadom na potrebu riadneho dokazovania vo veci samej, vyčkávať až na konečné rozhodnutie, ktoré v konečnom dôsledku by pri nereflektovaní na existujúce ohrozenie práva navrhovateľa mohlo viesť len k formálnemu, do praktického života sa nepremietajúcemu rozhodnutiu, teda k ujme, ktorú by nebolo možné už v tom čase skonvalidovať.

27. Nemožno pochybovať o tom, že súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je viazaný návrhom a jeho povinnosťou je starostlivo zvážiť rozsah navrhovaných obmedzení, ktoré môže uložiť vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušoval hospodárske funkcie strany, voči ktorej takéto neodkladné opatrenie smeruje, keďže jeho nariadenie je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, ako je tomu tiež v posudzovanej veci, a teda jeho opodstatnenosť je potrebné posudzovať v kolízii s článkom 20 ods. 4 SR, vychádzajúc z ktorého je možné vlastnícke právo obmedziť vlastníkovi iba v nevyhnutnej miere. Výsledkom tohto posúdenia musí byť také rozhodnutie, v zmysle ktorého uložením navrhovaných obmedzení dochádza k zásahu uvedených základných práv len v nevyhnutnej miere, sledujúc prostredníctvom nich legitímny cieľ. Právo nakladať s predmetom vlastníctva je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka ( ), ktorého obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov (najmä kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná zmluva, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena). Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou.

28. Prioritne sa odvolací súd s poukazom na vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu vyjadreným v ust. , v zmysle ktorého možno neodkladné opatrenie nariadiť len za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, zaoberal tým, či regulovanie vzťahov účastníkov nemožno dosiahnuť primárne prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ktorú skutočnosť skúma súd vždy z úradnej moci. V konkrétnosti posudzovanej veci však podmienky pre využitie inštitútu zabezpečovacieho opatrenia naplnené nie sú. Jednak návrh žalobcu k jeho využitiu nesmeruje, a jednak predmetom konania nie je získanie judikovanej peňažnej pohľadávky a špecifikovaný majetok, na ktorom by v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia malo byť zriadené záložné právo, nie je aktuálne vo vlastníctve dlžníka žalobcu, ale vlastníctve žalovanej ako tretej osoby, čím je na podmienky tejto veci, inštitút zabezpečovacieho opatrenia diskvalifikovaný z jeho využitia.

29. V ďalšom odvolací súd skúmal, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, tiež naliehavá bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami a danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená, keďže, vychádzajúc z obsahu návrhu, žalobca požadoval nariadenie neodkladného opatrenia kumulatívne z oboch týchto dôvodov. Podľa názoru odvolacieho súdu, zo strany žalobcu došlo k náležitému osvedčeniu potreby ním požadovanej procesnej ochrany, majúcej pôvod v obave zo zmarenia exekúcie, ako aj pre potreby praktického života možného nevyužiteľného rozhodnutia, či sťaženia postupu v tomto konaní pre prípad, že jeho žalobe by bolo prípadne vyhovené, a to s poukazom na reálnosť obavy z možného reťazenia právnych úkonov, ku ktorým došlo už v minulom období (darovacia zmluva, zmluva o zriadení záložného práva) a výsledkom ktorých bol prechod majetku dlžníčky žalobcu na žalovanú, ktorými možnými ďalšími prevodmi by tak právo žalobcu na vymožiteľnosť jeho dlhu, či ochranu prostredníctvom podanej žaloby, mohlo byť výrazne sťažené, redukované, ak nie vôbec vo faktickej rovine znemožnené. Vzhľadom na okolnosti, a to časové súvislosti medzi datovaním spôsobilého exekučného titulu, na základe ktorého žalobca vedie exekúciu proti darkyni ako svojej dlžníčke a následnými právnymi úkonmi, výsledkom ktorých bolo scudzenie nehnuteľností a ich následné zaťaženie, nemožno považovať obavu žalobcu z možného ďalšieho reťazenia týchto úkonov, za iracionálnu aj napriek tomu, že reálne takýto úkon zo strany žalovanej nebol zaznamenaný, v ktorom štádiu by však už požadovaná ochrana nebola efektívnou. Za nespornosti prevodu nehnuteľností vo vlastníctve dlžníčky na žalovanú, tiež ďalšieho následného zaťaženia nehnuteľností v prospech tretieho subjektu (po spísaní notárskej zápisnice), na strane druhej pri zrejmej spornosti účinnosti takéhoto prevodu voči žalobcovi, s ohľadom na jeho strane existujúcu pohľadávku voči svojmu dlžníčke (darkyni) s poukazom na možný ním tvrdený úmysel, ktorý týmto prevodom bol sledovaný, za situácie že žalovaná (čo nespochybnila) je dcérou dlžníčky žalobcu, pričom bez riadneho vykonania dokazovania nemožno s určitosťou uzavrieť, či nárok uplatňovaný žalobou vo veci samej o určenie neúčinnosti prevodnej zmluvy, na základe ktorej nehnuteľnosti z vlastníctva dlžníčky prešli na žalovanú, keď potvrdenie či vyvrátenie skutočností rozhodujúcich pre záver o dôvodnosti takejto žaloby, ako aj v rámci toho vykonané dokazovanie, presahuje limity konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu do doby právoplatného skončenia konania žalobcovi ním požadovanú ochranu poskytnúť a prostredníctvom neodkladného opatrenia takto fixovať existujúci právny vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam s cieľom brániť možným úkonom žalovanej, výsledkom ktorých by bola zmena vecno-právnych pomerov k dotknutým nehnuteľnostiam. Bez dopadu na tento záver pre potreby

konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tvrdenie žalovanej o čiastočnej úhrade pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní (čo naviac ani nebolo preukázané, či osvedčené).

30. Záverom odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby prostredníctvom neho boli vyriešené sporné vzťahy strán a preto ani samotné neodkladné opatrenie rozhodne neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci, ale slúži len ako dočasná ochrana do doby v tomto prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, keďže v týchto limitoch aj v posudzovanej veci bolo neodkladné opatrenie nariadené. Pokiaľ ide o kolíziu práv žalobcu a žalovanej, prostredníctvom takto dočasne fixovaného existujúceho právneho stavu k nehnuteľnostiam v podobe dočasného znemožnenia žalovanej plnohodnotne vykonávať jej vlastnícke práva v rozsahu nakladania s identifikovanými nehnuteľnosťami v zmysle ich scudzenia či zaťaženia, definované obmedzenie túto však nediskvalifikuje z riadneho užívania týchto nehnuteľností, a podľa názoru odvolacieho súdu tak nemôže tejto spôsobiť takú neprimeranú ujmu, aká by na strane druhej mohla byť spôsobená žalobcovi, pokiaľ by došlo k naplneniu jeho nie iracionálnych obáv z ďalšieho reťazenia možných právnych úkonov, výsledkom ktorých by bolo scudzenie, či ďalšie zaťaženie nehnuteľností.

31. Ako už bolo uvedené vyššie, rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana potenciálne ohrozeného práva, nepredpokladá na rozdiel od rozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností nariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo.

32. Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, zmeniac tak za použ. rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu ku ktorému neboli splnené predpoklady na jeho zrušenie, či potvrdenie.

33. O náhrade trov odvolacieho konania vzniknutých v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia medzi stranami odvolací súd nerozhodoval, keďže v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie tiež vo veci samej končí (keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súčasťou podanej žaloby vo veci samej) a to v súlade s ust. , takže neexistovali dôvody, pre ktoré by súd o nároku na náhradu trov konania v tejto časti rozhodoval, pričom s otázkou trov konania a ich prípadnej náhrady, prichádza do úvahy sa súdom prvej inštancie vysporiadať až následne v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (a to vrátane trov vzniknutých v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).