Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-6-2020.pdf
PDF · 83.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Pc/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou Mgr. Alexandrou Čerňanskou Pindejovou v právnej veci navrhovateľky: E. O. rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. H. XXX/XX, N., štátnej občianky SR a druhého z manželov: E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. H. XXX/XX, N., štátneho občana SR, právne zastúpený Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky E. O. rod. J., nar. XX.XX.XXXX v N., štátnej občianky SR a druhého z manželov E. O., nar. XX.XX.XXXX v V., štátneho občana SR, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru N., vo zväzku II., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.07.2020 bol súdu doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva, v ktorom uviedla, že s E. O. uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX na obecnom úrade v N.. U oboch ide o prvé manželstvo a pochádzajú z neho tri deti, ktoré sú momentálne dospelé. V návrhu uviedla, že s druhým z manželov sa zoznámila približne 4 roky pred svadbou. Po svadbe bývali asi rok u manželových rodičov. V tom čase sa im narodil najstarší syn H.. Po roku sa presťahovali do G. R., pretože sa chceli osamostatniť. V tom čase sa im narodila dcéra E.. Približne po roku sa presťahovali do Y. kvôli práci. Následne sa po dvoch rokoch presťahovali do N., lebo matka navrhovateľky bola vdova a chcela sa o ňu postarať na dôchodku. Narodil sa im syn J.. Okolo roku XXXX začal manžel podnikať, v práci mu pomáhala celá rodina. Postupom času sa začali ich rodinné vzťahy ochladzovať, a to hlavne kvôli manželovej podnikateľskej činnosti. Manžel sa prestal zaujímať o rodinu a trávil viac času s priateľmi. Ešte počas ich spolužitia sa manžel stretával so svojou novou priateľkou a jej rodinou. Pred 5,5 rokmi sa s touto priateľkou odsťahoval pod zámienkou, že ide zarábať peniaze, no už sa nevrátil. Dodnes žije s priateľkou v spoločnej domácnosti. So svojou manželkou, deťmi a vnúčatami sa nestretáva, na chod domácnosti finančne neprispieva, ani deťom, ani vnúčatám. Manželstvo je trvalo rozvrátené, naposledy sa manželia stretli pred štyrmi rokmi. Manželstvo účastníkov konania je len formálne a nefunguje. Navrhovateľka záverom uviedla, že k manželovi stratila akýkoľvek citový vzťah a nevidí žiadnu nádej na obnovu manželstva. Navrhovateľka nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré manžel hlboko a trvale rozvrátil. Navrhovateľka zároveň uviedla, že sa nemieni zúčastniť súdneho pojednávania a ospravedlnila svoju neúčasť. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a aby zaviazal manžela zaplatiť súdne trovy vo výške 33,-€.
2. Druhý z manželov sa k návrhu na rozvod cestou právneho zástupcu vyjadril písomne a uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, avšak nesúhlasí s dôvodmi rozvodu manželstva, ktoré v návrhu
uviedla navrhovateľka. Druhý z manželov uviedol, že s navrhovateľkou tvorili pár len krátke obdobie a následne sa rozhodli uzatvoriť manželstvo, ich manželstvo trvá vyše 40 rokov. Manželstvo uzatvárali z lásky, hoci štandardne vznikali medzi nimi aj konflikty, ktoré sa snažili riešiť, čo sa im aj čiastočne darilo. Avšak postupne medzi nimi city ochladli. Ako hlavný dôvod rozpadu ich vzťahu vidí druhý z manželov v tom, že navrhovateľka vždy podporovala viac ich spoločného syna, ktorý doposiaľ žije v ich domácnosti, nepracuje, ničí veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kradol druhému z manželov peniaze a podobne. Druhý z manželov navrhovateľke dlhodobo vyčítal, aby ich spoločného syna neustále nepodporovala, avšak bezvýsledne. Druhý z manželov psychicky už nezvládal situáciu v spoločnej domácnosti a neustály stres, ktorý mu spôsoboval ich spoločný syn, ktorý žil v ich spoločnej domácnosti a ktorý sa neustále s podporou navrhovateľky správa k otcovi agresívne. Z tohto dôvodu druhý z manželov opustil spoločnú domácnosť. Druhý z manželov uviedol, že účastníci konania aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti už takmer 5 rokov, intímne spolu nežijú už dlhodobo, nekomunikujú, nehospodária spolu. Druhý z manželov uviedol, že manželstvo sa pre jeho osobu stalo iba nutnosťou a povinnosťou, a nemá z manželstva radosť. Má za to, že ich vzťah je hlboko a trvalo rozvrátený a nie je možná obnova ich spoločného spolužitia. Vzhľadom na uvedené druhý z manželov žiada, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 15.03.2021. Súd s poukazom na ustanovenie § 3 odsek 1 písmeno a) zákona č. 62/2020 Z.z., o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, s poukazom na ustanovenie § 1 odsek 1 písmeno p) vyhlášky č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, upovedomil účastníkov konania o tom, že za súčasnej epidemiologickej situácie a za účinnosti citovaných právnych predpisov, je možné vykonať pojednávanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak účastníci konania súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti. Navrhovateľka v podanom návrhu sa vyjadrila tak, že nemá záujem zúčastniť sa pojednávania a žiada o ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní. Dňa 11.03.2021 sa navrhovateľka telefonicky opäť vyjadrila, že súhlasí s tým, aby sa pojednávanie konalo a rozhodlo v jej neprítomnosti. Druhý z manželov sa v písomnom vyjadrení podanom cestou právneho zástupcu vyjadril tak, že súhlasí s tým, aby sa pojednávanie konalo bez jeho prítomnosti. S poukazom na aktuálnu epidemiologickú situáciu, platné a účinné právne predpisy a opatrenia, ako aj s poukazom na vyjadrenia oboch účastníkov konania, súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
4. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: a to návrhu navrhovateľky zo dňa 28.07.2020, potvrdenia Obce N., sobášneho listu, lustrácie v Sociálnej poisťovni, lustrácie v Registri obyvateľov SR, oboznámením obsahu písomného vyjadrenia druhého z manželov, ako aj ostatného spisového materiálu.
5. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine??) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
6. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
7. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
8. Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru N., vo zväzku II., ročník XXXX, na strane
XX, pod poradovým číslom XX. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti. Naposledy mali manželia spoločné bydlisko v obci N., ul. H. XXX/XX. Manželia majú tri deti, ktoré sú už toho času plnoleté. Súd ďalej skúmal príčiny a vážnosť rozvratu manželstva navrhovateľky a druhého z manželov. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka a druhý z manželov spolu dlhodobo nežijú v jednej domácnosti (takmer 5 rokov), nakoľko sa druhý z manželov zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Zatiaľ čo navrhovateľka ako dôvod odchodu druhého z manželov zo spoločnej domácnosti uvádza prácu druhého z manželov a priateľku druhého z manželov, druhý z manželov ako dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti uvádza charakter vzťahov medzi ním, navrhovateľkou a ich spoločným synom. Na základe uvedeného je preto nesporné, že navrhovateľka a druhý z manželov spolu dlhodobo nežijú v jednej domácnosti, spoločnú domácnosť nevedú, nehospodária spolu. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka a druhý z manželov sa spolu intímne dlhodobo nestýkajú a ich citové vzťahy ochladli. S poukazom na uvedené dospel súd k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a dlhodobo narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo je v súčasnosti už iba formálnym zväzkom a neplní si žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, pričom vzhľadom k postoju oboch účastníkov konania, dlhodobej odlúčenosti a z toho plynúcej citovej odcudzenosti nie je nádej, že by si v budúcnosti svoje funkcie toto manželstvo plnilo. Na základe uvedeného súd manželstvo účastníkov rozviedol.
11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, hoci navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal druhého z manželov na zaplatenie časti trov konania vo výške 33,-€. V mimosporových konaniach, medzi ktoré patrí aj konanie o rozvod manželstva platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok však pripúšťa výnimky, pričom jednou z výnimiek je § 55 Civilného mimosporového poriadku, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V konaní o rozvod manželstva dáva súdu možnosť priznať náhradu trov konania tomu z manželov, ktorý napríklad svojím správaním nedal príčinu k rozvratu ich vzťahov, čo však v tomto prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva. Rovnako iné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov konania, súd v tomto konaní nezistil.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.