Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_11Csp-65-2020.pdf
PDF · 141.65 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/65/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: R. L.V., S.. XX.XX.XXXX, M. U. XXX, o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na upomínací súd návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5.000,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca nadobudol pohľadávku od svojho právneho predchodcu - Tatra banky, a. s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.09.2018 s tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 01.03.2016 zmluvu Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe takejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli v uzavretej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru žalobcu táto zmluva obsahuje všetky zákonné znaky a podstatné náležitosti, a to jednak zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje zmluvné povinnosti a z tohto dôvodu pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 6.441,96 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 6.441,96 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady, pričom žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 5.000,- eur a pozostáva z neuhradenej istiny. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1.441,96 eur, ktorá pozostáva tiež z neuhradenej istiny úveru v takejto výške, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
2. Upomínací súd následne o podanej žalobe rozhodol tak, že vydal platobný rozkaz dňa 17.01.2020, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že neuznáva pohľadávku žalobcu, čo do dôvodu aj výšky, pretože je nedôvodná a neopodstatnená. Nesúhlasí tak s povinnosťou na zaplatenie žalovanej sumy, ktorá mu bola uložená v platobnom rozkaze, pretože podľa jeho názoru si ju žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu. Popiera tiež tvrdenie žalobcu, a podľa jeho názoru zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými nemôže byť ako spotrebiteľ viazaný, obsahuje nesprávne vypočítanú RPMN aj nesprávne vypočítané celkové náklady v neprospech spotrebiteľa. Neobsahuje tiež predpoklady na výpočet RPMN, nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť takéhoto úveru. Z uvedených dôvodov žiada, aby
súd podrobil takúto zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné zmluvné podmienky, o ktorých mal byť spotrebiteľ zo strany dodávateľa náležite poučený, nie sú pre spotrebiteľa záväzné, a aby určil, ktoré povinné zákonné náležitosti spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej zmluvy. Tiež namietol aktívnu vecnú legitimáciu, pričom poprel, že celková výška dlhu voči žalobcovi je 5.000,- eur. Podľa jeho názoru ide o zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou, teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere a je potrebné aplikovať predpisy spotrebiteľského práva a zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v zákone č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho bol úver bezúročný a bezpoplatkový, a to predovšetkým údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musela tiež pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti do 30.04.2018 obsahovať aj dobu jej trvania a termín konečnej splatnosti, pričom táto náležitosť musela byť uvedená v zmluve zrozumiteľne a stručne tak, ako to predpokladá ustanovenie článku 10 ods. 2 Smernice. Podľa názoru žalovaného uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti tak, že ide o 72 mesiacov od prvej anuitnej splátky vo vybraný deň splatnosti, je napísané veľmi všeobecne a nedá sa presne definovať bez pracného počítania a komplikovaného výpočtu s použitím kalendára, kedy nastal termín konečnej splatnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ dostal presné, jasné a určité informácie o poskytovanom spotrebiteľskom úvere, aby sa vedel dopredu jasne rozhodnúť, či je ochotný vstúpiť do tohto vzťahu s veriteľom. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nenachádzajú v zmluve základné informácie o spotrebiteľskom úvere, pričom tie musia byť dostupné a známe v čase uzatvárania záväzku a musia byť konečnému spotrebiteľovi zrozumiteľné. V zmluve je síce uvedený konkrétny dátum v amortizačnej tabuľke, avšak túto tabuľku neobdržal a nebola tiež zahrnutá do zmluvy, čiže nie je platnou súčasťou zmluvy o úvere, preto nemôže byť platné ani odvolávanie sa na ňu. Okrem toho podľa jeho názoru má zmluva o spotrebiteľskom úvere chybne určenú jednu z podstatných náležitostí zmluvy, a to cenu úveru, čiže celkovú výšku nákladov, ktoré má za úver zaplatiť, nakoľko v predmetnej zmluve je uvedená výška 9.799,57 eur, pričom reálne celková výška nákladov úveru na základe výšky a počtu splátok (137,09 x 72) je 9.870,48 eur, čo je odlišná suma, ako je uvedená v zmluve. Takýto postup je klamlivou obchodnou praktikou, je v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok neplatnosť zmluvy o úvere podľa § 39. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno tak dôvodne pochybovať o správnosti údajov uvedených v zmluve, najmä pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby a výšku RPMN, nakoľko je nezanedbateľné riziko, že žalobca pri určovaní úrokovej sadzby a výšky RPMN vychádzal z celkovej sumy nákladov dlžníka, ktoré uviedol v zmluve, a nie zo sumy, ktorú žalovaný za poskytnutý úver aj skutočne mal zaplatiť. Preto má pochybnosti o výške úrokovej sadzby tak ako bola uvedená, a o výške RPMN. Keďže podľa jeho názoru výška RPMN je určená v neprospech spotrebiteľa, má to za následok, že úver bol bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve tiež chýbajú aj predpoklady použité na výpočet RPMN, keďže tie majú byť uvedené priamo v zmluve s tým, že tento údaj v iných dokladoch by bol akceptovateľný len v prípade, ak by dlžník na túto skutočnosť bol upozornený priamo v zmluve odkazom na príslušnú listinu, no v zmluve žiaden takýto odkaz nie je. V nesprávnej výške je tiež uvedená výška odplaty, čo vyplýva z vyššie uvedeného, a taktiež aj z dôvodu, že právny predchodca žalobcu pri výpočte výšky odplaty opomenul do nej zahrnúť aj poistenie úveru, čo je náklad spätý s predmetným úverom, ktorý má v zmysle nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, byť súčasťou odplaty. Žalobca v zmluve zároveň uvádza, že súčasťou zmluvy o úvere boli aj obchodné podmienky žalobcu, pričom v nich majú byť regulované len vedľajšie nepodstatné náležitosti, a je neprípustné, aby tieto podmienky upravovali pre spotrebiteľa významné časti zmluvného vzťahu, ktoré sa týkajú nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ich plnenie a pod. Zmluvná podmienka je neprijateľná podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj pre netransparentnosť a nejasnosť, a to v prípadoch ak spotrebiteľ má byť viazaný konkrétnymi ustanoveniami, pričom tie musia byť obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve priamo. On obchodné podmienky podpísal, neboli mu však vysvetlené, nemal čas sa s nimi vôbec oboznámiť, a nemôže s istotou tvrdiť, či ich vôbec obdržal, a preto z týchto dôvodov nemôže byť ani viazaný. Žalovaný ďalej namietol aktívnu legitimáciu s tým, že poukazoval na § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa jeho názoru nedošlo k platnému predčasnému vyhláseniu splatnosti úveru, pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva predčasného splatenia celého úveru pred jeho samotným vyhlásením. Okrem toho podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu, to však neplatí ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku banky, a prechádza alebo postupuje
sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z tohto ustanovenia tak vyplýva, že termín konečnej splatnosti predmetného úveru bol v zmluve dohodnutý na 72 mesiacov od prvej anuitnej splátky vo vybraný deň splatnosti, teda najskôr 21.03.2022, pričom vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je platné a pohľadávka bola postúpená už 06.09.2018. Z uvedených dôvodov tak postúpenie nemôže byť platné, keďže pohľadávka nebola postúpená po konečnom termíne splatnosti, a taktiež nebola predčasne zosplatnená a z tohto dôvodu je tak takéto postúpenie neplatné a žalobca tak nie je aktívne legitimovaný. Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť platobný rozkaz.
3. Následne upomínací súd výzvou zo dňa 07.07.2020 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 15 dní sa vyjadril k podanému odporu a navrhol pokračovať na príslušnom súde. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním, ktoré bolo doručené upomínaciemu súdu uviedol, že navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že keď žalovaný v podanom odpore konštatuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere, tak neuvádza konkrétne zmluvné dojednania, ktoré by mali byť neprijateľné. Z uvedených dôvodov tak naďalej žalobca trvá, že zmluva o úvere bola uzavretá platne, neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky s tým, že aj keď súd je ex offo povinný skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, neznamená to bez ďalšieho povinnosť súdu preskúmať každé ustanovenie predloženej zmluvy a k posudzovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok ex offo súd pristupuje ak posudzuje zmluvné ustanovenia, napr. v súvislosti s nárokom na plnenie, príp. na náhradu škody alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca ďalej uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje nižšiu sumu ako je rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a vykonanými úhradami žalovaného a preto aj v prípade, ak by súd došiel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, tak na výšku uplatneného finančného plnenia nemá táto skutočnosť žiadny vplyv. Samotná skutočnosť, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí, nie je dôvodom neplatnosti zmluvy o úvere ako takej. Spôsobuje to výlučne len to, že veriteľ nemá právo od dlžníka žiadať poplatky a úroky z úveru. Žalobca ďalej uviedol, že neuhradený úver bol vo výške 5.997,05 eur s tým, že žalovaný dňa 01.03.2016 čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 6.500,- eur. Žalovaný uhradil z poskytnutého úveru sumu 1.135,91 eur, a to formou splátky vo výške 141,56 eur dňa 20.03.2016, 20.04.2016, 20.05.2016, 20.06.2016, 20.07., 20.08.2016, ako aj dňa 20.09.2016. Dňa 20.10.2016 uhradil sumu 89,99 eur a dňa 20.11.2016 sumu 55,- eur s tým, že z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 502,95 eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške 39,19 eur, a na riadny úrok bola započítaná suma 593,77 eur. Neuhradený úver tak predstavuje poskytnuté finančné prostriedky - úhrady naň započítané, t.j. 6.500,- eur - 502,95 eur, čo predstavuje sumu 5.997,05 eur. Žalobca si však v rámci svojho dispozičného oprávnenia uplatňuje len časť postúpenej istiny vo výške 5.000,- eur a zvyšnú časť si v tomto konaní neuplatňuje. Podľa názoru žalobcu mimoriadna splatnosť úveru bola postupcom vyhlásená podaním zo dňa 16.05.2017, pričom postup, ktorý zvolil postupca pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti, je v súlade s odbornou literatúrou, a to aj s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565. Žalobca ďalej poukázal na výklad ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 565 s tým, že podľa jeho názoru dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9, pričom sa nevzťahuje na tieto prípady ustanovenie § 565, a to posledná veta tohto ustanovenia. Postupca tak využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 16.05.2017 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade, pričom k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Postupca toto svoje právo využil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie splátky, ktoré využitiu tohto práva predchádzalo po dobu 3 mesiacov. Z tohto dôvodu tak bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu s tým, že v dôsledku uvedených skutočností sa všetky splátky úveru stali splatnými.
4. Následne Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd dňa 28.07.2020 postúpil takúto vec Okresnému súdu Levice. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 30.07.2020 s poukazom na § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu. Žalovaný dňa 21.08.2020 doručil svoje písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol, že neuznáva nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v odpore k platobnému rozkazu, ako aj na námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pričom sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu. Podľa názoru
žalovaného žalobca porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a neupozornil ho pred samotným vyhlásením predčasnej splatnosti na možnosť predčasného zosplatnenia a rovno vyhlásil tento úver za predčasne splatný. Žalobca doteraz nepripojil nie len samotnú výzvu pred zosplatnením, ako aj doklad o doručení alebo doručovaní výzvy, resp. upozornenia pred zosplatnením, ale ani doklad o doručení alebo o doručovaní oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovanému. Je tak zrejmé, že predčasné zosplatnenie úveru je podstatným zásahom do práv a povinností zmluvných strán, pričom vzhľadom na závažnosť následku v spojení so zosplatnením úveru je dôvodné požadovať, aby takýto právny úkon bol preukázateľne odoslaný dlžníkovi, teda aby bolo preukázané, že sa oznámenie o zosplatnení dostalo minimálne do osobnej sféry dlžníka. Takéto doručenie oznámenia na adresu žalovaného však doteraz nebolo preukázané. Okrem toho žalobcom predložené oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti neobsahuje uvedenie dňa, ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru s tým, že ide o podstatnú informáciu pre dlžníka, keďže od tohto dňa sa menia práva a povinnosti zmluvných strán, a to jednak v zmysle straty výhody splátok, ako aj vo vzťahu napr. k možnosti požadovať úrok z omeškania z celého zvyšku a podobne. Táto informácia je podstatná jednak pre dlžníka aby si vedel vypočítať výšku svojho záväzku k dátumu možnej úhrady, a aj pre rozhodnutie súdu, a to od kedy má veriteľ právo na nároky vyplývajúce z predčasnej splatnosti úveru. Podľa názoru žalovaného tak takéto oznámenie o predčasnej splatnosti úveru je potrebné považovať za neurčité v zmysle § 37 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je neplatné. Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, tak neboli splnené ani podmienky na postúpenie pohľadávky s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010. Z uvedených dôvodov tak žalobca nie je aktívne legitimovaný, lebo nebola platným spôsobom postúpená pohľadávka.
5. Súd doručil takéto vyjadrenie žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu a vytýčil termín pojednávania. Žalovaný prostredníctvom e-mailu zo dňa 10.03.2021 oznámil súdu, že súhlasí s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol, že neuznáva nárok žalobcu, čo do dôvodu aj výšky, zotrváva na svojich predchádzajúcich tvrdeniach uvedených v odpore, ako aj jeho vyjadreniach a podľa jeho názoru je potrebné prihliadnuť na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka splnenia podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, a pre platné postúpenie pohľadávok. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalobcu dňa 12.03.2021 o 11:05 hod. odoslal súdu e-mail, v ktorom oznámil, že právny zástupca nesúhlasí s pojednávaním bez jeho prítomnosti, a zúčastní sa v jeho mene substitučný zástupca, a to advokátska kancelária AK Gara. Tento e-mail bol predložený zákonnému sudcovi dňa 15.03.2021. Na pojednávaní zo dňa 12.03.2021 sa tak zúčastnil právny zástupca žalobcu, resp. substitučný zástupca, ktorý súhlasil s tým, aby sa pojednávanie vykonalo. Vzhľadom na hospodárnosť konania, ako aj s prihliadnutím na odstránenie stavu právnej neistoty medzi stranami sporu súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom žalovaný vo svojom e-maily neuviedol žiadne nové skutočnosti k predmetnému sporu, pretože ten obsahuje len skutočnosti, ktoré boli obsiahnuté v predchádzajúcich jeho vyjadreniach, a námietka žalovaného ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu je nedôvodná, nakoľko alobca aktívnu legitimáciu riadnym spôsobom preukázal. Právny zástupca žalobcu nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu tak žalobca riadnym spôsobom preukázal dôvodnosť svojho nároku, pričom sa pridržiava svojich vyjadrení, ktoré boli predložené zo strany žalobcu v tomto súdnom spore a žiadal vyhovieť podanej žalobe.
6. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy: postúpenie veci z Okresného súdu Banská Bystrica, potvrdenie (čl. 6), potvrdenie (čl. 5), návrh na vydanie platobného rozkazu, zmluva o predaji časti podniku, prílohy k zmluve (čl. 15-18), zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.09.2018, príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.03.2016, všeobecné obchodné podmienky (čl. 31-46), obchodné podmienky pre pôžičky ZUNO BANK AG (čl. 48-52), sadzobník poplatkov Tatra banka (čl. 53-56), oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pôžičky zo dňa 16.05.2017, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.09.2018, listinné doklady (čl. 59-63), pokus o zmier zo dňa 12.11.2019, podací hárok (čl. 64), platobný rozkaz (čl. 67), odpor (čl. 73-77), listinný doklad (čl. 78), výzva okresného súdu zo dňa 07.07.2020 (čl. 72), vyjadrenie k podanému odporu (čl. 81-82), tabuľka (čl. 83), oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 16.05.2017 (čl. 84), vyjadrenie žalovaného (čl. 90-92), potvrdenie (čl. 93), úradný záznam (čl. 94), e-mailové podanie žalovaného zo dňa 10.03.2021 (čl. 109-111), a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť ZUNO BANK AG, Rakúsko, Viedeň, Muthgasse 26, konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky ZUNO BANK AG, Digital Park II, Einsteinova, Bratislava, uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to dňa 01.03.2016. Žalovaný mal uvedenú v tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere ako adresu pobytu U. XXX, a korešpondenčnú adresu H., X. X/XX. Táto zmluva bola uzavretá prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie. Na jej základe právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový limit vo výške 6.500,- eur, ktorý predstavuje sumu, ktorá sa zablokuje za účelom refinancovania. Druh spotrebiteľského úveru bol dojednaný spotrebiteľský úver bez zabezpečenia skladajúci sa z účelovej časti pôžičky a bezúčelovej časti pôžičky. Doba trvania zmluvy bola dojednaná 72 mesiacov s tým, že termín poslednej anuitnej splátky bol dohodnutý 72 mesiacov od prvej anuitnej splátky vo vybraný deň splatnosti, pričom konkrétny dátum bol nájdený v amortizačnej tabuľke. Medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý úrok - úroková sadzba vo výške 14,90 % ročne ako aj určená výška RPMN 15,95 % ročne. Výška priemernej RPMN bola určená 15,37 % ročne a celková čiastka, ktorú mal zaplatiť žalovaný, bola dohodnutá vo výške 9.799,57 eur z čoho istina bola 6.500,- eur a úroky a poplatky 3.299,57 eur. Výška odplaty bola určená 14,95 % ročne. Počet splátok bol dojednaný 72 a výška anuitnej splátky bola dohodnutá 137,09 eur, pričom splatnosť splátky bola dojednaná k 20.dňu v mesiaci. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. V článku 6.2 písm. d/ takejto zmluvy bolo tiež dojednané, že veriteľ - ZUNO BANK je oprávnený postúpiť pohľadávku alebo previesť práva na tretiu osobu v zmysle platných právnych predpisov tak, aby nedošlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia jeho pohľadávky. V článku 9 predmetnej zmluvy bolo tiež dojednané poistenie pôžičky s tým, že poistné bolo dohodnuté vo výške 4,47 eur mesačne a bolo splatné v deň splatnosti anuitnej splátky. Súčasťou takejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky pre fyzické osoby - nepodnikateľov, ktoré obsahovali a bližším spôsobom špecifikovali vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Z článku 4 všeobecných podmienok, bod 3.2 okrem iného vyplýva, že banka bude doručovať dokumenty elektronickými prostriedkami, osobne, kuriérskou službou alebo poštou na korešpondenčnú adresu alebo na poslednú adresu, ktorá je banke známa. Okrem toho súčasťou boli tiež obchodné podmienky pre pôžičku ZUNO BANK AG, pričom v článku 6.2.1 písm. c/ okrem iného bolo dojednané, že ak nastane problém, a to ak sa dostane klient do omeškania s úhradou jednej anuitnej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a bol na zaplatenie vyzvaný v lehote podľa platných právnych predpisov s upozornením na právo ZUNO uvedené v článku 6.2 obchodných podmienok, tak bola banka oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť pôžičky a to prostredníctvom doručeného písomného oznámenia na korešpondenčnú adresu uvedenú v zmluve o pôžičke, pokiaľ nebola do odoslania oznámená iná adresa. V oznámení sa mala určiť suma splatných pohľadávok a lehota, v ktorej je najneskôr povinný zaplatiť klient. Právny predchodca žalobcu - ZUNO BANK AG listom zo dňa 16.05.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť pôžičky a to z dôvodu, že napriek viacerým upozorneniam žalovaný neuhradil dlžnú sumu, čím porušil zmluvu o pôžičke a s poukazom na články 6.1.1 písm. a) OPP v spojení s 6.2.1 c) OPP, a preto sa stáva pôžička okamžite splatnou, pričom dlžná suma predstavovala sumu 6.579,05 eur a žalovaný ju mal uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Toto oznámenie bolo urobené dňa 16.05.2017 a bolo adresované žalovanému na adresu X. X, H.. Tatra banka, a. s. následne listom zo dňa 13.09.2018 oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému s tým, že takéto oznámenie adresovala na adresu U. XXX.Zo zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi ZUNO BANK AG ako predávajúcim a Tatra bankou, a. s. ako kupujúcim, okrem iného vyplýva, že predávajúci predáva časť podniku na základe tejto zmluvy a kupujúci kupuje túto časť podniku s tým, že časť podniku zahŕňa majetok zmluvy vrátane produktových zmlúv a všetky s nimi súvisiace práva a záväzky, ako aj ďalšie právne vzťahy. Táto zmluva bola uzavretá dňa 27.04.2017 s tým, že jej účinnosť nastala 02.06.2017. Následne Tatra banka, a. s. ako postupca postúpila žalobcovi pohľadávky, ktorých pôvodným veriteľom bola spoločnosť ZUNO BANK, pobočka zahraničnej banky s tým, že z prílohy č. 1 k zmluve vyplýva, že predmetom tohto postúpenia bola aj pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania a týka sa žalovaného. Táto zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá 06.09.2018. Zároveň boli predložené listinné dôkazy (čl. 59-63), pričom ide o údaje z vnútorných databázových systémov s tým, že obsahujú okrem iného aj údaje o jednotlivých splátkach, ktoré vykonal žalovaný, a ktoré boli rozčlenené na úroky a jednotlivé poplatky. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.11.2019 vyzval žalovaného na pokus o zmier s tým, že tento listinný doklad bol adresovaný žalovanému na adresu U. XXX, pričom bol daný na poštovú prepravu dňa 13.11.2019. Z tabuľky (čl. 83), ktorú predložil žalobca okrem iného vyplýva prehľad úhrad, ktoré vykonal žalovaný, ako aj zostatok istiny, a započítanie týchto úhrad na poplatky, úroky a istinu, a to za obdobie od 01.03.2016 do 02.06.2017. Zároveň bol predložený sadzobník poplatkov Tatra banky, a. s., ktorý nadobudol účinnosť 28.02.2014. Z potvrdenia (čl. 93) v spojení s úradným záznamom (čl. 94)
vyplýva, že spis bol pridelený novému zákonnému sudcovi s účinnosťou od 27.10.2020 Mgr. Danielovi Konerackému a to s poukazom na dodatok č. 17 k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice.
8. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523565'&ucin-k-dni=' 4.12.2018'> najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
12. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, b) finančnou službou služba poskytovaná 1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1) 2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2) 3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, 3) 4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4) 5. dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5) 6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 6) 7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7) alebo 8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
16. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k názoru, že medzi právnym predchodcom žalobcu ZUNO BANK AG a žalovaným bola platným spôsobom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere s tým, že pri jej uzatváraní mal právny predchodca žalobcu postavenie veriteľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko právny predchodca žalobcu konal ako právnická osoba v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti /poskytoval finančné služby a to aj úvery/ a žalovaný uzatváral túto zmluvu ako fyzická osoba
- nepodnikateľ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala formulárový charakter, bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, ale musel ju prijať ako celok alebo odmietnuť. V konaní nebolo tiež preukázané a ani tvrdené, že by finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti alebo s výkonom povolania, pričom s prihliadnutím na dohodnuté zmluvné podmienky ide o spotrebiteľský úver tak ako ho definuje § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že zmluva bola uzavretá prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, a to s poukazom na zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.
17. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania prešla z pobočky zahraničnej banky ZUNO BANK AG v súvislosti s predajom časti podniku na Tatra banku, a. s., pričom táto skutočnosť nebola sporná
a vyplýva aj z predložených listinných dôkazov. Následne táto pohľadávka bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok z Tatra banky a. s. na žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu ako banka postupoval túto pohľadávku na žalobcu, je potrebné skúmať platnosť takéhoto postúpenia a to s prihliadnutím nielen na § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj s prihliadnutím na § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 nad rámec ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávky z bánk na iné subjekty. Pokiaľ je postupovaná banková pohľadávka z bankového produktu tak osobitný predpis a to zákon o bankách vyžaduje pre platné postúpenie, aby banková pohľadávka bola postúpená iba po tom, ako banka písomne vyzve klienta na splnenie jeho záväzku a omeškania klienta trvá viac ako 90 dní. Takýto osobitný predpis tak určuje podmienky, za ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku na nebankový subjekt s tým, že takáto právna úprava postúpenia pohľadávky slúži na ochranu klienta banky, nakoľko ten vstupoval do právneho vzťahu s bankou, nad ktorej činnosťou dohliada Národná banka Slovensko a postúpením pohľadávky by nemalo dôjsť k zhoršeniu jeho postavenia. Z uvedených dôvodov tak podľa takéhoto zákonného ustanovenia, je možné postúpiť pohľadávku banky len ak je klient banky napriek písomnej výzve banky nepretržite v omeškaní viac ako 90 dní so splácaním svojho peňažného záväzku, pričom banka je povinná doručiť mu výzvu, aby mohol splatiť takýto dlh. Pre platné postúpenie pohľadávky banky tak musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky, ktoré vyplývajú z uvedeného zákonného ustanovenia: pohľadávka banky musí byť splatná a jej postúpeniu predchádza výzva banky ako aj omeškanie klienta nepretržite dlhšie ako 90 dní so splnením čo i len časti peňažného záväzku. Nedodržanie zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach spôsobuje, že takéto postúpenie pohľadávky je v rozpore so zákonom. Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k názoru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku špecifikovaného v podanej žalobe, nakoľko ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, tak nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky vyzval žalovaného osobitnou výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách na zaplatenie dlhu, ktorú by preukázateľne aj doručil žalovanému. Aj keď právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.05.2017 oznamoval žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky /súd považoval takýto listinný doklad za osobitnú výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách/, tak v konaní nebolo preukázané účinné doručenie takejto výzvy žalovanému, pričom ten takéto doručenie výslovne spochybňoval. Doručovanie právnych úkonov je upravené v § 45 Občianskeho zákonníka, pričom je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť. Z uvedené tak vyplýva, že ak má určitý právny úkon realizovaný jednou osobou mať dopad na druhú osobu, taká tá musí mať aspoň príležitosť spoznať jeho obsah - musí dôjsť do jej dispozičnej sféry. Pokiaľ zásielka obsahuje právny úkon, potom sa takáto zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím alebo aj vtedy , ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle, ktorý je obsiahnutý v takejto zásielke. Z tohto dôvodu tak bolo postúpenie pohľadávky urobené v rozpore so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je neplatné. Súd zároveň pri svojom rozhodovaní prihliadal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017 z ktorého vyplýva: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. <aspi:// module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z.%252392'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“
18. Okrem toho súd tiež dospel k názoru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a to z dôvodu, že jeho právny predchodca pred zosplatnením bankovej pohľadávky nepoučil žalovaného o možnosti zosplatnenia, tak ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu tak zosplatnenie, ktoré jeho právny predchodca vykonal, nie je platné a účinné, pretože právny predchodca žalobcu musel najprv dať žalovanému písomné upozornenie a až potom pri zachovaní zákonnej lehoty nie kratšej ako 15 dní mohol zosplatniť pohľadávku v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, avšak najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Takýto postup svojho právneho predchodcu však žalobca nepreukázal. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., banka môže postúpiť len tú časť svojej pohľadávky, ktorá je splatná, pričom ide o tú časť, ktorú už dlžník mal zaplatiť, ale nezaplatil riadne a včas. Splátky splatné v budúcnosti sa môžu stať splatnými skôr, len ak dôjde k platnému zosplatneniu a až potom je možné aj tieto splátky ako splatné a zosplatnené postúpiť. Žalobca však nepreukázal platné zosplatnenie úveru svojím právnym predchodcom, a z toho vyplýva záver, že zmluva
o postúpení pohľadávok, pokiaľ sa týka pohľadávky voči žalovanému nie je platná, pretože právny predchodca žalobcu touto zmluvou postúpil žalobcovi aj nezosplatnenú pohľadávku /úver bol splatný v marci 2022/, čo je v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Súd pri posudzovaní predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, rozsudok zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5Cdo/36/2020. Z uvedených dôvodov tak súd žalobu zamietol, pretože žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov konania, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).