Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Ek-1286-2020.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Subarea
43Ek/1286/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnému: S. V., L.: XX.X.XXXX, T. XXX/XX, XXX XX D. o vymoženie 150 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karol Mihal, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp.zn. 114EX 401/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.08.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 150,-Eur na základe exekučného titulu - Rozkazu vydaného Okresným úradom Trebišov sp.zn. OU-TV-OCDPK-2017/008492 zo dňa 17.07.2017, vykonateľný dňa 21.08.2017. Oprávnený si neuplatňoval v návrhu trovy exekúcie oprávneného.
2. Poverením zo dňa 24.08.2020 č. ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119330049.2 zo dňa 21.10.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora súdneho exekútora : JUDr. Ing. Karol Mihal, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp.zn. 114EX 401/20, ktorý dňa 21.10.2019 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie. Predmetné Upovedomenie bolo povinnému doručené dňa 31.10.2019. .
3. Povinný doručil dňa 17.12.2020 súdu podanie označené: „Návrh na zastavenie exekúcie sp.zn. 43Ek/1286/2020 pre premlčanie“ , keďže sa podľa 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora, súd preposlal vyššie uvedené podanie povinného súdnemu exkútorovi. Súdny exekútor doručil súdu dňa 02.02.2021 podanie povinného spolu s prílohami a svojím vyjadrením. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 04.09.2020. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie povinného nevyjadril.
4. Povinný vo svojom podaní zo dňa 09.12.2020, ktoré bolo podané po 15 dňovej lehote v zmysle § 61k ods.2 Exekučného poriadku, uviedol, že sa mu z dôvodu protipandemických opatrení a oslabený zdravotný stav nepodarilo navštíviť Okresný úrad v Trebišove za účelom podania odporu a žiadal zastaviť exekúciu pre premlčanie nároku z exekučného titulu. Ďalej sa povinný vyjadril, že mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove nevystavil včas Parkovací preukaz a Preukaz ZŤP. Ďalej sa povinný vo svojom podaní odvolával na svoj ťažký zdravotný stav, ktorý tiež zapríčinil pokles pracovnej výkonnosti. Na záver uviedol, že žiada súd aby zohľadnil tieto fakty a exekúciu voči povinnému zrušil.
5. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok) exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
7. Podľa § 61k ods. Exekučého poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Podľa § 76 ods. 3 zákona č. 71/1967 zákona o správnom konaní, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods.1).
14. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného
nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Súd preskúmaním návrhu povinného spolu s prílohami konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku. Exekúcia vedená súdnym exekútorom sa začala dôvodne a voči povinnému sa vykonáva na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosť, že pohľadávka, ktorá sa vymáha v exekúcii je premlčaná. Súd k tvrdeniu o premlčanej pohľadávke uvádza, že exekučným titulom je Rozkaz vydaný Okresným úradom Trebišov sp.zn. OU- TV-OCDPK-2017/008492 zo dňa 17.07.2017, vykonateľný dňa 21.08.2017. Oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie súdu dňa 20.08.2020 teda pred uplynutím 3 ročnej premlčacej lehoty v zmysle § 76 ods.3 zákona o správnom konaní a z toho dôvodu sa nejedná o premlčanú pohľadávku. Ďalej povinný namietal v návrhu na zastavenie okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučnému titulu ako, že mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove nevystavil včas Parkovací preukaz a Preukaz ZŤP. Na margo vyššie uvedených tvrdení povinného súd uvádza, že predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. To platí bez ohľadu na to, či je exekučný titul po meritórnej stránke správny alebo nie. Skúma len náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie a zákonné vedenie exekúcie. Súd v zmysle uvedeného poukazuje na fakt, že povinný mal možnosť v základom konaní podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2017 a vykonateľnosť dňa 21.08.2017. V exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. V tomto štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktoré bolo vydané predmetné rozhodnutie. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Na záver súd uvádza, že povinným zdôrazňovaný zlý zdravotný stav nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku.
17. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vyplývajúci z exekučného titulu. Súd konštatuje, že exekúcia ako aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
18. Súd na záver uvádza, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a teda návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
19. Oprávnený si v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil trovy. Povinný si neuplatnil trovy v súvislosti s Návrhom na zastavenie exekúcie. Súd preto o trovách samostatným výrokom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.