Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Pc-4-2024.pdf
PDF · 83.84 KB
Case nature
Area
Subarea
33Pc/4/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci výživného medzi plnoletými osobami: 1/ Z. C., narodená XX.X.XXXX, 2/ Z. C., narodený XX.X.XXXX, 3/ R. C., narodený XX.X.XXXX, všetci bytom M. XXX (navrhovatelia, plnoleté deti), všetci zastúpení advokátom: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., Mudroňova 7356/51, Piešťany a M. C., narodená X.X.XXXX, T. pre seniorov N. A., N. XXX, S. (matka navrhovateľov), o neurčenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ voči ich matke sa neurčuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ (ďalej aj „navrhovatelia“) ako súrodenci C. sa návrhom zo dňa 15.1.2024, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.1.2024, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd neurčil ich vyživovaciu povinnosť voči matke M. C. s odôvodnením, že takéto plnenie nie je súladné s dobrými mravmi. Poukázali na odôvodnenie rozhodnutí mesta Piešťany č. RU 1 až 3/2023, všetkých datovaných 28.6.2023, ktorými boli navrhovatelia zaviazaní povinnosťou platiť čiastočnú úhradu za sociálnu službu poskytovanú ich matke v Zariadení pre seniorov N. A. vo výške po 82,74 eur / 30 dňový mesiac a po 88,47 eur / 31 dňový mesiac, najneskôr do 27. dňa príslušného mesiaca po právoplatnosti týchto rozhodnutí. Na odvolanie navrhovateľov boli rozhodnutia potvrdené Okresným úradom Trnava, odborom opravných prostriedkov, referátom vnútorných vecí dňa 30.11.2023. Listom zo dňa 28.6.2022 sa obrátilo mesto Piešťany na súrodencov, aby platili za sociálnu službu poskytovanú ich matke v Zariadení opatrovateľskej služby F. v S.. Navrhovatelia odpísali mestu, že asi pred 22 rokmi ich v čase maloletosti a odkázanosti na starostlivosť i výživu matka opustila, odišla odrazu z ich domácnosti a viedla túlavý spôsob života. O deti sa prestala absolútne zaujímať, k rukám otca na ich výživu nijako neprispievala. Po rozvode s otcom navrhovateľov od neho dokonca žiadala bývalá manželka výživné, ktorý návrh súd zamietol. Podľa názoru navrhovateľov je nemorálna požiadavka, aby sa mali podieľať na úhradách za služby poskytované ich matke, ktorá sa dlhodobo o svoje deti vôbec nestarala. Právne poukázali na znenie ustanovenia § 73 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Mesto naďalej požaduje od navrhovateľov dokopy 248,21 eur, resp. 265,41 eur mesačne. Rozhodnutia vydané v tejto veci správnymi orgánmi považujú plnoleté deti za nezákonné, nesprávne, nespravodlivé a nenáležité. K návrhu pripojili tieto listiny: odvolania navrhovateľov datované 20.7.2023, odpoveď navrhovateľov na list datovaná 6.7.2022, rozhodnutia o odvolaní Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí datované 30.11.2023. Žiadali tiež pripojiť spis tunajšieho súdu spisovej značky 37C/77/2005.
2. Matka podaním zo dňa 5.3.2024 vyjadrila nesúhlas s návrhom svojich plnoletých detí, domáhala sa od nich prispievania na svoje potreby a vzniknuté náklady, ktoré má v zariadení pre seniorov, kde sa
teraz nachádza. Uviedla, že sa v minulosti rozišla s manželom, deti chodili ešte do školy a odvtedy s nimi kontakt nemala. Nerozumie, že prečo jej deti nechcú doplácať za pobyt, keďže má nízky príjem a tento nepokryje všetky jej výdavky. Na súdne pojednávanie uskutočnené dňa 11.4.2024 sa nedostavila pre nepriaznivý zdravotný stav, svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s rozhodnutím veci bez jej prítomnosti.
3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 37C/77/2005, vypočul navrhovateľov, ich otca ako svedka a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný v plnom rozsahu, preto mu vyhovel tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
4. Navrhovateľka 1/ sa pred súdom vyjadrovala, že matka ich opustila, keď boli malé deti. V minulosti bola dcéra dokonca na súde kvôli tomu, že si matka zobrala telefón na jej meno. V spore bola úspešná, avšak matka jej spôsobila týmto znova problémy a nepríjemnosti. Aj počas spolužitia sa správala voči deťom nezodpovedne. Prvýkrát matka odišla, keď mala navrhovateľka 11 rokov, po ôsmych mesiacoch matku našli na ulici a priniesli ju domov, definitívne odišla, keď bola navrhovateľka stredoškoláčka. Povedala, že ide nakúpiť a viac sa nevrátila. Starostlivosť o súrodencov prevzal otec v plnom rozsahu, stále žijú všetci v spoločnej domácnosti. Výživné pre takúto osobu odmietla platiť pre rozpor s dobrými mravmi. Súrodenci potvrdili uvádzané skutočnosti. Navrhovateľ 3/ nedokončil stredoškolské štúdium, má iba základné vzdelanie, čo je dôsledkom matkinho počínania z minulosti, kedy sa o deti absolútne prestala zaujímať.
5. Otec navrhovateľov vypočutý ako svedok uvádzal, že považuje za úplne nemorálne, aby požadovala matka čokoľvek od detí, o ktoré sa nestarala 20 rokov. Výchovu zabezpečoval on sám, prvýkrát jej odpustil, po druhom raze sa viac nevrátila. Dokonca si podala voči nemu návrh ako bývalá manželka o určenie výživného, súd jej návrh zamietol. Svedok je rád, že matku svojich detí nevidí, nestretáva. V minulosti im veľmi ublížila, keď z domácnosti odišla. Nič dobré pre deti neurobila. Vyjadril sa, že je hrdý na svoje deti ako ťažkú rodinnú situáciu zvládli a nemajú po matke sklony k túlavému spôsobu života.
6. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 37C/77/2005 súd zistil, že matka plnoletých detí si voči nim neplnila vyživovaciu povinnosť ani v čase ich maloletosti, keď boli v starostlivosti otca. Matka sa stretávala s bezdomovcami, túlala sa, žila pod mostom, požívala alkohol, viackrát vykradla ich domácnosť. Návrh na určenie výživného pre bývalú manželku súd rozsudkom č. k. 37C/77/2005-25 z 27.3.2006 právoplatne dňa 31.5.2007 zamietol.
7. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby zmluvou podľa § 74 ods. 7 písm. h) <https://app.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mrqga4f6nbuhawtembsgmydcmbrfzyhezleobuxgltdnrqw433lfuys4y3bon2c24dsozqs42dmmf3gcllqoj3 ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15 ods. 3 <https://app.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mrqga4f6nbuhawtembsgmydcmbrfzyhezleobuxgltdnrqw433lfuys4y3bon2c24dsozqs42dmmf3gcllqoj3
8. Podľa § 73 ods. 11 citovaného zákona, ak prijímateľ sociálnej služby nemá príjem alebo jeho príjem nepostačuje na platenie úhrady za sociálnu službu, môže úhradu za sociálnu službu alebo jej časť platiť aj iná osoba. Osoba podľa prvej vety môže uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu. Podľa ods. 12 tohto ustanovenia, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu.
9. Podľa prvých dvoch viet odseku 13 tohto ustanovenia, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 12 medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo rodičmi, obec alebo vyšší územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť. Právoplatným rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa alebo rodiča voči prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší územný celok viazaní.
10. Podľa § 66 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11. Z citovaných ustanovení zákona o rodine vyplýva, že deti majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom, ak to potrebujú, avšak pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 im nemusí vzniknúť a rodičovi zo strany súdu priznaná nebude. Takáto okolnosť môže napríklad nastať, ak o priznanie výživného žiada rodič, ktorý sám riadnu starostlivosť, výchovu alebo výživu svojho dieťaťa, voči ktorému si nárok uplatňuje, zanedbával. Môže však vzniknúť aj opačná situácia, kedy je dieťa nútené žiadať súd o rozhodnutie, že mu vyživovacia povinnosť voči rodičovi nevznikla, lebo by nebola v súlade s pravidlami slušnosti a morálky. V danom prípade žiadali plnoleté zaopatrené deti z tohto dôvodu voči svojej matke výživné neurčiť, a to s poukazom na § 73 ods. 13 zákona o sociálnych službách, pretože matka je prijímateľom sociálnej služby a deti neuzatvorili s poskytovateľom služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu poskytovanú ich matke. Obec preto vydala rozhodnutie o povinnosti navrhovateľov zaplatiť úhradu za sociálnu službu poskytovateľovi. Týmto rozhodnutím súdu o návrhu, ktorým sa domáhali plnoleté zaopatrené deti voči matke neurčenia vyživovacej povinnosti, je obec viazaná a po právoplatnosti tohto vyhovujúceho rozhodnutia navrhovateľom žiadnu povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu poskytovanú ich matke nemožno uložiť, lebo nie je v súlade s dobrými mravmi.
12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka navrhovateľov v minulosti neraz opustila ich rodinu, žila tuláckym životom, zatiaľ čo celá starostlivosť o školopovinné deti a domácnosť ostala odrazu na otcovi, od ktorého sa odvážila žiadať ešte aj výživné, keď ona sama na výživu svojich detí nijako neprispievala a okrádala ich. Takýto prístup matky nemožno označiť inak ako nemorálny a zjavne rozporný s dobrými mravmi. Za zistenej situácie je neprípustné od navrhovateľov spravodlivo požadovať akýkoľvek príspevok na sociálnu starostlivosti o ich matku, ktorá sa k nim predtým zachovala maximálne nezodpovedne.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovuje, ani účastníci nenavrhli inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).