Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_17Cb-120-2017.pdf
PDF · 84.91 KB
No categories available
17Cb/120/2017
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: AVEC BUILDING, s.r.o., so sídlom Terasy 3471/6, 010 15 Žilina, IČO: 47 236 141, právne zastúpeného JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: SAT spol. s r.o., so sídlom M.R.Štefánika 16, 036 01 Martin, IČO: 30 228 077, v konaní zaplatenie sumy vo výške 827.933,20 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 1.3.2021 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.7.2017 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 827.933,20 Eur s príslušenstvom, spočívajúce v objektívnej hodnote stavebných prác, ktoré žalobca vykonal na nehnuteľnostiach žalovaného. 2. Uznesením zo dňa 6.6.2018, č.k. 17Cb/120/2017-241 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 9.10.2018, sp. zn. 13Cob/150/2018 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 17Cb/131/2014, predmetom ktorého je určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. 3. Dňa 1.3.2021 žalobca súdu doručil návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P. - pozemok parc. Č.. XXX/X I.-O., zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX P., pozemok parc. č. XXX/X I. - O., zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX P. a stavba súp. č. XXXX „prevádzková budova“ postavená na pozemku parc. Č.. XXX/X I.-O., a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, nakoľko existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. V návrhu žalobca uviedol, že v tomto konaní už dňa 22.10.2020 navrhoval vydanie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 Civilného sporového poriadku. Súd však tento návrhu uznesením zo dňa 28.10.2020, č.k. 17Cb/120/2017-347 zamietol, keďže žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľností, ktorými žalobca žiadal súd o zabezpečenie žalovaného nároku. Uvedené však už podľa slov žalobcu ďalej nie je pravda, dňa 28.1.2021 bol vydaný rozsudok Krajského súdu Žilina č.k. 14Cob/48/2020, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/31/2014-415 zo dňa 30.9.2016 v znení jeho neskorších opravných uznesení. Z vyššie uvedeného vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci určenia vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam niet toho času pochýb, že ich vlastníkom je žalovaný (bez ohľadu na súčasný zápis na príslušnom liste vlastníctva). 5. V konaní sp. zn. 17Cb/120/2017 je prejednávaný nárok, ktorý sa týka práve vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré žalobca na svoje náklady zrekonštruoval a keďže dnes súdy skonštatovali v iných konaniach, že sa nestal na konkurznej dražbe ich vlastníkom, tak má nárok na finančné prostriedky, o ktoré sa žalovaný ako vlastník vyššie uvedených nehnuteľností obohatil na úkor žalobcu, ktorý rekonštrukciu v presvedčení, že je skutočný vlastník nehnuteľností, vykonal. 6. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy spolu vo výške 827.933,20 Eur s príslušenstvom v zmysle znaleckého posudku, ktorý súdu predložil. Vzhľadom na majetok žalovaného má však veľké obavy, či
tento svoj nárok skutočne vymôže, keďže žalovaný nemá iný majetok, ako práve nehnuteľnosti, ktoré žalobca na konkurznej dražbe vydražil a následne na svoje náklady zrekonštruoval. 7. Žalovaný - ako vyplýva z verejne dostupných účtovných závierok od roku 2009 dosahoval neprestajne hospodárske straty, počínajúc od roku 2010 až doteraz má tržby každý rok vo výške 0,- Eur (nevyvíja žiadnu hospodársku činnosť), jeho jediným majetkom sú vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré celú dobu účtuje bez ohľadu na to, že nie je zapísaným vlastníkom a ktoré tvoria v princípe celé jeho vlastné imanie. Okrem vyššie uvedených nehnuteľností nemá žalovaný reálny majetok - eviduje krátkodobé pohľadávky vo výške 34.011,- Eur (ktoré však vzhľadom na neexistujúcu činnosť počas posledných 10 rokov budú zrejme premlčané) a finančné účty 166,- Eur. 8. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa v prípade procesného úspechu v tomto konaní bude môcť uspokojiť jedine z vyššie uvedených nehnuteľností. Ak by došlo k akejkoľvek dispozícii s týmito nehnuteľnosťami žalovaným, pohľadávka žalobcu sa nebude mať z čoho objektívne uspokojiť. Takýto dôsledok by bol pre žalobcu likvidačný, a to ako z finančného hľadiska, tak aj existenčného hľadiska. Žalobca totiž bude musieť spoločnosti T-System, s.r.o., vrátiť kúpnu cenu, ktorú T-System za predmetné nehnuteľnosti zaplatila; žalobca sa nikdy nedomôže voči správcovi konkurznej podstaty, resp. konkurzným veriteľom finančných prostriedkov, ktoré na konkurznej dražbe zaplatil za predmetné nehnuteľnosti (cca 300.000,- Eur), nakoľko konkurz je dávno skončený a výťažok konkurzu rozvrhnutý; žalovaný sa k veci stavia tak, že zjavne nemieni za rekonštrukciu nehnuteľností zaplatiť, a to aj napriek tej skutočnosti, že žalobca nemá nič spoločné so spormi, ktoré žalobca viedol s inými subjektmi pred konkurzom, cena rekonštrukcie bola omnoho vyššia ako hodnota nehnuteľností pred rekonštrukciou, pričom žalovaný podľa slov žalobcu očividne nemá žiadny morálny problém s tým, že na úkor žalobcu má získať na náklady žalobcu kompletne zrekonštruované nehnuteľnosti a necíti potrebu tohto zhodnotenie nehnuteľností žalobcovi nahradiť. 9. Podľa názoru žalobcu je perfektne zákonné a spravodlivé, aby mal žalobca nahradené náklady spojené s rekonštrukciou predmetných nehnuteľností od žalovaného, rovnako je zákonné a spravodlivé, aby mal nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia zabezpečený práve týmito zrekonštruovanými nehnuteľnosťami až do rozhodnutia vo veci samej, resp. výkonu meritórneho rozhodnutia, keď je nepochybne preukázané, že žalovaný ako dlžník žiaden iný majetok okrem predmetných žalobcom zrekonštruovaných nehnuteľností nemá, a teda v prípade akejkoľvek dispozície s nimi (záložné právo, prevod vlastníckeho práva a pod.) by nepochybne bola zmarená možnosť žalobcu vymôcť náklady na vykonanú rekonštrukciu. 10. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zdôraznil vyššie naznačený morálny aspekt veci, keď navrhovaným zabezpečovacím opatrením nebude žalovaný žiadnym spôsobom obmedzený na svojich právach (bude môcť s nehnuteľnosťami disponovať, užívať ich a pod.) okrem jedinej veci, a síce že každý eventuálny kupujúci týchto nehnuteľností alebo záložný veriteľ ďalší v poradí bude mať vedomosť, že z uvedeného majetku žalovaného, ktorý je jeho jediným majetkom, musia byť najprv uhradené náklady za vykonanú rekonštrukciu, ktoré aj dnes tvoria zásadnú časť hodnoty tohto majetku a až následne môžu nasledovať v uspokojení ďalšie prípadné záväzky žalovaného voči jej vlastným veriteľom. 11. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca pripojil kópiu rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/131/2014-415 zo dňa 30.9.2016, kópiu rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/48/2020 zo dňa 28.1.2021 a prehľad o žalovanom z internetovej stránky www.finstat.sk <http:// www.finstat.sk>. 12. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 343 ods. 2 veta prvá C. s. p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. 14. Podľa § 344 C. s. p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 15. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 17. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
18. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. 19. Podľa § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 21. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 23. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 7 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) kataster obsahuje tieto údaje: údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam. 25. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 26. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh dospel k záveru, že podmienky na jeho nariadenie nie sú splnené. 27. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok vo vlastníctve dlžníka na účely zabezpečenia jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo obmedzilo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. 28. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené. V prvom rade súd konštatuje, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by si žalovaný počínal spôsobom, ktorý by ohrozoval prípadnú budúcu exekúciu. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal súd totiž preukázané, že ako vlastník nehnuteľností je stále zapísaná obchodná spoločnosť T-system, s.r.o., so sídlom Banskobystrická 7403/4, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 44 685 955, ktorá uvedené nehnuteľnosti nadobudla od žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.11.2014. V súčasnosti na tomto liste nie je žalovaný vedený ako vlastník predmetných nehnuteľností a teda nie je daná možnosť, ktorá by osvedčovala tú skutočnosť, že žalovaný predmetnými nehnuteľnosťami disponuje v tom zmysle, že by tieto predával alebo ich nejakým spôsobom zaťažoval. 29. Samotná skutočnosť, že žalovaný nemá iný majetok, nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je ani tá skutočnosť, že sa žalobca nebude môcť voči správcovi konkurznej podstaty, resp. konkurzným veriteľom domôcť finančných prostriedkov, ktoré na konkurznej dražbe zaplatil za predmetné nehnuteľnosti, keďže konkurz na majetok žalovaného je dávno skončený a výťažok rozvrhnutý. 30. Pokiaľ žalobca tvrdí, že akákoľvek dispozícia s nehnuteľnosťami by znemožnila uspokojenie jeho prípadnej pohľadávky, súd sa s uvedeným tvrdením nestotožňuje, pretože napríklad predaj nehnuteľností žalovaným v budúcnosti (t.j. po tom, čo bude ako ich vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností) by umožnil uspokojenie pohľadávky žalobcu z takto získanej predajnej ceny. 31. Rovnako tak ani tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný mu pohľadávku uplatnenú v tomto konaní, nemieni zaplatiť, nezakladá dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. O otázke, či takúto povinnosť žalovaný voči žalobcovi bude mať, rozhodne totiž súd v konaní vo veci samej. 32. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho, a preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle vyššie cit. ust. 328 ods. 1 C. s. p. ako nedôvodný zamietol. 33. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný počas konania vo veci samej, súd o náhrade trov konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C. s. p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.