Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom v Hradci Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: Q. o zaplatenie 351,50 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 351,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 351,50 € od 17.12.2016 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica (upomínacie konanie) tunajšiemu súdu dňa 11.5.2018, domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 351,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 až do zaplatenia. V žalobe uviedla, že žalovaný a spoločnosť Provident Financial, s.r.o. IČO: 35 805 731, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 49 (ďalej len „právna predchodkyňa žalobkyne“) uzatvorili dňa 11.7.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej táto poskytla žalovanému pôžičku vo výške 500 €. Pôžička bola žalovanému poskytnutá jednorazovo hotovostne. Žalovaný sa úver zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 11,21 €. Posledná predpísaná splátka bola splatná 9.9.2014. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať záväzky zo zmluvy a riadne a včas uhradil len splátky v celkovej výške 148,50 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 právna predchodkyňa žalobkyne postúpila pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobkyňu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalobkyňa listom zo dňa 16.8.2017 vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy 351,50 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru 500 € a súčtom vykonaných splátok 148,50 €. Žalovaný však dlžnú sumu do podania žaloby neuhradil. Žalobkyňa si zároveň uplatnila aj nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa vyhlásil dňa 12.3.2021 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Súd v zmysle oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 4.3.2021.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 11.7.2013 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom súd zistil, že právna predchodkyňa žalobkyne sa zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške 500 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60-ich týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú bola 11,21 € a výška poslednej 11,11 €. Celkové náklady dlžníka boli tvorené súčtom úroku (úroková sadzba 22,38 % ročne zo sumy úveru), t.j. 72 € a poplatku za garantovanú službu vo výške 100,50 €. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť predstavovala sumu 672,50 €. Výška RPMN bola 70,38 % a priemerná RPMN 48,52 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. V bode 22. zmluvy si strany dohodli, že spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou je možné riešiť na príslušnom súde v Slovenskej republike alebo cestou mimosúdneho konania.

7. Z výpisu splátok a úhrad vystaveného právnou predchodkyňou žalobkyne k úveru č. XXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný uhradil na úver celkovo sumu 148,50 €, pričom poslednú úhradu vo výške 20 € vykonal dňa 12.6.2014.

8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom vyplýva, že ňou došlo k postúpeniu pohľadávok na žalobkyňu zo zmlúv o úvere a zmlúv o zabezpečení splátok úveru, ktoré postupca ako veriteľ uzatvoril so svojimi dlžníkmi a ktoré boli podrobne špecifikované v Prílohe č. 1 tejto zmluvy. Z uvedenej prílohy vyplýva, že došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania.

9. Listom zo dňa 16.12.2016 právna predchodkyňa žalobkyne oznámila žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobkyňu. Odoslanie tohto oznámenia žalovanému dňa 29.12.2016 preukazovala žalobkyňa podacím hárkom.

10. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

11. Podľa čl. 17 ods. 1 písm. b/ nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

12. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

13. Podľa čl. 19 ods. 3 nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.

14. Podľa čl. 25 ods. 1 nariadenia, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď:

a/ písomná, alebo písomne potvrdená; b/ vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c/ v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a/ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. 16. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je daná jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť. K aplikácii nariadenia je potrebné, aby išlo o spor s medzinárodným prvkom, ktorý je v danej veci daný jednak preto, že žalobkyňa je právnická osoba so sídlom v Českej republike, ako aj z dôvodu, že žalovaný má okrem slovenského aj české štátne občianstvo a v súčasnosti evidovaný trvalý pobyt v Českej republike. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku, ako aj Slovenskú republiku a uplatňuje sa od 10.1.2015. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o spor zo zmluvy o úvere, pričom vzťah založený touto zmluvou, uzavretou medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským v zmysle čl. 17 ods. 1 písm. b/ nariadenia.

17. Ako už súd uviedol vyššie, právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaný sa v bode 22. zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo súvisiace s touto zmluvou je možné riešiť na príslušnom súde Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie zmluvy je treba považovať za dohodu strán o právomoci súdov Slovenskej republiky aj pre tento spor v zmysle čl. 25 ods. 1 nariadenia. V prípade spotrebiteľských zmlúv podľa čl. 17 ods. 1 nariadenia je zmluvná voľnosť strán pri výbere súdu na rozhodovanie sporu v zmysle čl. 25 ods. 1 nariadenia obmedzená ustanoveniami čl. 19 ods. 1 až 3. V danom prípade išlo o dohodu o právomoci uzavretú podľa čl. 19 ods. 3 nariadenia, nakoľko právna predchodkyňa žalobkyne mala v čase uzavretia zmluvy registrované sídlo a žalovaný bydlisko na území Slovenskej republiky (v čase uzavretia zmluvy o úvere tu mal vedený trvalý pobyt na adrese Hviezdoslavova 1779/5, Malacky a túto adresu uviedol aj v zmluve), pričom si dohodli právomoc súdov Slovenskej republiky. Keďže sa nedohodli inak, jedná sa o právomoc výlučnú. Aj keď teda pri doručovaní žaloby vyšlo najavo, že žalovaný v čase začatia konania už nemal bydlisko na území Slovenskej republiky, ale ho s najväčšou pravdepodobnosťou mal v Českej republike, vzhľadom na platnú dohodu o voľbe právomoci, ktorou si strany založili výlučnú právomoc slovenských súdov, súd konštatuje, že má právomoc tento spor prejednať a rozhodnúť.

18. Keďže zmluva o úvere uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným spĺňa kritériá spotrebiteľskej zmluvy aj v zmysle čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I, spravuje sa tak právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa (v čase uzavretia zmluvy), t.j. právnym poriadkom Slovenskej republiky.

19. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely toho zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

25. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. a ZoSÚ), keďže právna predchodkyňa žalobkyne pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

30. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytla žalovanému úver vo výške 500 €, pričom žalovaný naň podľa nesporného tvrdenia žalobkyne uhradil celkovo sumu 148,50 €. Následne došlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky z predmetného úveru na žalobkyňu. Nakoľko žalobkyňa sa v konaní domáhala od žalovanej len zaplatenia sumy 351,50 €, rovnajúcej sa rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru a sumou úhrad realizovaných žalovaným, súd žalobkyni požadovanú sumu priznal bez toho, aby skúmal prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej zmluvy v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ.

31. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj na úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením celej dlžnej sumy, t.j. k 10.9.2014 (dňu nasledujúcemu po konečnej splatnosti úveru) bola 5,05 % ročne. Vzhľadom na to, že žalobkyňa požadovala úroky z omeškania len vo výške 5 % ročne zo sumy 351,50 € a to od 17.12.2016 až do zaplatenia, súd viazaný petitom žaloby jej priznal úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnila.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).