Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-15-2021.pdf
PDF · 95.95 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12C/15/2021
Uznesenie
Okresný súd Čadca v spore žalobkyne W. M., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX Č., právne zast. JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 so sídlom Boulevard Haussmann 1,750 09 Paríž, Francúzska republika konajúca prostredníctvom organizačnej zložky : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia označeného ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“ uzatvoreného ako súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru identifikačné číslo 262807139163091 zo dňa 04.10.2012, časť 3., bod 3, na základe ktorej bola uzatvorená zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty s číslom úverového účtu XXXXXXXXXXXXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne H., Z.. Z. F..P.., O. P., A. X, XXX XX N., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresný súd Čadca môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty s číslom úverového účtu 42710569981100.
II. Žalobkyňa voči žalovanému má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa /navrhovateľka/ prostredníctvom právneho zástupcu doručila súdu 4.3.2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, ktorý návrh odôvodnila tak, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 16.08.2016, sp. zn. 34Exre/311/2016 - 9 v zmysle ust. § 69a, ods. 8 Obchodného zákonníka vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, na základe oznámenia Súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.07.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123 - 74 - 1 Obchodného zákonníka v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutia kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30. júna 2016 k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, spoločnosťou podľa slovenského práva pôvodne so sídlom na adrese Panenská 7, 812 36 Bratislava I, IČO: 35 787 783. Spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť, zapísaná v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paris je v dôsledku uvedeného cezhraničného zlúčenia právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s.,
pôvodne so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 pôvodne zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 2435/B. Medzi žalobcom a žalovanou (pozn. súdu právnym predchodcom) došlo dňa 04.10.2012 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú žalovaný eviduje vo svojej databáze pod identifikačným číslom zmluvy: 262807139163091 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe časti 2. uvedenej zmluvy o úvere označenej ako zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty bol žalobkyni ( pozn. súdu nesprávne uvedené žalovanému) poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom, a to na kreditnej karte s číslom úverového účtu 42710569981100, ktorý žalobkyňa uhrádzala pod VS: 1041814565. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Zmluva o úvere obsahuje v časti 3 bod. 3 dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku z nasledovných dôvodov. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobkyňa poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, S. O.POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť dohodu, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 17.02.2021 označeným ako „Žiadosť o poskytnutie informácie“ prílohou, ktorého bola zmluva o úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Právnu ochranu žalobcu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobcu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobcu nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po
nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20. 09. 2017. Taktiež Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 25Co/30/2018.
2. Na preukázanie tvrdení právny zástupca žalobkyne k podanej žalobe pripojil ako listinné dôkazy Zmluvu o úvere zo dňa 04.10.2012, oznámenie o zablokovaní kreditnej karty, Žiadosť o poskytnutie informácie adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne.
3. Na podaný návrh žalobkyne súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), pred začatím konania súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 336 ods. 1, 2, 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
4. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: a) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo b) je tu obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Nevyhnutné však je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver, že bez okamžitej (hoci len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Tieto skutočnosti musia vyplývať už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
6. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa sporová strana domáha(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),uzavretiu zmluvy.
7. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky v zmysle § 551 OZ za splnenia podmienok v zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Žalobkyňa predložila súdu v rámci dôkazov k dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka, ktorú uzatvorila 4.10.2012 so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právny nástupca spoločnosti CETELEM Slovensko a.s. (žalovaný) kontaktoval spoločnosť H., Z. Z..F..P.., N., mzdové oddelenie listom označeným ako žiadosť o poskytnutie informácie v ktorom žiadali o oznámenie - informáciu, z akého dôvodu neboli zrážky zo mzdy zamestnanca W. M. vykonané, prípadne z akého dôvodu došlo k pozastaveniu nich vykonávania. Platby žiadali posielať na účet s uvedení VS: 1041814565.
8. Podľa predloženého listinného dôkazu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere 262807139163091 zo dňa 4.10.2012 zo mzdy je zrejmé, že navrhovateľka si vzala od právneho predchodcu žalovaného spotrebiteľský úver na cenu tovaru 450,88 € (financovanie tovaru PC), ktorý sa zaviazala splatiť do 24 mesiacov po 22,54 € mesačne so splatnosťou do 15.10.2014. Výška úrokovej sadzby bola fixná 18,16%, priemerná RPMN 45,60 %, celková suma, ktorú mala žalobkyňa uhradiť bola 540,86 €. /ver bol bez poistenia a čerpaný jednorázovo. V časti 2 bola medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného uzatvorená zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, kde bola dojednaná výška úverového rámca 5000,- €, aktuálna výška úverového rámca 600,- €, výška splátky min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- €, splatnosť bola stanovená v 10. deň v mesiaci, výška úrokovej sadzby 28,68%, RPMN 45,94%, poplatok za poistenie 3,33%. Súčasťou Zmluvy bola v Časti 3 označenej ako spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ v bode 3 dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení), kde bolo uvedené, že „Klient výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade sa omešká so splácaním Úveru/Revolvingového úveru/záväzkov vyplývajúcich z RZ viac ako 1 mesiac nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky Úveru/Revolvingového úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia Čerpaného úveru/revolvingového úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet CETELEMu. Cetelem s týmto spôsobom zabezpečenia záväzku Klienta súhlasí.
9. Žalobkyňa podľa názoru súdu osvedčila predloženou zmluvou existenciu právneho vzťahu medzi stranami, rovnako tak i existenciu dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorická vo vzťahu k hlavnému záväzku, bez existencie ktorého zaniká. Zrážky mali byť od zamestnávateľa vykonávané podľa dohody, ak keď nie je zrejmé v akom rozsahu a na akú konkrétnu sumu mesačne. Podľa listinného dôkazu ( č.l. 6 spisu) čo je výpis z účtu Kreditnej karty CETELEM - Február 2015, karta bola žalovanej zablokovaná, dlžná suma bola vyčíslená na čiastku 1274,94 € a VS pre uhrádzanie platby bol 1041814565 (totožný VS ako pri identifikácii zrážok zo mzdy).
10. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu spochybnila dohodu o zrážkach zo mzdy, potom je dôvodné jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobkyni povinnosť plnenia, teda inak nemá žalobkyňa možnosť zrážky zo mzdy zastaviť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená 4.10.2012 podpisom žalobkyne. Za daných okolností s prihliadnutím k tomu, že dohoda je z roku 2012, úverový rámec bol v čase podpisu 600,- € (podľa výpisu z účtu už 1200,- €) a účet mal byť blokovaný od roku 2015, nie je zrejmé, aká konkrétna suma, za aké obdobie má byť žalobkyni zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa zrážaná, nie je zrejmé či ide iba o istinu, alebo i možné príslušenstvo a teda na podklade listu žalovaného, ktorý žiada o realizáciu zrážok a oznámenie, prečo nie sú vykonávané, je podľa názoru súdu neprípustné, aby zrážky zo mzdy žalobkyne boli vykonávané bez akejkoľvek súdnej ochrany. V opačnom prípade by skutočne žalobkyni v postavení spotrebiteľa mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z pohľadu ochrany jej subjektívnych práv mohla mať na ňu osobne omnoho väčší dopad, než dočasné pozastavenie zrážok zo mzdy v prospech žalovaného. Súd musí po oboznámení sa so zmluvou tiež konštatovať, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísala žalobkyňa ako formulárovú zmluvu, ktorej súčasťou už bola dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohla jej obsah, ako aj obsah dohody o zrážkach zo mzdy žiadnym spôsobom ovplyvniť, v opačnom prípade by jej zrejme úver
nebol poskytnutý. Zrážky zo mzdy nesmú svojou výškou a rozsahom presahovať výšku zrážok, aká by bola prípustná pri výkone rozhodnutia, exekúcii. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy podľa názoru súdu bez jej individuálneho a presného dojednania spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, a podľa názoru súdu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmyslom navrhovaného neodkladného opatrenia je teda zabrániť výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne z uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a na podklade listinných dôkazov súd preto návrhu ako dôvodnému vyhovel.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Nakoľko bola navrhovateľka/žalobkyňa v celom rozsahu úspešnou, súd jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania neodkladného opatrenia súd rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 13. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy a oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto neukladal povinnosť navrhovateľke podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP) a vzhľadom k tomuto postupu preto výrokom II. poučil žalovaného v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd v Čadci (§ 357 písm. d) C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 C.s.p.).