Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/25/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: F. H., N.. X.XX.XXXX, A. E., A. XXX/XX, zastúpená: V.. V. C., P. AK M. A., R. XX, proti žalovanej: J. T., N.. X.X.XXXX, A. A., W. X, zastúpená: Q.. F. T.Á., P., AK M. A., K. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4. augusta 2020 č.k. -227 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žiadnej zo sporových strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej podľa (ďalej len „“) so súhlasom žalovanej ( ) so späťvzatím žaloby žalobkyňou ( ) a priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa s odôvodnením, že žalobkyňa so žalovanou predali spornú nehnuteľnosť tretej strane a rozdelili si výťažok z predaja nehnuteľnosti medzi seba rovným dielom tak, ako požadovala žalobkyňa v podanej žalobe zo dňa 24.6.2017, ktorú žalobu považoval za podanú dôvodne a že žalovaná zadala dôvod na podanie žaloby tým, že nesúhlasila s predajom nehnuteľnosti, resp. následným rozdelením výťažku z predaja rovným dielom, avšak konečný výsledok bol, že strany sporu nehnuteľnosť predali tretej osobe a výťažok z jej predaja si rozdelili medzi seba rovným dielom, čím žalovaná procesne zavinila zastavenie konania.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa trov konania podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaná a žiadala ho v tejto napadnutej časti zmeniť a žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznať. Uviedla, že so žalobkyňou sa už pred začatím sporu opakovane pokúšali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam dohodou a ona v roku 2014 deklarovala ochotu dohodnúť sa mimosúdne a ponúkla žalobkyni odpredaj svojej polovice nehnuteľnosti za sumu 155.000 Eur alebo pri predaji nehnuteľnosti tretej osobe ocenila svoj podiel vzhľadom na investície na sumu 170.000 Eur, nikdy sa nebránila vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, bola ochotná nehnuteľnosť aj predať tretej osobe, avšak za spravodlivých podmienok. Spolu s odvolaním doložila aj Návrh dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva-odpoveď zo dňa 10.7.2014, odpoveď na ponuku p. N. zo dňa 7.6.2017. Ešte pred podaním žaloby dňa 14.1.2015 uzatvorila so žalobkyňou dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu spôsobom, že sa predá a výťažok sa rozdelí 50:50 medzi ňu a žalobkyňu a následne, keď o vzájomnej komunikácii so žalobkyňou

poukázala na predmetnú dohodu, právny zástupca žalobkyne reagoval spôsobom, že predmetná dohoda je neúčinná a bol jej navrhnutý spôsob vyporiadania, ktorý nebolo možné akceptovať, nakoľko investovala sumu cca 40.000 Eur do údržby nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, čo žalobkyňa žiadnym spôsobom do svojho návrhu nepremietla. So žalobkyňou sa pokúšala dohodnúť aj počas už prebiehajúceho sporu. Poukázala na odpoveď zo dňa 21.11.2016 (súčasťou súdneho spisu), vyjadrenie zo dňa 21.12.2016 (súčasťou súdneho spisu), Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 14.1.2015, návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 28.9.2017. Konštatovala, že žalobkyni nikdy nebránila v užívaní nehnuteľnosti, žalobkyňa na pozemku - v záhrade rodinného domu pestovala rastliny, chovala psy, ona užívala len časť rodinného domu, v ktorej bývala, kedy z dôvodu ochrany súkromia obydlia nechcela, aby žalobkyňa bez jej predchádzajúceho súhlasu vstupovala, do záhrady a okolia rodinného domu mala žalobkyňa vždy neobmedzený prístup. Po smrti ich matky jedna polovica rodinného domu zostala voľná, žalovanou neobývaná pre prípad, ak by žalobkyňa prejavila záujem rodinný dom obývať, tento záujem žalobkyňa neprejavila. Žalobkyňa počas trvania podielového spoluvlastníctva nikdy neprejavila záujem nejakým spôsobom sa starať o nehnuteľnosti, tieto zrekonštruovať, opraviť a v konečnom dôsledku zhodnotiť, všetky tieto povinnosti znášala ona. Uviedla, že práve ona robila ústupky na cene a žalobkyňa sa nechcela dohodnúť, keď sa začala odvolávať na dohodu o vyporiadaní z roku 2015. K súhlasu z rozdelením výťažku z predaja 50:50 došlo z dôvodu, že nehnuteľnosť bola predaná za vyššiu cenu ako neadekvátne navrhovaná suma žalobkyňou v výške 220.000 Eur a vzhľadom k tomu, že bola predaná za sumu 350.000 Eur, z čoho bol vyplatený výťažok z predaja pre ňu predstavuje sumu 171.500,00 Eur, ktorou vyššou kúpnou cenou aspoň čiastočne obdržala istú formu náhrady za vynaložené investície do spoločnej nehnuteľnosti, na ktorej sa žiadnym spôsobom nepodieľala. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažovala žalovaná za spravodlivé, nakoľko sa chcela mimosúdne dohodnúť za férových podmienok, ktoré predstavovali buď predaj tretej osobe za adekvátnu sumu (tak aby obdržala podiel približne 170.000 Eur, ako vyplýva z mimosúdnych rokovaní už v roku 2014) alebo aby boli pri rozdeľovaní výťažku z predaja nehnuteľnosti za nízku sumu navrhovanú žalobkyňou zohľadnené ňou vynaložené náklady. Žalovaná bola toho názoru, že procesné zavinenie nie je možné odvodzovať len od toho, či žalobkyňa dosiahla to, či žalobkyňa dosiahla to, čo žiadala v petitórnom návrhu svojej žaloby, ale ako sa správali obe strany sporu. K vyriešeniu sporu došlo tým, že sa našiel kupujúci ochotný zaplatiť adekvátnu sumu, čím boli splnené požiadavky oboch strán sporu. Mala preto za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď okrem iného nezohľadnil, že medzi stranami sporu prebiehali niekoľko rokov trvajúce rokovania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, žalobkyňa v konaní nepreukázala, že nehnuteľnosti nemohla užívať, ako opakovane bez akýchkoľvek relevantných dôkazov tvrdila, nikdy žalobkyni nebránila v užívaní nehnuteľnosti, ktorá sa nijakým spôsobom nepodieľala na opravách a zhodnotení nehnuteľnosti, ku ktorým vyporiadanie je predmetom tohto sporu, ona dlhé roky znášala všetky náklady vo svojej vlastnej réžii, dlhé roky opakovane vykonávala rôzne ústupky s cieľom ukončiť spoluvlastnícky vzťah so sestrou. Nie je možné podľa nej tvrdiť, že tento spor vznikol z dôvodu, že by sa a priori nechcela dohodnúť a že zavinila následné zastavenie konania. K zastaveniu konania teda nedošlo z dôvodu jej správania, ale z dôvodu, že sa našiel kupec ochotný zaplatiť adekvátnu cenu, kedy boli splnené aj jej dôvodné podmienky, prezentované jej už od roku 2014. O vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti mala záujem bezprostredne po nadobudnutí nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva v deväťdesiatych rokoch, kedy v rozhodujúcom čase bola v procesnom po stavení žalobkyne a napriek jej snahe bolo konanie skončené neúspešne a vzala žalobu v celom rozsahu späť. Každá zo strán sporu je podľa žalovanej zodpovedná za dlhodobý proces vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a teda každá zo strán sporu procesne zavinila existenciu tohto konania.

4. Žalobkyňa s k odvolaniu žalovanej nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

6. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Z ustanovenia vyplýva, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti

za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie, táto strana je povinná nahradiť druhej strane trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vnikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní zastavenie konania, vzniká jej povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.

8. V danom prípade došlo k zastaveniu konania vo veci samej, kedy sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza zo zásady procesného zavinenia na zastavení konania z procesného hľadiska bolo potrebné skúmať nedošlo k zastaveniu konania v zmysle , pričom z obsahu spisu, ako aj vyjadrení sporových strán, zavinenie z procesného hľadiska na zastavení konania nebolo podľa odvolacieho súdu na strane žalovanej ani na strane žalobkyne. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že keď žalobkyňa so žalovanou predali spornú nehnuteľnosť tretej strane a rozdelili si výťažok z predaja nehnuteľnosti medzi seba rovným dielom tak, ako požadovala žalobkyňa v podanej žalobe zo dňa 24.6.2017, ktorú žalobu považoval za podanú dôvodne, žalovaná zadala dôvod na podanie žaloby tým, že nesúhlasila s predajom nehnuteľnosti, resp. následným rozdelením výťažku z predaja rovným dielom, pričom konečný výsledok bol, že strany sporu nehnuteľnosť predali tretej osobe a výťažok z jej predaja si rozdelili medzi seba rovným dielom, čím žalovaná podľa neho procesne zavinila zastavenie konania, pretože toto procesné zavinenie zastavenia konania bolo potrebné skúmať v širšom kontexte. Z obsahu spisu, ako aj z vyjadrení sporových strán vyplýva, že nielen žalobkyňa, ale aj žalovaná navrhovali uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, preto tvrdenie žalobkyne v späťvzatí žaloby, že žalovaná odmietala ňou navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spoločným predajom nehnuteľnosti a rozdelením výťažku v pomere 50:50, t.j. v pomere zodpovedajúcemu veľkosti ich spoluvlastníckych podielov a požadovala disproporčné rozdelenie výťažku v prospech žalovanej tak, že by jej z kúpnej ceny pripadlo o 40.000 Eur viac s odôvodnením, že túto sumu investovala do predmetnej nehnuteľnosti, o čom jej doklady nedoložila. Podmienky, za akých bola žalovaná ochotná sa dohodnúť, považovala za v rozpore s dobrým mravmi. V späťvzatí žaloby poukázala na to, že dňa 2.3.2020 uzatvorila so žalovanou a s kupujúcimi kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej kúpna cena predstavovala sumu 350.000 Eur a z tejto suma 171.500 Eur bola zaplatená na jej účet a suma 171.500 Eur na účet žalovanej, teda v pomere 50:50 tak, ako od samého začiatku navrhovala a k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo presne takým spôsobom, ako v konaní navrhla. Bola tak toho názoru, že k zastaveniu konania z procesného hľadiska došlo zavinením žalovanej. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že tak ako žalobkyňa aj žalovaná sa snažili mimosúdne dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, a to aj formou predaja a rozdelenia výťažku z predaja v pomere 50:50 (viď aj Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 14.1.2015) a pokiaľ žalovaná požadovala vyplatenie za svoj spoluvlastnícky podiel sumy 155.000, 170.000, resp. 160.000 Eur, bola jej, tak ako žalobkyni, vyplatená z výťažku predaja suma 171.500 Eur, ako uviedla sama žalobkyňa v späťvzatí žaloby a svojim spôsobom splnená aj požiadavka žalovanej predať predmetnú nehnuteľnosť za ňou požadovanú sumu a vyplatenie jej ňou požadovanej sumy na vyporiadanie jej spoluvlastníckeho podielu, z čoho žalovaná aj vyvodila, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že sa našiel kupec ochotný zaplatiť adekvátnu cenu, kedy boli splnené aj jej dôvodné podmienky, prezentované jej už od roku 2014.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov prvoinštančného konania podľa zmenil a výnimočne žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania ( ).

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a od.1 v spojení s a žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania výnimočne nepriznal, nakoľko ako dôvody hodné osobitného zreteľa boli v danom prípade povaha sporu, spočívajúca v zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania v záujme a na rovnaký prospech žalobkyne i žalovanej, ktorá sama v odvolaní konštatovala rovnakú procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na obidvoch stranách a nárok na náhradu trov odvolacieho konania si ani neuplatňovala.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).