Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky A.. B. C. O., štátnej občianky R. republiky, trvale bytom R. XXX/X, X., v konaní zastúpenej E.. E. Z., advokátom so sídlom X.. sv. C. XX, V. a manžela navrhovateľky A. C. C., štátneho občana X. federatívnej republiky, bytom neznáme, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému X. C. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom I. práce, sociálnych vecí a rodiny V. takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov A.. B. C. O., rod. O. a A. C. C., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X. federatívnej republike, zapísané v knihe manželstiev H. vnútra SR - osobitná matrika, vo zväzku OM/XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX, s a r o z v á d z a .

Maloletý X. C. C., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

S. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého X. C. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Styk rodičov s maloletým X. C. s a n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

Štátu s a právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom. Maloleté dieťa žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti ako matky a otca zaviazať výživným, ktoré najprv navrhovala vo výške 200,- Eur mesačne. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že by súhlasila s určením minimálneho výživného, keďže pomery manžela sa nedali zistiť a aj tak by bol problém s vymáhaním výživného. Styk otca s maloletým dieťaťom žiadala neupraviť. Zároveň najprv žiadala, aby bol manžel zaviazaný povinnosťou zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania. Z dôvodu nevymožiteľnosti navrhovateľka modifikovala aj návrh v časti požiadavky na priznanie náhrady trov konania, ktoré si viac neuplatnila. Navrhovateľka uviedla, že sa účastníci zoznámili vo Y. L., kde spoločne bývali po dobu 8 mesiacov. Keď navrhovateľka otehotnela, odišla na R., kde sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý X. C. C.. H. navrhovateľky po jej odchode ešte asi rok žil v C. a potom začali účastníci riešiť jeho pobyt na R.. G. XX.XX.XXXX uzavreli účastníci manželstvo v meste Z. v X. federatívnej republike. U

oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. H. navrhovateľky zostal po uzavretí manželstva po dobu 1 roka bývať v tomto svojom domovskom štáte a následne sa presťahoval k navrhovateľke do miesta jej bydliska v R. republike, teda posledným spoločným bydliskom manželov bola X.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že ich spolužitie sa po veľmi krátkej dobe výrazne narušilo v dôsledku úplného nezáujmu manžela navrhovateľky o rodinný život v manželstve a výchovu maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva. Navrhovateľka uviedla, že postupne zistila, že zo strany jej manžela išlo zrejme od začiatku o účelový postup smerujúci k vytvoreniu podmienok na získanie možnosti bývania v R. republike, keď manžel navrhovateľky získal prostredníctvom navrhovateľky a na jej náklady kartu pre trvalý rezidenčný pobyt v R. republike na X rokov. Navrhovateľka uhradila všetky poplatky, vybavila mu zdravotné poistenie, platila internet, mobil, jeho špecifické požiadavky na stravu, kupovala mu oblečenie a po vybavení všetkých týchto záležitostí pre jeho pobyt sa správanie manžela výrazne zmenilo, tento začal navrhovateľku ako manželku ignorovať a o túto prestal prejavovať akýkoľvek fyzický a citový záujem, nepodieľal sa na žiadnych prácach v spoločnej domácnosti a nepomáhal s výchovou maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva účastníkov a ani ďalšieho maloletého dieťaťa v starostlivosti navrhovateľky. Zároveň žiadnym spôsobom finančne na spoločnú domácnosť neprispieval, nikde nepracoval, nič do rodiny nekúpil, v podstate bol len príživník, ktorého navrhovateľka živila. Navrhovateľka uviedla, že jej manžel povedal, že študoval za zdravotnú sestru, ale nikdy žiadny doklad o štúdiu nevidela a keď žili v C., tam pracoval ako opatrovateľ. Navrhovateľka ale nevie, koľko zarábal, nikdy jej to nepovedal. Keď mal jej manžel možnosť robiť opatrovateľa na R., povedal, že on za minimálnu mzdu robiť nebude. Takto žili v spoločnej domácnosti na R. od 8/2018 do 1/2019, intímne sa zblížili asi len 2x, potom manžel navrhovateľku odmietal. Okrem toho sa manžel podľa navrhovateľky správal veľmi neprimerane, nadával jej a ponižoval ju, urážal ju, dokonca ju vyhadzoval z bytu, ktorý patrí navrhovateľkinej matke. Takéto správanie manžela navrhovateľky viedlo ku vzniku opakovaných nezhôd a konfliktov medzi účastníkmi, čo napokon viedlo v 1/2019 k tomu, že navrhovateľka požiadala svojho manžela, aby opustil spoločnú domácnosť. Pod vplyvom takýchto skutočností manžel navrhovateľky zo spoločnej domácnosti odišiel a do tejto sa už nevrátil. Odvtedy ho navrhovateľka nevidela, nemá o ňom žiadnu vedomosť, nevie, kde sa jej manžel zdržiava. Teda účastníci v súčasnosti už spoločne nežijú a manželstvo neplní svoju funkciu. Z ich vzťahu pochádza len maloletý X.. Navrhovateľka býva spolu s deťmi v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky a jej matka býva v jednoizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky. Na náklady bývania platí navrhovateľka 200,- Eur mesačne a spláca hypotekárny úver na ten jednoizbový byt po 120,- Eur mesačne. Navrhovateľka je zamestnaná ako zákaznícky inžinier pre kvalitu s čistým mesačným príjmom 1.779,- Eur mesačne. Poberá prídavky na dve deti spolu 50,- Eur mesačne. Okrem maloletého X. má navrhovateľka vyživovaciu povinnosť k mal. H. M. S. pochádzajúceho z jej predchádzajúceho vzťahu. Výživné na neho nepoberá, pretože tam bolo súdne konanie, maloletý bol zverený do jej starostlivosti a jeho otcovi bolo určené výživné vo výške 75,- Eur mesačne, ale odvolací súd potvrdil len výrok o zverení a v časti výživného to zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľka vlastní ten jednoizbový byt, v ktorom býva jej matka a auto zn. O. J., r. v. XXXX. Uvedené veci nadobudla navrhovateľka ešte pred manželstvom. Maloletý X. má X roky a navštevuje MŠ, kde mesačné náklady predstavujú 40,- Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje. Maloletý je zdravý, má výdavky primerané jeho veku. Navrhovateľka uviedla, že celkové náklady na stravu v domácnosti predstavujú cca 60,- Eur mesačne, celkové výdavky na obe deti spolu 400,- Eur mesačne a navrhovateľkine osobné výdavky cca 100,- Eur mesačne. Otec na výživu vôbec ničím neprispieva a navrhovateľka nevie o tom, že by mal otec ešte nejaké iné deti. Právom záverečnej reči právny zástupca navrhovateľky uviedol, že bolo preukázané, že manželstvo účastníkov od 1/2019 fakticky neplní žiaden účel, od tejto doby účastníci ani neboli vôbec v osobnom kontakte a z výpovede navrhovateľky je zrejmé, že manželstvo nikdy ani neplnilo svoj účel a že toto bolo zo strany manžela uzavreté len zjavne účelovo na získanie povolenia na pobyt. Čo sa týka maloletého X., je potrebné, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá jediná od narodenia dieťaťa až doteraz zabezpečuje starostlivosť o dieťa a všetky jeho potreby. Čo sa týka výživného, vzhľadom na faktický stav, kedy nebolo možné zistiť, kde sa otec zdržiava, nie je možné preukázať ani jeho majetkové pomery a schopnosť na platenie výživného, navrhol, aby súd rozhodol v súlade s § 62 ods. 3 zákona o rodine. Čo sa týka styku otca s maloletým dieťaťom, tento nie je možné upraviť, keďže otca niet a napokon modifikoval aj návrh v časti požiadavky na priznanie náhrady trov konania navrhovateľky, na čo by síce spĺňala zákonné predpoklady, ale išlo by zjavne o neúčelnú požiadavku vzhľadom na nevymožiteľnosť, túto náhradu si neuplatnili.

2. Manželovi navrhovateľky bol návrh na začatie konania doručený postupom podľa oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pretože sa nepodarilo zistiť jeho skutočný pobyt. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené podľa . Manžel navrhovateľky

sa k podanému návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie. Preto súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

3. Kolízny opatrovník uviedol, že vykonali šetrenie pomerov v domácnosti matky a matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého, neboli zistené žiadne nedostatky, pričom maloletý bol počas šetrenia pomerov prítomný a bolo zjavné, že je naviazaný na matku, preto kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a pokiaľ ide o výživné, ponechal ho na zvážení súdu, pretože sa mu nepodarilo zistiť žiadne pomery na strane otca dieťaťa.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením návrhu z čl. 1 a 5, SL, RL, lustráciiami v RO, lustráciami v SP, oznámením MV SR, žiadosťou o vystavenie potvrdenia, RL mal. H., potvrdením o MŠ, potvrdením o príjme a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v X. federatívnej republike v meste Z., ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika L. vo zväzku OM/XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Manžel navrhovateľky je občan X. federatívnej republiky, ich posledné spoločné bydlisko sa nachádza v X.. Zo vzťahu manželov pochádza maloletý X. C. C., nar. XX.XX.XXXX.

6. Z podaní a vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že vážny rozvrat manželstva trvá už viac ako dva roky. V januári 2019 opustil manžel navrhovateľky spoločnú domácnosť a odvtedy manželia spolu nežijú, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas. Navrhovateľka nie je vôbec s manželom v kontakte a nevie, kde sa jej manžel zdržiava. Podľa navrhovateľky manželstvo nikdy neplnilo dostatočne svoju funkciu, pretože podľa navrhovateľky mal manžel uzavrieť manželstvo účelovo, aby získal povolenie na pobyt. Manželia rok po uzavretí manželstva bývali najprv oddelene, manžel vo svojom domovskom štáte a navrhovateľka na R., potom od XX/XXXX do 01/2019 žili spolu na R.. Akonáhle však navrhovateľka zaplatila všetky poplatky pre udelenie pobytu jej manžela a manžel získal prostredníctvom navrhovateľky a na jej náklady kartu pre trvalý rezidenčný pobyt v R. republike, podľa navrhovateľky sa správanie manžela zmenilo, prestal mať záujem o ňu, intímne sa zblížili len dva krát a tiež sa nestaral o domácnosť ani o maloleté dieťa. Teda manželstvo prestalo plniť svoj účel.

7. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

8. Podľa a , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ""). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 220/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej „Nariadenie Brusel II“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.

10. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

11. Nakoľko sa v danej veci vyskytuje cudzí prvok v štátnom občianstve manžela navrhovateľky, ktorý je štátnym občanom X. federatívnej republiky, súd v prvom rade skúmal právomoc súdov R. republiky na konanie. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. V prejednávanej veci ide o konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému X. na čas po rozvode. V danej veci súd aplikoval Nariadenie Brusel II napriek skutočnosti, že manžel navrhovateľky nie je štátnym občanom členského štátu Európskej únie, ale je štátnym občanom X. federatívnej republiky. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-281/02 vo veci S. vyplýva, že medzinárodný prvok, ktorý

je potrebný na aplikáciu nariadení v oblasti európskeho medzinárodného práva súkromného, nemusí byť intrakomunitárny, ale môže sa týkať i nečlenského štátu. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva tzv. univerzálna aplikovateľnosť Nariadenie Brusel II, podľa ktorej ak sú splnené podmienky v čl. 3 Nariadenia Brusel II, má slovenský súd právomoc na konanie o rozvod manželstva. Ustanovenia medzinárodnej zmluvy s tretím štátom, resp. ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom môžu byť aplikované iba v prípade, ak právomoc slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva nie je možné založiť podľa Nariadenia Brusel II.

12. Posledný obvyklý pobyt manželov sa nachádzal na území Slovenskej republiky a navrhovateľka tu naďalej býva, preto si slovenský súd založil svoju právomoc na konanie o rozvod manželstva podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel II. Rozhodným právom bude v zmysle § 22 ods. 1 druhej vety zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právo slovenské, keďže manželia sú príslušníkmi rôznych štátov.

13. Podľa -3 Z. z o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

16. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

17. Podmienky vyššie citovaného zákonného ustanovenia považuje súd za splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manžel navrhovateľky opustil spoločnú domácnosť, opustil rodinu a manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené, manželia spolu nežijú, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas a navrhovateľka nemá ani vedomosť, kde sa jej manžel zdržiava. Keďže bol preukázaný dlhodobý, hlboký a trvalý rozvrat manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti.

18. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

19. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

20. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

24. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. pochádzajúcim zo vzťahu manželov na čas po rozvode. Maloletý X. je štátny občan R. republiky, ktorý sa narodil na R. a od svojho narodenia na R. býva, maloletý X. nikdy mimo územia R. republiky nebýval, v súčasnosti tu navštevuje už aj materskú školu. Teda ohľadom maloletého X. nie je prítomný žiadny cudzí prvok, pre ktorý by súd skúmal svoju právomoc na konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťa na čas po rozvode, keďže táto je bez akýchkoľvek pochybností daná.

25. V danej veci navrhovateľka ako matka žiadala zveriť maloletého X. do jej osobnej starostlivosti, kedy poukázala na to, že manžel ako otec dieťaťa nikdy s výchovou maloletého dieťaťa nepomáhal, starostlivosť o maloletého zanedbával, od narodenia dieťaťa zabezpečovala a až doposiaľ zabezpečuje starostlivosť maloletému X. navrhovateľka, pričom navrhovateľka ani nevie, kde sa jej manžel aktuálne zdržiava. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého, neboli zistené žiadne nedostatky, pričom maloletý je na matku naviazaný. Nakoľko bolo zistené, že manžel navrhovateľky sa ako otec o maloleté dieťa vôbec nezaujíma, nenavštevuje ho, vyživovaciu povinnosť si neplní a jeho aktuálne miesto pobytu je neznáme, pričom súd má zároveň za preukázané, že navrhovateľka ako matka zabezpečuje maloletému X. riadnu starostlivosť, súd rozhodol o zverení maloletého X. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže otec dieťaťa sa zdržiava na neznámom mieste a svoje rodičovské práva a povinnosti žiadnym spôsobom nevykonáva.

26. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako matky, rozhodol súčasne aj o úprave vyživovacej povinnosti manžela ako otca k maloletému dieťaťu. Matka najskôr žiadala zaviazať otca výživným vo výške 200,- Eur mesačne, neskôr na navrhovanej výške

výživného netrvala, uviedla, že by súhlasila aj s určením minimálneho výživného, keďže pomery manžela sa nedali zistiť. Kolízny opatrovník ponechal výživné na úvahe súdu.

27. Ohľadom pomerov účastníkov konania bolo zistené, že maloletý X. má X roky a navštevuje materskú školu s nákladmi 40,- Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje. Maloletý je zdravý, má výdavky primerané jeho veku.

28. Matka býva spolu s mal. X. v 2-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. Náklady na bývanie predstavujú 200,- Eur mesačne. Navrhovateľka je zamestnaná ako zákaznícky inžinier pre kvalitu s čistým mesačným príjmom 1.779,- Eur mesačne. Poberá prídavky na dve deti vo výške 50,- mesačne. Okrem maloletého X. má navrhovateľka vyživovaciu povinnosť k mal. H. M. S., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúceho z jej predchádzajúceho vzťahu. Výživné na neho matka nepoberá, súdne konanie o vyživovacej povinnosti otca k nemu stále prebieha. Navrhovateľka vlastní X-izbový byt, v ktorom býva jej matka a na tento X-izbový byt matka spláca hypotekárny úver vo výške mesačnej splátky 120,- Eur. Okrem toho matka vlastní auto zn. O. J., r. v. XXXX.

29. Otec dieťaťa sa zdržiava na neznámom mieste, z ktorého dôvodu sa nepodarilo zistiť žiadne informácie ohľadom jeho pomerov. Od 29.06.2018 do 12.03.2019 mal otec udelený v R. republike trvalý pobyt na päť rokov, v súčasnej dobe však nemá udelený žiadny druh pobytu na území R. republiky. Podľa vyjadrenia matky mal otec vyštudovať ako zdravotná sestra, ale matka žiadny doklad o štúdiu nevidela. Počas ich spolužitia v C. mal otec pracovať ako opatrovateľ, ale otec matke nikdy nepovedal koľko zarábal. Počas jeho zdržiavania sa na R. otec nikde nepracoval.

30. S ohľadom na zistené skutočnosti súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca na maloletého X. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je povinný plniť každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti a možnosti tak, ako navrhla matka dieťaťa, keďže pomery na strane otca sa nepodarilo zistiť. Aktuálne predstavuje výška 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona sumu 29,42 Eur.

31. Styk otca s maloletým X. súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods.2 Zákona o rodine na žiadosť matky a s ohľadom na neznámy pobyt otca neupravoval.

32. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. V danej veci súd v zmysle v spojení s rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

35. Podľa a , každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

36. Súd štátu právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s prekladom listín do anglického jazyka z dôvodu, že manžel navrhovateľky je štáty občan X. federatívnej republiky, ktorý komunikuje v anglickom jazyku, s poukazom na cit. ustanovenie a nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( ).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.